Svedectvo z púte do Svätej zeme

Do Zasľúbenej zeme som sa vrátil po 2 rokoch, tentokrát už bez fotoaparátu v dúfaní posunúť sa ďalej od estetického vnímania najsvätejších svätostánkov zeme cez optiku krížov a sakrálnych predmetov, tvarov a línií, svetla a tieňov do prirodzeného vnímania duchovnej reality, ktorú prežívame v modlitbách. A tak po pútavých výkladoch a čítaní úryvkov z Evanjelií naším sprievodcom br. Jeremiášom Danielom Kvakom, ktorý má veľké a dobré srdce, v každej svätyni som sa modlil za rodinu, priateľov a spolupracovníkov. Niekedy medzi modlitbami z mysle spontánne vyvierali „zrnká múdrosti“, napr. "Jemnejšia než najjemnejšia si Panna Mária." (Hrob Bohorodičky na Olivovej hore), "Úprimnejšie k Bohu." (Múr nárekov), "Číro-číra čistota, číro-číre svetlo." (Hora Blahoslavenstiev), "Úprimnosť k Bohu je celibát." (Kafarnaum), "Neprejdete cez bránu k nemu, ak sa nebudete zapierať." (Ain Karem). Tieto „poklady“ som si priniesol z Izraela a ich obsah budem ďalej rozvíjať. Neprešiel deň, aby sme sa nepomodlili ruženec podľa miest nášho navštívenia a púť sme symbolicky zavŕšili na letisku Ben Gurion v Tel Avive – ako inak než ružencom s prianím, aby sme sa všetci vrátili do Svätej zeme. Nášmu Bohu, naším kňazom pastierom a spolupútnikom patrí úprimná vďaka za nezabudnuteľnú púť. Shalom Izrael.