Sv. omša ordinára na Dňoch Andreja Hlinku v Bratislave

Spoločnosť Andreja Hlinku a Dom Matice slovenskej v Bratislave v spolupráci s mestskou časťou Bratislava-Ružinov, Bratislavským samosprávnym krajom a rímskokatolíckym farským úradom Bratislava-Prievoz v Ružinove v rámci Dní Andreja Hlinku, ako jednej z najvýznamnejších osobností modernej histórie Slovenska zorganizovali 16. augusta 2012 pietnu spomienku pri pamätníku na rovnomennom námestí v Bratislave pri príležitosti 74. výročia od jeho smrti. Po skončení príhovorov a kladení vencov pokračovala slávnosť sv. omšou v kostole svätého Vincenta De Paul, ktorú celebroval ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek. Vo svojom príhovore prítomným veriacim označil lásku k vlasti za kresťanskú čnosť slovami: "Mať lásku k vlasti je naším povolaním, mala by sa upevniť aj láska k národu a opravdivé vlastenectvo."

Andrej Hlinka sa narodil v Černove j 27. septembra 1864. Po štúdiách na gymnáziu v Ružomberku odišiel do Levoče a odtiaľ na seminár do Spišskej Kapituly. Tu sa stal klerikom. Po krátkych pobytoch v Zakamennom Kline, Svätej Alžbete a Tvrdošíne dostal prvú faru v dedine Liptovské Sliače . Pre faru zabezpečuje všetky slovenské časopisy a knihy. V obci pomáhal zakladať gazdovsko-potravný spolok, bojoval proti alkoholizmu. V politike začal pracovať roku 1896 v Ľudovej strane Uhorska, kde ho považovali za pansláva, čo brzdilo jeho politickú aktivitu. Stal sa redaktorom Ľudových novín a v Liptove zakladal svojpomocné spolky. Roku 1898 kandidoval vo voľbách, ale nepochodil pre nedostatočnú finančnú podporu a zabezpečenie. Jeho boj pokračoval na stránkach Ľudových novín, kde hájil práva národa. V tomto období opustil Ľudovú stranu, ktorá nehájila záujmy Slovákov vystavených maďarizácii a represáliám. Farárom v Ružomberku sa stal v roku 1905. Pustil sa tu do ostrého boja s maďarizáciou, získal si lásku ľudu, ale aj nenávisť maďarských mešťanov. Pri voľbách 1906 pomáhal agitovať dr. Vavrovi Šrobárovi. Po porážke vo voľbách svetská a cirkevná moc Hlinku znemožnila a suspendovala ho. Do väzenia sa Hlinka prvýkrát dostal 27. júna 1906. Spolu s ním boli odsúdení aj iní národovci. I napriek tomuto bezpráviu Hlinka ďalej bojoval za národ, založil v meste Ľudovú banku. Proti suspendácii o zákaze vykonávania kňazského povolania podnikol obrannú cestu do Ríma, kde pravdivo informoval cirkevné kruhy o postavení Slovákov v Uhorsku. Po návrate z Ríma sa zúčastnil na augustových slávnostiach v Martine a odcestoval na prednáškové turné na Moravu. Tu ho zastihla smutná správa o tragédii v Černovej. Svetská a cirkevná moc sa celou silou usilovala zdiskreditovať osobu Hlinku. Slovenský národ ho bránil a zozbieral 30 000 podpisov na zrušenie suspendácie. Rím dal za pravdu Hlinkovi, takže mohol znova vykonávať kňažské povolanie. Tieto a ďalšie neprávosti voči Hlinkovi zjednotili amerických Slovákov, ktorí mu vyjadrili podporu. Po prepustení z väzenia Hlinka zmenil názov novín na Slovenské ľudové noviny. Roku 1910 vysvätil kostol v Černovej za hojnej účasti národa. Zakladal ďalšie svojpomocné spolky, oživil činnosť Ľudovej banky. Cez vojnové obdobie založil kníhtlačiareň Lev, potrebnú na šírenie slovenského slova. V decembri 1918 v Žiline ustanovil Slovenskú ľudovú stranu, zriadil časopis Slovák. Neúnavnou prácou presadzoval slovenského ducha do úradov a škôl, cestoval po Slovensku, rečnil a burcoval. Ideu svojbytnosti slovenského národa sa snažil presadzovať aj na mierovej konferencii v Paríži, ale nestretol sa s veľkým pochopením. Po návrate bol ihneď uväznený v Prahe. Zastavilo sa aj vydávanie Slováka. V roku 1924 pozvali Slováci z Ameriky Hlinku na návštevu do USA. Nedostal však cestovný pas. Vo voľbách roku 1925 sa Slovenská ľudová strana stala najsilnejšou na Slovensku a premenovala sa na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. O rok neskôr sa Hlinka konečne dostal do USA, kde bol triumfálne privítaný. Pochodil takmer všetky slovenské osady v USA, rečnil a získaval finančnú podporu krajanov pre Slovensko. Andrej Hlinka všemožne usiloval o spojenie všetkých roduverných Slovákov a išiel príkladom. Roku 1932 vo Zvolene objal predsedu Slovenskej národnej strany Martina Rázusa a vytvoril s ním autonomistický blok. Nekompromisný bol však ku komunistom. 16. augusta 1938 vo večerných hodinách Andrej Hlinka zomrel na ružomberskej fare.