Summit NATO v Rige - slovenskí vojaci zatiaľ zostávajú v Kábule

Za účasti hláv štátov, ministrov obrán, zahraničných vecí a armádnych generalít sa 28. a 29 novembra uskutočnil v Rige samit Severoatlantickej aliancie. Slovenskú republiku zastupovali prezident Ivan Gašparovič, minister obrany Fantišek Kašický, minister zahraničných vecí Ján Kubiš a náčelník GŠ OS SR generálporučík Ľubomír Bulík.

Reprezentanti 26 členských krajín sa spoločne s vedením NATO venovali predovšetkým otázkam transformácie aliancie, situácii v Afganistane a možnostiam rozširovania ďalšie krajiny.

„Toto stretnutie malo potvrdiť, že aliancia je schopná plniť tie ciele, na ktorých bola postavená. Ja som veľmi rád, že v uznesení ktoré sme prijali sa hovorí o budúcnosti NATO ako o organizácii, ktorá naďalej bude garantom svetového mieru a garantom boja proti terorizmu,“ povedal po rokovaniach prezident a hlavný veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Dodal, že je veľmi rád že Slovensko vo vystúpeniach ministra zahraničných vecí, ministra obrany a aj na stretnutí prezidentov a nezišlo zo svojich pozícií akceptovania a rešpektovania základných princípov aliancie.

„Diskusia pri večeri hláv štátov a aj nasledujúci deň pri rokovaniach sa niesla vo veľkej miere v intenciách ďalšieho rozširovania aliancie,“ potvrdil náš prezident. Ide pri tom o rozšírenie spolupráce pri operáciách NATO aj s inými medzinárodnými organizáciami. „Z môjho pohľadu nie je nezanedbateľná ani vízia istej koooperáca s Európskou úniou, pretože dnes sú v EÚ vo vzťahu k niektorým povinnostiam vyplývajúcim z členstva v NATO určité problémy,“ dodal prezident.

Čo sa týka prizvania Srbska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory do programu Partnerstvo za mier – toto rozhodnutie je považované za prvý krok k ich prípadnému členstvu. Z rokovaní tiež vyplynulo, že už na sammite v roku 2008 by sa členmi NATO mohli stať Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko, pričom najviac v tomto úsilí bolo ocenené Chorvátsko.

Prezident v tomto smere poznamenal, že všetci účastníci rokovaní hovorili v absolútnej zhodne o potrebe, aby sa zo strany NATO vytvorili podmienky k tomu, kedy by po splnení podmienok záujemcov o členstvo bol týmto krajinám umožnený vstup do aliancie. „Konštatovali, že ak sa na summite v Prahe pred štyrmi rokmi hovorilo o určitej nádeji na rozširovanie členov, tento summit potvrdil, že uvedený trend je správny a akceptovaný."

Jednou z nosných tém summitu bola situácia v Afganistane. „Vo svojom vystúpení som povedal, že Slovensko je členom aliancie a že ako každý člen aliancie má povinnosti, ku ktorým sa zaviazalo. Slovensko si úlohy v rámci týchto zmlúv plní aj v Iraku a v Afganistane,“ podčiarkol Ivan Gašparovič. Vo vzťahu k možnému presunu našich vojakov v Afganistane z Kábulu do nebezpečnejšieho priestoru Kandaháru povedal, že generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer vyzval v Afganistane k väčšej solidarite, a to nielen pokiaľ ide o počty vojakov, ale aj v oblasti materiálnej pomoci. Z tohto pohľadu si Slovensko podľa prezidentových slov plní povinnosti tak, ako má. Čo sa týka otázky presunu vojsk z Kábulu do Kandaháru, o tom nebola diskusia. Ivan Gašparovič však pre novinárov povedal: „Pred mojim odchodom do Rigy sme s pánmi ministrami, ktorí ma sprevádzajú na summite a s pánom premiérom Robertom Ficom hovorili o tejto možnosti, no nie povinnosti. Naša vláda zaujala stanovisko nevyhýbajúce sa plniť túto požiadavku, no za podmienok, ktoré je skutočne potrebné, aby boli naplnené. Ide o zodpovedné rozhodnutie aj pokiaľ ide o vybavenosť a schopnosť našich vojsk sa presunúť. Do konca marca by malo padnúť jednoznačné rozhodnutie, či áno alebo nie.“

Pokračoval minister obrany František Kašický: „Je potrebné zdôrazniť, že potrebujeme vyriešiť pripravenosť a celkovú vybavenosť tejto jednotky, ako aj vyriešiť adekvátne oparenia na zaistenie bezpečnosti slovenského kontingentu – a to hlavne vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú a operačnú situáciu v priestore, kde by táto jednotka mala pôsobiť, ak tam bude vyslaná.“ Vláda podľa neho do konca marca prijme rozhodnutie, ktoré bude posudzované z viacerých hľadísk: „Budeme brať do úvahy celkovú bezpečnosť na juhu Afganistanu, budeme brať do úvahy výsledky rekognoskačného tímu, ktorý bol v tejto oblasti, ako aj celkovú pripravenosť jednotky a ďalšie nevyhnutné opatrenia krátkodobého i dlhodobéhoho charakteru. Je to o zodpovednosti a o tom, aby sme urobili všetko pre bezpečnosť našich vojakov.“