Sviatok Kristovho zmŕtvychvstania - zamyslenie na 16. týždeň v roku 2025
Opäť nadišiel čas privítať sviatok sviatkov – deň Kristovho Zmŕtvychvstania, v ktorom nám Spasiteľ daroval drahocenný poklad Svojej milosti – spravil nás účastnými na svätej Eucharistii, prostredníctvom ktorej môžeme opravdivo prežiť Veľkonočnú radosť.
Keď Boh stvoril človeka, ponúkol mu život – Svoj, večný, Božský život. Človek však zapochyboval, zneužil svoju slobodu a pokúsil sa Boha oklamať. Zabil tým nielen seba, ale i celé «stvorenstvo podrobil pominuteľnosti». Odvtedy ono spolu s ním vzdychalo a «trpelo pôrodné bolesti» v nádeji, že «bude oslobodené z otroctva skazy» a opäť «privedené do slávy Božích detí»1 (Rim 8, 20-22). Keď «nadišla plnosť času»2 (Gal 4, 4) a Boh poslal na svet Svojho jednorodeného Syna, človek sa opäť «vyznamenal» - odsúdil na smrť a pribil na Kríž samotného svojho Spasiteľa. Ale práve smrť Božieho Syna na Kríži sa stala definitívnym víťazstvom Božej lásky nad zlobou a smrteľnosťou človeka a Jeho Vzkriesenie opäť darovalo ľuďom večný život.
Kristovo Zmŕtvychvstanie presmerovalo chod dejín ľudstva od skazy a zániku k všeobecnému vzkrieseniu. Dalo nový zmysel celému stvoreniu. Všetko, čo bolo stvorené, bolo Vzkriesením Krista nasmerované do «nového neba a novej zeme», v ktorých «už smrti nebude»4 (Zj 21,1.4). Na tomto svete sa častokrát stretávame s prejavmi fyzickej a duchovnej smrti. Mnohými spôsobmi sa môžeme presvedčiť o pravdivosti slov apoštola Jána: «Celý svet leží v zle»5 (1 Jn 5, 19). Dokazuje to nielen minulosť ľudstva, ale i dni, čo prežívame, poznačené vojnovým ničením, šírením klamstiev, nezmyselným násilím a utrpením veľkého množstva ľudí. Pre mnohých z nás jedinou útechou a istotou v tejto dobe zostali Kristove slová: «Vo svete budete sužovaní, ale nebojte sa, ja som zvíťazil nad svetom!»6 (Jn 16, 33
Podľa svojich možností a schopností staňme sa pre trpiacich «predĺženou rukou» Krista – Toho, Ktorý utešuje a povzbudzuje, prináša nádej a dodáva silu, chráni a sýti človeka.
Usilujme sa šíriť okolo seba svetlo nádeje, ktorú prinieslo Kristovo Zmŕtvychvstanie. Odhaľme pre seba i pre tento svet, že prameň večného života, ktorý vyviera v Kristovej Cirkvi, je nevyčerpateľný. Vždy aktuálne sú Kristove slová: «Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň» (Jn 6, 54). Vydajme svojim životom svedectvo o tom, že sme Boží ľud a patríme Kristovi
Obráťme sa k Nemu slovami modlitby sv. Ignatija: «Pane, nech moje oči vidia, čo je správne»10 (Ž 16, 2), veď ja patrím Tebe. Celý môj život, ba i moja smrť je v Tvojich rukách. Tvoja pravica sa usiluje nasmerovať ma na Tvoju cestu. Bez Tvojej pomoci by som už dávno beznádejne zablúdil, nenávratne zahynul. Bol som Tvoj skôr než som začal jestvovať. Daj, aby som bol Tvoj počas celého svojho pozemského života a zostal Tvoj naveky».
Keď Boh stvoril človeka, ponúkol mu život – Svoj, večný, Božský život. Človek však zapochyboval, zneužil svoju slobodu a pokúsil sa Boha oklamať. Zabil tým nielen seba, ale i celé «stvorenstvo podrobil pominuteľnosti». Odvtedy ono spolu s ním vzdychalo a «trpelo pôrodné bolesti» v nádeji, že «bude oslobodené z otroctva skazy» a opäť «privedené do slávy Božích detí»1 (Rim 8, 20-22). Keď «nadišla plnosť času»2 (Gal 4, 4) a Boh poslal na svet Svojho jednorodeného Syna, človek sa opäť «vyznamenal» - odsúdil na smrť a pribil na Kríž samotného svojho Spasiteľa. Ale práve smrť Božieho Syna na Kríži sa stala definitívnym víťazstvom Božej lásky nad zlobou a smrteľnosťou človeka a Jeho Vzkriesenie opäť darovalo ľuďom večný život.
Kristovo Zmŕtvychvstanie presmerovalo chod dejín ľudstva od skazy a zániku k všeobecnému vzkrieseniu. Dalo nový zmysel celému stvoreniu. Všetko, čo bolo stvorené, bolo Vzkriesením Krista nasmerované do «nového neba a novej zeme», v ktorých «už smrti nebude»4 (Zj 21,1.4). Na tomto svete sa častokrát stretávame s prejavmi fyzickej a duchovnej smrti. Mnohými spôsobmi sa môžeme presvedčiť o pravdivosti slov apoštola Jána: «Celý svet leží v zle»5 (1 Jn 5, 19). Dokazuje to nielen minulosť ľudstva, ale i dni, čo prežívame, poznačené vojnovým ničením, šírením klamstiev, nezmyselným násilím a utrpením veľkého množstva ľudí. Pre mnohých z nás jedinou útechou a istotou v tejto dobe zostali Kristove slová: «Vo svete budete sužovaní, ale nebojte sa, ja som zvíťazil nad svetom!»6 (Jn 16, 33
Podľa svojich možností a schopností staňme sa pre trpiacich «predĺženou rukou» Krista – Toho, Ktorý utešuje a povzbudzuje, prináša nádej a dodáva silu, chráni a sýti človeka.
Usilujme sa šíriť okolo seba svetlo nádeje, ktorú prinieslo Kristovo Zmŕtvychvstanie. Odhaľme pre seba i pre tento svet, že prameň večného života, ktorý vyviera v Kristovej Cirkvi, je nevyčerpateľný. Vždy aktuálne sú Kristove slová: «Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň» (Jn 6, 54). Vydajme svojim životom svedectvo o tom, že sme Boží ľud a patríme Kristovi
Obráťme sa k Nemu slovami modlitby sv. Ignatija: «Pane, nech moje oči vidia, čo je správne»10 (Ž 16, 2), veď ja patrím Tebe. Celý môj život, ba i moja smrť je v Tvojich rukách. Tvoja pravica sa usiluje nasmerovať ma na Tvoju cestu. Bez Tvojej pomoci by som už dávno beznádejne zablúdil, nenávratne zahynul. Bol som Tvoj skôr než som začal jestvovať. Daj, aby som bol Tvoj počas celého svojho pozemského života a zostal Tvoj naveky».