Sviatky pokoja.....
- Autor: Milan Petrula
- Foto: archív EPS MV SR
- Dátum: 16.12.2013
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Milé kolegyne, milí kolegovia, vzácni priatelia,
opäť sa približuje čas Vianoc a s tým spojené prípravy, nákupy, zabezpečenie konzumného komfortu, aby nám nič nechýbalo a mohli sme mať pekné sviatky.
Na túžbe pripraviť sa na sviatky nie je nič zlé, no keď sa z tohto stáva jediný zmysel sviatkov, tak potom je na mieste položiť si otázku o podstate Vianoc.
Každý z nás ich vníma asi rozdielne, zo svojho pohľadu, či už ako spomienku na detstvo, alebo ako príležitosť niekoho potešiť, či niekomu možno aj pomôcť. Je to pekné, keď môžeme spomínať na tie nezabudnuteľné chvíle a zážitky z detstva. Je pekné a chvályhodné, pokiaľ môžeme niekomu pomôcť.
Dnešná doba ma núti položiť si otázku: je tento zhon, keď sa chcem najlepšie pripraviť na Vianoce to jediné, čo nám tieto sviatky prinášajú? Jedna myšlienka hovorí, že, môžeme si kúpiť byt, ale nie domov, môžeme si kúpiť lieky, ale nie zdravie. Môžeme mať ten najkrajší vianočný stromček, vyzdobený dom, množstvo darčekov, najlepšie jedlo ale stále to nie je to podstatné.
Zvesť o narodenom Božom Synovi, je niečo, čo môže človek len s údivom sledovať a prijať ako dar aj pre svoj život.
V pradávnych biblických príbehoch vidíme, že ľudský rozum nestačí na to, aby v plnej miere došiel poznania, mudrci od východu svoje vzdelanie využili na to aby sa vydali na ďalekú cestu a našli narodeného kráľa židovského, no ich poznanie a ľudský úsudok ich priviedli do paláca – veď kde inde ako v paláci hľadať nového kráľa? No Boh koná v protiklade s ľudskou logikou a tak sa vydávajú na cestu do Betlehema, do najskromnejšieho príbytku – maštale.
Nestačí byť teda dobre vyzbrojení všetkým tým, čo sa nám ponúka k pravým Vianociam, či v zmysle jednej reklamy – pravá brada – pravé Vianoce, si nechať narásť bradu a čakať, že budeme mať tie pravé Vianoce – to by bolo diskriminačné pre ženy – tie by teda nemohli mať pravé Vianoce.
Nestačí vedieť o obsahu a zmysle Vianoc, ale treba ich prežívať srdcom a v pokore, v uvedomení si toho, že aj mne Boh dáva svojho Syna, aby môj život bol prežitý v pokoji, nádeji a láske.
Keď sa zároveň pozerám späť na končiaci sa rok, chcem Vám poďakovať za stretnutia, rozhovory, za účasť na stretnutiach, ktoré organizuje Úrad ekumenickej pastoračnej služby. Počnúc letom, mohli sme spolu s Vašimi deťmi prežiť pekné chvíle na detských táboroch v či v Rimini, alebo v Račkovej doline. Na jeseň v septembri to boli dve krásne akcie. Prvá, keď sme od 11. do 15. septembra na pozvanie krajinského policajného duchovného Durínskej polície mohli spolu navštíviť policajnú duchovnú službu v Durínsku, vidieť prácu a zabezpečenie polície v tejto spolkovej krajine. O službe polície a jej zložiek nás informoval pán policajný prezident Bischler, ktorý s nami strávil jedno celé dopoludnie. Boli pre nás pripravené nezvyčajné ukážky taktických zásahov, techniky, nových priestorov pre políciu, ale aj duchovný program s cieľom povzbudiť motivovať k tomu, aby sme si plnili svoje poslanie zodpovedne a čestne. Počas tohto pobytu sme navštívili aj policajnú školu v Meiningen a môžeme s radosťou povedať, že na základe tejto návštevy vzniká nové partnerstvo medzi touto školou a SOŠ PZ v Košiciach, z čoho sa veľmi tešíme a prajeme aby toto partnerstvo dorástlo v pevný vzťah a bolo vzájomným prínosom.
Nedá mi nespomenúť druhú septembrovú akciu, našu najväčšiu -Celoslovenský policajný a hasičský výstup vo Vysokých Tatrách, počas víkendu 27-29.9., keď sme mali možnosť spoločne sa stretnúť s rodinami a spoznať krásny kút – klenot našich Tatier – Belianske Tatry. Tento rok to bol mini jubilejný ročník -piaty. Po výstupe na vrcholy – Kriváň 2009, Rysy 2010, Jahňací štít 2011 a Kôprovský štít 2012, to bola prvá pochodová túra s nádhernou scenériou . Od Pána Boha sme dostali krásny dar vo forme nádherného počasia, čo umocňovalo dojem z celej túry. Spočinúť v lone krásnej prírody, zabudnúť na stres a nervozitu, kochať sa farebnosťou tráv, machov, to je skutočné pookriatie dušu človeka. Každý končiar má svoj vrchol, každý pochod, každá túra má svoj cieľ. Počas výstupu človek zápasí s mnohými vecami, stretáva ľudí, má možnosť prejsť kúsok svojho putovania spolu s inými, možno dovtedy neznámi ľuďmi. Je to taká mála paralela k životu. Aj náš život je ako výstup na vrchol končiara, má niekde svoj koniec, stretávame na ňom noho ľudí, zápasíme s rozličnými vecami, tešíme sa z tohto čo je pekné. Chcem poďakovať Pánu Bohu, že nám dovolil túto chvíľu života prežiť spolu s vami.
Veľmi nás teší záujem o túto akciu, ako aj skutočnosť, že medzi rekordnými 463 účastníkmi výstupu boli takí, ktorí boli na tejto akcii po piaty krát a dúfam, že nie naposledy. Túto príležitosť my duchovní vnímame ako vzácnu možnosť stretnutia sa s vami, ktorí ste s náročnej službe policajtov, či hasičov, alebo zamestnancov rezortu, aby sme vás mohli povzbudiť vo vašej službe a spoločne s vami mohli zdieľať vaše radosti i starosti. Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia.
V mesiaci november si pripomíname v tretiu novembrovú nedeľu svetový deň pamiatky obetí dopravných nehôd. Tieto pietne spomienky nás vedú u uvedomovaniu si zodpovednosti sa svoje právanie sa na cestách, či sa pohybujeme ako chodci, vodiči alebo cyklisti. Je to zároveň aj priestor kedy si ľudia dokážu viacej uvedomiť dôležitosť hasičov, záchranárov i policajtov a kde vám, milí kolegovia, kolegyne môžeme vyjadriť slová uznania a vďaky za vašu službu. Za každým číslom, štatistikou sa skrývajú pohnuté ľudské osudy, dotknuté rodiny, zmena doterajšieho spôsobu života. Opatrnosti nie je nikdy dosť, treba na to pamätať, keď sadáme za volant, vydávame sa na cesty, prechádzky, za oddychom. Pieseň v evanjelickom spevníku hovorí : „Život je Boží dar, daný nám do vena, pri smrti spoznáme aká jeho cena.“
Viaceré veci nás ku koncu roka upozorňujú na nestálosť a pominuteľnosť nášho života. Táto skutočnosť by nás mohla viesť ku pesimizmu, rezignácii, či ľahostajnosti, no práve Vianoce prinášajú na sklonku roka nádhernú zvesť no novom začiatku o novosti veku, ktorý zažína narodením Ježiša Krista.
Nech teda táto krásna a radostná správa aj nás vedie k novosti života, aby sme v tom novom roku boli k sebe bližší, aby sme mali pochopenie pre toho, kto sa trápi, borí s problémami vo svojom živote, aby sme boli ochotní podať pomocnú ruku tam, kde je to potrebné , aby sme boli jeden pre druhého človekom.
Požehnané vianočné sviatky a lepší, krajší, pokojnejší nový rok 2014 vám praje v mene úradu ekumenickej pastoračnej služby Ministerstva vnútra SR praje
Milan Petrula.
Na záver chcem poďakovať všetkým duchovným úradu ekumenickej pastoračnej služby za ich službu počas roka 2013 a slová vďaky patria i odbornej referentke úradu za plnenie si pracovných povinností aj nad rámec jej pracovnej činnosti.
opäť sa približuje čas Vianoc a s tým spojené prípravy, nákupy, zabezpečenie konzumného komfortu, aby nám nič nechýbalo a mohli sme mať pekné sviatky.
Na túžbe pripraviť sa na sviatky nie je nič zlé, no keď sa z tohto stáva jediný zmysel sviatkov, tak potom je na mieste položiť si otázku o podstate Vianoc.
Každý z nás ich vníma asi rozdielne, zo svojho pohľadu, či už ako spomienku na detstvo, alebo ako príležitosť niekoho potešiť, či niekomu možno aj pomôcť. Je to pekné, keď môžeme spomínať na tie nezabudnuteľné chvíle a zážitky z detstva. Je pekné a chvályhodné, pokiaľ môžeme niekomu pomôcť.
Dnešná doba ma núti položiť si otázku: je tento zhon, keď sa chcem najlepšie pripraviť na Vianoce to jediné, čo nám tieto sviatky prinášajú? Jedna myšlienka hovorí, že, môžeme si kúpiť byt, ale nie domov, môžeme si kúpiť lieky, ale nie zdravie. Môžeme mať ten najkrajší vianočný stromček, vyzdobený dom, množstvo darčekov, najlepšie jedlo ale stále to nie je to podstatné.
Zvesť o narodenom Božom Synovi, je niečo, čo môže človek len s údivom sledovať a prijať ako dar aj pre svoj život.
V pradávnych biblických príbehoch vidíme, že ľudský rozum nestačí na to, aby v plnej miere došiel poznania, mudrci od východu svoje vzdelanie využili na to aby sa vydali na ďalekú cestu a našli narodeného kráľa židovského, no ich poznanie a ľudský úsudok ich priviedli do paláca – veď kde inde ako v paláci hľadať nového kráľa? No Boh koná v protiklade s ľudskou logikou a tak sa vydávajú na cestu do Betlehema, do najskromnejšieho príbytku – maštale.
Nestačí byť teda dobre vyzbrojení všetkým tým, čo sa nám ponúka k pravým Vianociam, či v zmysle jednej reklamy – pravá brada – pravé Vianoce, si nechať narásť bradu a čakať, že budeme mať tie pravé Vianoce – to by bolo diskriminačné pre ženy – tie by teda nemohli mať pravé Vianoce.
Nestačí vedieť o obsahu a zmysle Vianoc, ale treba ich prežívať srdcom a v pokore, v uvedomení si toho, že aj mne Boh dáva svojho Syna, aby môj život bol prežitý v pokoji, nádeji a láske.
Keď sa zároveň pozerám späť na končiaci sa rok, chcem Vám poďakovať za stretnutia, rozhovory, za účasť na stretnutiach, ktoré organizuje Úrad ekumenickej pastoračnej služby. Počnúc letom, mohli sme spolu s Vašimi deťmi prežiť pekné chvíle na detských táboroch v či v Rimini, alebo v Račkovej doline. Na jeseň v septembri to boli dve krásne akcie. Prvá, keď sme od 11. do 15. septembra na pozvanie krajinského policajného duchovného Durínskej polície mohli spolu navštíviť policajnú duchovnú službu v Durínsku, vidieť prácu a zabezpečenie polície v tejto spolkovej krajine. O službe polície a jej zložiek nás informoval pán policajný prezident Bischler, ktorý s nami strávil jedno celé dopoludnie. Boli pre nás pripravené nezvyčajné ukážky taktických zásahov, techniky, nových priestorov pre políciu, ale aj duchovný program s cieľom povzbudiť motivovať k tomu, aby sme si plnili svoje poslanie zodpovedne a čestne. Počas tohto pobytu sme navštívili aj policajnú školu v Meiningen a môžeme s radosťou povedať, že na základe tejto návštevy vzniká nové partnerstvo medzi touto školou a SOŠ PZ v Košiciach, z čoho sa veľmi tešíme a prajeme aby toto partnerstvo dorástlo v pevný vzťah a bolo vzájomným prínosom.
Nedá mi nespomenúť druhú septembrovú akciu, našu najväčšiu -Celoslovenský policajný a hasičský výstup vo Vysokých Tatrách, počas víkendu 27-29.9., keď sme mali možnosť spoločne sa stretnúť s rodinami a spoznať krásny kút – klenot našich Tatier – Belianske Tatry. Tento rok to bol mini jubilejný ročník -piaty. Po výstupe na vrcholy – Kriváň 2009, Rysy 2010, Jahňací štít 2011 a Kôprovský štít 2012, to bola prvá pochodová túra s nádhernou scenériou . Od Pána Boha sme dostali krásny dar vo forme nádherného počasia, čo umocňovalo dojem z celej túry. Spočinúť v lone krásnej prírody, zabudnúť na stres a nervozitu, kochať sa farebnosťou tráv, machov, to je skutočné pookriatie dušu človeka. Každý končiar má svoj vrchol, každý pochod, každá túra má svoj cieľ. Počas výstupu človek zápasí s mnohými vecami, stretáva ľudí, má možnosť prejsť kúsok svojho putovania spolu s inými, možno dovtedy neznámi ľuďmi. Je to taká mála paralela k životu. Aj náš život je ako výstup na vrchol končiara, má niekde svoj koniec, stretávame na ňom noho ľudí, zápasíme s rozličnými vecami, tešíme sa z tohto čo je pekné. Chcem poďakovať Pánu Bohu, že nám dovolil túto chvíľu života prežiť spolu s vami.
Veľmi nás teší záujem o túto akciu, ako aj skutočnosť, že medzi rekordnými 463 účastníkmi výstupu boli takí, ktorí boli na tejto akcii po piaty krát a dúfam, že nie naposledy. Túto príležitosť my duchovní vnímame ako vzácnu možnosť stretnutia sa s vami, ktorí ste s náročnej službe policajtov, či hasičov, alebo zamestnancov rezortu, aby sme vás mohli povzbudiť vo vašej službe a spoločne s vami mohli zdieľať vaše radosti i starosti. Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia.
V mesiaci november si pripomíname v tretiu novembrovú nedeľu svetový deň pamiatky obetí dopravných nehôd. Tieto pietne spomienky nás vedú u uvedomovaniu si zodpovednosti sa svoje právanie sa na cestách, či sa pohybujeme ako chodci, vodiči alebo cyklisti. Je to zároveň aj priestor kedy si ľudia dokážu viacej uvedomiť dôležitosť hasičov, záchranárov i policajtov a kde vám, milí kolegovia, kolegyne môžeme vyjadriť slová uznania a vďaky za vašu službu. Za každým číslom, štatistikou sa skrývajú pohnuté ľudské osudy, dotknuté rodiny, zmena doterajšieho spôsobu života. Opatrnosti nie je nikdy dosť, treba na to pamätať, keď sadáme za volant, vydávame sa na cesty, prechádzky, za oddychom. Pieseň v evanjelickom spevníku hovorí : „Život je Boží dar, daný nám do vena, pri smrti spoznáme aká jeho cena.“
Viaceré veci nás ku koncu roka upozorňujú na nestálosť a pominuteľnosť nášho života. Táto skutočnosť by nás mohla viesť ku pesimizmu, rezignácii, či ľahostajnosti, no práve Vianoce prinášajú na sklonku roka nádhernú zvesť no novom začiatku o novosti veku, ktorý zažína narodením Ježiša Krista.
Nech teda táto krásna a radostná správa aj nás vedie k novosti života, aby sme v tom novom roku boli k sebe bližší, aby sme mali pochopenie pre toho, kto sa trápi, borí s problémami vo svojom živote, aby sme boli ochotní podať pomocnú ruku tam, kde je to potrebné , aby sme boli jeden pre druhého človekom.
Požehnané vianočné sviatky a lepší, krajší, pokojnejší nový rok 2014 vám praje v mene úradu ekumenickej pastoračnej služby Ministerstva vnútra SR praje
Milan Petrula.
Na záver chcem poďakovať všetkým duchovným úradu ekumenickej pastoračnej služby za ich službu počas roka 2013 a slová vďaky patria i odbornej referentke úradu za plnenie si pracovných povinností aj nad rámec jej pracovnej činnosti.
