- Dátum: 10.05.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.47 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 10.05.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota, vitajte. Začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Ešte sa ani neskončila hrôza druhej svetovej vojny a už sa rodil zárodok novej. Dostala názov studená. Dnes sa už s nebohým vojenským historikom Michalom Štefanským budeme rozprávať o niektorých jej aspektoch a zavedieme vás aj do atómového krytu, ktorý bol jeden zo symbolov studenej vojny.
- V seriáli k osemdesiatemu výročiu Slovenského národného povstania si pripomenieme príbeh jednej z tých odvážnych žien, ktoré mali zostať zabudnuté.
Redaktor ,
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Túto vojnu nikto nevyhlásil. A keď sa skončila, nekonali sa dokonca ani žiadne oslavy, pritom studená vojna trvala 45 rokov a jej následkom neunikla žiadna časť sveta. Keď sa rozpadla aliancia druhej svetovej vojny, západné mocnosti a Sovietsky zväz viedli navzájom neúprosný boj, až kým sa nerozpadlo sovietske impérium. Východ a západ využívali vo vzájomnej konfrontácii obrovský arzenál prostriedkov. Horúčkovité zbrojenie a obchodné embargá, priama vojenská účasť v mierových konfliktoch a vojnách, špionáž a propagandu, toto všetko boli zbrane studenej vojny.
Možno ešte na úvod k takej tej definícii, tak, ako to označujú niektorí historici a publikácie, že studená vojna sa označuje alebo označuje sa ňou taký druh vojny, ktorej znepriatelené strany nebojujú proti sebe otvorene, okrem menších konfliktov nie sú nasadené zbrane. Zväčša znepriatelené strany podporujú iné štáty, ktoré medzi sebou bojujú v horúcej vojne. Tento termín bol použitý v roku 1947. Skrytý konflikt medzi Západom, sem teda v tom období patrili Spojené štáty a ďalšie slobodné krajiny a samozrejme komunistický blok predstavovaný Sovietskym zväzom a jeho satelitmi. Pán Štefanský, ešte predtým, než sa dostaneme k tomu počiatku studenej vojny a k tomu dátumu, kedy sa vlastne studená vojna oficiálne začala?
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Studená vojna nebola plánovaná, ale nevyhnutná, pretože išlo o rozpor medzi dvoma veľmocami. Na jednej strane medzi Spojenými štátmi americkými, ktoré proste svojím režimom, liberálnym kapitalizmom a Sovietskym zväzom, ktorého režim bol založený na vláde jednej strany. Tieto rozpory sa utlmili počas druhej svetovej vojny medzi týmito veľmocami. Boli spojeneckými štátmi, spájalo ich boj proti nacizmu, proti fašizmu, ale po druhej svetovej vojne sa obnovilo, proste tie rozpory staré sa obnovili a v priebehu druhej svetovej vojny sa vyhraňovali určité názory a predstavy o tom, ako bude vyzerať povojnový svet.
Miroslav Minár, moderátor
A hovorilo sa o nejakých federáciách, konfederáciách.
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
A tieto predstavy vznikli vo Veľkej Británii. Britské Ministerstvo zahraničných vecí vychádzalo z predstavy, že medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom musí byť proste vyplnený tento priestor nejakým väčším štátnym útvarom, ktorý bude nezávislý. A tak vznikli predstavy o federáciách a konfederáciách. Treba povedať, že vzťah Sovietskeho zväzu k budúcim federáciám alebo konfederáciám bol najprv pozitívny. Potom, keď sa nedohodli s Veľkou Britániou o britsko-sovietskej zmluve o garantovaní západných hraníc Sovietskeho zväzu, tak postoj Sovietskeho zväzu k federáciám bol negatívny. Negatívny bol aj z toho dôvodu, že Sovietsky zväz nechcel pripustiť v strednej Európe vytvorenie väčších celkov, pretože túto sféru chcel ovládnuť a veľká federácia v strednej Európe, či stredoeurópska alebo Poľsko, Československa, konfederácia alebo balkánska federácia by bránili prenikaniu Sovietskeho zväzu do tejto časti sveta. Preto to stanovisko bolo negatívne a keďže bola odmietnutá aj Československo-poľskí konfederácia, tak Beneš potom hľadal východisko k podpísaniu spojeneckej zmluvy so Sovietskym zväzom.
Miroslav Minár, moderátor
Nebolo to aj pod vplyvom toho, že predsa západné mocnosti Československo podhodili Hitlerovi pri mníchovskom diktáte a on teda nevidel tú ďalšiu cestu alebo ďalšiu etapu vývoja Československa po skončení druhej svetovej vojny so západnými mocnosťami? A čo predchádzalo teda tomu?
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
No Beneš bol zástancom mostov, tá cesta do Moskvy v decembri 1943 a podpísanie spojeneckej zmluvy bolo proste jeho východiskom k budovaniu povojnového Československa orientovaného jednak na východ, ale aj most so západom, udržiavanie dobrých kontaktov, zahraničnopolitických vzťahov s Veľkou Britániou, so Spojenými štátmi americkými.
Miroslav Minár, moderátor
Exilová vláda v Londýne.
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Áno a spojenecká zmluva mala zaručiť bezpečnosť v Československu. Uznával, že v povojnovom období bude Sovietsky zväz hrať veľmi významnú, významnú úlohu, preto išiel do Moskvy a podpísal túto zmluvu. Ona sa stala určitým záväzkom a keď sa jednalo o prijatie Marshallovho plánu v 1947 roku, tak Stalin použil proste argument, že vy ste podpísali spojeneckú zmluvu, a to je otázka družby a prijatie Marshallovho plánu bolo namierené aj proti Sovietskemu zväzu. A v povojnovom období ešte raz použil tento argument a v súvislosti s prípravou Československo-francúzskej zmluvy v 1947 roku, že podpísanie takejto zmluvy by bolo namierené proti Sovietskemu zväzu. V priebehu druhej svetovej vojny sa vytvárali už určité predstavy o tom, ako bude vyzerať povojnový svet. Ale delenie, nerokovalo sa nikde o tom, že to bude sovietska sféra vplyvu a to bude britská alebo americká. Tieto veci sa ujasňovali v súvislosti s vyjasňovaním názorov o hraniciach v strednej Európe a samozrejme na konci vojny ani Stalin nemal také predstavy, že by, nie je to dokázané, že by z tej strednej Európy, z jeho sféry vplyvu boli štáty komunistické v tej podobe, ako ich poznáme aj z neskoršieho obdobia. Oni mali záujem už len krátko, oni mali záujem na podpore komunistických strán a na vytvorenie bezpečnostného pásu okolo sovietskych západných hraníc, to boli priority v čase vojny a krátko po skončení druhej svetovej vojny.
Miroslav Minár, moderátor
Už ste povedali, Stalin vlastne túto spojeneckú zmluvu s československom použil ako tromf. Tá spojenecká zmluva samozrejme mala aj ďalšiu genézu, ona bola uzatvorená na niekoľko rokov a vlastne sa pretavila aj do toho obdobia krízového roku 68, keď tu došlo k intervencii.
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Bola podpísaná na obdobie 20 rokov, v šesťdesiatom treťom roku bola obnovená a potom v sedemdesiatom prvom roku.
Miroslav Minár, moderátor
V čase normalizácie.
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Áno. Bola podpísaná nová spojenecká zmluva, ktorá vychádzala už z tých podmienok prítomnosti sovietskych vojsk na území Československa.
Miroslav Minár, moderátor
Oficiálne sa hovorí, že začiatok studenej vojny bol síce charakterizovaný výrokom Winstona Churchilla 5. marca 1946, ale už predtým Stalin povedal, že pokiaľ alebo oprášil takého strašiaka, že pokiaľ bude existovať kapitalizmus, budú aj vojny a to bolo vo februári 1946, že by Stalin naštartoval Churchilla k tomu povestnému hodnoteniu a výroku o studenej vojne?
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Proste bola to reakcia na Fultonov prejav Winstona Winstona Churchilla. Tých výrokov Stalina bolo samozrejme ďaleko viac a boli to fakticky oprášené heslá komunistickej internacionály o zahnívajúcom kapitalizme, o kapitalizme ako zdroji vojen, na to reagoval aj George Kennan proste tým dlhým telegramom, keď sa vyjadril, že Sovietsky zväz je zdroj všetkého zla a jedine s ním je možné rokovať nie z pozície sily. Takže aj to malo potom odozvu aj na druhej strane, aj na americkej strane začínajú sa tvoriť všelijaké predstavy vojenské, ako použiť atómové zbrane, pretože do 1949 Sovietsky zväz nevlastnil atómovú bombu, čiže v hlavách vojenských predstaviteľov sa rodili rôzne plány. Rôzne plány, ktoré možno pomenovať ako vydieranie Sovietskeho zväzu z titulu vlastníctva atómovej bomby. No ale ja by som išiel ďalej, že na Fulton potom nadväzuje fakticky Trumanová doktrína zo 1947 roku, to jest zadržiavania komunizmu a potom Marshallov plán, plán povojnovej hospodárskej pomoci alebo pomoci vojnou zničených krajín, zničených druhou svetovou vojnou.
Miroslav Minár, moderátor
Skúsme ešte podrobnejšie charakterizovať Churchillov prejav.
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Churchill sa tam vyjadril, že od Terstu až po Štetín, na severe od Terstu, teda na Jadranskom mori až po Štetín, teda na severe pri Baltskom mori je jedna čiara, kde krajiny, ktoré oslobodila sovietska armáda, sa dostali za železnú oponu a že to je proste tieto krajiny sú potláčané a to vlastne naznačovalo už faktické rozdelenie, teda, že ten vzťah medzi západom a východom bude konfrontačný, že budú tu vznikať na tejto línii konflikty.
Miroslav Minár, moderátor
Ako v tomto čase reagovali Spojené štáty, teda nebol to len ten Trumanov prejav?
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Tak Spojené štáty, treba povedať, že prejav Winstona Churchilla bol konzultovaný s americkým prezidentom, čiže to nešlo o proste len jeho súkromný názor, ale že s tichým súhlasom, americkým súhlasom. A trumanova doktrína, išlo v podstate o to, nepripustiť Sovietsky zväz do toho východného Stredomoria, teda do oblasti Grécka a Turecka. Oni si to proste vysvetlili tak, že táto oblasť musí byť ich sférou vplyvu. Ináč treba ešte povedať k americkým bezpečnostným záujmom, oni v čase druhej svetovej vojny alebo na konci druhej svetovej vojny formulovali to tak, že ich záujem bude východná Ázia, Oceánia a proste tie oblasti, odkiaľ prišiel fakticky útok na Spojené štáty v 1941 roku, tam sa oni poisťovali. O ďalších sférach vplyvu nehovorili. Československo v tomto smere bolo dosť tak mimo. Aj stredná Európa amerického záujmu. Ten záujem sa prejavil až fakticky na konci druhej svetovej vojny. Ja by som ešte jeden fakt rád pripomenul, že americká armáda sa zúčastnila oslobodzovania Československa. Že na území Československa na čiare zhruba Karlove Vary, Plzeň, České Budějovice, na túto čiaru sa dostalo cca 50 000 amerických vojakov a z východu prišla sovietska armáda a samozrejme rumunská, poľská armáda a tieto dve armády superveľmoci odišli v decembri 1945 roku na základe dohody medzi Stalinom a Trumenom, že Československo je slobodná krajina a proste spojenecké armády by bránili.
Miroslav Minár, moderátor
Toto sa vlastne dlho rešpektovalo. Až do osudného augusta 1968.
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
To sa, áno, to sa rešpektovalo, na rozdiel pravda, od ďalších krajín, kde sovietska armáda bola. Bola v porazených krajinách v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a samozrejme, bola na základe spojeneckej zmluvy aj v susednom Poľsku.
Miroslav Minár, moderátor
Vzťahy veľmoci dosť determinovali aj závery Jaltskej konferencie z marca 1945, keď sa veľká trojka, veľká Británia, Spojené štáty a Sovietsky zväz dohodli, že budú podporovať vytváranie koaličných vlád zložených z odbojových síl, ktoré sa formovali naprieč celým politickým spektrom v jednotlivých krajinách, avšak Sovietsky zväz, dá sa povedať, sa spreneveril tomuto rozhodnutiu, keď začal podporovať iba komunistov, kde bol monopol moci komunistov. Napríklad známe voľby v roku 1946 a pomer síl, politických síl v Čechách a na Slovensku.
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Sovietsky zväz sa snažil podporovať, vehementne podporovať pozície komunistov v Rumunsku, teda v tých krajinách, kde boli komunistické strany veľmi slabé. V Rumunsku, Maďarsku, čiastočne v Bulharsku. V Československu, Československo malo iný charakter. Československo malo spojeneckú zmluvu, takže tam tie vzťahy boli trošku iné. Ja by som sa v tejto súvislosti s vytváraním povojnového sveta zmienil o jednej prognóze, ktorú pripravil bývalý veľvyslanec sovietsky Ivan Majský, veľvyslanec vo Veľkej Británii. Napísal takú expertízu o povojnovom svete. Majský vychádzal z toho, že Sovietsky zväz sa musí upevniť v najbližších 50 rokoch a dovtedy žiaden socializmus v strednej Európe nebude. A dovtedy nemožno pripustiť ani vojnu. Za ten čas musí vybudovať, rekonštruovať, obnoviť svoje hospodárstvo a stať sa silnou veľmocou. Samozrejme, že tie expertízy, ktoré sa dávali ministrovi zahraničných vecí Molotovovi, tak slúžili ako určité podklady, neboli záväzné, pretože o sovietskej zahraničnej politike rozhodoval Stalin a jeho zahraničná politika v mnohom mala improvizovaný charakter.
Miroslav Minár, moderátor
Vráťme sa ešte k tomu, čo dosť významným spôsobom ovplyvnilo vzťahy mocností a to bolo použitie atómovej zbrane na japonské mestá Nagasaki a Hirošima.
Michal ŠTEFANSKÝ, historik
Sovietsky zväz pochopil, že proste aj on môže byť zraniteľný, že zhodenie bôb na sovietskom území, či na európskom, európskej časti alebo ázijskej časti, že môže mať vážne dôsledky. Stalin to síce zľahčoval, ale skutočnosť bola taká, že dal podnety už v štyridsiatom treťom roku k budovaniu vlastnej atómovej sily v štyridsiatom deviatom roku sa im podarilo vyskúšať atómovú bombu a v ďalších rokoch začali preteky. Že v štyridsiatom deviatom roku mali Spojené štáty 235 jadrových náloží, Sovietsky zväz jednu, v päťdesiatom treťom roku to už bolo 1436 pre Spojené štáty, 120 pre Sovietsky zväz a jedna bomba pre Veľkú Britániu. V šesťdesiatom ôsmom roku ten pomer bol 29 452 pre Spojené štáty, 9 399 pre Sovietsky zväz a 280 pre Veľkú Britániu. Čiže tým som chcel len povedať, že ten nárast jadrového potenciálu bol obrovský.
Redaktor ,
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na Rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS, v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk.
Redaktor ,
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Studená vojna znamenala nielen obrovské výdavky na zbrojenie, ale aj astronomické sumy do budovania infraštruktúry štátov, vrátane stavby betónových bunkrov. Jeden z nich sa nachádza v katastri obce Alekšince neďaleko Nitry. Je ukrytý v lesíku v blízkosti cesty vedúcej z Nitry do Hlohovca. Má dokonca aj svoj názov Severka. Do užívania bol daný v roku 1964 a funkčný bol až do roku 2003. Neskôr oň prejavila záujem obec a najmä Klub vojenskej histórie Kolíňany. Zriadili tu dokonca múzeum studenej vojny a socializmu. Do útrob bývalého krytu civilnej obrany nás pozval Peter Korvín.
Peter KORVÍN, Klub vojenskej histórie Kolíňany
Niekedy civilná ochrana patrila pod Ministerstvo obrany, tak pôvodný zámer bol, že tu mal byť záložné veliteľské stanovište pre armádu Varšavskej zmluvy juh. Potom sa to zmenilo a bolo to ako veliteľské stanovište pre Západoslovenský kraj.
Miroslav Minár, moderátor
Ako tu vlastne vzniklo múzeum studenej vojny a socializmu.
Peter KORVÍN, Klub vojenskej histórie Kolíňany
No tento nápad bol obce. Vymysleli sme, že urobíme tuná niečo medzi múzeum socializmu a civilnej ochrany, takže máme exponáty aj, aj, zameraním na tú dobu. To znamená od toho roku 48 až po tých 2003.
Miroslav Minár, moderátor
My sa bavíme s historikom Michalom Štefanským o období studenej vojny, o počiatkoch, takže studená vojna v Alekšinciach a studená vojna tu v týchto priestoroch. Tak už sme spomenuli, že má to byť, malo to byť záložné stanovište pre veliteľstvo Varšavskej zmluvy juh. No tak čo vlastne múzeum pripomína toto obdobie?
Peter KORVÍN, Klub vojenskej histórie Kolíňany
No samozrejme, ostalo tu nejaké pôvodné vybavenie, hej, ktoré je súčasťou každého bunkra, ktoré je. Plus samozrejme, máme tu artefakty jak v rámci civilnej ochrany, tak ako aj zo života tých sedemdesiatych, osemdesiatych rokov.
Miroslav Minár, moderátor
Kde my stojíme teraz?
Peter KORVÍN, Klub vojenskej histórie Kolíňany
My teraz momentálne stojíme v areáli tohto krytu. Je to areál oplotený plechovým plotom a v strede tohto areálu je naozaj by sa povedať na povrchu len lúka. Pozornému oku, samozrejme, neujdú znaky, že je to kryt, hej. Vidíme pred sebou núdzový výlez, nasávacie otvory na vzduch a dve dominanty, dve 20-metrové antény.
Miroslav Minár, moderátor
Ideme sa pozrieť aj dnu?
Peter KORVÍN, Klub vojenskej histórie Kolíňany
Poďme.Nachádzame sa podzemí zhruba 7 metrov pod povrchom. Nad nami je strop, ktorý je konštruovaný tak, aby neprešli žiadne rádioaktívne lúče, hej? Čiže je to protiatómový kryt, ktorý odolá následkom nie priamemu zásahu ale následkom výbuchu. Teraz momentálne stojíme pri schodišti, kde sú dvoje dvere. Jedna je takzvaná nechránená oblasť. Tá nechránená, v tej chránenej oblasti sa nachádza kotolňa alebo tento kryt sa dá využívať aj celoročne. Celoročne, čiže má samostatnú kotolňu, zásobu koksu. Na druhej strane sú už dvere pancierové, ktoré slúžili jednak ako na ochranu a zároveň ako aj tiesnili kryt, že sa mohol vytvoriť v ňom pretlak, aby proste žiadne nejaké plyny sa nedostali škodlivé do vnútra. Keď pôjdeme ďalej do krytu, tak sú tu dva vstupy. Mierový znamená to, že bez akéhokoľvek obmedzenia ľudia mohli vchádzať, vychádzať vonku. A potom je tuná bojový vstup, odmurovacia priepusť, tá pozostáva z toho, že keď v prípade nejakého vojenského konfliktu by ľudia, ktorí by prichádzali na pracovisko, boli nejakým spôsobom kontaminovaní, tak by museli prichádzať cez chemickú očistu, tu by dostali nekontaminované šatstvo.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, videl som tam aj špeciálne chemické odevy.
Peter KORVÍN, Klub vojenskej histórie Kolíňany
Áno, samozrejme, že tí vojaci, ktorí by vás kontrolovali, by boli chránení protichemickým oblekom.
Miroslav Minár, moderátor
To ste zdedili, pán Korvín?
Peter KORVÍN, Klub vojenskej histórie Kolíňany
My sme zberatelia, čiže všetky artefakty, ktoré tu vidíte, hej, sme nejakým spôsobom získali.
Miroslav Minár, moderátor
Nuž a dalo to členom Klubu vojenskej histórie Kolíňany poriadne zabrať, pretože a teraz počúvajte veľmi dobre. V 63 miestnostiach atómového bunkra v Alekšinciach sa nachádzajú unikátne exponáty. Priznám sa, že nebyť môjho výnimočného sprievodcu bunkrom pána Petra Korvína, asi by som v severke zablúdil. Nestalo sa tak a v niektorých z našich ďalších relácií vás do múzea studenej vojny a socializmu určite pozveme.
Redaktor ,
Boli pri tom
Miroslav Minár, moderátor
Zberateľ príbehov odvážnych mužov a žien, ktorí v časoch Slovenského národného povstania vedeli, kde je ich miesto, je šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko. Dnes vám v Plnej poľnej prináša ďalší príbeh.
Pavol VITKO, šéfredaktor Obrany
Martin Kučera, jeden z povstaleckých bojovníkov ešte v roku 1974, p pani Emílii Kompišovej, ktorá sa narodila a žije v Liptovskom Jáne, vydal toto svedectvo. Ako pracovníčka notárskeho úradu v Liptovskom Jáne od 28. augusta 1944 do 2. februára 1945 podávala cenné správy ako spojka mojej skupiny v liptovsko-jánskej doline o v zámeroch tamojšieho nemeckého okupačného veliteľstva, ktoré mala možnosť získať cez notársky úrad a z iných zdrojov. Súčasne vydávala ilegálne občianske legitimácie partizánom, vojakom prvej Československej armády na Slovensku, ako aj osobám rasovo prenasledovaným. Príslušníkov mojej brigády aj ukrývala, starala sa o ich materiálne zabezpečenie a to s ohrozením vlastného života. Skvelá pomocníčka partizánov a nebojácna záchrankyňa životov pritom pri oslavách Slovenského národného povstania kedysi len skromne stavala pri plote a to doslova, až kým si ju pred štvrťstoročím nevšimol jeden z oceňovaných partizánov. Odišiel z čestného miesta a pristúpil k nej so slovami: Miluška, keby si mi vtedy nepomohla, nikdy by som tu nestál, boli by ma zabili. Povedal jej a venoval jej svoju kyticu kvetov.
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
