Svet je malý

Píšem Vám tieto riadky pretože po tom všetkom, čo sme tu ako slovenskí vojaci 20. rotácie zažili patrí sa spomenúť aj krásne chvíle. Ja si teda dovolím napísať o tých svojich. Sú to chvíle radosti a pre mňa aj takého malého zázraku a Božej milosti.
     Ako farár slovenského kontingentu som vycestoval aj do Kábulu hlavného mesta Afganistanu pretože aj tu máme vojakov, našim slovníkom povedané duše, bratov. Po prvých hodinách strávených v Kábule som chcel spoznať český kontingent, respektíve české NSE aby som vedel, kto sa tak, ako ja stará o duchovný život českého kontingentu. Tu sa začína môj prvý malý zázrak. Po pátraní izby českého padreho som nesmelo zaklopal na dvere. Otvoril my farár ktorý je vyšší ako ja. Ale ja som si nevšímal jeho výšku ale výzor. Dávid. Dávid T.môj výborný kamarát český vojenský duchovný, ktorý tu bol prvýkrát presne ako ja v roku 2011 v rotácii máj – december. Bol som rád, že sme sa opäť stretli a mali sme si čo povedať. Dávid je farárom Československej cirkvi husitskej. Je to úžasné, že sme sa tu stretli hoc naše rodné mestá sú celkom blízko od seba hoci v dvoch rozličných štátoch. Sľúbili sme si, že ak to bude možné ešte sa spolu stretneme.
     Po peknom prijatí, ubytovaní a starostlivosti jedného z našich vojakov sme pokračovali v návšteve ďalšieho z našich vojakov, ktorý bol na inom mieste. Vopred ma už upozorňoval, keď sme spolu telefonicky volali, že tam kde je, je miestny farár, američan a chce sa so mnou stretnúť. Samozrejme, povedal som chvíle so zahraničnými farármi sú pekné a vymieňame si nielen skúsenosti ale si aj pomáhame. Túto pomoc som hlavne pocítil pri príprave RAMP ceremony, keď sme prišli o jedného z našich vojakov. Vystúpili sme v kempe. Náš dôstojník nás privítal a hneď mi vravel, že ide ku nám padre. V diaľke sa ku mne približovala postava amerického vojaka v maskáčoch. Slnko mi svietilo do očí. Zrazu pri mne stojí americký padre. Na ľavej strane má menovku PECK. Pozriem sa lepšie a čo nevidím. Steve P. Steve, ktorý nám minulý rok v Senci prednášal na našich duchovných cvičeniach na Slovensku je tu. V Afganistane. V Kábule. Potešili sme sa spolu so Stevom. Aký je svet malý. Stretnúť po roku kolegu, farára, kamaráta a ešte v misii to je úžasné. Toto je môj druhý krásny zážitok Božej milosti a starostlivosti. Dobre vám padne, keď sa môžete spolu modliť a počúvať. Len počúvať. Lebo človek tu len odovzdáva. Prijal som veľa od Pána Boha. Spolu sme si to so Stevom uvedomovali. Veď jeho tu čaká slúžiť 12 mesiacov. Rozchádzali sme sa v bratskom objatí a s takou malou túžbou opäť sa ešte stretnúť.
     Človek už má za sebou aj skúsenosti, ktoré by radšej nemal. Niekedy je ťažko na to myslieť. Porúčam sa však Božej vôli a v duchu pokory si hovorím: „Pane Bože aj týmto ma na niečo pripravuješ. A tým čím prechádzam chceš skrze mňa, niekomu pomôcť.“ Aj keď to znie nelogicky. Jedine Pán Boh je logický.
     Svet je malý  a predsa je v ňom veľa zla. Toto pramení z ľudskej hriešnosti.  Zlo tu striehne na každom kroku. A niekedy sa premení aj na smrť. Modlím sa a prosím aj o vaše modlitby za našich ale aj všetkých vojakov vyslaných do Afganistanu. Modlite za za pokoj a mier v ľudskom srdci. Lebo to je priestor kde môže a má každý začať. Ak vo svojom srdci ukončíme boje a vojny bude okolo nás pokoj a láska. Shalom – Pokoj Vám.
npor. Mgr. Viktor SABO – ev. a. v. vojenský farár, toho času vo vojenskej operácii ISAF Afganistan