- Dátum: 01.07.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.72 MB
Plná poľná
[01.07.2022; Regina Západ;Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
„Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Vojaci sa vrátili do Banskej Bystrice. Sídli tu spoločné operačné veliteľstvo. V akej kondícii je po vyše roku, budeme sa pýtať veliteľa generálmajora Ondřeja Novosada. * Pocta hrdinom prvej, aj druhej svetovej vojny v Tajove, aj v Šajdíkových Humenciach. * Slovensko rozširuje svoju účasť v štruktúrach NATO. Ďalší špecialista smeruje do Nemecka. * Od prísahy českých a slovenských legionárov vo Francúzsku uplynulo 104 rokov. * Mnohonárodná bojová skupina NATO na Slovensku má nového veliteľa. * Účastníci dobrovoľnej vojenskej prípravy sa už varia, do Martina sa chystá aj Marián Baláž.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
„K existujúcim veliteľstvám pozemných, vzdušných a síl pre špeciálne operácie pribudlo ešte v apríli 2021 úplne nové. Má názov Spoločné operačné veliteľstvo, sídli v historických objektoch priamo pod pamätníkom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Tu počas SNP pôsobilo velenie povstaleckej armády a neskôr aj legendárne vojenské gymnázium. Novému veliteľstvu velí ošľahaný vojnový veterán generálmajor Ondřej Novosad. Sme radi, že si našiel čas pre Plnú poľnú a je naším dnešným hosťom.
Od apríla 2021, keď sa tu konala taká slávnosť a bolo inaugurované Spoločné operačné veliteľstvo Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ubehol nejaký mesiac, pán generál. No a vy tu tak viac menej potichučko, ale veľmi intenzívne tvoríte toto veliteľstvo. Takže skúsme poslucháčom Plnej poľnej teda povedať prečo vlastne alebo čím bola vyvolaná potreba vzniku takéhoto veliteľstva.“
Ondřej Novosad, veliteľ Spoločného operačného veliteľstva:
„Tá odpoveď by bola príliš zložitá a komplexná. Jednoducho dynamikou tejto doby, dynamikou narastania hrozieb vzniku krízových situácií, konfliktov a skracovaním sa času na reakciu na vzniknutú krízu. Tak toto bol hlavný dôvod jednoducho povedané vzniku tohto spoločného operačného veliteľstva. Ozbrojené sily museli prijať zásadné rozhodnutia ako svojimi štruktúrami, ako systémom velenia a riadenia zareaguje na takúto situáciu vo svete. Reagovala na to celá Aliancia. Takže súčasťou Severoatlantickej aliancie je aj Slovenská republika, aj Ozbrojené sily. Takže sme museli prijať spoločné opatrenia.“
Miroslav Minár:
„Spoločné operačné veliteľstvo so sídlom v Banskej Bystrici sa vlastne možno pre laika dáva do jednej línie s veliteľstvom vzdušných síl, pozemných síl, síl pre špeciálne operácie. Ale už ten názov, spoločné, svedčí o niečom inom. Teda, že ste síce veliteľstvo obdobného charakteru, ale vlastne vy aj vo svojich výstupoch, aj vo svojom plánovaní spájate tieto veliteľstvá v prospech spoločného jednotného cieľa, zabezpečiť obranu a zvrchovanosť Slovenskej republiky.“
Ondřej Novosad:
„Ja by som k tomuto chcel povedať asi toľko, že doteraz, keď aj na území Slovenskej republiky sa riešili niektoré krízové situácie a pamätáme si asi na pandémiu korona vírusu, tak boli nasadené jednotlivé zložky alebo jednotlivé súčasti Ozbrojených síl Slovenskej republiky. A tá výkonná úloha bola na Generálnom štábe. Ten Generálny štáb v podstate bol tak intenzívne vyťažený riadením štruktúr na vyriešenie alebo na riešenie tejto krízovej situácie v rámci pandémie, že ho to enormne zaťažovalo pri jeho primárnych úlohách a to je plánovanie, programovanie a riadenie jednotlivých systémov Ozbrojených síl. A toto je taká primárna úloha Generálneho štábu, ktorý by sa nemal zahltiť práve plnením exekutívnych úloh. To by mali robiť štruktúry podriadené Generálnemu štábu. A preto teda padlo aj toto rozhodnutie, mimo iné samozrejme, nielen pre toto, aj na základe hlbokých analýz vzniku krízových situácií, či už vypovedaním rôznych zmlúv o nešírení niektorých typov jadrových zbraní a tak ďalej, tak jednoducho bolo potrebné, aby sa prijalo adekvátne rozhodnutie a vznikla štruktúra v systéme velenia a riadenia Ozbrojených síl, ktorá bode pripravený kedykoľvek v krátkom čase reagovať na vzniknuté krízové situácie, čo je vlastne našou základnou úlohou nášho veliteľstva.“
Miroslav Minár:
„Vo svojom názve máte operačné veliteľstvo, čiže skúsme teda trošku možno viac rozobrať ten názov operačný alebo operačné veliteľstvo.“
Ondřej Novosad:
„Áno, toto je presne ten rozdiel, keď ste spomenuli, že veliteľstvá pozemných síl, vzdušných síl. Toto sú predovšetkým veliteľstvá, ktoré boli za ostatné roky budované ako tzv. force provideri, to znamená, že to sú veliteľstvá, ktoré velia trebárs a riadia pozemné sily, ktoré vlastne majú za úlohu pripravovať, udržiavať v bojovej pohotovosti a pripravovať tieto jednotlivé útvary a zväzky tak, aby mohli byť použiteľné a nasadené do bojovej činnosti. Operačné veliteľstvo, to je veliteľstvo, ktoré má svoje poslanie predovšetkým v komplexnom plánovaní a riadení spoločných operácií, to znamená celých Ozbrojených síl, všetkých jeho súčastí. To pri obrane samozrejme Slovenskej republiky alebo pri riešení aj krízových situácií na území Slovenskej republiky nevojenského charakteru. A to buď samostatne alebo v koalícii s ostatnými krajinami Aliancie. Samozrejme s podporou vyčleneného úsilia pozemných síl, vzdušných síl, síl pre špeciálne operácie a ďalších súčastí Ozbrojených síl. A to znamená, toto operačné veliteľstvo, tak ako som povedal, predovšetkým svojimi plánmi, je pripravené riešiť otázky obrany Slovenskej republiky pri vzniku konfliktu, brániť suverenitu, samostatnosť, resp. nedotknuteľnosť hraníc Slovenskej republiky, brániť Slovenskú republiku ako takú.“
Miroslav Minár:
„My sme to ešte predtým, než sme začali tento rozhovor, hovorili tak, keď som sa pýtal teda, že aké je vaše základné poslanie a vy ste hovorili, že ak by sme ho mali do detailu naostro naplniť, tak to by bolo už veľmi zle.“
Ondřej Novosad:
„Je to pravda, samozrejme, že v prípade, že na územie Slovenskej republiky jednotlivé veliteľstvá pozemných síl, vzdušných síl, síl špeciálnych operácií sú poverované riadením v rámci domáceho krízového manažmentu rôznymi úlohami, ktoré sú tak povediac povedzme regionálneho a menšieho charakteru a nevyžadujú si rozsiahle nasadenie príslušníkov Ozbrojených síl. V prípade rozsiahleho konfliktu, resp. krízovej situácie aj v mieri na území Slovenskej republiky by touto úlohou už bolo poverené Spoločné operačné veliteľstvo, lebo by muselo ísť o spoločné nasadenie síl a prostriedkov Ozbrojených síl, nielen dajme tomu jedného práporu niekde v nejakom priestore.“
Miroslav Minár:
„Spoločné nasadenie nielen Ozbrojených síl, ale aj celého systému obrany štátu.“
Ondřej Novosad:
„Samozrejme, to je pravda. Pri operačnom plánovaní, keď sa pripravuje operačný plán, samozrejme nejedná sa iba o použitie iba vojenských zdrojov, to znamená toho, čo Ozbrojené sily vyčleňujú z jednotlivých svojich súčastí. Ale ten operačný rámec pre úspešné splnenie úlohy si vyžaduje ďaleko širší ešte rozsah plnenia úloh a v prípade toho, že operačné veliteľstvo by plnilo svoje úlohy v nejakej krízovej situácii, tak by muselo úzko spolupracovať, v zákonnom rámci samozrejme, s ostatnými silovým orgánmi štátnej správy. Ale nielen silovými. Samozrejme operačné veliteľstvo by muselo spolupracovať s štátnou správou, verejnou, vyššími územnými celkami, so všetkými relevantnými subjektmi, ktoré sa podieľajú akýmkoľvek spôsobom na riešení krízovej situácie na území Slovenskej republiky.“
Miroslav Minár:
„Sídlite v historických priestoroch, kde bolo velenie Slovenskej armády počas Slovenského národného povstania. Vlastne odtiaľto sa potom riadil celý ten systém zapojenia sa príslušníkov Slovenskej armády do povstania, samozrejme povstalcov. A vtedy išiel tiež celý ten systém, samozrejme, ktorý sa pripojil k povstaniu, asi takýmto spôsobom. Čiže je tu istá analógia, je tu istá spojitosť.“
Ondřej Novosad:
„My sme sa v našom rozhovore predovšetkým bavili o použití Ozbrojených síl, ale ja chcem zdôrazniť, že obrana Slovenskej republiky samozrejme sa opiera o členstvo v Severoatlantickej aliancii a úlohou tohto veliteľstva je aj spolupracovať so zahraničnými veliteľstvami, ktoré by zodpovedali za obranu aj Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky, teda v tomto priestore operačnom.“
Miroslav Minár:
„Teda spoločnom euroatlantickom prostredí.“
Ondřej Novosad:
„Áno, samozrejme.“
Miroslav Minár:
„Máte bohaté skúsenosti, pretože pôsobili ste aj v štruktúrach Severoatlantickej aliancie a samozrejme nehovoriac o vašich bohatých skúsenostiach počas nasadenia v operáciách a na misiách medzinárodného krízového manažmentu. Čiže aj tieto skúsenosti zrejme vás motivujú k tomu, že toto spoločné operačné veliteľstvo už po tých mesiacoch a vlastne už aj po roku a pol fungovania, už nadobúda isté kontúry a možnože sa blížite teda k tej cieľovej úlohe, dosiahnuť tú plnú operačnú pohotovosť.“
Ondřej Novosad:
„Ja o tom nepochybujem, že sa blížime. My samozrejme máme exaktne stanovené jednotlivé ciele a kedy by sme týchto cieľov chceli dosiahnuť cez plnenie rôznych úloh a opatrení, ktoré musíme splniť, aby sme dosiahli určitú úroveň pripravenosti. Dosiahli sme v septembri minulý rok počiatočnú operačnú pripravenosť. To si vyžadovalo predovšetkým plnenie úloh v oblasti bojovej pohotovosti, vytvorenia štruktúr, systému velenia, vôbec systému pre plánovanie operácií a tak ďalej. Takže tieto boli naplnené a myslím si, že sme preukázali veleniu Ozbrojených síl aj v praxi, že sme úlohy splnili poctivo, keďže sme jednoducho sa pri operačnom plánovaní nielen cvične, ale aj naostro, tak povediac, podieľali a splnili sme svoje úlohy. No a teraz nás čaká samozrejme ďalšia méta a to je dosiahnutie plnej operačnej pripravenosti. Tú máme, tak povediac, troška rozdelenú do dvoch fáz. Je to fáza dosiahnutia plnej operačnej spôsobilosti pre plánovanie operácií, kde sme už čiastočne samozrejme dosiahli tie žiadané spôsobilosti, lebo musíme vybudovať infraštruktúru jednoducho, pretože bez spojenia nie je velenia, hej. To je veľmi dôležité. Naša infraštruktúra pôjde do komplexnej rekonštrukcie. Toto všetko nejakú dobu trvá. To znamená, že to je ešte pred nami. No a musíme jednoducho dosiahnuť spôsobilosti, ktoré sme si naplánovali do konca tohto roka a to je predovšetkým v súvislosti s plánovaním. Od budúceho roka budeme rozvíjať ďalšie spôsobilosti tohto veliteľstva, ktoré budú predovšetkým zamerané na riadenie operácií a to práve v súvislosti aj s budovaním infraštruktúry, budovaním samozrejme toho potenciálu našich ľudí na veliteľstve. Budeme preberať aj ďalšiu rozhodujúcu úlohu, ktorú ešte stále riadi Generálny štáb a to je riadenie operácií medzinárodného krízového manažmentu. A toto je ďalší rozmer tak povediac navonok, do zahraničia.“
Miroslav Minár:
„Keď sme pri tých operáciách a misiách, pán generál, myslím si, a ja som sa o tom presvedčil, keď som prechádzal chodbami vášho veliteľstva, že sa vám podarilo, napriek tomu, že ste dostali sem nanominovaných ľudí zo všetkých štruktúr Ozbrojených síl, ale podarilo sa vám dosiahnuť to, že tu máte aj šikovných, skúsených, profesionálnych vojakov, veteránov zahraničných vojenských operácií a misií, ktorí majú chuť a vôľu byť pri tom, vybudovať niečo nové.“
Ondřej Novosad:
„Tak ja by som to povedal tak, že myslím si, že tu máme iba šikovných ľudí. Otázka je, či sa samozrejme svojimi skúsenosťami trafí aj do toho, čo sa po ňom chce, po tom človeku alebo vo výkone funkcie. Sú tu prevažne mladí a veľmi vzdelaní ľudia, taká tá stredná generácia, zľahka. Charakter tohto veliteľstva samozrejme si vyžaduje už profesionálnych vojakov, ktorí majú nejakú službu za sebou a majú skúsenosti. No a ukáže čas, či každý sa stotožní s tými požiadavkami, ktoré sú kladené na príslušníka tohto typu veliteľstva a či bude vládať ich aj plniť, to ukáže čas. Ale v súčasnej dobe musím povedať, že s takým odhodlaním, s takým nasadením a optimizmom, s akým sa stretávam na tomto veliteľstve, s ľuďmi, ktorí tu pracujú, som sa v posledných asi 10 rokoch málokedy stretol. Takže ja som optimista, ja ľuďom verím a robia vynikajúcu prácu. Toto je skrátka tá soľ, ktorú potrebujeme pre dosiahnutie našich cieľov.“
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
„A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie si pripomenieme dve významné osobnosti, vojnových veteránov, ktorí zostali tak povediac zabudnutí. S riaditeľom Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany plukovníkom Miloslavom Čaplovičom sa budeme rozprávať o prísahe a pôsobení československých legionárov vo Francúzsku. Zavítame aj do záhoráckej dedinky Šajdíkove Humence, kde bola odhalená pamätná tabuľa hrdinovi bojov o Líbyjský Tobruk, aj francúzsky Dunkirk. Na dobrovoľný vojenský výcvik sa teší Marián Baláž z dedinky Nevoľné, člen Klubu vojenskej histórie Golian. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.“
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
„V dedinke Tajov môžu byť občania hrdí na svojich rodákov. Narodil sa tu vynálezca telegrafu Jozef Murgaš, spisovateľ Jozef Gregor Tajovský a tak trochu zabudnutý veterán I. svetovej vojny, jednoruký rezbár Eduaed Gregor. Bol to najmladší brat Jozefa Gregora Tajovského. Počas bojov na Pijave bol ťažko ranený a prišiel o ruku. Nie však o nezlomnú vôľu popasovať sa so životom. Aj s jednou rukou sa stal rezbárom, ktorý svojimi dielami prerástol nielen najbližšie okolie, ale aj Slovensko. Rezort obrany na neho nezabudol. A presne pre týždňom mu minister obrany udelil Pamätnú medailu III. stupňa in memoriam. Vystavená bude v rodnom dome Gregorovcov, v Tajove, kde si budete môcť pozrieť aj výnimočnú expozíciu venovanú rodine Gregorovcov z Tajova.“
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
„Dnes je ňou hrdina bojov o Líbyjské mesto Tobruk a francúzsky prístav Dunkirk Benjamín Palgi, alias Bernard Papánek. Mal židovský pôvod, avšak viacero okolností spôsobilo, že si musel zmeniť meno, aby vôbec prežil a aby sa mohol zúčastniť na bojoch proti nenávidenému fašizmu s československých jednotkách bojujúcich na západnom fronte. Aj on a jeho rodina čelili po roku 1948 perzekúciám a preto mu nezostávalo nič iné, iba emigrovať do štátu Izrael. Jeho bojovú púť a neskoršie pôsobenie zaznamenával šéfredaktor časopisu Obrana Pavol Vitko.“
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
„Keď som sa 19. júna 2018 s pánom Papánkom stretol prvý raz v Šajdíkových Humenciach, bolo až neuveriteľné, akým disponuje rozhľadom a akú má energiu. V 98 rokoch počúval slovenské, nemecké, izraelské, britské, ruské, aj francúzske rozhlasové stanice, chodili mu zahraničné časopisy, aj domáca tlač a denne absolvoval aspoň 2 hodinové prechádzky, jednu po dedine, kde podebatoval s ľuďmi a druhú pravdaže v jeho milovanom záhoráckom borovicovom lese. Veľmi sa potešil, keď mu vtedy obdivovateľ a podporovateľ odkazu západného odboja Roman Juráš priniesol uniformu československých protifašistických bojovníkov zo západného odboja. Hneď si ju obliekol, bol veľmi usmiaty, veľmi šťastný, takže som ho odfotil v pozícii tak, ako sa na jeseň 1942 nechal odfotiť na Blízkom východe, keď nastúpil ako dobrovoľník do formujúcich sa československých vojenských jednotiek. Zanedlho bol nasadený do bojov o Tobruk v severnej Afrike. Po presune do Británie a následnom vylodení československých jednotiek v Normandii bojoval o pevnosť Dunkirk. 19. decembra 1944 ho tam zasiahli dve črepiny, ktoré mu rozpárali brucho a vnútornosti. Kanadský vojenský lekári sa pustili do takmer strateného boja. Operácia trvajúca niekoľko hodín sa nakoniec podarila, pána Papánka však ešte čakali dva mesiace liečenia vo Veľkej Británii a prevelenie k tzv. náhradnému vojenskému telesu, čiže už nebol poslaný, aj vzhľadom na svoj zdravotný stav, na front, ale zostal v zálohe. Keď sa po rokoch presťahoval na Slovensko, kde bol naozaj šťastný, opomenul jednu vec. Zabudol sa u nás poistiť. Keď ochorel, Vojenská podporná nadácia usporiadala zbierku medzi vojakmi, aby pomohla dlžobu v nemocnici uhradiť. A zbierka pre hrdinu bola úspešná. Dokonca ostalo ešte 600 eur, ktoré sa Vojenská podporná nadácia rozhodla investovať do jeho pamätnej tabule. Samozrejme ešte niečo pridala, pomohlo aj ministerstvo obrany v rámci svojho dotačného programu, ako aj obec Šajdíkove Humence. Takže kto pôjde cez Šajdíkove Humence, v strede obce, neďaleko katolíckeho kostola, sa môže pokloniť aj pamiatke protifašistického bojovníka Bernarda Papánka.“
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
„Do mnohonárodného veliteľstva pre civilno-vojenské vzťahy v nemeckom Nienburgu, sa zapojí aj slovenský špecialista. Veliteľstvo vzniklo už v roku 2019 a slovenské Ozbrojené sily sú jeho aktívnym členom od jesene minulého roka. CIVIC, teda civilno-vojenská spolupráca, je jednou z kľúčových, nie letálnych spôsobilostí, na ktorú sú v súčasnosti kladené zvýšené nároky. Práve tento fakt vedie aj slovenské Ozbrojené sily k aktívnemu zvyšovaniu kapacít v tejto oblasti, čo sa prejavilo už počas riešenia otázok spojených s bojom s pandémiou ochorenia Covid-19, ale aj pri koordinácii pomoci odídencom v hneď prvých dňoch ruskej agresie na Ukrajine. Od septembra tohto roku bude príslušník slovenských Ozbrojených síl pôsobiť priamo v štruktúrach mnohonárodného veliteľstva a bude mať na starosti otázky výcviku vysoko špecializovaného personálu.“
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
„Takmer 10.000 Čechov a Slovákov sa počas I. svetovej vojny stalo súčasťou československých légií vo Francúzsku. 30. júna 1918 vo francúzskom mestečku Darney zložila prvá vojenská jednotka prísahu a bola jej udelená bojová zástava. O tejto historickej udalosti sa budeme rozprávať s riaditeľom Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany plukovníkom Miloslavom Čaplovičom.“
Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany SR:
„Pred prezidentom Raymodnom Poincaré, ministrom zahraničných vecí Pichon, aj našim ministrom, teda vtedy ešte tajomníkom Československej Národnej rady v Paríži, doktorom Benešom a ďalšími predstaviteľmi prisahali dva pluky svoju vernosť teda, aj republike, ale tak isto aj po boku armád Dohody, vernosť a lojalitu francúzskej armáde a republike.“
Miroslav Minár:
„Tvorca československých légií Milan Rastislav Štefánik na tejto udalosti chýbal.“
Miloslav Čaplovič:
„Chýbal na tejto udalosti, pretože sa pripravoval na ďalšiu cestu a ďalšiu etapu teda svojej púte a hlavne bol v Taliansku a potom aj na Sibír, riešil niektoré veci ohľadom našich légií v Rusku. Ale už v decembri 1917 mal hlavný podiel na tom, že prezident Raymond Poincaré podpísal dekrét o vzniku a formovaní samostatných légií, ktoré boli pod politickým vedením Československej Národnej rady v Paríži a pod vojenským velením armád Dohody. Tak, aby sme si urobili stručnú genézu, musíme prísť do roku 1914, kde vlastne vo Francúzsku vznikla rota Nazdar z českých a slovenských krajanov. Francúzsko dalo, dá sa povedať, zelenú Československu a vlastne aj vzniku nového štátu na mape Európy po skončení I. svetovej vojny. V priebehu leta a jesene sa do toho pripojili k tomu aj Taliansko, Spojené štáty americké a Veľká Británia.“
Miroslav Minár:
„Tézy o vytváraní československej brannej moci vznikali v Spojených štátoch amerických … ideu o tom, ako získavať do československých légií dobrovoľníkov.“
Miloslav Čaplovič:
„Štefánik navštívil viackrát Ameriku v priebehu I. svetovej vojny. Pri svojej návšteve v roku 1917 tie tézy boli upravené do Náboru českých a slovenských krajanov, k čomu dali súhlas samozrejme príslušné americké úrady a tak isto krajanské spolky s tým samozrejme súhlasili, či už české alebo slovenské. Do formujúcich sa légií vo Francúzsku mohli vstupovať dobrovoľníci, ktorí neboli ešte štátnymi občanmi Spojených štátov Amerických a v priebehu rokov 1917 a 1918 sa preplavilo do Francúzska niekoľko lodných transportov s českými a slovenskými krajanmi, ktorí sa zapojili potom do formujúcich sa légií vo Francúzsku. Tento peší pluk 23, neskôr aj mal čestný názov Amerických Slovákov, tento pluk sa už tak do bojovej činnosti nezapojil ako by sme predpokladali. V decembri 1918 mu bola ešte vo Francúzsku odovzdaná bojová zástava. Ale nadviazal na túto tradíciu týchto legionárskych plukov, ktoré ak by sme hovorili o 21. a 22. pešom pluku, ktoré sa zapojili do ťažkých bojov na konci vojny v oblasti … na rieke Aisne, následne v bojoch o obec Teron, či kótu 1153 pri obci … Straty boli veľmi vysoké. V tom čase bolo to 183 mŕtvych, skoro 69 nezvestných a 858 ranených vojakov. Vo francúzskych légiách bolo zhruba 9.950 mužov a z toho bolo okolo 1.591 Slovákov, čiže zhruba tých 15,98%. Ak by som spomenul konkrétne mená, tak by som mohol spomenúť neskoršieho bankového úradníka majora Pavla Varsíka, Jozefa Martina Kristína, neskoršieho generála, Jána Černeka, veliteľa dutchskej skupiny v povstaleckej armáde a ďalších, Mateja Černoka, Ondreja Fábryho, Čajaka, Kadavého a ďalších mnohých Slovákov.“
Miroslav Minár:
„Podpora Francúzska sa prejavila potom aj po skončení II. svetovej vojny, keď Francúzsko pomáhalo budovať československú brannú moc.“
Miloslav Čaplovič:
„Francúzska vojenská misia bola hlavným orgánom, ktorý predstavoval a budoval československú brannú moc. Na čele misie bol a zároveň aj náčelník štábu Československej armády vo vyšších jednotkách až do roku 1926 a na vyšších postoch boli francúzski velitelia a generáli. Celý ten model československej armády medzivojnovej sa budoval na modeli francúzskej v tomto počiatočnom období, čo malo svoje plusy a samozrejme aj svoje mínusy.“
MY A NATO
Miroslav Minár:
„V priestoroch Centra výcviku Lešť funkciu veliteľa mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku prevzal plukovník Ladislav Bujárek. Nahradil tak prvého veliteľa tejto skupiny, plukovníka Tomáša Oncajtiga, ktorý stál na čele tejto jednotky od začiatku apríla. V rámci prípravy mnohonárodnej bojovej skupiny pôsobila v tomto priestore doposiaľ česká jednotka z Chrudimského výsadkového práporu. Tá počas nasadenia vypracovala potrebné plány a rozkazy, na základe ktorých preberá plnenie úloh prvá rotácia tvorená mechanizovanou rotou žateckého mechanizovaného práporu na bojových vozidlách Pandur. Mnohonárodná bojová skupina NATO bude pokračovať v spoločnom výcviku so slovenskými jednotkami, najmä s 2. mechanizovanou brigádou, do zostavy ktorej je skupina zaradená.
PLNÁ POĽNÁ
Už v stredu by do Martina mali nastúpiť ďalší frekventanti dobrovoľnej vojenskej prípravy. Medzi nimi je aj člen Klubu vojenskej histórie Golian z dedinky Nevoľné Marián Baláž. Môže za to alebo inšpirovala vás činnosť v Klube vojenskej histórie Golian k tomu, že ste sa teda prihlásili do dobrovoľnej vojenskej prípravy a zdá sa teda, že aj 6. júla nastúpite.“
Marián Baláž, účastník dobrovoľnej vojenskej prípravy:
„Áno, včera som úspešne absolvoval psychotesty v Liptovskom Mikuláši, 6.7. ako hovorili kedysi starí ľudia, mašírujem do Martina. A ja vám tak poviem, ja od 6-7 rokov všetko okolo vojenčiny som zbieral, kadejaké predmety, ľudia mi nosili, cez históriu a vlastne od malička som chcel byť vojakom z povolania. To je môj detský sen. Toto, tieto rekonštrukcie potom som začal robiť hlavne na základe toho, že môj starý otec sa zúčastnil bojov v SNP, bol polroka v nemeckom zajatí a táto DVP mi teraz umožnila aj bez prijímačiek si vyskúšať ten vojenský režim, jedno s druhým, čo k tomu všetko patrí. Takže som neváhal ani sekundu a hneď som sa akože prihlásil.“
Miroslav Minár:
„Viete vy vôbec, čo vás tam čaká tých 11 týždňov?“
Marián Baláž:
„Približne viem, mám veľa kamarátov profesionálnych vojakov, tak mi vraveli, že teda čo ma tam čaká, čo ma tam neminie. A jednoducho ja sa tam nebojím. Ani to neni pre mňa výzva, ja to budem robiť s nadšením.“
Miroslav Minár:
„Prídeme sa pozrieť, samozrejme, možno teraz aj taká výzva alebo pozvánka pre vašich kamarátov, kamarátky, tak neseďte doma, keď vám to bude umožnené, príďte aj vy si to vyskúšať.“
Marián Baláž:
„Áno, veľa ľudí už od puberty počúvam, mladým treba vojna, nič neviete, jedno s druhým. Tak som si aj povedal z toho hľadiska, že absolvujem si to. Viem, nemôžem to porovnávať s vojnou, ktorí mali, môj otec napríklad, že 2 roky bol niekde na vojne a tak ďalej. Aspoň budem mať nejakú disciplínu, nejaký poriadok, naučia ma to, dúfam. A chcem byť konečne aj na tej strane tých starých chlapov, aby som aj ja mohol rovesníkom povedať, že vojnu vám treba.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
„A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.“
