Dnes s Petrou REPKOVOU o pamiatke na výnimočného generála a o striedaní vojakov v Kosove. Celodňové podujatie s názvom Tekov 2007 venované vojenskej histórii a rozvoju tradícií v Starom Tekove o malú chvíľku vyvrcholí. Plná poľná však bola nielen pri Hrone, ale aj v Košariskách, kde spomienkovú slávnosť na počesť 127. výročia narodenia generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA zorganizovalo ministerstvo obrany. Prítomným sa prihovoril minister František KAŠICKÝ.
- Dátum: 28.07.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
Petra REPKOVÁ, moderátorka: "Dnes s Petrou REPKOVOU o pamiatke na výnimočného generála a o striedaní vojakov v Kosove. Celodňové podujatie s názvom Tekov 2007 venované vojenskej histórii a rozvoju tradícií v Starom Tekove o malú chvíľku vyvrcholí. Plná poľná však bola nielen pri Hrone, ale aj v Košariskách, kde spomienkovú slávnosť na počesť 127. výročia narodenia generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA zorganizovalo ministerstvo obrany. Prítomným sa prihovoril minister František KAŠICKÝ."
František KAŠICKÝ: "Milan Rastislav ŠTEFÁNIK je pre nás predstaviteľom Ozbrojených síl a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a človekom, ktorý sa stal 1918 prvým ministrom vojny novovzniknutého Československa. ŠTEFÁNIK bol človekom, o ktorom môžeme smelo povedať, že on sám tomuto národu nezostal nič dlžný, ale ktorému národ veľa dlhuje. V rezorte obrany a v našich Ozbrojených silách si hlboko vážime pamiatku Milana Rastislava ŠTEFÁNIK. Má čestné miesto v galérii vojnových veteránov slovenských Ozbrojených síl. Jeho meno nesie Akadémia Ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, Slovenský letecký zväz. V roku 2004 bol povýšený in memorial na hodnosť generála Ozbojených síl Slovenskej republiky."
Miroslav BILSKÝ: "Moje meno je Miroslav BILSKÝ, slobodník z Československej légie Rusko, Klub vojenskej histórie, Tatranci."
Bernard ROŠTECKÝ, redaktor: "Miroslav, prišli ste si uctiť pamiatku ŠTEFÁNIKA v legionárskej uniforme z légií z Ruska?"
M. BILSKÝ: "Rozhodli sme sa, že budeme robiť histiorickú jednotku 7. tatranského pluku, ktorý vznikol v 1917 roku v Berzani na Ukrajine a hlavne z toho dôvodu, že táto jednotka mala najviac Slovákov v rámci Československých légií, teda mala byť rýdzo slovenská, týmto chceme aj si uctiť pamiatku všetkých tých Slovákov, ktorí bojovali v Československých légiách a zároveň aj generála ŠTEFÁNIKA, ktorý légie navštívil v roku 1918."
B. ROŠTECKÝ: "Nad nami preletelo lietadlo, možno generál ŠTEFÁNIK sa prišiel na vás pozrieť ako rozvíjate túto vo vašom vojenskom historickom klube?"
M. BILSKÝ: "Klub má takú širokú paletu aktivít, ktoré sa snažíme rozvíjať. Chodievame na takéto pamätné dni alebo teda výročia, nielen týkajúce sa generála ŠTEFÁNIKA, ale celkovo Československých legionárov a 1. republiky. Naposledy to bola zborovská rekonštrukcia, alebo ukážka bitky v Čechách a taktiež sa staráme o hroby legionárov, ktorí padli v 1918 ‑ 19 na južnom Slovensku, v boji s maďarskou armádou, alebo teda príslušníkov domáceho vojska."
B. ROŠTECKÝ: "Ďakujem legionárovi za zaujímavé rozprávanie, a tu mám už pri mikrofóne doktora Rastislava KURILKU, riaditeľa Múzea Milana Rastislava Štefánika. Pán riaditeľ, je letná sezóna, na ktoré zaujímavé exponáty by ste návštevníkov pozvali?"
Rastislav KURILKA: "Presne ako hovoríte, letná sezóna priláka veľa návštevníkov, ja pevne verím, že aj vďaka tomu, že máme vystavené predmety z pozostalosti Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA, nie každý má možnosť ísť na Tahiti a vidieť nahú Tahiťanku, tak u nás ju má možnosť vidieť, má tu možnosť vidieť práve originál domorodské, ľudožrútske vidličky a rovnako je tu ŠTEFÁNIKOV bicykel, čiže tých predmetov je veľmi veľa a každý, kto príde mladší alebo starší si tu nájde ten svoj predmet."
B. ROŠTECKÝ: "Zaujímavá bola aj tá zástava, vlastne štátna zástava Československa, ktorú navrhol Milan Rastislav ŠTEFÁNIK. Tak povedzme aspoň zvukovo ako vyzerá?"
R. KURILKA: "Tá zástava je pásová, sú bielo‑modro‑červená farebnosť a v strednom pruhu modrom sa nachádzajú štyri hviezdičky. Štefánik tvrdil, už vtedy, že treba urobiť protiváhu Spojeným štátom americkým, vytvoriť Spojené štáty stredoeurópske, možno akási predzvesť Európskej únie a tie štyri hviezdičky majú znamenať Čechy, Moravu, Sliezsko, Slovensko. Štyri územia, ktoré mali byť rovnoprávne, rovnocenné v novom Česloslovenskom štáte."
P. REPKOVÁ: "Zatiaľ čo začiatkom pôsobenia slovenských vojakov v srbskej provincii Kosovo, pôsobili ženy takpovediac na štábnych funkciách, v ostatnej rotácii sú už na funkciách napríklad strelcov odvážne dievčatá, ktoré sa neboja. Včera sa pravidelná rotácia zavŕšila a tak jednotka 13. mechanizovaného práporu z Levíc už naostro zaberá. Nových úloh a kariéry sa nezľakla ani vojačka Vladimíra KOPČÁNOVÁ."
Redaktor: "Vladimíra, my, keď sme sa rozprávali pred niekoľkými týždňami, tak ste uvažovali o tom, že chcete ísť do misie, dnes je už tá chvíľa tu. Spokojnosť?"
Vladimíra KOPČÁNOVÁ: "Áno, ja som maximálne spokojná, že sa to nakoniec podarilo a dúfam, že šťastne odletíme všetci."
Redaktor: "Čo konkrétne budete robiť v Kosove?"
V. KOPČÁNOVÁ: "Moja funkcia je strelec."
Redaktor: "Ako strieľate?"
V. KOPČÁNOVÁ: "Výborne."
Redaktor: "To znamená?"
V. KOPČÁNOVÁ: "Malo by všetko spadnúť."
Redaktor: "Čo rana to zásah?"
V. KOPČÁNOVÁ: "No, tak malo by to tak byť."
Redaktor: "Myslíte si, že tie úlohy a ten výcvik, ktorý ste absolvovali tuná vám postačuje na to, čo budete robiť tam?"
V. KOPČÁNOVÁ: "Áno, ja si myslím, že výcvik splnil všetko to, čo mal a sme dostatočne pripravení."
Redaktor: "Ako na vaše rozhodnutie zareagovali najbližší príbuzní?"
V. KOPČÁNOVÁ: "Nie sú veľmi nadšení, pretože som jedináčik, ale musia sa s tým zmieriť. Sú na mňa hrdí, dúfam."
Redaktor: "Čo vy očakávate od tejto misie?"
V. KOPČÁNOVÁ: "No, pre mňa je to v prvom rade príležitosť, pretože som krátko v armáde, veľa skúseností, je to tvrdé, ale kto chce tak to musí zvládnuť, a treba na sebe veľmi makať, hlavne po fyzickej stránke samostatne sa pripravovať, aj odborne."
Redaktor: "Prečo ste vôbec obliekli na seba uniformu?"
V. KOPČÁNOVÁ: "Bol to môj sen odmalička, takže som rada, že som sa dostala k armáde a že sa to podarilo."
Redaktor: "Je niekto vojak v rodine?"
V. KOPČÁNOVÁ: "Nie, práveže nikto nie je vojak, bolo to moje samostatné rozhodnutie."
P. REPKOVÁ: "Nielen Vladimíre, jej trom spolubojovníčkam v Kosove, ale aj trom vojačkám z Michaloviec, ktoré začali pôsobiť v Sarajeve, v rámci misie Európskej únie venujeme nasledujúcu pesničku.
... Slováci sú na nepokojnom Balkáne už takmer 15 rokov. Zatiaľ čo v máji `93 do vtedajšej mierovej misie Organizácie Spojených národov s označením UNPROFOR odchádzala 500‑členná jednotka zložená z profesionálnych vojakov a vojakov znáborovaných zo záloh, tak do operácii NATO s označením KFOR odišla z Levíc už organická jednotka. Pri rozlúčke s vojakmi tento krok ocenil aj zástupca náčelníka Generálneho štábu slovenských Ozbrojených síl, generálporučík Peter GAJDOŠ."
Peter GAJDOŠ: "Toto je naším cieľom, aby sme vysielali do operácie organické jednotky, a nie jednotky ad hot, pretože z hľadiska rotácie, to znamená zabezpečenia prípravy tej jednotky, vyslania, návratu naspäť, refrešmentu takzvaného, a vyčerpania si riadnych dovoleniek, načerpania sviežich síl, ďalšieho výcviku, ktorý je potrebné plniť na zabezpečenie napríklad cieľov síl a následne zabezpečenie ďalších úloh, ktoré plnia Ozbrojené sily v rámci medzinárodných záväzkov, ktoré celkovo Ozbrojené sily majú, je to jednoznačný náš systémový krok, ktorý chceme dosiahnuť spoločne s náčelníkom Generálneho štábu, ktorý vydal k tomu jednoznačné úlohy."
Redaktor: "Samozrejme uhľahčuje to aj prípravu, aj ten výcvik, vy sám ste sa presvedčili o úrovni tejto prípravy, sú títo chlapci levickí pripravení teda na náročné úlohy v Kosove?"
P. GAJDOŠ: "O výhodnosti alebo by som povedal o jednoznačnosti systému niet pochýb, pretože akonáhle je vysielanie a organická jednotka, veliteľ jednotky pozná svojich bojovníkov, ktorých má, v jednotke pri príprave do operácie, v rámci operácie, môže toto vyhodnotiť a nie teraz v podstate pri príprave jednotky do operácie a do operácii iba spoznávať ľudí, ktorých dostane takzvane ad hot na zabezpečenie plnenia tak dôležitých úloh, na zabezpečenie medzinárodných záväzkov a misie, ktorá je pred ním."
Redaktor: "Pán generál, vy by ste si vyskúšali Kosovo?"
P. GAJDOŠ: "Ja som chcel ísť do Kosova, len mi povedali, že teda moje miesto v bare (?) je niekde inde."
P. REPKOVÁ: "A ešte jednu zmenu sme oproti predchádzajúcim rokom zaznamenali v súvislosti s rozlúčkami s vojakmi odchádzajúcimi do zahraničia. Ceremoniál sa spoza kasárenských múrov presťahoval na námestia miest dislokovaných jednotiek. Tak tomu bolo aj v Leviciach, čomu sa potešil primátor Štefan MIŠÁK."
Redaktor: "Aká je spolupráca s touto jednotkou vo vašom meste?"
Štefan MIŠÁK: "Mesto Levice a armáda už niekoľko desaťročí si spolu nažívajú veľmi dobre a v posledných rokoch hlavne, keď sa môžem na toto pozrieť z pohľadu samosprávy, tak nám armáda vždy na požiadanie vypomohla. Spomeniem len minulý rok, kedy dvakrát pri pomerne veľkých povodniach v Leviciach i napriek tomu, že stav mali v Leviciach pomerne nízky, vždy ochotne pomohli a pracovali niekoľko dní, deň, noc, pomaly na odstraňovaní škôd a myslím si, že občania to aj v minulých rokoch ocenili."
Redaktor: "Dnes ste tu mali vojenskú slávu po dlhšej dobe, mohlo jej byť aj viacej, tu na námestí, vašom historickom?"
Š. MIŠÁK: "No tak myslím si, že to nebolo nejak zvlášť spropragované, je to skôr myslím si záležitosť armády, ich rodín, vojakov a ich rodín i napriek tomu, že sme to nejak nepropagovali prišlo pomerne veľa verejnosti a ja som tomu rád, že Levičania majú stále kladný vzťah k vojakom, ktorí sa nachádzajú v posádke tu v Leviciach."
Redaktor: "Vy sám ste boli vojak?"
Š. MIŠÁK: "Smozrejme bol som vojakom a stále mám nostalgické spomienky."
Redaktor: "Pri riadení mestského zastupiteľstva a mesta uplatňujete veliteľský princíp alebo skôr ten demokratickejší?"
Š. MIŠÁK: "Keď som bol zástupca veliteľa pre veci technické, tak aj tu je to určite o riadení o kolektívnom a demokratickom prístupe. Nedá sa to porovnať s armádou samozrejme."
