- Dátum: 10.01.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 50.34 MB
"Aj počas adventného obdobia, keď hosťom Rádia Regina bol minister obrany Peter Gajdoš, viackrát zaznelo, že vojaci sú pre občanov Slovenskej republiky k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni a 365 dní v roku. Potvrdilo sa to aj 6. decembra na Mukačevskej ulici v Prešove, kde v bytovom dome nastala explózia nahromadeného plynu. Od prvých hodín bolo spolu so všetkými záchrannými zložkami nasadených aj niekoľko desiatok vojakov prešovskej posádky a vojenskí policajti. Do minulého piatku išlo celkom o 880 príslušníkov Ozbrojených síl, 27 vojenských policajtov a nasadených bolo aj 61 kusov dopravnej a prepravnej techniky. Za obetavosť sa vojakom prišiel v piatok, 3. januára, osobne poďakovať minister obrany Peter Gajdoš, ktorý niektorým vojakom udelil pamätné medaily."
Peter Gajdoš, minister obrany:
“V rámci toho zásahu naši vojaci realizovali, v súčinnosti samozrejme s veliteľom zásahu, záchranným hasičským zborom odťahovanie vozidiel, aby Hasičský a záchranný zbor mohol presunúť svoju techniku na zabezpečenie hasenia a ďalších činností, vrátane pomoci občanom, prísunu humanitárnej pomoci, aj v rámci pomoci zadebňovania okien, čo teda dá sa povedať, šikovné ruky našich vojakov zvládli. A v súčasnosti zabezpečujeme tú ochranu alebo stráženie a budeme tu dovtedy, dokiaľ bude to nevyhnutné na zabezpečenie pomoci občanom našej vlasti.”
Miroslav Minár:
“Vojakom v Prešove prišiel vzdať hold a poklonu aj veliteľ pozemných síl, generálmajor Jindřich Joch.”
Jindřich Joch, veliteľ Pozemných síl OS SR:
“Ako oddiel pozemných síl som hrdý, že príslušníci Ozbrojených síl, Pozemných síl zareagovali a pokračujú do dnešného dňa, zabezpečujú stráženie. Bolo to cez celé vianočné sviatky, novoročné sviatky. Pohotovostná jednotka sa skladá, v každej posádke je 1+20, to znamená je to s jedným nákladným vozidlom. Tá časová norma pre tú jednotku je v pracovnej dobe 60 minút, ale bolo to oveľa krátené, takže do 20 minút tam boli.”
Slovenskí vojaci v zahraničí
Miroslav Minár, redaktor:
"Ešte pred Vianocami naši vojaci, pôsobiaci vo výcvikovej operácii v Iraku, nešetrili optimizmom a odhodlaním čo najlepšie pripraviť a vycvičiť vojakov irackej armády. Žiaľ, zhoršená vojensko-politická situácia z minulého týžd%na zhatila ich optimizmus. Po koordinovanom postupe veliteľstva operácie s vedením slovenského rezortu obrany a generálneho štábu bolo sedem našich vojakov stiahnutých z Iraku do bezpečnej zóny. Rovnako postupovali aj ďalšie krajiny, ktoré na Blízkom východe majú svojich vojakov. Zdravie a bezpečnosť sú totiž na prvom mieste. Slovensko je so svojimi vojakmi v nepretržitom kontakte. Odkaz domov, naši sú zdraví a v poriadku."
Miroslav Minár, redaktor:
"Od vzniku Slovenskej republiky sa na mierových misiách a zahraničných vojenských operáciách vystriedalo už takmer 19,5 tisíca vojakov. V súčasnosti ich 150 pôsobí v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti NATO pod velením Kanady vo výcvikovom priestore lotyšského mesta Adaži, neďaleko hlavného mesta Riga. Pol stovky vojakov je súčasťou operácie Rozhodná podpora v Afganistane. Naši tu zabezpečujú výcvik, poradenstvo a podporu pre afganské bezpečnostné zložky. V Bosne a Hercegovine je s cieľom monitorovania situácie po celom území krajiny v operácii Altea umiestnených 41-členný kontingent. Najpočetnejšia misia slovenských vojakov je dislokovaná na Cypre. Slovenská republika je v nej od roku 2001 jednou z troch veliacich krajín. V sektore Juh monitoruje situáciu v nárazníkovej zóne zhruba 240 vojakov. Mimo operácií a misií slúži ešte približne 90 vojakov a zamestnancov ministerstva obrany na rôznych veliteľstvách, či štruktúrach NATO, Európskej únie, ale OSN. Ďalší zastávajú pozíciu vojenských pridelencov. Takmer tri desiatky pôsobia v Bruseli v centrách NATO a Európskej únie. Len pre zaujímavosť, ďaleko od svojich najbližších trávilo vianočné sviatky 648 vojakov."
23.motorizovaný prápor Trebišov súčasťou Veliteľstva síl pre špeciálne operácie
Miroslav Minár, redaktor:
"V Plnej poľnej sme už hovorili o tom, že pomimo pozemných a vzdušných síl začalo pôsobiť aj úplne nové Veliteľstvo Síl pre špeciálne operácie so sídlom v Trenčíne. Jeho dôležitou súčasťou sa ešte v závere uplynulého roka stal 23. motorizovaný prápor z Trebišova. S jeho veliteľom, podplukovníkom Jozefom Molčanom, sme sa najskôr porozprávali o tom, aká je história tejto jednotky."
Podplukovník Jozef Molčan, veliteľ 23. motorizovaného práporu Trebišov:
"23. motorizovaný prápor má krátku históriu. Vlastne vznikol pred štyrmi rokmi. Na základe rozhodnutia ministra, v januári 2015 vznikol prápor k 1.9. 2015 s tým, že predchádzalo tomu v roku 2014 vytvorenie organizačného jadra v štruktúre 21. zmiešaného, vtedy ešte práporu, v Trebišove. Prápor vo svojej krátkej histórii plnil už dosť rozhodujúcich úloh. Zatiaľ som tretí veliteľ tohto práporu. V roku 2017 bola veľká úloha na prápor uložená a to cvičenie Nový horizont, v roku 2018 taktiež plnili sme veľmi dôležitú úlohu, mobilizačné cvičenie Košice 2018, to bolo pod záštitou ministerstva vnútra a ministerstva obrany, v roku 2019 zúčastnili sme sa medzinárodného cvičenia Globsec, takisto to cvičenie sme mali v roku 2017, jedna motorizovaná čata v Maďarskej republike. V roku 2018 sme mali prvý samostatný štábny nácvik, v nadväznosti komplexný štábny nácvik a zúčastnili sme sa ako prápor na Slovenskom štíte 2018."
Miroslav Minár:
“Samozrejme je tu úplne nová etapa v histórii vašej jednotky. Koncom roka ste sa stali súčasťou Veliteľstva Síl pre špeciálne operácie. Čo to pre vás znamená?”
Podplukovník Jozef Molčan:
“Je to pre nás veľká výzva aj vzhľadom k tomu, že viac-menej prápor je podriadený Veliteľstvu Síl pre špeciálne operácie, čiže jeden stupeň velenia nám vypadol. Teda sme boli pod mechanizovanou brigádou a vlastne pozemnými silami. Viac práce bude na štáb práporu, kde úlohy budeme dostávať vlastne priamo od veliteľa Síl pre špeciálne operácie. Čiže myslím si, že tu bude dosť veľký záber hlavne na analyzovanie úloh, vydávanie nariadení, viac-menej viac budeme samostatní.”
Miroslav Minár:
“Ako sa zmení charakter činnosti vašej jednotky?”
Podplukovník Jozef Molčan:
“Teraz sme boli ako súčasť mechanizovanej brigády, čiže ako mechanizovanej jednotky, išli sme podľa programov bojovej prípravy pre mechanizované a tankové jednotky a teraz viac-menej pôjdeme podľa programov pre prieskumné a špeciálnej jednotky.”
Miroslav Minár:
“Bude to taká motivácia pre vojakov?”
Podplukovník Jozef Molčan:
“Je to pre vojakov dosť veľká motivácia, lebo hlavnou našou úlohou bude podpora 5. pluku špeciálneho určenia. Vlastne podpora zabezpečenia ich aktivít.”
Miroslav Minár:
“Počúvajú nás teraz mladí ľudia, ktorí sú z Trebišova, alebo z blízkeho okolia a možno je to pre nich aj taká príležitosť stať sa súčasťou vašej jednotky.”
Podplukovník Jozef Molčan:
“Áno, samozrejme že ten motorizovaný prápor má veľkú úlohu pre celú, ale takisto si myslím aj budúcnosť. Niektoré mladí ľudia, ktorí chcú ísť trebárs k 5. pluku a viem, že oni majú tam dosť obmedzené počty a prvýkrát im to nevyjde, môžu ísť na 23. motorizovaný prápor, ktorý blízko bude súčiniť s 5. plukom a za ten rôčik, dva, môže plynule prejsť pod 5. pluk.”
Miroslav Minár:
“Aké je vaše také želanie pri štarte tejto vašej novej jednotky a čo by ste chceli zaželať aj kolegom, aby ten vstup do novodobej histórie 23. motorizovaného práporu v Trebišove bol úspešný?”
Podplukovník Jozef Molčan:
“No ja si želám tak, aby sme úlohy, ktoré nám špeciálne sily stanovili, aby sme splnili so cťou, aby sme sa vlastne zaradili do tej štruktúry čo najlepšie, aby sme zvládli tie úlohy. Taktiež želám svojim príslušníkom, ale aj ostatným, aby úlohy, ktoré sme si naplánovali, aby sme splnili. Taktiež, aby pozemné sily, ktoré nám úlohy dávali, aby vlastne boli hrdí na nás, že proste nesklameme a budeme plniť úlohy tak. ako to od nás špeciálne sily požadujú.”
Listujeme v rezortnom časopise Obrana
“Rezortný časopis Obrana začína písať 28. kapitolu svojej histórie. A ako inak, zaujímavými článkami a reportážami. K ich čítaniu vás pozýva Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka:
"Prvé vydanie mesačníka Obrana v roku 2020 prináša rozhovor s novým hlavným poddôstojníkom Ozbrojených síl, štábnym nadrotmajstrom Marcelom Kaniakom a reportáž z výsadkovej prípravy príslušníkov práporu Istar. V hlavnom článku, pod hlavičkou Téma, sa venujeme samohybnej kanónovej húfnici Zuzana 2, tradíciám, histórii a súčasnosti zbrojárskej výroby na Slovensku. V januárovej Obrane ale nazrieme spolu aj do Siene slávy ministerstva obrany, kam nedávno pribudli štyria ďalší novodobí veteráni a navštívime aj slovenských vojakov v Bosne a v Lotyšsku. Predstavitelia odborových organizácií, pôsobiacich v rezorte obrany, nás oboznámia s novinkami pre nový rok a prvé číslo 28. ročníka Obrany ponúka aj pohľad na výcvik v streľbe z ručných zbraní a hádzaní ručných granátov, výsledky výberu o najlepšieho vojaka a poddôstojníka Ozbrojených síl, práce víťazov rezortných súťaží Galéria Mil a FotoAtak a tiež víťazné práce literárnej súťaže stredoškolákov a vysokoškolákov. Začítať sa môžete aj do prvej časti nového seriálu o slovenských vojakoch na bojiskách 2. svetovej vojny, alebo do pokračovaní seriálov Lietadlá studenej vojny, či Vojny a bitky na území Slovenska.
Čo je pred nami?
Miroslav Minár, redaktor:
"Pri poľskom mestečku Jaslo 15. januára 1945 do slávnej víťaznej bitky vstúpili delostrelci 1. československého armádneho zboru. Tento deň si už celé desaťročia bohovia vojny, ako sa delostrelcom hovorí pripomínajú ako Deň delostrelectva a raketového vojska. Nuž áno, aj takéto salvy budete počuť, keď prídete delostrelcov pozdraviť na Mierové námestie do Trenčína. V stredu, 15. januára, tu bude od 10. hodiny slávnostný nástup delostreleckých jednotiek, vystavená bude bojová technika a zbrane, ktoré používajú. A samozrejme zaznejú aj delostrelecké salvy. Delostrelci sa tešia na vás."
Osobnosť rezortu
"Nadrotmajster Miroslav Martinák bol najskôr technik, neskôr vstúpil do radov Vojenskej polície a v roku 2019 sa vypracoval medzi najlepších. Stal sa totiž najlepším poddôstojníkom. Zoznámte sa s dnešnou osobnosťou rezortu. Pamätáte si ešte, kedy vy ste sa rozhodovali, že sa chcete stať vojakom a prečo?"
Nadrotmajster Miroslav Martinák, ocenený poddôstojník Vojenskej polície:
“Bolo to ešte na základnej škole, kedy sme vypisovali dotazníky kto, kde by chcel po skončení základnej školy študovať a aké má predstavy a vzhľadom k tomu, že pochádzam z Novej Dubnice, kde vlastne bola zbrojárenská výroba, tak som taký vzťah mal k tej technike a k tým tankom, tak ma to tak viedlo už okolo tých 14. rokov. práve tak v tomto veku.”
Miroslav Minár:
"Dostali ste sa v tých prvopočiatkoch teda k tým tankom a k tej technike?"
Nadrotmajster Miroslav Martinák:
"No na vojenskú školu som nastúpil v roku 1988, tankovú, automobilovú, vlastne tak ma zaujala aj tá práca, ako aj technika roty, ako práca s technikou aj s ľuďmi, takže v podstate som ukončil túto školu v Nitre a ďalej som potom pokračoval v rôznych technických funkciách so zameraním na automobilovú skupinu."
Miroslav Minár:
"Blízko k automobilom, potom sa to zrejme pretavilo aj do toho, že ste sa stali príslušníkom Vojenskej polície, ale možno, že by sme ešte mohli sa vrátiť o pár rôčkov dozadu a prejsť si tú kariéru. Kde všade vás ten vojenský osud zavial?"
Nadrotmajster Miroslav Martinák:
"Tak moja kariéra vlastne začínala v roku 1992, keď som nastúpil technik po skončení školy do vtedy bývalého Československa, Náběž nad Oslavou. Bolo to letisko, kde som mal na starosti nie síce tanky, ale automobilovú techniku, cisternovú a autobusy a vlastne po delení republiky som dostal ponuku vlastne vrátiť sa na Slovensko, tak, že vrátil som sa do Piešťan, kde som vlastne pracoval na automobilovej technike, ktorá zabezpečovala letecký personál a vlastne tam som začínal ako technik roty, veliteľ družstva a neskôr ako veliteľ dopravnej čaty.
Miroslav Minár:
"Kedy vás oslovil ten modrý baret? Dôkaz o tom, že nositeľ modrého baretu je vojenský policajt?"
Nadrotmajster Miroslav Martinák:
"Tak bolo to vlastne v tom roku 1995 a 4, kedy som vlastne zisťoval, keď aj do Piešťan k nám prišli na kontrolu príslušníci Vojenskej polície, tak ma to ťahalo, mal som k tomu taký vzťah a mal som už vtedy pohnútky a by som sa rád stal príslušníkom Vojenskej polície, čo sa nakoniec aj podarilo. V roku 1996 som sa dostal do Trenčína na dopravnú službu."
Miroslav Minár:
“Vojenskí policajti, to sú pokračovatelia práce tankovej, automobilovej inšpekcie, čiže tzv. TAI-kári. Tí starší poslucháči Plnej poľnej určite vedia o čo ide a najmä teda vodiči, ale aj technici mali čo do činenia touto, no vtedy to bola trošku aj taká represívna súčasť Československej ľudovej armády.”
Nadrotmajster Miroslav Martinák:
"Áno, máte pravdu, bolo to tak. Ľudia to tak ponímali ako také nejaké zlo, ale v podstate sa to vykryštalizovalo tak, že súčasťou modernejšej doby sa vlastne, sme sa aj snažili robiť a byť aj nápomocní tým vodičom nielen po represívnej stránke, ale aj pomôcť radou, lebo tá technika bola vtedy aká bola a jak sa tá technika postupne obmeňovala, tak aj napomôcť nejakými technickými vedomosťami tým vodičom, aby vlastne mohli jazdiť bezpečne, v poriadku aby sa dostali k svojim rodinám a vlastne byť aj takí nápomocní zo strany Vojenskej polície, aby mohli ďalej slúžiť títo vojaci, ale aj občianski zamestnanci, tak ako v práci im pomôcť."
Miroslav Minár:
“Čím vás inšpiruje táto práca vojenského policajta?”
Nadrotmajster Miroslav Martinák:
"Mňa tá práca oslovila, už dávnejšie som mal k tomu vzťah, ale vlastne je to taká práca, že vlastne v podstate skoro každý deň robíte niečo iné. Jeden deň ste zameraný na dopravnú službu, riešite dopravné nehody, ktoré sú veľmi často na našich cestách, na druhý deň máte na starosti ochranu a sprevádzanie určených osôb, ministra a nejakých inšpekcií, potom robíte, strážite, sú to vojenské lesy, kontrolujeme činnosť vo vojenských lesoch, rybárov a takéto veci. Takže vlastne taká rôznorodá robota, ktorá nie je zameraná len na jednu vec, ale človek by mal byť proste schopný a vedomý v rôznych zložkách sa vedieť orientovať.!
Miroslav Minár:
"Stali ste sa za uplynulý rok najlepším poddôstojníkom Vojenskej polície. Taká čerešnička na torte a ozaj taký ten vrchol vašej kariéry?"
Nadrotmajster Miroslav Martinák:
“Áno, dá sa povedať, že to vrchol kariéry, ktoré vlastne nestáva sa to človeku každý deň alebo každý rok, takže vlastne je to taká česť za tú prácu, ale tú prácu si samozrejme nerobím len ja, ale aj ostatní kolegovia, ktorí vlastne, je to taká čerešnička na torte, čo sa týka tejto práce.”
Miroslav Minár:
“Je nejaká motivácia pred vami, alebo nejaké plány do nielen tohto roka, ale aj do ďalších rokov služby? Predpokladám, že ešte máte záujem slúžiť.”
Nadrotmajster Miroslav Martinák:
“Tak áno, mám stále záujem slúžiť v tejto zložke a také nejaké predpoklady, alebo taká nejaká budúcnosť by mohlo byť, vlastne ak vydrží zdravie, takže ďalej pokračovať v tej robote, ktorá vlastne nastolená je a vlastne hlavne, aby bolo to zdravie.”
Týždeň v armáde
Miroslav Minár, redaktor:
"Už piaty rok pokračuje v Ženijnom prápore Sereď projekt s názvom Športujúci ženista. Vďaka vojenskej podpornej nadácii sa podporujú športové aktivity a možnosti športového vyžitia pre príslušníkov ženijného práporu. V uplynulom roku sa ženistom podarilo zlepšiť materiálne vybavenie športovísk, najmä posilňovne. Nová veža so samostatnými stanovišťami pre šiestich ľudí výrazne rozšíri spektrum posilňovacích cvikov, ako aj kapacitné možnosti posilňovne. Prvotným cieľom tohto projektu je podporiť zmysluplné trávenie voľného času vojakov ubytovaných na ubytovni a tiež skvalitnenie výcviku v telesnej príprave."
Pochvala Plnej poľnej
Vojakom za spoločnú účasť v hliadkach počas Vianočných a Novoročných sviatkov. Pochvala aj pre príslušníkov Samohybného delostreleckého oddielu Michalovce za delostrelecké salvy v Bratislave.
