- Dátum: 10.11.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 24.31 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 10.11.2023 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Deň vojnových veteránov si pripomenieme v sobotu. Prečo je tomu tak už od roku 1920?
- Aj naša krajina je v týchto dňoch posiata kvetmi červeného maku. Povieme vám, prečo sa tento kvet stal symbolom veteránov.
- Venovať sa budeme aj spomienke na vojnových veteránov bojujúcich na západnom fronte a pozveme vás na tradičný cezpoľný beh v Kopčanoch.
- Listovať budeme v novembrovom vydaní rezortného časopisu Obrana.
- Privítame španielskych vojakov, ktorí výrazne posilnia bojovú skupinu NATO operujúcu v centre výcviku Lešť.
- Medailovú zbierku vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica rok čo rok obohacujú športovci v takzvaných neolympijských športoch.
Už dnes ste určite zaznamenali ako po celom Slovensku vojaci rozdávajú okoloidúcim kvet červeného maku. Ide o symbol, ktorým si pripomíname deň vojnových veteránov. Pripadá na 11. november. V rozhovore s riaditeľom Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Slovenskej republiky plk. Miloslavom Čaplovičom vám povieme, prečo tomu tak je. Počúvajte dobre, pretože sa tiež dozviete prečo symbolom Dňa vojnových veteránov je práve kvet červeného maku.
Miloslav ČAPLOVIČ, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
11. 11. o jedenástej hodine a jedenástej minúte bolo neďaleko Paríža Compiérne podpísané prímerie, ktoré ukončilo štyri roky trvajúcu prvú svetovú vojnu v Európe. Ak by sme hovoril o stratách napríklad na území Slovenska, tak tie straty boli obrovské. Pretože za tie štyri roky bola totálna mobilizácia, vlastne od 18 muži do 50 rokov boli odvedení a tie straty, ak si predstavíte napríklad to malé Slovensko v rámci monarchie malo 2,5 milióna obyvateľov a z toho na tých frontoch v boji, na tých bojiskách sa ocitlo 400 000 vojakov, 400 000. A z tých 400 000 máme 130 000 mŕtvych alebo ranených, to sú obrovské, obrovské straty, ktoré si ani nevieme dnes predstaviť. Každá jedna rodina zo Slovenska bola postihnutá touto vojnou. 11. 11. je to aj dnes Deň vojnou veteránov, ktorý sa začína oslavovať už od roku 1920, ale predchádzala tomu jedna zaujímavá historka, ktorá sa udiala v roku 1915 pri Ypres v Belgicku, kde pôsobili tam canneskí vojaci a jeden z nich sa volal John McCrae, to bol vojnový chirurg a on vlastne aj videl to nešťastie tých ťažké ranených vojakov a on si tieto svoje pocity spisoval do básní a takto aj jednu báseň napísal, ktorá sa volá na holandských poliach In Flanders Fields, kde kvitnú červené maky. Neskôr tento John McCrae túto báseň zahodil. Našiel ju iný dôstojník kanadský, ktorý ju poslal do časopisu Punch do Veľkej Británie, ktorá bola v roku 1915 aj publikovaná, ale on sa tohto symbolu alebo tejto symboliky, tohto oslavovania Dňa červených makov nedožil, lebo zomrel 1918 roku.
Miroslav Minár, moderátor
Slovensko je posiate tisíckami vojnových cintorínov, na ktorých sú pochované, ostatky 160 000 vojakov, ktorí bojovali v rôznych svetových konfliktoch. Takým tým symbolickým miestom, kde sa každoročne na Slovensku pripomína pamiatka obetí prvej svetovej vojny pri príležitosti Dňa vojnových veteránov je práve cintorín v petržalskej časti v Kopčanoch, aká je jeho vlastne história?
Miloslav ČAPLOVIČ, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Treba si uvedomiť jednu vec, že v Bratislave bolo veliteľstvo zboru a bola tu veľká zborová nemocnica a tých ranených, ktorých už nemohli z bojiska privážať už ani do Viedne a blízka, tak v ich privážali od roku 1p16 do Bratislavy. Išlo aj o zajatcov vojnových. To je ten rozdiel, že na cintoríne prvej svetovej vojny ležia vedľa seba protivníci. Je tam dvanásť národov a národností, ktoré sú pochované práve v Kopčanoch. Podarilo sa to pred niekoľkými rokmi znovu obnoviť a je to jeden zaujímavý cintorín, kde každoročne aj pri pechotnom zrube zase to je, symbolizuje tu prvú republiku a obranu Československa, sa stretávajú veteráni. Ja si veľmi vážim, že tam chodia najvyšší predstavitelia rezortu obrany, mesta a tak isto, že to organizuje Zväz dôstojníkov alebo vojakov z povolania spolu s občianskymi združeniami.
Miroslav Minár, moderátor
Plukovník v zálohe Štefan Jangl je prezidentom organizácie UN VETERAN Slovakia.
Štefan JANGL, prezident UN VETERAN Slovakia
Môj dedo bol legionár v prvej svetovej vojne a v roku 1919 sa vrátil s francúzskymi légiami ako legionár. Takže pre mňa je to dvakrát niečo ako sviatok už len z toho dôvodu, že vždycky si spomeniem aj na toho môjho deda a zároveň sa snažíme vytvárať aj nové dejiny pre našich novodobých kolegov, ktorí padli v mierových misiách. Mali by sme si pripomínať aj to, že v nových dejinách sú ľudia, ktorí tiež nejakým spôsobom prispievajú .
JINGEL
Miroslav Minár, moderátor
Na vojnových veteránov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali na západnom fronte, sa spomínalo aj včera na Šafárikovom námestí. V tamojšom parčíku je pamätník, ktorý je spomienkou na hrdinský boj českých a slovenských vojakov pri Dunkirk, pri obrane afrického Tobruku, ale aj statočný boj príslušníkov bombardovacej a troch stíhacích perutí v zostave Britského kráľovského letectva. Ako už skôr povedal riaditeľ Vojenského historického ústavu plk. Miloslav Čaplovič, pokrokový svet si Deň vojnových veteránov pripomínal už od roku 1920. U nás na Slovensku však len ostatných 20 rokov, aj to iba vďaka neúnavnému úsiliu zosnulého gen. Antona Petráka a jeho spolubojovníkom zo západu, ktorým sa podarilo pamätník v parčíku na Šafárikovom námestí inštalovať. Žijúcich vojnových veteránov druhej svetovej vojny je už poskromne. Našťastie ich štafetu boja za demokraciu, mier a pokoj vo svete preberajú takzvaní novodobí vojnoví veteráni, účastníci zahraničných mierových misií a vojenských operácií.
Aké sú kritériá na priznanie štatútu vojnového veterána? Nuž tak na to sme sa opýtali Richarda Zimányiho, vedúceho oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov.
Richard ZIMÁNYI, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov
Postavenie vojnového veterána možno priznať iba osobe, ktorá vykonávala minimálne 90 dní vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky, a to ako príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vojenskou službou sa v tomto prípade myslí účasť vo vojenskej operácii alebo v mierovej pozorovateľskej misii alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu. Treba tiež povedať, že vojnovým veteránom môže byť iba osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Aj pri splnení podmienok priznanie postavenia vojnového veterána nenastáva automaticky. Občan si musí podať písomnú žiadosť na Ministerstvo obrany. Predkladá ju priamo na oddelenie starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov. Po jej vyhodnotení a teda po splnení podmienok sa občanovi postavenie vojnového veterána prizná a zároveň od nás dostane preukaz vojnového veterána. V súčasnosti evidujeme 8 952 novodobých vojnových veteránov. Čo sa týka druhovojnových veteránov, poviem dva údaje, v súčasnosti máme 154 účastníkov národného boja za oslobodenie a z toho je vojnových veteránov 18.
JINGEL
Miroslav Minár, moderátor
Pamiatku vojnových veteránov bojujúcich na západnom fronte si včera prišiel na Šafárikove námestie uctiť aj zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky gen. por. Ľubomír Svoboda.
Ľubomír Svoboda, zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR
Mohli ste sa sami presvedčiť, že súčasný náčelník Generálneho štábu, ktorý už slúži druhé funkčné obdobie, vždy mal a má a aj bude mať veľmi kladný vzťah už len preto, že sám bol účastník niekoľkých misií v regiónoch, ktoré neboli zrovna bezpečné v tej dobe, takže on aj celý Generálny štáb si veľmi ctí tradície vojnových veteránov, či sú to vojnoví veteráni, ktorých je stále menej a menej z druhej svetovej vojny, partizánov a nielen slovenských. Mali sme veľmi blízky vzťah aj s českou obcou legionárov. Možno asi pamätáte na pána generála Bočeka, ktorý vo veku 100 rokov nás opustil nedávno a bol veľký priateľ Slovákov a navštevoval nás často. Takisto ešte aj na Slovensku sú niektorí, ale bohužiaľ, nechcem povedať, že už sú to len jedinci, ktorí si pamätajú z vlastnej skúsenosti to ťažké obdobie druhej svetovej vojny, Čo sa týka novodobých veteránov, každému z nich patrí vďaka, lebo každý bol v tej misii za určitých okolností v určitom historickom, dneska môžem povedať, historickom období, pretože začal veľmi dobre si pamätám to obdobie po rozdelení Československa, UNPROFOR tie prvé začiatky v misiách, kedy teda u nás na Slovensku sme všetko budovali, tak sa hovoril od základu, ale túto misiu v UNPROFOR-e sme neopustili. Vytvorili sme tam našu vlastnú jednotku a potom ďalšie, a ďalšie, a ďalšie misie. Takže ako ste povedali, tých novodobých je už veľmi úctyhodné číslo. A bohužiaľ, bohužiaľ sú aj takí, ktorých si uctievame, na ktorých spomíname, ktorí sa týchto dní už nedožili a z rôznych dôvodov v tej misii stratili to najcennejšie, čo človek má a to je vlastne život.
Miroslav Minár, moderátor
Ďaleko sú už tie časy, kedy sa pre ďalší kariérny postup považovala účasť na zahraničných mierových misiách a vojenských operáciách na príťaž. Ale aj v súčasnosti samozrejme je toto základný kameň k tomu, aby vojak postupoval v kariére.
Ľubomír Svoboda, zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR
A dá sato tak povedať, problematika je zložitejšia. Ja si tiež pamätám časy, keď bol pretlak a bol záujem o zahraničné misie. Z nejakých dôvodov, nedokážem to identifikovať, či to boli finančné dôvody, iné dôvody. Teraz trošku ten záujem z nejakého dôvodu zase poľavil, ale pre nás na tých rozhodovacích postoch v ozbrojených silách je každopádne účasť v mierových misií plus pre kariéru vojaka. A neustále, neustále sa pohrávame s tou myšlienkou a hľadáme cestu, ako správne nejakým spôsobom aj zákonne ukotviť v tom kariérnom raste toho vojaka, aby skutočne tá účasť na misii bola benefitom pre toho vojaka v jeho kariére. Ono to nie je všetko jednoduché, pretože tá legislatíva je komplikovaná, zmeny legislatívy je beh na dlhé trate, ale veľmi, veľmi často sa s tým aspoň stretávame, náčelník Generálneho štábu, čo ja viem z vlastnej skúsenosti a na vojenských radách, v tých debatách stále rozmýšľame, akým spôsobom, pretože jednoznačne pre kariéru, pre jeho skúsenosti, pre toho vojaka je to benefit. Benefit a potom je to benefit aj pre Ozbrojené sily, pretože sa ocitne v inom prostredí, pod psychologickým tlakom naberá skúsenosti, ktoré v našom výcviku na Lešti nedosiahne a pri jeho návrate potom je tá otázka, ako tieto skúsenosti zúročiť a preniesť od toho bežného výcviku a prípravy vojaka Ozbrojených síl.
ČO JE PRED NAMI?
Miroslav Minár, moderátor
Už tradičný cezpoľný beh na počesť dňa vojnových veteránov bude zajtra. V sobotu presne o jedenástej hodine a jedenástej minúte ho odštartujú pri bunkri a cintoríne v Petržalke Kopčanoch. Na štart sa postavia vojaci z výstrojov i bez nej, študenti, športovci vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a môžete aj vy všetci, ktorí si budete chcieť uctiť pamiatku vojnových veteránov. Registrácia je možná na mieste, a to najneskôr do desiatej hodiny. Trať je dlhá 5 200 m a vedie po spevnených chodníkoch a cestičkách. Po vyhodnotení bude pre všetkých bežcov pripravený teplý čaj a guláš. Pripomeňme si, že vojenský cintorín v Kopčanoch bol do roku 1989 opustený a zanedbaný, keďže sa nachádzal v hraničnom pásme. Obnovený bol až v roku 2009. História vzniku cintorína sa viaže k vojenskému lazaretu, v ktorom boli umiestnení vojaci Rakúsko-Uhorska a ďalších krajín a tiež vojenskí zajatci. V súčasnosti je v ňom pochovaných 331 vojakov v samostatných hroboch deviatich národností. Vojaci zomreli prevažne v posádkovej nemocnici Bratislava, ďalší v divíznej nemocnici a v Kopčanoch. V rokoch 1916-1918.
JINGEL RÁDIO REGINA
Rádio Regina a Na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina, Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS, v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie prelistujeme rezortný časopis Obrana. Privítame španielskych vojakov, ktorí sa stanú súčasťou mnohonárodnej bojovej skupiny Severoatlantickej aliancie na Slovensku. A pozrieme sa aj na to, ako športovci v takzvaných neolympijských športoch obohacujú medailové zbierky vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
LISTUJEME V OBRANE
Jej obsah nám priblíži vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.
Miloslav ŠČEPKA, magazín Obrana
Titulná strana jedenásteho čísla mesačníka rezortu obrany prezrádza, že vo vnútri vydania nájdete reportáž z výcvikovej základne síl pre špeciálne operácie, ktorá vznikla transformáciou pôvodného výcvikového oddielu žilinského 5. pluku špeciálneho určenia na samostatný vojenský útvar. Ďalšie reporty a reportáže novembrovej Obrany vás zavedú na cvičenie vojenských policajtov Sharp Lynx, výcvik vodičov tankov a bojových vozidiel v prekonávaní vodných prekážok. Na veliteľské zhromaždenie Pozemných síl aj na jesenné podujatia z projektu prípravy obyvateľstva na obranu štátu. V úvodnom príhovore sa s čitateľmi i svojimi kolegami a podriadenými lúči generálmajor Ivan Pach, ktorý v októbri ukončil pôsobenie vo funkcii veliteľa Pozemných síl. Zoznámime vás tiež s prvou slovenskou ženou v generálskej hodnosti, novou brigádnou generálkou Beátou Hanušniakovou. Prizrieme sa i problematike vojenských zdravotníkov, na ktorú nadväzuje ústredný rozhovor novembrovej Obrany s riaditeľom ružomberskej vojenskej nemocnice Róbertom Rusnákom. Šesť strán rubriky Téma nás tentoraz zavedie na siedmy ročník podujatia NATO EOD Demonstrations and Trials, ale aj na desiaty medzinárodný veľtrh obrannej a bezpečnostnej techniky IDEB. Dozvieme sa tiež podrobnosti a zaujímavosti o novej slovenskej samohybnej húfnici BIA, ktorú IDEB predstavil slovenskej verejnosti. Historické seriály priblížia, ako vojenčili staroveký Germáni, ako generálna ofenzíva nemeckých vojsk v októbri 1944 zatlačila Slovenské národné povstanie do hôr? A akú úlohu v oboch svetových vojnách zohrala nemecká armádna pištoľ Luger Parabellum. Novembrová Obrana prináša správy, informácie a zaujímavosti z Ozbrojených síl i Ministerstvá obrany, z vojenského školstva a vojenskej techniky. Mesačník Obrana nájdete vo vojenských útvaroch, posádkach a kluboch na stredných aj vysokých školách, v knižniciach a v elektronickej podobe tiež na internetových stránkach Ministerstva obrany.
MY A NATO, NATO A MY
Miroslav Minár, moderátor
Úspešným presunom takmer 500 španielskych vojakov s viac ako 150 kusmi bojovej a zabezpečovacej techniky na Slovensko sa skončila prvá fáza medzinárodného vojenského cvičenia. Počas týždeň trvajúceho taktického cvičenia si Španieli v centre výcviku Lešť spoločne so Slovákmi precvičia a zladia postupy pri vedení bojovej činnosti, pri obrane východného krídla Severoatlantickej aliancie. Cvičenie je tiež prípravou na prijatie španielskych jednotiek pri rozšírení mnohonárodnej bojovej skupiny, kde práve Španieli preberú po Čechoch vedúcu úlohu v bojovej skupine. Želáme im príjemný pobyt na Slovensku a nech všetky úlohy splnia k spokojnosti nás všetkých.
JINGEL
Čoraz viac medailovú zbierku nášho úspešného vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica rozširujú športovci, ktorí sú zaradení do takzvaných neolympijských športov. Odboru šéfuje bývalý úspešný zápasník, nadporučík Klaudio Farmadín.
Klaudio FARMADÍN, VŠC Dukla Banská Bystrica
Máme rei odbory, a to je letné olympijské športy, zimné olympijské športy a neolympijské športy. No a ja som vedúci odboru neolympijských športov, kde máme vlastne športy, neolympijské karate, kickbox a fitnes, silový trojboj, vodný motorizmus, thajský box a tak ďalej.
Miroslav Minár, moderátor
Aký bol ten rok 2023 práve v týchto športoch?
Klaudio FARMADÍN, VŠC Dukla Banská Bystrica
Niektoré športy boli úspešnejšie, niektorí menej, darilo sa fitnessákom, ktorí ale ešte aj budú mať majstrovstvá sveta, ale máme niekoľko majsteriek Európy vo fitness. Veľmi úspešná bola Monika Kuchlíková, ktorá vyhrala titul majstra sveta v thajskom boxe. Karatistom sa tento rok moc nedarilo. Každý rok je iný, takže ja verím, že sa to zmení.
Miroslav Minár, moderátor
Aká je cesta takého pre takého mladého človeka, ktorý by sa chcel stať členom elitného klubu vojenského športového centra?
Klaudio FARMADÍN, VŠC Dukla Banská Bystrica
Samozrejme, tvrdo trénovať, byť na seba tvrdý.
Miroslav Minár, moderátor
Má Dukla svoju základňu trebárs v žiackych kategóriách, v dorasteneckých?
Klaudio FARMADÍN, VŠC Dukla Banská Bystrica
Dukla skôr nie v týchto športoch, pretože vlastne Dukla už vlastne len zbiera to ovocie, že tých najlepších vyberá. Športovci, deti vlastne vyrastajú vo svojich kluboch pod svojimi trénermi a vlastne do vojenského športového centra môžu byť zaradení nomináciou zo zväzov alebo návrhom zo zväzov. Až tí najlepší vlastne sa sem dostanú.
Miroslav Minár, moderátor
Aká bola, pán nadporučík, vaša cesta?
Klaudio FARMADÍN, VŠC Dukla Banská Bystrica
No tak ja vlastne som zbieral medaile už ako teda kadet a junior, takže vlastne som bol úspešný v týchto kategóriách. Potom som študoval samozrejme tuná v Banskej Bystrici na katedre telesnej výchovy fakulte humanitných vied, no a tu potom po škole som išiel na normálnu vojenčinu do Dukly Banská Bystrica. No a vtedy sa mi podarilo získať bronzovú medailu. Bronzovú medailu na majstrovstvách Európy a tým pádom vlastne už ma mali v merku títo funkcionári a šéfovia, no ale zmluvu alebo uniformu som dostal až po zisku bronzovej medaily na majstrovstvách sveta v Madride. Ako tréner sa venuje mládeži. Začíname úplne malými deťmi na školách, no a potom tam vlastne potom vyberáme tie talenty a tých najlepších sa snažíme presunúť medzi pokročilých do klubu. Keď sú úspešní, tak postupne sa zlepšujú. Najprv sa zúčastňujú len takých domácich malých pretekov, neskôr už idú na medzinárodné turnaje tuto v okolí: Budapešť, Poľsko, Čechy, no a tak vlastne to všetko ide postupne a je to vlastne, to sú roky, roky, roky klube vo svojom klube, ktorý sa volá Farmek Nitra v Nitre.
Miroslav Minár, moderátor
Mám chlapca, ktorý má dajme tomu 13 rokov, je teda futbalista, ale chcel by sa stať trebárs karatistom alebo proste v nejakom tomto športe.
Klaudio FARMADÍN, VŠC Dukla Banská Bystrica
Samozrejme, dneska už ten šport sa posúva alebo tie hranice, hej, že napríklad ja keď som bol dieťa, tak športová disciplína kumite začínala až od 12 rokov, povedzme dneska už súťažia kumite šesť, sedemročné deti. Takže čím skorej dieťa začne, tým si skorej osvojí rôzne pohybové zručnosti a návyky, tak samozrejme má veľký náskok pred takým, ktorý začne v desiatich rokoch. Takže dneska hovorím, že sa to posúva a dneska vidíme mnohé deti zo zahraničia, že naši aj pretekári, aj tréneri obdivujú ukrajinské deti. Ale sa pýtame, že aký je váš recept? Tréner vraví, my o to len vlastne kosíme, ako trávu, lebo ukrajinské deti len trénujú, trénujú, trénujú, trénujú a proste sú veľmi dobre, ale samozrejme naše deti slovenské v ničom nezaostávajú. Mám veľmi dobrých trénerov na Slovensku, máme šikovné deti, máme talenty. Takže ale karate sa dá začať v akomkoľvek veku, len pre seba, pre svoje zdravie, ako brať to ako fitness.
Miroslav Minár, moderátor
Keď sa tieto deti nedostanú trebárs v tej športovej príprave alebo v tej výkonnosti vyššie, boli by z nich dobrí profesionálni vojaci?
Klaudio FARMADÍN, VŠC Dukla Banská Bystrica
Tak určite áno, lebo karate samozrejme učí aj nejakej disciplíne a byť na seba tvrdý, samozrejme fyzickej kondícii, takže určite minimálne to dá tým ľuďom nejaký základ, takže učia sa samozrejme aj sebaobranu, útočné, obranné techniky, údery, kopy, takže určite ten základ určite dostanú. No naposledy som bol na veteránskych majstrovstvách Slovenska, ale to už som ani nemal v pláne štartovať, ale moja vtedy ešte šesťročná dcéra povedala teda, že ona by chcela vidieť tatina súťažiť, tak som sa na poslednú chvíľu prihlásil, ale samozrejme nebol tam nejaký tréning, no a dopadlo to tak, že v športovej hale vlastne v Bratislave, v tenisovom centre, v Národnom tenisovom centre bola dosť veľká zima a ja som celý, celý deň som kaučoval svojich, svojich zverencov, seniorov, no a nakoniec bez nejakej rozcvičky som nastúpil do tých zápasov a v druhom zápase som si odtrhol achilovku, čo ma stálo, samozrejme, tri mesiace na barlách a teda polročná liečba, takže som si povedal, že už stačilo
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár, moderátor
No a na Dukle pod Urpínom ešte na chvíľu zostaneme. Zoznámte sa so sympatickou športovkyňou.
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Nadporučíčka Lucia Vlčáková.
Miroslav Minár, moderátor
Lucia, ako bola vaša cesta do armády? Kedy ste sa rozhodli a prečo?
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Tak ja už od malička som chcela byť vojačka a vlastne tým, že od mala športujem a kamarátka bola na akadémii, tak mi to odporučila a sú tam aj výborné podmienky na šport. Akadémiu už som ukončila, už vlastne som na útvare.
Miroslav Minár, moderátor
Takže tá kariéra ako pokračovala po skončení školy?
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Po skončení školy som išla vo vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica.
Miroslav Minár, moderátor
Čo tu robíte?
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Mám na starosti administratívu prác.
Miroslav Minár, moderátor
To je tak trošku možno bokom, pretože sama ste povedali, že ste športovali, aké športy?
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Robím atletiku.
Miroslav Minár, moderátor
Dá sa to tu?
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Áno, určite.
Miroslav Minár, moderátor
No tak máte tartanovú dráhu novú.
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Áno, áno, výborné podmienky na šport.
Miroslav Minár, moderátor
Nejaké méty, predsavzatia?
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
No tak chcela by som zlepšiť slovenský rekord na 3-tisíc metrov prekážok.
Miroslav Minár, moderátor
No a ten súčasný je aký?
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Je okolo 10.30.
Miroslav Minár, moderátor
Tak nech sa darí.
Lucia VLČÁKOVÁ, nadporučíčka
Ďakujem.
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský, Dopočutia o týždeň.
