Svätý Cyril a Metod medzi Slovanmi.

„ .. choďte, učte všetky národy, krstiac ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha, učiac ich zachovávať všetka, čokoľvek som vám prikázal. A ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 19-20)
Cirkev má na území Veľkej Moravy veľmi hlboké korene, ktoré siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva v strednej Európe. Tieto korene nachádzame v misijnom diele svätých Cyrila a Metoda v 9. storočí. Na požiadanie sv. Rastislava v roku 862 byzantský cisár Michal III. s podporou svätého carihradského patriarchu Fotia posiela naším predkom najvýznamnejších vzdelancov, akých Byzancia mala, svätých bratov Cyrila a Metoda. Títo svätý neobjavili nový prostriedok misie, oni iba v duchovne nezdravých podmienkach Veľkej Moravy, kde frankovia zneužili misiu na svoje mocenské záujmy, dôsledne konali v duchu sväto otcovskej tradície. Veľkosť sv. bratov je v ich nezištnej a obetavej misijnej službe. Im patrí naša vďaka, za to, že nepozerali na nástrahy a nebezpečenstva, ktoré im hrozilo zo strany frankov. Svoju službu konali z láskou k pravde, znášajúc príkoria a utrpenia. Na Veľkej Morave boli preto žiarivým svetlom v čase, keď temná moc frankov chcela trojjazyčný blud využiť vo svoj prospech.
Viera a kultúra, na základe ktorých bola možnosť duchovného rozvoja a upevnenia identity našich predkov, je výsledkom slobody, ktorú nám evanjeliovou zvesťou sv. bratia doniesli. Vnímame ju, ako plody pravej kresťanskej misie. Živá bohoslužobná reč misie v podmienkach Veľkej Moravy zohrala veľkú úlohu v prijatí zvestovanej pravdy. Samozrejme zrozumiteľnosť je len nástroj komunikácie. Nemôže byť pokladaná za obsah zvestovaného a preto byť ani podstatou cyrilometodejskej misie, ale iba jej sprievodným aj keď veľmi významným prejavom. Svätý bratia sú osobnosti, ktoré hlásali Slo¬vanom živú vieru v Trojjediného Boha. Vieru, kde človek spolupracuje so samotným Bohom, ktorú poznáme zo Starého a Nového zákona. Ich vieru môžeme smelo prirovnať k viere starozákonného Noeho, Abraháma, Mojžiša, svätých apoštolov atď. Toto nie je iba prázdne tvrdenie, ničím nepodložené. Ako dobre vieme, svätí bratia pochádzali z vysoko postavenej rodiny. Ich otec bol vysokým hodnostárom byzantského cisárstva. Obidvaja bratia boli vyso¬ko vzdelaní, takže nemali problém, ako hovoríme my dnes, sa nejako presa¬diť. Vidíme však, že hľadajú inú cestu, nie tú, ktorá im ponúkne blahobyt a po¬zemské šťastie, ale cestu obetavej lásky. Podobne, ako vyzval Boh Noeho, aby začal stavať koráb, tak aj svätý bratia idú stavať na Veľkú Moravu „koráb“. Ab¬rahám ide obetovať svojho jednorodeného syna Bohu a svätý bratia obetujú sami seba slovanskému národu. Ako Mojžiš viedol židovský národ do zasľúbenej zeme, tak aj svätý bratia vedú Slo¬vanov do Božieho Kráľov¬stva. Ako učeníci Ježiša Krista opúšťajú svoje rodiny a idú hlásať Vzkrieseného Krista, tak aj solúnski bratia opúšťajú svoju krajinu a idú hlásať Vzkrieseného Krista Slovanom. Na Božiu výzvu odpovedajú kladným spôsobom podobne ako Mária, keď k nej Boh posiela archanjela Gabriela, aby dala svoj súhlas k vteleniu Syna Božieho. Vtedy Mária od¬povedala: „Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova!“ (Lk 1, 38). Takto odpovedajú aj svätý bratia. A to je jeden z ich odkazov nám všetkým. Aj každého z nás Boh volá k plneniu Jeho vôle, či už je to doma, na pracovisku, v cirkevnej obci alebo v spoloč¬nosti priateľov.
Odkaz solúnskych bratov je stále aktuál¬ny. Nútia nás zamýšľať sa nad naším životom. Mali by sme k sebe byť viac kritickí a klásť si častejšie otázku, či skutočne šírime ich odkaz ďalej. Či je naša viera živá a obetavá, alebo je to iba viera, ktorou sa chválime a prezentuje¬me navonok. Či sa skutočne zdokonaľujeme vo Svätom Písme, alebo ho berieme už ako prežitok doby. Či sa nestáva, že bulvárna tlač vytlačila Sväté Písmo z našich domácnosti? Ak je tomu tak, vyhlasovať sa za pokračova¬teľov cyrilometodskej tradície je od nás veľká trúfalosť.