- Dátum: 11.08.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.37 MB
ROZHLAS | Dátum: 11.08.2023 | Zdroj: Rádio Regina | Relácia: 21:10 Plná poľná
Miroslav Minár, redaktor: „Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa .
Do jej obsahu sme dnes zabalili. Štáb pre podporu operácií Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Jeho rozhodnutia sú dôležité pre úspech prijatých opatrením v domácom aj v zahraničnom krízovom manažmente. * Čo všetko musí vedieť veliteľ hospodárskeho družstva? Povie vám to rotný Dalibor Máčaj z Topoľčian. * Rekordný nástup nových vojakov. Takmer 500 mladých ľudí chce svoju kariéru spojiť so službou vlasti. * Aj z mladého strojára sa po maturite môže stať generál. Dnešnou osobnosťou rezortu je brigádny generál Marek Banas.“
TÝŽĎEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár: „Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa skladá z niekoľkých ďalších štábov, medzi ktorými musí prevládať absolútna súhra. Mimoriadne dôležitý je štáb pre podporu operácií. Velí mu brigádny generál Marek Banas.“
Marek Banas: „V rámci Generálneho štábu je päť odborov. Prvý odbor je odbor personálneho manažmentu, druhý odbor je odbor logistiky, tretí odbor je odbor komunikačných a informačných systémov a štvrtý odbor je odbor finančného zabezpečenia a piaty odbor je odbor infraštruktúry. Takže v rámci týchto odborov personálny manažment zastrešuje v podstate personál a personálne náležitosti a procesy v rámci ozbrojených síl, presnejšie v prospech náčelníka Generálneho štábu a odbor logistiky, ako je známe, zastrešuje okrem logistického zabezpečenia takisto aj zodpovedá aj za predkladanie požiadaviek na obstarávanie, na akvizíciu a, samozrejme, usmerňuje a riadi procesy aj, dá sa povedať do NATO, späť z NATO.
Odbor komunikačných informačných systémov zabezpečuje okrem šifrovej služby, bezpečnosť a ochrana utajovaných skutočností pre Generálny štáb a ozbrojené sily. Zabezpečuje aj spracovanie koncepcií pre komunikačné informačné systémy a odbor finančného ekonomického zabezpečenia, samozrejme, v prvom rade plní úlohy v prospech Generálneho štábu, ale, samozrejme, zastrešuje aj personálnu a finančnú politiku celých ozbrojených síl a odbor infraštruktúry, relatívne nový odbor, rieši investičné a stavebné akcie, ktoré požadujú ozbrojené sily a, samozrejme, rutinnú štandardnú údržbu infraštruktúry ozbrojených síl, kde spracováva plány a koordinuje tieto činnosti.“
Miroslav Minár: „Je to pomerne široký záber, pán generál. Dotknem sa ale teda toho posledného odboru, odboru infraštruktúry, pretože v ostatných mesiacoch sme svedkami toho, že tu sa ľady pohli. Ide o rozsiahle investície do ozbrojených síl pri rekonštrukcii, údržbe, ale aj nových vecí týkajúcich sa trebárs v Trebišove.“
Marek Banas: „Konkrétne, áno, Trebišov je, ako by som povedal, taká prvá lastovička možno v rámci toho, ale je plán spracovaný na investičnú výstavbu a do roku 2030 je tam veľmi veľa akcií stavebných, ktoré vyžadujú, samozrejme, časová náročnosť je značná a z toho dôvodu, že najprv prebieha proces vlastne tvorby projektovej dokumentácie a všetky s tým súvisiace procesy, získavanie povolení od ministerstiev atď. a následne až realizácia. Určite v súčasnosti rezonuje aj infraštruktúra a kompletná rekonštrukcia letiska Sliač, kde sú takisto zapojení títo ľudia naši a ďalšie poradie letisko Kuchyňa, keďže je to nevyhnutná infraštruktúra, aby sme mohli o rok, teda dúfam o rok, prijať F16-ky.“
Miroslav Minár: „Ten Trebišov sme spomínali zámerne, pretože zatiaľ tankový prápor má 4 tanky Leopard, ale do konca roka ich bude mať 14. A, samozrejme, tam je potrebné zabezpečiť aj ich zaparkovanie Parku techniky. Spomínali ste teda konkrétne dva projekty na Sliači a v Malackách, ale keď už som načal tú otázku, že teda sa pohli ľady, tak skúsme možno že poslucháčom Plnej poľnej pripomenúť a povedať, že ako sa postupne menia tie podmienky pre prácu a vlastne život profesionálnych vojakov.“
Marek Banas: „Posledné vlastne vedenie ministerstva vyčlenilo na túto oblasť oveľa viac finančných prostriedkov, takže v tomto určite ako vojaci sme veľmi radi a šťastní, že sa konečne podarili nejaké tie opravy a rekonštrukcie. Čo sa týka Trebišova, vlastne rekonštrukcie, alebo proste nejako upgrade tejto infraštruktúry, predovšetkým v Parku techniky, je to naplánované síce až na rok 2025, ale určite nejaké čiastkové tieto rekonštrukcie sa udejú v rámci rutinnej štandardnej údržby aj v roku 2024 tak, aby sme mohli využívať tú novú tankovú techniku. To isté sa vlastne pripravuje ako v rámci každého projektu modernizačného. Je tam zastúpenie infraštruktúry súčasne s príchodom novej techniky, vykonávajú sa procesy a úkony týkajúce sa infraštruktúry, takže je to aj pre, napríklad protilietadlový systém, raketový systém MANTIS, v budúcnosti CV90, alebo BOV 8x8. Prvé čo je také významné, podarilo sa nám v Michalovciach rekonštruovať konečne budovu po dlhšej dobe, kde už spĺňa podmienky a nepadá tam vojakom skoro strecha na hlavu, to bol významný projekt. V neposlednom rade sme takisto rekonštruovali ubytovne kasárenského typu, kde vlastne vojaci majú oveľa kultúrnejšie podmienky. Upgradovala sa infraštruktúra aj v jednotlivých útvaroch, Sereď, Nitra, tam prebiehajú mnohé rekonštrukčné práce. V podstate každý útvar v súčasnej dobe sa nejakým spôsobom rekonštruuje, či už teda formou investičnej akcie výstavby, alebo formou rutinnej štandardnej údržby.“
Miroslav Minár: „Takto úzko sme sa venovali len jednému odboru vašej sekcie, no ale názov je sekcia pre podporu operácií, to znamená, že operácie charakteru v ostatným období na prospech občanov Slovenskej republiky, covidové, postcovidové operácie, pomoc pri zvládnutí náporu migrantov, to sú tie domáce úlohy, domáceho krízového manažmentu, ale potom, samozrejme, sú tu rôzne cvičenia medzinárodného charakteru, veľké cvičenie Slovenský štít, ale aj operácie v zahraničí.“
Marek Banas: „Samozrejme, náš štáb je určený na to, aby podporoval čo sa týka personálu, materiálu, výzbroje, techniky, financií všetky tieto akcie. Určite v poslednom období veľmi rezonuje vlastne prítomnosť mnohonárodnej bojovej skupiny, kde náš štáb, samozrejme, cestou nášho oddelenia podpory hostiteľskej krajiny organizuje a koordinuje všetky činnosti tak, aby mali zahraničné vojská zabezpečené stravovanie, ubytovanie a bežné podmienky, aby mohli fungovať a plniť úlohy, na ktoré sú tu stanovené. Taký istý servis vlastne poskytujeme aj vojakom, ktorí sú vyslaní na zahraničnú misiu, či je to Lotyšsko, alebo Bosna a Hercegovina, prípadne Cyprus, kde takisto pripravuje pre nich vlastne či už nejaké kontrakty, alebo pripravuje sa materiál, predovšetkým podľa špecifík každej misie, či je to výstroj, výzbroj, tak aby mohli plniť tie úlohy v súlade s mandátom.“
Miroslav Minár: „O niektorých ďalších zaujímavostiach v práci štábu na podporu operácií, bude generál Marek Banas hovoriť neskôr v rubrike Osobnosť rezortu.“
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár: "A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk.
Učiteľstvo zavesil na klinec a stal sa úspešným veliteľom hospodárskeho družstva v Topoľčanoch. Zoznámime vás s príbehom rotného Dalibora Máčaja. Dozviete sa, že novými profesionálnymi vojakmi sa chce stať takmer 500 chlapcov a dievčat. Nuž a napokon slovo v Plnej poľnej opäť dostane brigádny generál Marek Banas. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.“
PRIDAJ SA
Miroslav Minár: „Rotný Dalibor Máčaj si skúsil úlohu aj učiteľa. Napokon rozhodla vojenská uniforma. Obliekol si ju pred rokmi a neľutuje. V nasledujúcich minútach vám prezradí aj to, prečo vojenskí kuchári nemajú v láske cesto. No ale začnime tým, čo za funkciu v armáde je veliteľ hospodárskeho družstva.“
Dalibor Máčaj: „Veliteľ hospodárskeho družstva má v podstate na starosti chod kuchyne, zahŕňa veľmi široký diapazón, to znamená zabezpečenie prípravy stravy, zabezpečenie prípravy stravy počnúc prípravou hrubej stravy, ďalej samotným varením a výdajom, ktorý sa realizuje buď v podmienkach kuchynsko-jedálenského bloku v kasárňach, a potom v poli, kde sa realizuje prostredníctvom buď mobilných poľných kuchýň, alebo výdaji v poľnej kuchyni.“
Miroslav Minár: „Pochopiteľne ako šéf tohto hospodárskeho družstva, zrejme máte na starosti aj výber potravín, aj zostavenie jedálneho lístka?“
Dalibor Máčaj: „Toto nie je predmetom veliteľa hospodárskeho družstva, ale na niektorých útvaroch áno, má tiež na starosti veliteľ hospodárskeho družstva zostavovanie jedálneho lístka. Tu veliteľ hospodárskeho družstva má na starosti materiál a chod kuchyne a ďalej veliteľ, dá sa povedať, správca skladu ZT1 má na starosti výber potravín a zostavovanie jedálneho lístka s hlavným kuchárom. Títo sú vlastne zodpovední za to, aby bola strava, príprava celkovo výdaja stravy a jedálneho lístka na dva týždne dopredu zabezpečená.“
Miroslav Minár: „Toto je všetko zabezpečené, pretože, samozrejme, vojaci sa stravujú tu, u vás. Máte k tomu vyškolený personál vojakov, alebo civilných zamestnancov?“
Dalibor Máčaj: „Dá sa povedať, že civilní zamestnanci sú väčšinou všetci, ktorí sú vyučení v odbore. Už čo sa týka profesionálnych vojakov, s tým býva väčší problém. Momentálne je v armáde nastavená situácia tak, že sa prijímajú už len ľudia, ktorí sú vyučení v odbore, ale vznikla veľká diera po odchode mnohých profesionálnych vojakov, pretože nebolo možné nasadiť veľakrát kvalifikovanú pracovnú silu, bolo nutné prijať aj ľudí, ktorí neboli vyučení v odbore, ale na to už myslela politika vojska v tom, že boli pripravovaní prostredníctvom kurzov v Martine v poddôstojníckej akadémii a ďalej potom realizovali svoju prax v súkromných reštauračných zariadeniach, aby boli zaradení do plnohodnotného pracovného režimu kuchyne.“
Miroslav Minár: „Áno, ja som si všimol, vo vašej kuchyni sú predovšetkým dámy, skúsené kuchárky, ktoré vlastne aj dohliadajú na tých chlapcov, ktorí teda už majú za sebou nejaké prvé skúsenosti, ale predsa len, polievku osoliť, dokoreniť atď., to už musí tá skúsená kuchárka na to dohliadnuť.“
Dalibor Máčaj: „Áno, dá sa povedať, že občianski zamestnanci sú v mnohom nenahraditeľní svojimi dlhoročnými skúsenosťami. Dá sa povedať, že bez nich by bol chod kuchyne, proste by nebol taký bezproblémový, pretože majú také skúsenosti, ktoré sa nedajú zaplatiť. Takisto vedia robiť s cestom, z cesta jedla, ktoré vlastne muži nie radi robia, dá sa povedať slíže, alebo čo sa týka parených buchiet, alebo koláčov, to nie je šálka kávy pre vojaka, ale skôr pre ženy. Je to aj tak v civile, nielen vo vojenskom živote, alebo teda v príprave.“
Miroslav Minár: „Hovoríte o dlhoročných skúsenostiach nielen teda vašich podriadených, ale ja sa v tejto chvíli opýtam aj na vaše dlhoročné skúsenosti. Kedy vy ste vstúpili do armády a prečo?“
Dalibor Máčaj: „Je to zaujímavá otázka, áno, vstupoval som do armády v roku 2002, základnú vojenskú službu som ukončil v roku 2000 vo VÚ-9975 Štúrovo, detašované pracovisko Levice na prieskumnej rote. A po ukončení vlastne základnej vojenskej služby som bol rok aj pol v civile, kde som pôsobil vo veľkosklade ako vedúci, no a potom som bol oslovený svojim ujom, dlhoročným profesionálnym vojakom, že či neskúsim svoje pôsobenie opäť v armáde a nie ako učiteľ základnej školy, kde som dva mesiace pôsobil, tak som po ukončení vlastnej telesnej a psychických skúšok, som opäť požiadal o vstup do armády a odvtedy pôsobím až doteraz. Od roku 2002 do roku 2003 som pôsobil na 12. mechanizovanom prápore ako ostreľovač v Nitre. Od roku 2003 do 2012 som pôsobil v Leviciach na pozícii zástupcu veliteľa mechanizovaného družstva. Potom som zmenil pôsobisko, bol som veliteľ úpravne vody, to boli roky 2013 až 2016. A od 2017 až do súčasnosti pôsobím na pozícii veliteľa hospodárskeho družstva. Predtým v Nitre, teraz momentálne vo VÚ-1090 Topoľčany.“
Miroslav Minár: „Baví vás táto práca?“
Dalibor Máčaj: „Myslím, že ma napĺňa určite viac ako predtým, ako práca u mechanizovaného vojska, ale aj to malo niečo do seba, tiež prinieslo mnoho pozitívnych momentov v mojom živote, ale dá sa povedať, že skutočným naplnením je až práca veliteľa hospodárskeho družstva. Tu som sa tak najlepšie našiel.“
Miroslav Minár: „Našli ste sa aj v zahraničí, pôsobili ste v niektorej z misií, resp. operácii?“
Dalibor Máčaj: „Áno, pôsobil som v roku 2019 v operácii Predsunutá prítomnosť v Lotyšsku, kde som bol na pozícii veliteľa dopravného družstva.“
Miroslav Minár: „Hospodárske družstvo, dopravné družstvo, to sa dá asi skĺbiť nejakým spôsobom?“
Dalibor Máčaj: „Je to možné, lebo človek musí byť v armáde všestranný a je potrebné, aby sa naučil aj iné dovednosti ako je vlastne jeho odbornosť, tak je vlastne nútený sa naučiť veci aj čo sa týka ohľadom techniky, pretože veliteľ hospodárskeho družstva má na starosti dosť veľa kusov techniky, čo sa týka POK, ja som mal v Nitre päť POK, päť poľných kuchýň a mali sme na družstve aj iné vozidlá, takže bolo treba sa starať aj o technický stav vozidiel, tak človek k tomu pričuchol, a potom vlastne v tom bol nútený pokračovať.“
Miroslav Minár: „Mimochodom, kto u vás doma varí?“
Dalibor Máčaj: „No varím aj ja a varí aj manželka. Vždy som mal k vareniu vzťah, aj keď som povolaním učiteľ, veľmi rád som vždy varil a aj mi to ostalo, a preto si myslím, že to beriem ako veľké pozitívum túto moju pozíciu, lebo skutočne, mám ku kuchyni veľmi vrelý vzťah.“
Miroslav Minár: „Dostanú sa tam aj také nejaké tie špecifické vojenské jedlá do vašej kuchyne?“
Dalibor Máčaj: „Ale dá sa povedať, že áno, pretože vojenské jedlá sa veľmi podobajú, alebo vlastne sú identické s civilnými jedlami. Rôzne typy gulášov, bezmäsité aj mäsité jedlá, to je vlastne identické so slovenskou kuchyňou a už len to zostavenie jedálneho lístka, je tu trocha odlišné. Predsa zaraďujeme veľa ľahších jedál, aj z ázijskej kuchyne, aj z iných kuchýň, ktoré nie sú typické pre slovenskú kuchyňu a tie by tu boli v podmienkach vojenského útvaru veľmi ťažko realizovateľné, príprava týchto jedál.“
Miroslav Minár: „Mimochodom, aj miesite cesto, lebo ste spomínali, že niektorí vaši kuchári to nemajú radi.“
Dalibor Máčaj: „Viete čo, áno, robím aj s cestom, naučila ma to manželka, takže robíme doma aj osúchy, alebo parené buchty. Nehovorím, že je to moja šálka kávy, ale vypomôžem pri príprave aj týchto múčnych jedál. Rád robím rezance do polievky, otec bol hydinár, takže my sme mali veľmi veľa doma vajíčok, takže sa to muselo nejako zužitkovať, tak sa robili aj rezance do polievky a takisto sa robia aj šúľance a podobné jedlá na báze zemiakov, ktoré sú tradičné pre slovenskú kuchyňu.“
Miroslav Minár: „Je pred vami ešte nejaká výzva, čo by ste chceli ešte v armáde dosiahnuť, poprípade vaše osobné želanie.“
Dalibor Máčaj: „Čo sa týka pôsobiska v armáde, rád by som čo najdlhšie zotrval a byť ešte prospešný pre ozbrojené sily. Uvidíme, ako mi to dovolí môj zdravotný stav, ale momentálne som nastavený tak, že by som ešte rád pôsobil a bol prospešný pre ozbrojené sily a zotrval v armáde čo najdlhšie. A odovzdal čo najviac skúseností mladým.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár: „Slávnostným nástupom v priestoroch Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, sa v uplynulých dňoch začal ďalší, v poradí už tretí tohtoročný základný vojenský výcvik. Výnimočný je počtom mladých ľudí, ktorí sa rozhodli vstúpiť do ozbrojených síl. Celkovo prekročilo brány martinských kasární na Sídlisku Sever 437 občanov, ktorí nastúpili na 7-týždňový základný vojenský výcvik. Celkovo ide o jeden z najvyšších počtov frekventantov v rámci jedného výcviku za existenciu ozbrojených síl. Z celkového počtu 437 nováčikov, ktorí nastúpili do Martina, je 234 absolventov stredných škôl, tzv. čakatelia. A civilných vysokých škôl, kadeti dôstojníckeho kurzu absolventov vysokých škôl. Zvyšných 203 sú kadeti, ktorí budú po úspešnom zvládnutí základnej vojenskej služby pokračovať v štúdiu na Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, alebo na Univerzite obrany Brno, Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Hradci Králové a na Technickej univerzite Košice.“
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár: „Aj z mladého strojára sa môže stať generál. No a nie hocijaký. Brigádny generál Marek Banas na Generálnom štábe našich ozbrojených síl velí celému štábu na podporu operácií. Tých nevojenských, najmä na území Slovenska, ale aj tých, ktoré sú súčasťou medzinárodného krízového manažmentu. Kedy sa Marek Banas rozhodol, že si oblečie vojenskú uniformu?“
Marek Banas: „Tá myšlienka skrsla vo mne po ukončení stredoškolského vzdelania. Ja som ukončil vlastne strojárske stredoškolské vzdelanie a keďže bola vtedy aj vlastne taká pohnutá doba, že sa to menilo, nebola už taká tá vízia práce jednoznačná, bolo to v roku 1991, a preto som sa rozhodol, keďže mal som vzťah k tomu strojárstvu, aby som teda išiel na nejakú technickú školu a keďže to už bolo v podstate v nejakom období, keď už sa tie prihlášky nebolo možné tak jednoducho dať, tak som navštívil okresnú vojenskú správu, kde mi ponúkli či v Košice ako technik lietadla s tým mojím vzdelaním, alebo potom tú dopravnú školu v Žiline. Takže nakoniec skúsil som tú Žilinu, tá mala lepší ten termín prijímacích skúšok a keďže som uspel, tak som bol rád, že sa mi to podarilo a už som potom na inú školu nešiel, tam som vyštudoval päť rokov na Vojenskej fakulte Vysokej školy dopravy a spojov. Po ukončení som nastúpil v posádke Bardejovej ako veliteľ čaty, krátko veľmi, pár mesiacov, a potom štyri roky ako veliteľ roty, kde som mal nejakých 16 základných výcvikov, ako veliteľ a súčasne aj ako veliteľ KVK inštruktor, keďže som mal na to vzdelanie aj certifikáty. Potom som chvíľu pôsobil na brigáde, 2. mechanizovaná brigáda v Prešove, a potom som išiel na Správu vojenskej dopravy do Košíc, tam som bol tiež veľmi krátko, možno 9 mesiacov a od roku 2001, od septembra 2001 som prišiel na štáb logistiky, na Generálny štáb do Bratislavy. Kde vlastne v tejto oblasti pôsobím v podstate až dodnes. V roku 2005 až do 2008 som bol vyslaný do štruktúr do Brunssumu, kde som tiež riešil vlastne prepravy predovšetkým do Afganistanu a späť. A od roku 2008 pôsobím v Bratislave. V roku 2016 som sa stal veliteľom Centra vojenskej dopravy a v roku 2021 som prišiel na štáb pre podporu operácií, najprv ako zástupca a v roku 2023, tohto roku vo februári, ako náčelník.“
Miroslav Minár: „Je to pomerne bohatá kariéra, máte za sebou v podstate 30-ročnú vojenskú kariéru. Čo vám teda armáda dala a vzala?“
Marek Banas: „Tak určite mi dala pocit hrdosti a takého uspokojenia, aj čo sa týka osobnostného rozvoja, ale aj to, že som spoznal strašne veľa dobrých ľudí, ktorí boli nielen na odborne, ale aj ľudsky pre mňa prínosom. Mohol by som ich dlho menovať, ktorí ma ovplyvnili tak, že proste som si tú armádu zamiloval a neviem si predstaviť, že by som teraz slúžil, alebo teda išiel inde, ako v ozbrojených silách. Samozrejme, niečo aj vzala, nejaké možno tie voľnočasové aktivity trošku obmedzila, ale musím byť úprimný neľutuje a som veľmi hrdý, že môžem byť členom ozbrojených síl.“
Miroslav Minár: „Vo vašej gescii je aj personálna politika ozbrojených silách. Možno nás počujú teraz aj chlapci, ktorí nastúpili a dievčatá, ktoré nastúpili iba pred niekoľkými dňami do Martina na základňu na vojenský výcvik, a možno by mohla byť pre nich aj inšpiráciou vaša kariéra, pretože v tom roku 1991, ste určite nepomysleli na to, že raz na tom vrecku budete mať generálsku paličku.“
Marek Banas: „Samozrejme, preto aj ja určite všetkých týchto mladých chcem povzbudiť, že to, čo sa zdá na začiatku možno neprekonateľné, určite sa dá prekonať. A hovorím, takú skúsenosť ako ja mám a ako vlastne to prebieha aj v tom základnom výcviku, to sú veci, ktoré sú na celý život. A ak človek skutočne chcel vstúpiť do tých ozbrojených síl, preňho to povolanie sa stane poslaním, pretože to je proste štýl života, to sa nedá naučiť, to človek, proste to príde samo.“
Miroslav Minár: „Musí mať, samozrejme, trpezlivosť, lebo nie všetci, keď nastúpia, sa stanú generálmi.“
Marek Banas: „Tak to je už druhá vec, ja tiež som nepredpokladal, že sa stanem generálom a zvlášť, keď som vlastne išiel po tej, by som povedal logistickej, alebo podpornej línii, ale podstata je tá, aby človek bol spokojný sám so sebou, aby vždycky splnil tie úlohy a to, čo si predsavzal, keď si splní a je o tom presvedčený, že to splnil najlepšie ako vie, tak ten úspech, alebo tá kariéra sa dostaví sama.“
Miroslav Minár: „Pochopiteľne, teraz na vašich bedrách leží pomerne veľká zodpovednosť, pretože už v predchádzajúcom rozhovore o pozícii náčelníka štábu pre podporu operácií sme hovorili o istých veciach, sú pred vami ešte nejaké také nové výzvy, motivácie a predsavzatia?“
Marek Banas: „Určite, tých výziev a motivácií je strašne veľa. Keď len zoberiem tie oblasti, riešiť ten personál a v prvom rade pre mňa, beriem si to ako osobnú víziu, je vytvoriť pre tých vojakov podmienky, aby boli spokojní a aby mohli plniť svoje úlohy tak, aby to pracovné prostredie bolo vytvorené pre nich tak, aby nemuseli riešiť veci samozrejmé, aby sa fakt sústredili na ten odborný výkon, na tú svoju funkciu a neriešili, kde budú ubytovaní, ako budú stravovaní a ďalšie veci. Takže to je pre mňa priorita a dúfam, že sa mi podarí v tom spraviť progres, ktorý každý ucíti.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár: „A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.“
