Sviatosť kríža

Misionár prišiel na novú misijnú stanicu. Vybalil svoju batožinu – predovšetkým veľký misionársky kríž s telom Ukrižovaného. Misionársky kríž zasadil do zeme v prítomnosti domorodcov, ktorí taký kríž ešte nikdy nevideli. Naraz sa ozval náčelník domorodcov: „Počuj, biely misionár, - to ale musel byť veľký zločinec na tom dreve, že ho tak strašnou smrťou popravili!“ „Mýliš sa, náčelník“, odvetil misionár. „Nikdy nebolo lepšieho a svätejšieho človeka na zemi než bol on!“ „Tak potom musel byť veľkým zločincom ten, čo mu takú bolestnú smrť zapríčinil!“ „To máš pravdu, náčelník!“ – poznamenal misionár. „A aby si vedel, hneď ti poviem, že tým zločincom som bol vlastne ja, ale aj ty, ba všetci ľudia na svete!“

Ježiš Kristus, Božie slovo, je pôvodcom a dôvodom všetkých sviatostí. Ba čo viac, on je SVIATOSŤOU. Sviatosť je znamenie, ktoré poukazuje na nadzmyslovú skutočnosť, na prebývanie v Bohu, ktorý dosiahne ospravodlivený človek. Tak je Kristus sviatosťou Boha: „Kto vidí mňa, vidí Otca.“(Jn 14,9). Navyše, on odkazuje na Boha a zároveň sám je Bohom: „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10,30) Kristus je preto Sviatosťou, ktorá odkazuje a zároveň sebazjavuje.

Sviatosťou je aj Cirkev. Ako hovorí II. Vatikánsky koncil: „Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva.“ (LG 1). Z tejto duchovnej sviatostnosti Cirkev spravuje jej zverené tajomstvá (sviatosti). Kresťania poznajú sedem sviatostí, ktoré sú dielom Ježiša Krista. Sviatosti sú znamenia, ktoré svojou duchovnou pôsobnosťou prinášajú na človeka neviditeľnú entitu – Božiu milosť a pripodobňujú ho Kristovi: „ktorí ste boli pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27).

Okrem siedmych sviatostí môžeme hovoriť aj o duchovných znameniach („kvázi-sviatostiach“). Takýmto znamením je KRÍŽ (v Asýrskej cirkvi Východu existuje až deväť sviatostí-tajomstiev, pôvodných sedem + sviatosť kvasu a sviatosť kríža). V pôstnej dobe spievame: Kríž je znakom spásy. Kríž už viac nie je nástrojom smrti, šibenicou, na ktorej zomierali odsúdenci v nesmiernych bolestiach. Jeho význam zmenila kalvárska udalosť. Zmena významukríža (transsignifikácia) nás otvára pre život. Kríž je ponuka, je odkazom na dar spásy, pretože na kríži, v tomto spásnom „archimedovskom“ bode sa obnovuje návrat človeka do domu Otca.

Znamenie Kristovho kríža je prejavom našej identity (napr. pri prežehnaní), je manuálom ako zvládať životné ťažkosti podľa vzoru trpiaceho Krista: po utrpení príde vykúpenie. Zároveň drevo kríža pochádzajúce zo stromu a teda z prírody, je dielom Božieho stvorenia a ľudským hriechom bolo poškvrnené. Sviatosť kríža znamená, že Kristus zmieril s Bohom všetko stvorené: „...zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.“ (Ef 1,10).