- Dátum: 11.12.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.12 MB
Plná poľná
[11.12.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Autorská dvojica Miroslav Minár a Pavol Prelovský aj dnes pre vás pripravila armádny magazín plný zaujímavých informácií spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Vladimír Beluš ako večný husár Ladislav Škultéty Gábriš. Obaja boli uniforme verní celé desaťročia.
* Noví vojaci zvládli špecifický základný vojenský výcvik. Boli výborní, hovorí ich veliteľ.
* Aj ďalší vojaci z Michaloviec pomáhali a pomáhajú v boji s Covidom-19.
* V pondelok bol hosťom Rádia Regina Západ šéfredaktor časopisu Obrana Pavol Vitko.
* Stál pri zrode samohybného delostreleckého oddielu. Dnešnou osobnosťou rezortu je podplukovník Jozef Figura."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Zložením vojenskej prísahy ukončilo koncom novembra v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine svoju prípravu na službu v ozbrojených silách celkovo 199 nových profesionálnych vojakov, z toho 29 žien. Viac povie veliteľ základného vojenského výcviku, kapitán František Kantár."
František Kantár, veliteľ základného vojenského výcviku:
"Na vojenskej prísahe sa zúčastnili vrchní predstavitelia Ozbrojených síl Slovenskej republiky na čele s veliteľom pozemných síl, brigádnym generálom Ivanom Pachom. Pandemická situácia spôsobila, že základný vojenský výcvik bol prerušený a celkovo trval až 9 týždňov. Napriek prijatým opatreniam, zvýšenému počtu chorých aj z radov čakateľov a kadetov, boli všetky úlohy kladené na základný vojenský výcvik splnené. Čakatelia a kadeti boli po teoretickej fáze preverení na posádkovej strelnici Sučany zo strelieb z osobnej zbrane a dostali potrebný a predpísaný objem informácií a pretestovania z taktickej prípravy. Aj za týchto neovplyvniteľných a sťažených podmienok môžeme skonštatovať, že všetci príslušníci základného vojenského výcviku sú pripravení pokračovať v plnení úloh ďalšieho odborného výcviku a úloh v posádkach a zariadeniach Ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa ich predurčenia. Svojim obsahom a dĺžkou netradičný základný vojenský výcvik preveril nielen čakateľov a kadetov, ale aj stály stav jednotky. Karanténne opatrenia, úlohy spojené s operáciou Spoločná zodpovednosť, nemožnosť navštevovať rodiny počas víkendov a mnohé ďalšie obmedzenia a úlohy, dokonale preverili súdržnosť a morálne kvality nás všetkých. Najlepším absolventom základného vojenského výcviku sa stal kadet, vojak 1. stupňa, Miroslav Vasiľko, ktorému veliteľ základne, plukovník Miroslav Fázik, udelil najvyššie morálne ocenenie, Zápis do kroniky útvaru. Zároveň hlavný poddôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky ocenil najlepšieho inštruktora základného vojenského výcviku, rotmajstra Justína Sušienku. Počas slávnostného aktu náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky ocenil 25 kadetov základného vojenského výcviku ďakovným listom. Vojaci pôsobili na pozíciách operátorov, v skupine zberu informácií na regionálnom veliteľstve v Martine, v operácii Spoločná zodpovednosť a vo veľkej miere prispeli k úspešnému splneniu úlohy. Koniec roka v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania sa nesie tradične v duchu plánovania aktivít vo výcvikovom roku 2021. Ten začneme naozaj zostra, keď už 11. januára privítame nových čakateľov a kadetov v základnom vojenskom výcviku. Na záver by som chcel z pozície veliteľa roty základného vojenského výcviku veľmi poďakovať všetkým absolventom za splnenie úloh aj v neľahkých podmienkach a v neposlednom rade skromnému tímu inštruktorov na čele s veliacim poddôstojníkom roty, vďaka ktorým si môžeme povedať - spoločne to vždy zvládneme."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Štábny nadrotmajster Vladimír Beluš by sa mohol po svojej 45-ročnej kariére profesionálneho vojaka pripojiť k takým legendám, akým bol napríklad cisársky večný husár Ladislav Škultéty Gábriš, mimochodom patrón poddôstojníkov našich ozbrojených síl. Vladimír, ktorý bol roky hlavným poddôstojníkom, slangovo strieborným generálom, koncom roka končí svoju vojenskú púť a preto si ju v stručnosti aj predstavíme.
Najskôr si ale povedzme, kto bol Ladislav Škultéty Gábriš.
Plynulo ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a latinčinu. Keď mal 75, naučil sa po francúzsky. Rodák z Mojtína v sedle svojho vraníka odslúžil neuveriteľných 81 rokov a zúčastnil sa 22 vojnových ťažení. Večný husár Ladislav Škultéty Gábriš, ktorý zomrel vo veku 93 rokov, bol doživotným zástavníkom 8. husárskeho pluku. Hovorí riaditeľ Vojenského historického ústavu ministerstva obrany, plukovník Miloslav Čaplovič."
Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu ministerstva obrany:
"Sa ako 12-ročný dostal do vojenskej rovnošaty k pluku, ktorému neskôr velil maršal Hladík, známy zo signoračnej vojny, od ktorého sa vlastne datuje po dobití Berlína známy husársky kúsok. 8. husársky pluk vykonával službu na dvore u panovníka. A keď si ho všimol staručkého, ako tam stojí s tou svojou zástavou a drží čestnú stráž panovník, tak prišiel k nemu a povedal mu, že si váži, že takýto človek tak slúži vo svojej jednotke a ze mu ponúka dôstojnícku hodnosť a všetky zaopatrenia a sám Ladislav Škultéty Gábriš to odmietol. Poprosil panovníka, cisára, aby mohol do konca svojho života slúžiť u svojho kmeňového pluku."
Miroslav Minár:
"A teraz prehovorí najdlhšie slúžiaci poddôstojník slovenských ozbrojených síl, štábny nadrotmajster Vladimír Beluš."
Vladimír Beluš, najdlhšie slúžiaci poddôstojník slovenských ozbrojených síl:
"V roku 1975, ako každý mladý, sa mal nejakým spôsobom rozhodnúť, kde bude smerovať jeho ďalšie pôsobenie. Mňa veľmi bavila technika a išiel som na tú najťažšiu. Nastúpil som na vojenskú strednú odbornú školu tankovú a automobilovú. Myslím si že škola splnila moje očakávanie. Po ukončení vojenskej strednej školy som nastúpil k útvaru do Stříbra, za Plzňou, Západné Čechy, kde od roku 1979 až do súčasnej doby pôsobím ako profesionálny voja Československej armády a Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Po približne šiestich rokoch zo Stříbra, kde som nastúpil k protilietadlovému raketovému útvaru, som pokračoval na vojenskej strednej škole v Nitre, kde som učil nových žiakov, tam som mal kolesovú techniku. Moja etapa technická bola ukončená, pri vzniku Vojenskej polície som nastúpil k Vojenskej polícii v roku 1991. Tretia moja etapa bola po návrate z operácie v Etiópii v Eritrei v roku 2002. Moja etapa pokračovala na vzdušných silách, kde som pôsobil ako pobočník veliteľa vzdušných síl, následne som pokračoval v roku 2005 pri tvorbe štruktúr veliacich poddôstojníkov. Môj celý život v ozbrojených silách, ako som už niekoľkokrát vravel, že ja som to nepovažoval za prácu, ale považoval som to za poslanie. K tomu som vlastne postavil celý môj život. Môj záver kariéry bol na najvyššej pozícii hlavného poddôstojníka Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pod sebou som mal 75-80 % mužstva poddôstojníkov, za ktorých som nielen že zodpovedal, ale podieľal som sa na velení a riadení s velením Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Chcem popriať všetkým vojakom veľa zdravia, šťastia. Vieme, že doba nie je ľahká, každý by sa mal nájsť na tom svojom mieste a opakujem ešte raz, povolanie profesionálneho vojaka musí byť v prvom rade poslanie. To znamená, doma si užiť radosti slasti, radovať sa zo všetkých dní a od nového roku znova pokračujeme ďalej."
Miroslav Minár:
"Vladimírovi Belušovi ďakujeme za službu v našej armády a želáme mu ešte pevné zdravie, veľa energie a tvorivých nápadov."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS, v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V nasledujúcich minútach vás pozveme najmä na východ našej vlasti, kde vojaci v Michalovciach pokračujú v boji proti šíreniu nákazy Covid-19. Predstavíme vám aj … delostreleckého oddielu, prelistujeme časopis Obrana a vyberieme niekoľko myšlienok z rozhovorov s Pavlom Vitkom, ktorý bol hosťom Rádia Regina Západ. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
"Vojaci v Michalovciach aj naďalej plnia úlohy operácie Spoločná hradba. Hovorí o tom podplukovník Július Čepela."
Július Čepela, veliteľ 22. mechanizovaného práporu Michalovce:
"Dňa 27. novembra 2020 som ako veliteľ 22. mechanizovaného práporu vykonal veliteľskú inšpekciu u Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Michalovciach, kde na základe požiadaviek hlavnej hygieničky, pani doktorky Staškovej, máme nasadených profesionálnych vojakov 22. mechanizovaného práporu v rámci operácie Spoločná hradba. Moja inšpekcia potvrdila, výbornú spoluprácu medzi predmetným regionálnym úradom a 22. mechanizovaným práporom a to nielen počas celoplošného testovania, ale aj počas týchto dní. V rámci tejto spolupráce pôsobí na Regionálnom úradu verejného zdravotníctva Michalovce 5 až 12 vojakov 7 dní týždni, v závislosti na požiadavkách. Naši vojaci v súčasnosti pomáhajú pri antigénovom testovaní, kde dohliadajú na dodržiavanie opatrení a zásad ROR. S radosťou konštatujem, že pri tejto návšteve som počúval len pochvalné vyjadrenia na nasadených vojakov, u ktorých bola vyzdvihnutá ich profesionalita a ochota pomáhať. Svoju profesionalitu preukazujú pri dopĺňaní informácií do systému EPIS, čo je Epidemiologický informačný systém, ktorý slúži ako zdroj informácií pre výskyt prenosných ochorení. Táto práca taktiež zahŕňa aj tzv. trasovanie, čo znamená dohľadávanie kontaktov pozitívnych osôb a tým vyhľadávanie ohnísk nákazy. Týmto ale náš príspevok v operácii Spoločná hradba určite nekončí. Naši vojaci v rámci tejto operácie pôsobia na ďalších siedmich miestach v rámci východného Slovenska a to v Snine, Humennom, Svidníku a pri Úrade hlavného lekára Ružomberok. Denne takto nasadzujeme minimálne 32 profesionálnych vojakov z 22. mechanizovaného práporu a tento počet sa ale navyšuje v závislosti na požiadavkách regionálnych úradov verejného zdravotníctva a zdravotníckych zariadení, pre ktorých poskytujeme danú podporu. Celkový počet profesionálnych vojakov, ktorí sa doteraz podieľali na danej operácii, je 105."
Miroslav Minár:
"Plná poľná ďakujeme vojakom 22. mechanizovaného práporu v Michalovciach a posiela im dnešnú pochvalu. A zároveň pripájame dôležitú informáciu. Rezort obrany sa pripája k výzve ministerstva zdravotníctva. V objektoch ozbrojených síl zriadil 18 mobilných odberných miest, ktoré sú verejnosti k dispozícii každý pracovný deň od 10. do 18. hodiny. Mobilní odberové miesta slúžia okrem verejnosti aj pre potreby ozbrojených síl na testovanie vlastného personálnu podľa potrieb a vývoja pandemickej situácie. Zoznam odberných miest môžete nájsť na webovej stránke ministerstva obrany a na sociálnych sieťach."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Severoatlantická aliancia ešte v roku 2016 uznala kybernetický priestor ako operačnú doménu a zaviazala sa k zlepšeniu kybernetickej obrany na národnej úrovni. Cyber Coalition je vlajkovou loďou cvičení NATO v oblasti kybernetickej obrany. Viacero slovenských bezpečnostných zložiek v novembri cvičilo s kolegami zo Severoatlantickej aliancie rôzne mechanizmy a postupnej spoločnej kybernetickej obrany. Slovensko sa na tomto cvičení pravidelne zúčastňuje už takmer desaťročie. Cvičiaci, tento rok ich bolo takmer tisíc, si overovali najmä komunikačné spôsobilosti, technické postupy pri riešení kybernetických incidentov, či strategické rozhodovanie. Dištančnou formou mali možnosť pracovať v simulovanej sieti, zbierať forenzné údaje, vykonávať malwareovú analýzu a aktívnu obranu proti kybernetickým útokom."
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
"Vojaci si v Nemšovej v tomto týždni prevzali novú techniku, ktorá bude slúžiť pre potreby ženijného práporu v Seredi a pre vzdušné sily. Ide o päť špeciálne vyvinutých UDS rýpadiel, určených napríklad na pomoc pri prírodných pohromách, priemyselných katastrofách, či pri požiaroch a záplavách."
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“Čo na svojich stránkach prináša jej decembrové vydanie, povie vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"Záverečné 12. vydanie 28. ročníka mesačníka ministerstva obrany svojim čitateľom prináša vianočný darček v podobe vloženého diára na rok 2021, alebo CD s výberom vojenských rozprávok Princ a krása zeme v podaní Zuzany Kronerovej a Františka Kovára. Časopis otvárajú vianočné príhovory biskupa, ordinára Františka Rábeka a generálneho duchovného Ústredia ekumenickej pastoračnej služby Viktora Szaba. Na frontové Vianoce spomína trojica vojnových veteránov Klement Balco, Juraj Penička a Felix Kopeliovič. Minister obrany Jaroslav Naď vo veľkom rozhovore na stranách 16 až 18 hodnotí rok 2020 a najmä doterajší priebeh operácie Spoločná zodpovednosť. Práve tej a boju proti pandémii ochorenia Covid-19 sme venovali i 7 strán rubriky Téma. Vianočná obrana vás oboznámi s víťazmi rezortných súťažných prehliadok FotoAtak a Galeria Mill, priblíži dramatické prezidentské voľby v Spojených štátoch i netradičnú podobu tohtoročného Dňa vojnových veteránov. Ponúka reportáž z prípravy našich delostrelcov na pôsobenie v operácii Predsunutá prítomnosť v Lotyšsku i analýzu krvavého konfliktu o Náhorný Karabach. O ňom je i decembrová lekcia vojenskej angličtiny Military English. Tradičné seriály sa tento raz zamerali na stíhacie lietadlo Mig25, bitky prvej etapy povstania Františka II. Rákociho, pôsobenie prvej československej samostatnej tankovej brigády v Sovietskom zväze a predstavenie historických vojenských vyznamenaní účastníkov zahraničného odboja proti nacizmu. Celá redakcia aj touto cestou ďakuje čitateľom Obrany, že s ňou boli v roku 2020 a želá všetko najlepšie do nového roka 2021."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“V pondelok bol hosťom Rádia Regina Západ šéfredaktor časopisu Obrana Pavol Vitko. Spolu sme sa rozprávali napríklad aj o nasadení vojakov v operácii Spoločná zodpovednosť.”
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
“Ja prepojím jarné nasadenie v boji proti Covid-19 v rómskych osadách s Afganistanom. Alebo aj s Afrikou, s Eritreou, alebo aj s tým Východným Timorom. O čo ide? Sú veľké národy, ktoré mali kolónie. V tých národoch to ostáva, my sme tí mocní, tí, ktorí to sem prišli skolonizovať, alebo dajme tomu zmodernizovať atď., samozrejme vyťažiť, ale tí domorodci sú pre nás stále domorodci. A oni môžu robiť čo chcú, tak stále tam v sebe majú nejaký taký ten odstup, alebo ten akože som o schodík vyššie. Naši vojaci sú úžasní v tom, že dokážu sa s tými ľuďmi porozprávať, že dokážu si s nimi dať čaj, či to bolo s tými Afričanmi, že dokázali a boli sme obaja spolu v tábore Adi Quala v Eritrei, kde nás hostil vicestarosta a my sme spoločnej jedli rukami z ich misy, kde si všetci oblizovali prsty a utierali si ich do vlasov a podobne.”
Miroslav Minár:
“Áno a ten prvý zákusok nám dával do úst presne on.”
Pavol Vitko:
“To bola najväčšia pocta. A toto tí naši ľudia zvládnu. A v tom Afganistane si s tým človekom, ktorého idú dajme tomu cvičiť, tú regulérnu národnú afganskú armádu, oni si s ním dajú čaj, oni si s ním pokecajú, stávajú sa roveň na roveň a tým pádom si získali ich dôveru. A napríklad aj preto, kto cvičí špeciálne sily v Afganistane? Hej, veď iné krajiny, veľké národy majú absolútne skvelé špeciálne sily a cvičia ich teda Američania, čo je samozrejmé a cvičia ich Slováci. Oni si vybrali nás. Táto istá charakterová črta sa prejavila aj v rómskych osadách v 1. polovici roka v boji proti Covid-19, keď do tých osád normáli lekári nechceli chodiť, lebo tej nákazy tam bolo veľmi veľa. Keď tam išli naši vojaci, boli tam aj policajti, ale tí vojaci, hlavne z Martina z civilno-vojenskej spolupráce oni vedeli že tam sa nedá riešiť nič rozkazmi, príkazmi, zákazmi, že si ich musia získať. A vošli medzi tých ľudí, rozprávali sa s nimi, riešili ich problémy, pomáhali im a tí ľudia nakoniec na to testovanie prichádzali, no a tu by som teda povedal meno rotnej Ivany Krivošovej.”
Miroslav Minár:
“Mimochodom, laureátka novej kategórie Služba vlasti v ankete Vojenský čin roka.”
Pavol Vitko:
"Presne tak, ktorá si to naozaj zaslúžila, ktorá bola v tých karanterizovaných oblastiach snáď najpopulárnejšia osoba, ktorú všetci volali, že je pani dochtorka a ona išla naozaj aj do tých najskromnejších, keď to tak poviem pomerov, do tých chalúpok, alebo chatrčí, pomáhala, dokonca zachránila život, keď už jedno dieťa takmer zomrelo a ona skrátka to dokázala diagnostikovať a zavolať rýchlu zdravotnú pomoc atď., atď., takže bola skvelá, klobúk dole. Toto sú presne tie príbehy a práve ocenili ju aj v rámci Vojenského činu roka, pritom ona sama má tri deti. Má manžela, ktorý je vojak, ktorý tiež pomáhal v operácii Karusel v boji proti Covid-19, no a ako jediná z laureátov teraz nemohla byť prítomná na oceňovaní, ale spojili sa s ňou minister obrany Jaroslav Naď a náčelník generálneho štábu, generál Daniel Zmeko telefonicky, cez video hovor, cez telefón, pretože slúži v Afganistane."
Miroslav Minár:
“Áno, vážení poslucháči, aj takíto sú naši vojaci a možno že teraz v tejto chvíli si pomôžem aj jedným štatistickým údajom, ktorý vyšiel pred niekoľkými dňami, vyše 70 % dôvera v Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Aj za toto samozrejme ďakujú tí vojaci, ktorí sú naďalej medzi ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Dnešnou osobnosťou rezortu je podplukovník vo výslužbe Jozef Figura. Jeden z tých dôležitých profesionálov, ktorí stáli pri zrode samohybného delostreleckého oddielu v Michalovciach.”
Jozef Figura, podplukovník vo výslužbe:
“Myslím, že to bola hlavne veľká výzva, pretože v tej dobe, keď prišlo nariadenie, že sa bude vytvárať tento samohybný, alebo ešte v tej dobe zmiešaný samohybný delostrelecký oddiel, som slúžil v Jelšave s niekoľkými kolegami, ktorí momentálne slúžia ešte na samohybnom delostreleckom oddieli a nevedeli sme de facto po tých prvých nariadeniach, kde budeme pôsobiť, v akom tom zložení budeme vôbec pôsobiť. Takže nakoniec sa rozhodlo, že tento oddiel bude fungovať v posádke Michalovce a tých ľudí, ktorých sa nám podarilo zobrať z Jelšavy do tých Michaloviec, tak sme postupne dopĺňali s existujúcimi vojakmi z posádky Michalovce. Takže bolo to také v tejto dobe dosť hektické a poviem to, celkom náročné na výcvik týchto nových delostrelcov.”
Miroslav Minár:
“V ktorom roku to bolo teda?”
Jozef Figura:
“Bolo to v roku 2005. De facto ten oddiel vznikol k 1. januáru 2005. Do 31. marca pôsobil oficiálne v Jelšave s tým, že postupne už sme sa samozrejme sťahovali a od 1.4. 2005 tento oddiel už fungoval v posádke Michalovce.”
Miroslav Minár:
“Keď sa pozrieme do minulosti, tak na Slovensku sme mali predovšetkým kanóny, to boli tie húfnice V30, potom komplexy, samohybné delá Dana, až teda prišlo k tomu, že ste vyfasovali naozaj super moderný komplex, samohybnú kanónovú húfnicu Zuzana.”
Jozef Figura:
“Táto zbraň išlo s jednotkou z posádky Jelšava, kde niektorí vojaci už u tejto zbrane slúžili. Ale táto zbraň naozaj v porovnaní s ostatnými delostreleckými systémami u ktorých som slúžil, alebo mal tú česť slúžiť, táto zbraň bola v porovnaní s nimi modernejšia. Modernejšia v tom, že niektoré veci už táto zbraň dokáže robiť autonómne sama, nemuseli sa tam vojaci jednoducho namáhať, má to počítač, vyvíjal sa k tomu aj systém riadenia paľby a hlavne tá zbraň bola neskutočne presná.”
Miroslav Minár:
“No, keď už hovoríme o presnosti, tak zabŕdnime teraz do ďalekej minulosti. Presne. kedy vy ste sa rozhodli stať sa vojakom a prečo?”
Jozef Figura:
“Proste to bolo ešte za Československej socialistickej republiky, kde sa na konci 7. ročníka rozhodovalo o tom, kam kto pôjde, pretože sa končilo ešte v 8. triede základnej školy. No a pretože pochádzam zo starej železničiarskej rodiny, otec zo mňa chcel mať stále železničiara, čo som nechcel byť, v žiadnom prípade. Takže som sa rozhodol síce pre uniformu, ale pre uniformu inej farby. Tak som bol na prijímacích skúškach na Vojenské gymnázium v Opave, kde som nastúpil v roku 81. Túto som ukončil v 85. maturitnou skúškou a pokračoval som na Vojenskej vysokej škole vo Vyškove na Morave.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, do toho prišiel prelomový rok 1989 a aj zmena pôsobenia a aj vlastne zmena v kariére.”
Jozef Figura:
“Áno, prelomový rok to bol, ale až taký zmena, veľká zmena pôsobenia pre mňa to osobne nebola, pretože mal som to šťastie, že ako jeden z mála sme sa dostali, s dvoma ďalšími spolužiakmi, na vtedajší východný vojenský okruh slúžiť, konkrétne ja do posádky Brezno. Potom v roku 91 sme sa presťahovali, aj s rodinou myslím, presťahovali do posádky Trebišov. Slúžiť som začal na mechanizovanom, alebo vtedy ešte v motostreleckom pluku v Trebišove. Z toho motostreleckého pluku sa postupne vyvinula mechanizovaná brigáda v Trebišove, v tej dobe najväčšia brigáda na Slovensku, oddiel sa presťahoval do Michaloviec, zhodou okolností do tých istých kasární kde pôsobí teraz samohybný delostrelecký oddiel a tam sme boli vlastne až do doby ukončenia činnosti brigády v roku 2000.”
Miroslav Minár:
“Medzitým prišli aj také výzvy ako služba v zahraničí.”
Jozef Figura:
“Konkrétne sa odohralo v roku 2007, kde oddiel dostal za úlohu postaviť rotáciu do misie UNDOF. Hovoríme o Golanských výšinách, Sýria, Izrael. Tak ako veliteľ jednotky som dostal za úlohu sa pripravovať s touto jednotkou, že pôjdeme spoločne von. Toto sa podarilo vlastne zavŕšiť koncom roku 2007 v novembri, keď sme odchádzali spoločne s časťou jednotky.”
Miroslav Minár:
“Čo to pre vás znamenalo? Bola to taká nová výzva, neprebádaná, mali ste nejaké informácie o tom ako a čo v tom medzinárodnom prostredí? Ako sa pohybovať, ako komunikovať, ako zladiť všetky veci, pretože predsa len byť veliteľom takejto jednotky a na takom mieste ako boli Golanské výšiny, to asi nebolo jednoduché.”
Jozef Figura:
“Výzva to samozrejme bola, aj keď nie úplne neprebádané to zase nemôžem povedať, pretože už pol roka predtým tam pôsobila časť delostreleckého oddielu … veliteľov batérií, takže informácie ako také sme mali. Len samozrejme viete, informácie z jednej alebo z druhej ruky nie sú to isté, ako to zažiť. Človek tam odlietal, poviem to, s určitými obavami, čo sa tam vlastne bude diať, ako sa to bude diať. Našťastie keď sme tam doleteli, vlastne koncom novembra 2007 sme zistili, že tam máme niekoľkých známych dokonca ešte aj z rakúskej armády. V roku 2006-2007 sme mali stážistov z rakúskej armády, kde na jednotke terajšieho pána podplukovníka Bobáľa sa pripravovali vlastne na výkon svojho povolania ako delostrelci a potrebovali medzinárodnú stáž, no a ich učiteľ bol v tej dobe keď sme prileteli na tie Golanské výšiny, bol náčelníkom celého práporu, takže sme mali aspoň taký ten záchytný východzí bod a neboli sme úplne stratení, jak sa hovorí.”
Miroslav Minár:
“Jednotka sa nestratila, pretože tam odviedla kus dobrej roboty. Na čo budete tak najviac spomínať na toto obdobie?”
Jozef Figura:
“Viete čo, ja som bol veľmi prekvapený, hlavne na súdržnosť týchto ľudí, proste neboli tam žiadne problémy ako sa vyskytujú občas v tých mierových posádkach, že si jeden druhému jak sa hovorí lezú na nervy, robia si naschvály, tam to dajak fungovalo, poviem to tak, ľudskejšie. Vojaci si boli vedomí toho že sú jeden na druhom závislí a správali sa k sebe aj podľa toho.”
Miroslav Minár:
“Bola tam cítiť aj taká hrdosť na to, že my sme Slováci a my teda tú našu krajinu chceme reprezentovať čo najlepšie?”
Jozef Figura:
“Tak toto samozrejme fungovalo, nielen u Slovákov to fungovalo, u každej národnosti a bolo to tam samozrejme cítiť a tak sa tí vojaci aj správali podľa toho.”
Miroslav Minár:
“Skončili ste na Golanských výšinách, nasledovala ďalšia časť kariéry a potom samozrejme odchod do civilu.”
Jozef Figura:
“Áno tak z Golanských výšin sme sa vrátili polovičke roku 2008. Žiaľbohu, potom v roku 2009 som mal úraz, takže som musel odísť zo zdravotných dôvodov do výsluhy koncom roku 2009, ale nikdy som neprestal sledovať vlastne dianie na tom delostreleckom oddieli a do dnešného dňa môžem povedať, že som strašne hrdý na to, čo ten oddiel za tú dobu dokázal a kam sa až dostal.”
Miroslav Minár:
“Nebolo vám ľúto, smutno za tým, že teda musíte odísť? A čo vám vojenčina vlastne vzala?”
Jozef Figura:
“Viete čo, ľúto mi bolo hlavne za tými ľuďmi, ktorých som tam vlastne, nepoviem opustil, ale zanechal, ale môžem zodpovedne povedať, že oni sa nestratili ani jeden, takže sú to všetko úspešní ľudia, úspešní vojaci a úspešní, ako sa hovorí manažéri a čo mi vojenčina vzala? Ono, nemenil by som ani jeden deň z toho čo som zažil. Jediné čo možno ľutujem, že som nebol v tých vypätých chvíľach s rodinou, keď boli dáke nemoci, choroby v rodine, alebo keď mal syn dáke poviem to maturity, to som strávil napríklad na Golanoch. Ale to sú už také veci, ktoré človek radšej aj zabúda.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
