Stačí len malé zrnko viery – zamyslenie na 14. týždeň v roku 2026
(Mt. 13,31-32)
Kristus, nám vo svojom podobenstve ukazuje budúcu slávu. Budúca sláva je dedičstvo veriacich ľudí, lebo cez obetu Ježiša Krista, sme sa mohli stať Božími deťmi. Ľudské srdce je Božie vytúžené pole či sad, kde Boh mocou svojho Ducha, vkladá malé semienko viery, ktoré je možno, ani nie postrehnuteľné ľudskému oku, obrazne povedané, ale Boh vie o tom, že ho tam vložil. Je to oblasť našej viery, ktorú sme priali rozličným spôsobom a cez rozličných ľudí a osobných zážitkov s Bohom. Toto semienko viery, je vložené do každého srdca človeka, no nie vždy musí začať rásť. Pozvaní sú všetci, ale vstúpia len tí, ktorí sa rozhodnú kráčať za Kristom. Vždy som si kládol otázku, ako bolo vôbec možné, že apoštol Peter kráčal po vode, za Ježišom Kristom? Veď to je úplne šialené. Ľudia predsa nevedia chodiť po vode, pokiaľ jazero nie je dostatočne zamrznuté, ale fyzikálne skutočnosti sú predsa jednoznačné, človek nevie a nemôže kráčať po vode. Peter kráčal, do istého momentu, kedy začal o tom pochybovať. Určite nebol super hrdina, zo super schopnosťami, ako to môžeme vidieť vo filmovom priemysle. A práve tu sa nám ukazuje ovocie zasiateho malého semienka, ktoré vyrastie v nekonečnú dôveru a tak sa apoštol Peter rozbehne za Ježišom, aj po vode. Ide tu o vieru. Ide tu o dôkaz tohto zasievaného semienka viery, ktoré je v nás. Naše pochybnosti však udusia rastúci strom našej viery, pretože sa chceme správať viac racionálnejšie. No na našu škodu prichádzame o dobrodružstvo s Kristom. Veľmi sa mi páčil moment z filmu Chatrč, kde pochybujúci človek o Božej spravodlivosti, ubitý tragédiou, ktorá sa stala jeho rodine, sa začína topiť v člne na jazere a Ježiš mu prichádza v ústrety zo slovami: „dívaj sa na mňa!“. Je tam prekrásna scéna, ako spolu s Ježišom kráča po vode, až na druhý breh. V jeho duši zavládol pokoj a aj temnota ktorú prežíval sa rozplynula. Sme naučení všetko si urobiť sami. Mať nad všetkým dozor a vo všetkom poriadok. Ale nie vždy to tak ide. Prídu chvíle, kedy si nevieme už sami pomôcť. Nešťastie, strata milovanej osoby, choroba a iné negatívne skutočnosti. Ale chcem ti povedať, že nie si na to sám. Je tu vždy niekto, kto je s tebou, kto ťa chce naučiť chodiť po vode a poskytne ti vždy pomoc. Boh je už taký, neopustí a neodvrhne ťa od seba, ale vždy sa postará. Máš semienko viery, ktoré je v tebe, ako veľký dar od Boha a preto ho využi.
Modlitba:
Pane Ježišu Kriste, ďakujeme ti zas to, že nás sprevádzaš a staráš sa o nás aj v tomto svete a preto sme nie bezbranní. Nauč nás vo viere kráčať po vodách nášho života, aby sme v nich nezahynuli, ale nás bezpečne preveď na druhú stranu jazera, kde už zavládne pokoj, radosť a istota budúcej slávy, ktorá sa nám v Tebe zjavila.
Amen.
Kristus, nám vo svojom podobenstve ukazuje budúcu slávu. Budúca sláva je dedičstvo veriacich ľudí, lebo cez obetu Ježiša Krista, sme sa mohli stať Božími deťmi. Ľudské srdce je Božie vytúžené pole či sad, kde Boh mocou svojho Ducha, vkladá malé semienko viery, ktoré je možno, ani nie postrehnuteľné ľudskému oku, obrazne povedané, ale Boh vie o tom, že ho tam vložil. Je to oblasť našej viery, ktorú sme priali rozličným spôsobom a cez rozličných ľudí a osobných zážitkov s Bohom. Toto semienko viery, je vložené do každého srdca človeka, no nie vždy musí začať rásť. Pozvaní sú všetci, ale vstúpia len tí, ktorí sa rozhodnú kráčať za Kristom. Vždy som si kládol otázku, ako bolo vôbec možné, že apoštol Peter kráčal po vode, za Ježišom Kristom? Veď to je úplne šialené. Ľudia predsa nevedia chodiť po vode, pokiaľ jazero nie je dostatočne zamrznuté, ale fyzikálne skutočnosti sú predsa jednoznačné, človek nevie a nemôže kráčať po vode. Peter kráčal, do istého momentu, kedy začal o tom pochybovať. Určite nebol super hrdina, zo super schopnosťami, ako to môžeme vidieť vo filmovom priemysle. A práve tu sa nám ukazuje ovocie zasiateho malého semienka, ktoré vyrastie v nekonečnú dôveru a tak sa apoštol Peter rozbehne za Ježišom, aj po vode. Ide tu o vieru. Ide tu o dôkaz tohto zasievaného semienka viery, ktoré je v nás. Naše pochybnosti však udusia rastúci strom našej viery, pretože sa chceme správať viac racionálnejšie. No na našu škodu prichádzame o dobrodružstvo s Kristom. Veľmi sa mi páčil moment z filmu Chatrč, kde pochybujúci človek o Božej spravodlivosti, ubitý tragédiou, ktorá sa stala jeho rodine, sa začína topiť v člne na jazere a Ježiš mu prichádza v ústrety zo slovami: „dívaj sa na mňa!“. Je tam prekrásna scéna, ako spolu s Ježišom kráča po vode, až na druhý breh. V jeho duši zavládol pokoj a aj temnota ktorú prežíval sa rozplynula. Sme naučení všetko si urobiť sami. Mať nad všetkým dozor a vo všetkom poriadok. Ale nie vždy to tak ide. Prídu chvíle, kedy si nevieme už sami pomôcť. Nešťastie, strata milovanej osoby, choroba a iné negatívne skutočnosti. Ale chcem ti povedať, že nie si na to sám. Je tu vždy niekto, kto je s tebou, kto ťa chce naučiť chodiť po vode a poskytne ti vždy pomoc. Boh je už taký, neopustí a neodvrhne ťa od seba, ale vždy sa postará. Máš semienko viery, ktoré je v tebe, ako veľký dar od Boha a preto ho využi.
Modlitba:
Pane Ježišu Kriste, ďakujeme ti zas to, že nás sprevádzaš a staráš sa o nás aj v tomto svete a preto sme nie bezbranní. Nauč nás vo viere kráčať po vodách nášho života, aby sme v nich nezahynuli, ale nás bezpečne preveď na druhú stranu jazera, kde už zavládne pokoj, radosť a istota budúcej slávy, ktorá sa nám v Tebe zjavila.
Amen.