Svedectvo viery - zamyslenie na 14. týždeň v roku 2025
Ján 4, 46-54
Drahí priatelia,
Raz som v práci, ako reakciu na zaslaný mail s duchovným posolstvom dostal odpoveď, v ktorej odosielateľ písal: Nie som veriaci, no chcel by som sa opýtať ako vám veriacim žije v tomto svete, ktorý je plný nenávisti, pretvárky, zla, ako s vám žije v tejto krajine? Čo máte vy kresťania z toho, že veríte, načo je to dobré? Na takúto otázku sa patrí dať odpoveď, no otázkou zostáva – ako vlastne odpovedať a čo povedať. Potom zvyčajne nasleduje chvíľka na zamyslenie a následne sa pokúšame sformulovať, povedať, či napísať niečo múdre a oslovujúce.
Sústreďujeme sa na to, aby sme poukázali, že viera je ukazovateľom cesty v živote, rozprávame o Božom slove nádeje pre život človeka a tento svet. Rozprávame o pomoci, ktorú nám Boh dal v ťažkých chvíľach, o Božej blízkosti, ktorú môžeme cítiť a prežívať. Ako vyjadriť to, čo pre nás skutočne viera znamená? Čo nám priniesla do našich životov? Ako nechať Boha rozprávať skrze nás, aby ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s Bohom pochopili, o čo tu ide?
Je to, čo je pre nás jasným a jednoznačným prežitím Božej blízkosti zrozumiteľné aj pre iných? Veď nedajú sa zážitky viery vysvetliť aj ako produkt náhody, či osudu a v konečnom dôsledku je to všetko len otázka interpretácie?
V evanjeliu podľa Jána v 4. kapitole je zachytený príbeh jedného vysokopostaveného človeka, ktorý zažil vo svojom živote čo znamená viera, uveril v Božiu moc a skrze jeho svedectvo uverila aj celá jeho domácnosť. Evanjelista Ján nám tento príbeh podáva takto:
46 Tak prišiel Ježiš zase do Kány Galilejskej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorému syn bol chorý v Kafarnaume. 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, šiel k Nemu a prosil Ho, aby mu prišiel uzdraviť syna, lebo už umieral. 48 I riekol mu Ježiš: Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste. 49 Odpovedal Mu kráľovský úradník: Poď, Pane, kým mi dieťa neumrie. 50 Riekol mu Ježiš: Choď, syn ti žije. A uveril ten človek slovu, ktoré mu Ježiš povedal, a šiel. 51 Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali: Žije ti dieťa. 52 Spýtal sa ich teda na hodinu, v ktorú sa mu uľavilo. Povedali: Včera popoludní o siedmej mu prestala horúčka. 53 Tu poznal otec, že to bolo práve v hodinu, v ktorú mu Ježiš povedal: Syn ti žije. I uveril on a celá jeho domácnosť.
Muž z nášho príbehu Jánovho evanjelia vedel presne o čom rozpráva: zažil som silu slova a stretnutia s Ježišom. Vydať sa na cestu domov a nemať dôkaz, že jeho syn je skutočne uzdravený, spoľahnúť sa len na slovo, ktoré povedal Ježiš, to bola vec viery.
Pre muža z tohto príbehu bolo jasné, čo priniesla viera pre Jeho život – bol to zachránený syn. Mocný a veľký čin Boží priviedol k viere celú rodinu. Uveril on aj celá jeho rodina, píše sa v texte.
Tento muž, si vedel dať jasne do súvisu to, čo a kedy sa stalo, s tým, čo a kedy mu povedal Ježiš. Bola to jeho osobná skúsenosť viery, o ktorej rozprával potom všetkým doma. Veriť a dôverovať Bohu prináša v živote človeka skutočne veľké veci. Aj my môžeme prosiť za veci, ktoré nám ležia na srdci. S vierou, tak ako to robil onen muž. Nebránilo mu v tom ani jeho vysoké postavenie. Tento príbeh je jedným z tých v ktorých poznávame, že Ježiš je tu pre všetkých.
Ako dnes rozprávame o Bohu, ako ho vnímame? Spoznávanie Boha je objavovanie nového sveta, je to napínavý proces, plný otázok. Cez otázky sa dá dostať bližšie k Bohu. Keď sa pýtame, čo nám Boh dáva pre život, vtedy nás to privádza bližšie k Nemu. Rozhodnúť sa vo svojom živote pre Boha môže urobiť človek kedykoľvek, no toto rozhodnutie je vždy vystavené nebezpečenstvu pochybnosti a našej vlastnej slabosti. Viera sa v životoch ľudí prejavuje rozdielne. Každý máme svoje zážitky viery, ktoré sú pre nás dôležité, nám jasné a zrozumiteľné.
Keď sa nás niekto opýta, čo pre nás znamená viera v Boha, v dnešnom svete rozprávajme príbeh nášho života, hovorme o zážitkoch viery, v ktorých je zreteľné vidieť Božiu lásku a starostlivosť aj o nás. Rozprávajme o Bohu, o osobnom Bohu, ktorý prišiel k nám a je s nami v tomto svete, ktorý dáva zmysel našej existencii, aby náš život nebol len akýmsi prázdnym prežívaním dní. Amen.
Pomodlime sa:
Dobrotivý Pane Bože. Daj, nech v našich životoch sa vieme spoliehať na Tvoje slovo. Daj, nech dokážeme vnímať to, čo k nám hovoríš aj v tejto dobe a daj nech Tvojmu slovu rozumieme a veríme mu. V mnohom sme aj my sami už zažili silu Tvojho slova. Ty nás pozývaš aby sme išli na ceste nášho života s Tebou ako našim láskavým sprievodcom a darcom pokoja, lásky, trpezlivosti, odpustenia. To všetko potrebujeme aj dnes, v dobe v ktorej žijeme. Pomáhaj nám prosím žiť tak, aby náš život bol svedectvom viery v Teba. AMEN.
Drahí priatelia,
Raz som v práci, ako reakciu na zaslaný mail s duchovným posolstvom dostal odpoveď, v ktorej odosielateľ písal: Nie som veriaci, no chcel by som sa opýtať ako vám veriacim žije v tomto svete, ktorý je plný nenávisti, pretvárky, zla, ako s vám žije v tejto krajine? Čo máte vy kresťania z toho, že veríte, načo je to dobré? Na takúto otázku sa patrí dať odpoveď, no otázkou zostáva – ako vlastne odpovedať a čo povedať. Potom zvyčajne nasleduje chvíľka na zamyslenie a následne sa pokúšame sformulovať, povedať, či napísať niečo múdre a oslovujúce.
Sústreďujeme sa na to, aby sme poukázali, že viera je ukazovateľom cesty v živote, rozprávame o Božom slove nádeje pre život človeka a tento svet. Rozprávame o pomoci, ktorú nám Boh dal v ťažkých chvíľach, o Božej blízkosti, ktorú môžeme cítiť a prežívať. Ako vyjadriť to, čo pre nás skutočne viera znamená? Čo nám priniesla do našich životov? Ako nechať Boha rozprávať skrze nás, aby ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s Bohom pochopili, o čo tu ide?
Je to, čo je pre nás jasným a jednoznačným prežitím Božej blízkosti zrozumiteľné aj pre iných? Veď nedajú sa zážitky viery vysvetliť aj ako produkt náhody, či osudu a v konečnom dôsledku je to všetko len otázka interpretácie?
V evanjeliu podľa Jána v 4. kapitole je zachytený príbeh jedného vysokopostaveného človeka, ktorý zažil vo svojom živote čo znamená viera, uveril v Božiu moc a skrze jeho svedectvo uverila aj celá jeho domácnosť. Evanjelista Ján nám tento príbeh podáva takto:
46 Tak prišiel Ježiš zase do Kány Galilejskej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorému syn bol chorý v Kafarnaume. 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, šiel k Nemu a prosil Ho, aby mu prišiel uzdraviť syna, lebo už umieral. 48 I riekol mu Ježiš: Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste. 49 Odpovedal Mu kráľovský úradník: Poď, Pane, kým mi dieťa neumrie. 50 Riekol mu Ježiš: Choď, syn ti žije. A uveril ten človek slovu, ktoré mu Ježiš povedal, a šiel. 51 Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali: Žije ti dieťa. 52 Spýtal sa ich teda na hodinu, v ktorú sa mu uľavilo. Povedali: Včera popoludní o siedmej mu prestala horúčka. 53 Tu poznal otec, že to bolo práve v hodinu, v ktorú mu Ježiš povedal: Syn ti žije. I uveril on a celá jeho domácnosť.
Muž z nášho príbehu Jánovho evanjelia vedel presne o čom rozpráva: zažil som silu slova a stretnutia s Ježišom. Vydať sa na cestu domov a nemať dôkaz, že jeho syn je skutočne uzdravený, spoľahnúť sa len na slovo, ktoré povedal Ježiš, to bola vec viery.
Pre muža z tohto príbehu bolo jasné, čo priniesla viera pre Jeho život – bol to zachránený syn. Mocný a veľký čin Boží priviedol k viere celú rodinu. Uveril on aj celá jeho rodina, píše sa v texte.
Tento muž, si vedel dať jasne do súvisu to, čo a kedy sa stalo, s tým, čo a kedy mu povedal Ježiš. Bola to jeho osobná skúsenosť viery, o ktorej rozprával potom všetkým doma. Veriť a dôverovať Bohu prináša v živote človeka skutočne veľké veci. Aj my môžeme prosiť za veci, ktoré nám ležia na srdci. S vierou, tak ako to robil onen muž. Nebránilo mu v tom ani jeho vysoké postavenie. Tento príbeh je jedným z tých v ktorých poznávame, že Ježiš je tu pre všetkých.
Ako dnes rozprávame o Bohu, ako ho vnímame? Spoznávanie Boha je objavovanie nového sveta, je to napínavý proces, plný otázok. Cez otázky sa dá dostať bližšie k Bohu. Keď sa pýtame, čo nám Boh dáva pre život, vtedy nás to privádza bližšie k Nemu. Rozhodnúť sa vo svojom živote pre Boha môže urobiť človek kedykoľvek, no toto rozhodnutie je vždy vystavené nebezpečenstvu pochybnosti a našej vlastnej slabosti. Viera sa v životoch ľudí prejavuje rozdielne. Každý máme svoje zážitky viery, ktoré sú pre nás dôležité, nám jasné a zrozumiteľné.
Keď sa nás niekto opýta, čo pre nás znamená viera v Boha, v dnešnom svete rozprávajme príbeh nášho života, hovorme o zážitkoch viery, v ktorých je zreteľné vidieť Božiu lásku a starostlivosť aj o nás. Rozprávajme o Bohu, o osobnom Bohu, ktorý prišiel k nám a je s nami v tomto svete, ktorý dáva zmysel našej existencii, aby náš život nebol len akýmsi prázdnym prežívaním dní. Amen.
Pomodlime sa:
Dobrotivý Pane Bože. Daj, nech v našich životoch sa vieme spoliehať na Tvoje slovo. Daj, nech dokážeme vnímať to, čo k nám hovoríš aj v tejto dobe a daj nech Tvojmu slovu rozumieme a veríme mu. V mnohom sme aj my sami už zažili silu Tvojho slova. Ty nás pozývaš aby sme išli na ceste nášho života s Tebou ako našim láskavým sprievodcom a darcom pokoja, lásky, trpezlivosti, odpustenia. To všetko potrebujeme aj dnes, v dobe v ktorej žijeme. Pomáhaj nám prosím žiť tak, aby náš život bol svedectvom viery v Teba. AMEN.