Štvrté výročie leteckej tragédie v obci Hejce
- Autor: Tlačové oddelenie MO SR
- Foto: MO SR - Michaela Farkašová</b>, Video: <b>MO SR - Viktor Cicko</b>
- Dátum: 19.01.2010
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Pri Memoriáli obetiam leteckej katastrofy slovenských príslušníkov mierovej misie KFOR v maďarskej obci Hejce sa 19. januára 2010 konala pietna spomienka na znak úcty slovenským vojakom, ktorí zahynuli počas návratu zo zahraničnej misie. Štvrté výročie najväčšej tragédie v novodobej histórii Slovenska si pripomenuli pozostalí, kolegovia a priatelia obetí leteckého nešťastia za účasti ministra obrany SR Jaroslava Bašku, štátnej tajomníčky Ministerstva obrany Maďarskej republiky Ágnes Vadaiovej, veľvyslanca SR v Maďarskej republike Petra Weissa, generality OS SR na čele s náčelníkom GŠ OS SR generálom Ľubomírom Bulíkom, náčelníka GŠ maďarských obranných síl László Tőmbőa, predstaviteľov profesionálnych záchranných zložiek zo Slovenska a Maďarska a starostu obce Hejce Gejza Rohályho. Na znak úcty položili hostia k pamätníku vence a zapálili sviečky.
Pietnym aktom si prítomní pripomenuli smutnú udalosť z 19. januára 2006, keď na vrchu Borsó neďaleko maďarskej obce Hejce havarovalo lietadlo An-24 slovenských ozbrojených síl s príslušníkmi slovenského kontingentu operácie KFOR, ktorí sa vracali z Kosova s členmi metodickej pomoci generálneho štábu a Ministerstva obrany na palube. Haváriu prežil iba nadporučík Martin Farkaš.
Minister Baška vyjadril všetkým, ktorí stratili na hore Borsó svojich blízkych úctu, spolupatričnosť a úprimnú sústrasť. „Odišli spomedzi nás neočakávane a nechali svojich najbližších bez slova rozlúčky. Vracali sa po úspešnom splnení svojej mierovej misie v Kosove v plnej sile, s plánmi a predsavzatiami do života. Iste im ani na um nezišla skutočnosť, že by sa viac nemali vrátiť živí domov, medzi svojich drahých,“ povedal minister obrany. Občanom obce Hejce, jej starostovi a okolitým obciam poďakoval za všetko, čo v januári v roku 2006 pre slovenských vojakov vykonali, ako aj za ich celoročnú starostlivosť o pamätník vybudovaný v Hejciach.
Štátna tajomníčka MO MR Ágnes Vadaiová v príhovore povedala, že „maďarská armáda, maďarská spoločnosť aj vtedy aj dnes zdieľa smútok slovenskej armády a zdieľa smútok všetkých dotknutých rodín“. Vyzvala na úctu a večnú pamiatku vojakom, ktorí zahynuli a pripomenula aj vynikajúcu spoluprácu slovenských a maďarských vojakov v zahraničných misiách.
Napokon výstupom na vrch Borsó, priamo na miesto nešťastia, 42 príslušníkov 2. mechanizovanej brigády v Prešove a 21. zmiešaného práporu v Trebišove spolu s npor. Martinom Farkašom a jeho manželkou vzdali úctu svojim padlým kolegom. „To, že tu dnes sme znamená, že na našich kolegov myslíme a vzdávame im hold. Každý z nás si sem doniesol vlastné spomienky na našich priateľov. Česť Vašej pamiatke,“ povedal vojakom pri pamätnej tabuli označujúcej miesto tragédie brigádny generál Ondřej Novosad, veliteľ 2. mechanizovanej brigády v Prešove. Podplukovník Ján Stavrovský, veliteľ 21. zmiešaného práporu v Trebišove povedal: „chceli by sme z tohto výstupu urobiť tradíciu, aby sme si každým rokom pripomenuli pamiatku našich kolegov.“ Najviac mŕtvych bolo práve z trebišovskej posádky.
Na vrchole kopca vojaci taktiež položili veniec a zapálili sviečky pri hlavnom aj menších pamätníkoch.
Pietnym aktom si prítomní pripomenuli smutnú udalosť z 19. januára 2006, keď na vrchu Borsó neďaleko maďarskej obce Hejce havarovalo lietadlo An-24 slovenských ozbrojených síl s príslušníkmi slovenského kontingentu operácie KFOR, ktorí sa vracali z Kosova s členmi metodickej pomoci generálneho štábu a Ministerstva obrany na palube. Haváriu prežil iba nadporučík Martin Farkaš.
Minister Baška vyjadril všetkým, ktorí stratili na hore Borsó svojich blízkych úctu, spolupatričnosť a úprimnú sústrasť. „Odišli spomedzi nás neočakávane a nechali svojich najbližších bez slova rozlúčky. Vracali sa po úspešnom splnení svojej mierovej misie v Kosove v plnej sile, s plánmi a predsavzatiami do života. Iste im ani na um nezišla skutočnosť, že by sa viac nemali vrátiť živí domov, medzi svojich drahých,“ povedal minister obrany. Občanom obce Hejce, jej starostovi a okolitým obciam poďakoval za všetko, čo v januári v roku 2006 pre slovenských vojakov vykonali, ako aj za ich celoročnú starostlivosť o pamätník vybudovaný v Hejciach.
Štátna tajomníčka MO MR Ágnes Vadaiová v príhovore povedala, že „maďarská armáda, maďarská spoločnosť aj vtedy aj dnes zdieľa smútok slovenskej armády a zdieľa smútok všetkých dotknutých rodín“. Vyzvala na úctu a večnú pamiatku vojakom, ktorí zahynuli a pripomenula aj vynikajúcu spoluprácu slovenských a maďarských vojakov v zahraničných misiách.
Napokon výstupom na vrch Borsó, priamo na miesto nešťastia, 42 príslušníkov 2. mechanizovanej brigády v Prešove a 21. zmiešaného práporu v Trebišove spolu s npor. Martinom Farkašom a jeho manželkou vzdali úctu svojim padlým kolegom. „To, že tu dnes sme znamená, že na našich kolegov myslíme a vzdávame im hold. Každý z nás si sem doniesol vlastné spomienky na našich priateľov. Česť Vašej pamiatke,“ povedal vojakom pri pamätnej tabuli označujúcej miesto tragédie brigádny generál Ondřej Novosad, veliteľ 2. mechanizovanej brigády v Prešove. Podplukovník Ján Stavrovský, veliteľ 21. zmiešaného práporu v Trebišove povedal: „chceli by sme z tohto výstupu urobiť tradíciu, aby sme si každým rokom pripomenuli pamiatku našich kolegov.“ Najviac mŕtvych bolo práve z trebišovskej posádky.
Na vrchole kopca vojaci taktiež položili veniec a zapálili sviečky pri hlavnom aj menších pamätníkoch.
