Svetlo - zamyslenie na 36. týždeň v roku 2023
V predošlom čase Pán ponížil krajinu Zabulon a krajinu Neftali, ale v poslednom čase oslávi morskú cestu, kraj za Jordánom, územie pohanov. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť. Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo sa delia o korisť. Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa ako v deň porážky Madiánčanov. (Iz 8, 23b - 9, 3)
Najväčším svetlom pre náš duchovný život je Ježiš Kristus. Pekne o ňom vydáva svedectvo prorok Izaiáš: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Na tieto slová nadväzuje aj evanjelista Ján, keď píše: Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. A sám Ježiš o sebe vyhlásil slová, ktorých Ján bol svedkom: Ja som svetlo sveta.
Keď je teda Ježiš svetlom, aj my potrebujeme svetlo a nemôžeme bez neho žiť. Musíme sa podobať slnečnici, ktorá ustavične obracia korunu svojho kvetu k slnku, a preto je krásna, lebo z neho žije. Aj na každom z nás vidno či sa obraciame k Slnku – Kristovi. Tí, ktorí prijímajú jeho svetlo, sú ušľachtilí, plní dobroty, skromní…, ale tí, ktorí ho odmietajú sú zlostní, závistliví, podráždení…
Čo by nám osožilo, keby sme mali celé ulice i domy osvietené tisícami svetiel, keby nám nezasvietilo slnko, ktoré zmení noc v krásny deň? Čo nám osoží, keby nám na cestu života svietili románoví, filmoví či divadelní hrdinovia a nesvietilo by nám Kristovo svetlo, ktoré osvetľuje večný život? Ak prijmeme jeho svetlo, dokážeme osvietiť aj ľudí okolo nás a oni uvidia naše dobré skutky, ktorými budeme oslavovať nebeského Otca.
Náš život prebieha medzi dvomi sviecami – krstnou a hromničnou. Svieťme každý deň dobrými skutkami, slovami, láskou a dobrotou, aby odmena za tento plameň bolo svetlo večné.
Najväčším svetlom pre náš duchovný život je Ježiš Kristus. Pekne o ňom vydáva svedectvo prorok Izaiáš: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Na tieto slová nadväzuje aj evanjelista Ján, keď píše: Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. A sám Ježiš o sebe vyhlásil slová, ktorých Ján bol svedkom: Ja som svetlo sveta.
Keď je teda Ježiš svetlom, aj my potrebujeme svetlo a nemôžeme bez neho žiť. Musíme sa podobať slnečnici, ktorá ustavične obracia korunu svojho kvetu k slnku, a preto je krásna, lebo z neho žije. Aj na každom z nás vidno či sa obraciame k Slnku – Kristovi. Tí, ktorí prijímajú jeho svetlo, sú ušľachtilí, plní dobroty, skromní…, ale tí, ktorí ho odmietajú sú zlostní, závistliví, podráždení…
Čo by nám osožilo, keby sme mali celé ulice i domy osvietené tisícami svetiel, keby nám nezasvietilo slnko, ktoré zmení noc v krásny deň? Čo nám osoží, keby nám na cestu života svietili románoví, filmoví či divadelní hrdinovia a nesvietilo by nám Kristovo svetlo, ktoré osvetľuje večný život? Ak prijmeme jeho svetlo, dokážeme osvietiť aj ľudí okolo nás a oni uvidia naše dobré skutky, ktorými budeme oslavovať nebeského Otca.
Náš život prebieha medzi dvomi sviecami – krstnou a hromničnou. Svieťme každý deň dobrými skutkami, slovami, láskou a dobrotou, aby odmena za tento plameň bolo svetlo večné.