- Dátum: 12.08.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.92 MB
Plná poľná
[12.08.2022; Regina Západ;Stred,Východ Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Výcvik dobrovoľníkov sa prehupol do druhej polovice. Prežili prežitie? V lesoch v okolí Sučian bolo frekventantom dobrovoľnej vojenskej prípravy horúco. * V rubrike Moja DVP-čka to potvrdí aj Marián Baláž. * Zavítame do Čereňan, kde dnes otvorili múzeum chemického vojska. * V Pohronskom Ruskove bude opäť rekonštrukcia bojov v operácii Južný vietor. * Pozveme vás aj k počúvaniu ďalšej časti seriálu Portréty na Rádiu Regina."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Dobrovoľná vojenská príprava sa prehupla do druhej polovice. Mladí dobrovoľníci po týždňoch strávením kŕmením vojenskej teórie konečne zažívajú ten pravý dril. Jeho súčasťou bol aj 15-kilometrový presun s plnou poľnou z Martina do vojenského priestoru nad Sučanmi. Výcvik Prežitie s množstvom nepredvídaných udalostí pre nich pripravili inštruktori Základne výcviku a mobilizačného doplňovania. Zvládli ho? Poďme sa na to spoločne pozrieť a vypočuť si aktérov adrenalínového výcviku. Ešte predtým, než sme vyrazili do neznámeho terénu, sa nás ujal veliteľ roty výcviku dobrovoľnej vojenskej prípravy, kapitán Tomáš Pivko."
Tomáš Pivko, veliteľ roty výcviku dobrovoľnej vojenskej prípravy:
"Prešli si tématikou život v poli, kde si vyskúšali ako sa stavajú prístrešky, pripravuje sa strava, zakladá sa oheň. Potom pokračovali tématikou činnosť vojakov v obrane a činnosť vojakov v útoku, čo si precvičia reálne aj na činnosť kontakt."
Miroslav Minár:
"Sme teda v polovičke výcviku. Čo sa ukazuje pri týchto dobrovoľníkoch? Zvládajú to?"
Tomáš Pivko:
"Vojaci vo výcviku sa postupne zlepšujú a cibria si svoje, hlavne bojové zručnosti. Učia sa novým veciam vojenským. Myslím, že vojaci pristupujú k tomu zodpovedne, keďže je to dobrovoľná príprava, vojaci tu sú dobrovoľne a tým pádom aj ten ich prístup je taký, že sa veľa pýtajú, veľa sa zaujímajú o tematiku a tým pádom aj napredujú dopredu."
Miroslav Minár:
"Tak my sa pôjdeme pozrieť priamo do lesa, kde už teda o malú chvíľu zaujmú pozície títo dobrovoľníci a čaká ich tam možnože prekvapenie."
Tomáš Pivko:
"V podobe prepadnutia pozícií a budú musieť reagovať na toto v obrane a potom neskôr prejsť aj z protiútoku do …"
Miroslav Minár:
"Do boja v neznámom teréne zasiahli aj dobrovoľníčky."
Adela Kútna, účastníčka výcviku."
"Moje meno je Adela Kútna, Nitra."
Miroslav Minár:
"Aká bola tá dnešná noc?"
Adela Kútna:
"Tak bola taká trošku moc chladivá na to že je leto, ale ešte že sme tu mali oheň, pri ktorom sme sa zohrievali a priam sa dobre dalo docela vyspať."
Miroslav Minár:
"Čo všetko ste museli urobiť, aby ste si vedeli takýto prístrešok zostrojiť?"
Adela Kútna:
"Ako kto. Napríklad my sme nemuseli vykopať zákop, ale niektorí si vykopali svoj okop, kde v podstate si ho museli prehĺbiť potom tak trošku."
Miroslav Minár:
"Koľko trval spánok?"
Adela Kútna:
"Tak dokopy asi 3 hodiny. Možno aj to je veľa."
Miroslav Minár:
"Je to asi iné ako ten komfort doma."
Adela Kútna:
"Je to trošku iné, lebo tak doma nespíme takto vonku na zemi, alebo medzi kameňmi, tie tak trošku tlačili, ale v rámci možností sa dalo."
Miroslav Minár:
"Ale celkove dnes bude tiež 35 stupňov, je horúce leto. Nebolo by lepšie teraz s kamoškami a s kamarátmi niekde pri vode? A vy tu lopotíte v maskáčoch, spíte na kameňoch."
Adela Kútna:
"Možno, že aj bolo, ale tak toto nevyskúša každý a je to taký úplne iný zážitok raz za život to človek vyskúša možno. Pre mňa to bolo lepšie momentálne teraz."
Miroslav Minár:
"Keď bude aj na budúci rok táto dobrovoľná vojenská príprava, ako by ste možno vašich kamarátov, kamarátky motivovali, aby to skúsili aj oni? Prečo?"
Adela Kútna:
"Tak ja by som to odporúčala každému kto by to chcel vyskúšať, alebo aj takú zmenu režimu, že z komfortu ide takéto niečo vyskúšať. Lebo neni to také ako doma, že prídem, ľahnem do postele, alebo že som stále na telefóne, za počítačom, ale je to presný opak skôr."
Miroslav Minár:
"Nielen nad dnešnou nocou, ale aj vôbec na tomto krátkom vyvedení sem do Výcvikového priestoru Sučany, nad týmto všetkým dohliadali inštruktori."
Ján Vojtyla, inštruktor dobrovoľného výcviku:
"Rotmajster Ján Vojtyla, inštruktor dobrovoľného výcviku."
Miroslav Minár:
"Zdá sa, že aj po tej prebdenej noci, tak ako sme počuli, že niektorí spali iba 3 hodiny, možno že niektorí vôbec nie, to teda títo dobrovoľníci prežili. Ako vôbec by ste vy, z pozície inštruktora zhodnotili to, čo oni doposiaľ zvládli?"
Ján Vojtyla:
"Tak ja si myslím, že úplne na začiatku, na to že tu mali prvýkrát tento tzv. život v poli, zvládli. Jednoducho ich úloha bola vykopať si prístrešky s okopmi, aby si chránili svoj sektor. Pre podaktorých to bolo úplne prvýkrát, že spali vonku, jednoducho v spacákoch, tak si veľmi dali záležať na to, aby tie okopy, všetko vyzeralo perfektne. Akurát že zabudli na to, že cez leto sa nekope hlboko, lebo je tam zima potom v tom okope, ale malo by sa kopať plytko. Opačne je to zasa cez zimu, kde jednoducho by si mali prístrešky robiť hlboko, kde sa zase sústreďuje teplo a nie plytko, kde zase by bola zima. Mali samozrejme aj život v poli, proste učili sa jednotlivé typy vojenských ohňov, nie tých klasických táborových, samozrejme dali sme im prácu s lanami, ako jednoducho zdolávať veľmi ťažké prekážky, či je to zlaňovanie z kopca, alebo jednoducho traverz do kopca s istením, atď., potom tam boli také techniky ako je príprava materiálu predtým ako sa vyrazí na presun, to znamená že ako si uložiť ruksak, že nepotrebné, alebo veci, ktoré budem potrebovať až na koniec sa dávajú na spodok a veci, ktoré potrebujú okamžite, lekárnička, nejaká rýchla strava, vymyslím si ešte buzola atď., vždy si dávajú navrch. S tým boli vlastne problémy na začiatku, ale potom v rámci prednášky to bolo dobré. Takisto počas presunu im bolo potom neskôr vysvetlené, ako človek má požívať vodu, pretože ak jej vypije moc veľa na začiatku, tak ešte raz toľko začne zo seba potiť. Tak im zasa bolo vysvetlené, akým spôsobom počas presunu majú vôbec piť vodu, že nemajú rozprávať atď., lebo aj rozprávanie a všetkým strácajú svoje tekutiny z tela, takže podaktorí sa na vlastnej koži presvedčili, že asi ten inštruktor ako vykladal mal pravdu, no a potom vlastne sme zaujímali priestor, kde sa začal budovať tábor. Čiže naväzovali sme od tej prípravy materiálu, cez samotný presun, cez príchod do tábora, zase bolo vysvetlené budovanie prístreškov."
Miroslav Minár:
"No ja som vás nerád chcel prerušiť, pretože tieto rady ktoré ste dávali, tak to sú neoceniteľné ozaj skúsenosti profíka a praktické veci, ktoré sa týmto dobrovoľníkom naozaj zídu aj v tom bežnom občianskom živote, pretože, povedzme si úprimne, naozaj to čo sa na vojne človek naučí, uplatní už počas celého svojho života."
Ján Vojtyla:
"Áno, ja som to sa snažil ich naučiť tým štýlom, aby to hlavne, lebo nie každý z nich vstúpi medzi profesionálnu armádu, niekto sa stane iba ako aktívny záložník, niekto si to tu prišiel iba vyskúša a má svoje zamestnanie v civilnom živote, ale rozhodne som sa im to snažil vysvetliť a ukázať tak, aby to využili čo najlepšie aj v prípade nejakej vysokohorskej turistiky, čo sa stane keď zablúdia, orientácia podľa hviezd, to im bolo vysvetlené samozrejme v noci, ako sa orientovať smerom na sever. Účasť bola 100 %, doslova, takže bolo im tu vysvetlené vlastne všetko, čo môžu uplatniť aj v civilnom živote. Ako si skladovať vodu, ako ju kondenzovať keď nemajú zdroj pitnej vody. Pre podaktorých to boli ozaj také nové veci, jednoducho čo by v živote ani neprišli na to, ale naraz sa tu naučili, že z akých jednoduchých vecí, osoba, ktorá napríklad sa stratí, zablúdi, môže vyrobiť také zdroje, ktoré mu pomôžu doslova prežiť."
Miroslav Minár:
"Toto sú mimoriadne dôležité benefity. Toto všetko prináša dobrovoľná vojenská príprava a vôbec aj život profesionálneho vojaka."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Kedy a prečo ste sa vy rozhodli vstúpiť do armády?"
Ján Vojtyla:
"Pochádzam viac-menej z vojenskej, policajnej a kňazskej rodiny. Časť rodiny sú vojaci z povolania, časť policajti a určitá časť sú aj katolícki kňazi."
Miroslav Minár:
"Áno, aj to priezvisko Vojtyla."
Ján Vojtyla:
"No a ja konkrétne som nastúpil na Vojenskú strednú odbornú školu v Liptovskom Mikuláši ešte v roku 1997. Pôvodne to nebol môj cieľ, ale nakoľko už na základnej škole aj psycholóžka hovorila že som príliš hyperaktívny, tak pre rodičov to bolo asi jediné možné východisko. Samozrejme po vojenskej škole ja som sa vyučil za spojára, pracoval som na týchto tzv. vysielačoch na kopcoch, potom som bol v ženijnom prápor o Vojenskej polície, nakoniec som skončil tu, na prápore výcviku, kde pôsobím ako inštruktor rádiokomunikačných prostriedkov a takisto vypomáham ako inštruktor pre radiačnú, chemickú, biologickú ochranu a pre hlavne dobrovoľnú vojenskú prípravu. Mne prischlo, nakoľko mám aj také kurzy, práve toto prežitie, resp. život v poli, lebo prežiť tu treba rádovo niekoľko týždňov."
Miroslav Minár:
"Áno, tieto vlastnosti a toto všetko čím ste prešli, vás asi zrejme predurčilo k tomu, aby ste tieto cenné skúsenosti a rady využili aj na zahraničných misiách."
Ján Vojtyla:
"Áno, bol som ešte ako vojenský policajt v roku 2006, ak si dobre spomínam, v Bosne a Hercegovine ako strážna jednotka v meste na letisku v Tuzle. Tak tam sme to síce až tak moc nevyužívali, nakoľko sme boli strážna jednotka a ja som tam pôsobil ako náčelník logistiky, ale nakoľko odmalička, od 5 rokov zhruba, sa venujem aj horolezectvu, všetkým týmto veciam a absolvoval som si jak výcvik horských strelcov, takže čo sa týka lán, prístreškov a tak, tak veľmi rád sa hlásim aj na tú DVP-čku, hlavne na tento život v poli, pretože sú to veci jednoducho, ktoré rozprávam aj bez toho, aby som mal nejaké metodiky v hlavne naštudované atď., jednoducho ide to iba zo skúseností a dávam iba to najcennejšie, čo ten vojak má mať."
Miroslav Minár:
"Čo vám táto vojenská služba doposiaľ dala čo vám vzala?"
Ján Vojtyla:
"Keď sme nastúpili do ozbrojených síl, do vtedajšej ešte Armády Slovenskej republiky, tak som bol ešte dieťa a na vojenskej škole nám starší spolužiaci vždycky hovorili, že vojenská škola nám dá iba jedno, že pochopíme, čo je to sloboda. Takže ja sa priznám, neviem ešte čo je to ten riadny civilný život, ale už mám odslúžených vyše 20 rokov vojenskej služby. Zatiaľ ešte nejaký ten rôčik plánujem ostať, určite minimálne ešte tie tri. Neviem presne povedať konkrétne čo ma bude čakať potom, ale samozrejme mám aj koníčky v civilnej sfére. Urobil som si aj námornú školu ako kapitán rekreačného plavidla, takže zasa v týchto veciach niekedy idem z hôr rovno na more."
Miroslav Minár:
"Áno, a teda čo vám dala?"
Ján Vojtyla:
"Čo mi dali ozbrojené sily? Nadobudnutie mnohých skúseností, spoznal som enormne veľké množstvo ľudí a hlavne keď pôsobím teraz na bývalom prápore výcviku v Martine, terajšej Základne výcviku, tak mnoho, mnoho nových kontaktov aj podobe mojich bývalých žiakov, už terajších kolegov, aj veľmi dobrý kolektív čo sa týka aj základne, aj našej roty. Takže je to hlavne spoznávanie množstvo iných ľudí, množstvo iných osobností, no a samozrejme aj skúsenosti v rámci zahraničnej misie, atď."
Miroslav Minár:
"Samozrejme v tejto chvíli dobrovoľníci zaujali každý svoju pozíciu a majú určený perimeter na pozorovanie."
Ján Vojtyla:
"Áno, tam majú precvičenie taktického pochodu s kontaktom a reakciu naň a stiahnutie sa do obranných pozícií."
Miroslav Minár:
"Aj to čakalo dobrovoľníkov v rámci tohto vyvedenia sem do Sučian. Tu v tábore už boli vydané také tie základné pokyny, no a uvidíme, budeme prekvapení spolu s kapitánom Pivkom, že čo sa tu vlastne bude diať. Sme teda v polovičke výcviku. Čo sa ukazuje pri týchto dobrovoľníkoch? Zvládajú to?"
Tomáš Pivko:
"Vojaci vo výcviku sa postupne zlepšujú a cibria si svoje, hlavne bojové zručnosti, učia sa novým veciam vojenským. Myslím si, že vojaci pristupujú k tomu zodpovedne, keďže to je dobrovoľná príprava, vojaci sú tu dobrovoľne a tým pádom aj ten ich prístup je taký, že sa veľa pýtajú, veľa sa zaujímajú o tematiku a tým pádom aj napredujú dopredu."
Miroslav Minár:
"Čo sa deje?"
Tomáš Pivko:
"Teraz našli kontakt vojaci v sektore hliadkovania, zahlásili na ktorej hodine a opätovali paľbu."
Miroslav Minár:
"No tak to samozrejme bude prebiehať aj ďalej výcvik dobrovoľníkov v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy, Frekventanti dobrovoľnej vojenskej prípravy zatiaľ myslím si že pomerne dobre reagujú na pokyny svojich veliteľov, svojich inštruktorov a to je dobrá správa preto, aby toho 23. septembra mohli byť slávnostne vyradení. Pán kapitán, čo po tomto výcviku?"
Tomáš Pivko:
"Po teoretických zamestnaniach zo vševojskových príprav si to vojaci vyskúšali v rámci základného vojenského výcviku aj v praktickej činnosti, čo zatiaľ hodnotím dobre túto ich činnosť a budú pokračovať naďalej streľbami v rámci základného vojenského výcviku, ako i hádzaním ručného granátu a potom budú pokračovať v odbornom výcviku, kde si ešte viac nadrilujú bojovú činnosť počas taktických, počas streleckej prípravy, kde už si driluje aj guľomet a pištoľ."
Miroslav Minár:
"No a samozrejme potom už ten posledný týždeň budú pilovať na nástupišti pochod tak, aby 23. septembra mohli s hrdosťou zahlásiť áno, zvládli sme to a budeme sa pripravovať na, možno mnohí, na vstup do ozbrojených síl."
Tomáš Pivko:
"Tým, že ukončia dobrovoľnú vojenskú prípravu, tak budú môcť vojaci požiadať o vstup do ozbrojených síl a myslím, že väčšina z nich na to má dobre našliapnuté."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie nezabudneme na rubriku Moja DVP-čka, tak ako ju vidí aj aj jej účastník Marián Baláž. Pozveme vás do Čereňan, kde dnes sprístupnili nové múzeum chemického vojska. Dozviete sa zaujímavé informácie o operácii Južný vietor a aj to, aké skvosty ukrýva vojenské múzeum v Pohronskom Ruskove a pozveme vás počúvať aj reláciu Portréty. V nedeľu vám Rádio Regina priblíži životnú púť Mariána Koreňa. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
DVP-čka OČAMI MARIÁNA BALÁŽA
Miroslav Minár:
"Ani dnes nezabúdame na nášho informátora z výcviku dobrovoľníkov, Mariána Baláža."
Marián Baláž, účastník výcviku dobrovoľníkov:
"Pozdravujem poslucháčov Plnej poľnej zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, z roty dobrovoľnej vojenskej prípravy. Polovička výcviku je z mnou, už pomaly idem z kopca, ako sa hovorí. Ako to zatiaľ zvládam? Tak čo sa týka tých letných teplôt tu v Martine, tak na nástupisku je to niekedy dosť citeľné, nakoľko pri poradovej príprave nám slniečko vie dobre pripiecť na hlavičky, ale tak sme predsa nejakí tí drsňáci, tak to zvládame nad pomery, môžem si zaklepať po zuboch, zatiaľ nikto neodpadol. No a čo sa týka samotného výcviku, ako som už aj minule spomína, týždeň čo týždeň je ten režim tvrdší a tvrdší, aj sa nám tí inštruktori menia. Od budúceho týždňa, od 15. augusta, nás už preberá rota bojového výcviku, takže to bude už iná káva. Ale zatiaľ nič nezvládnuteľné ma nestretlo, nepostretlo. No aby som len ja furt nekecal, tak som si odchytil môjho spolubojovníka z druhej. čaty, tak sa nám teda predstav ako sa voláš, odkiaľ si, koľko máš rokov."
Sebastián Ihring, účastník dobrovoľného výcviku:
"Moje meno je Sebastián Ihring, pochádzam z Banskej Bystrice. Týmto chcem pozdraviť všetkých Banskobystričanov. Môj vek je 19 rokov, som tu jeden z najmladších, ale zvládam to rovnako ako tí starší, takže si myslím, že to ďalej pôjde lepšie a lepšie."
Marián Baláž:
"Dobre, no a Sebastián, si študentom, alebo si si našiel nejakú prácu, lebo máš 19 rokov, tak to je také, či si zmaturoval, alebo pokračuješ na vysokej?"
Sebastián Ihring:
"Jasné, jasné. Maturitu som zvládol na jednotky, dvojky, z čoho som dosť prekvapený. Som tu vlastne hneď po maturite, takže takto trávim moje letné prázdniny a si myslím, že to je moja najlepšia možnosť akú som mal v podstate, lebo chcem ísť k profesionálom a čím skôr, tým lepšie, ako sa hovorí."
Marián Baláž:
"No dobre, a keď by si chcel byť ako profesionálny vojak, tak v akom zameraní, alebo chcel by si byť teda teda ten bigoš, alebo chemik, spojár?"
Sebastián Ihring:
"Áno, toto bola celkom ťažká otázka, nečakal som ju. Ale no tak všeobecne profesionál, ešte týmito smermi ešte neviem ktorým by som sa akože zaoberal alebo išiel, ale najviac čo ma lákalo, tak sú asi spojári, možno nejakí výsadkári, ak sa podarí. Nuž čo sa podarí, to sa podarí. Budem rád slúžiť v armáde."
Marián Baláž:
"Takže ťa baví celé dni počúvať pípipíp príjem, príjem, rozumiem a tak?"
Sebastián Ihring:
"Áno, áno, ono v podstate tam je niečo také, keďže sa mi ľúbi, ono to je ako taký americký film by som povedal a baví ma sa tak dorozumievať tými signálmi a týmito ostatnými vecami a je to už aj tak na vyššej úrovni, takej profesionálnej, takže možno tí spojári, áno."
Marián Baláž:
"No dobre a výcvik keby si tak podrobnejšie niečo opísal. Čo ťa tak zatiaľ najviac uchvátilo, prekvapilo, pri čom si sa zhrozil napríklad, alebo taký nejaký tvoj najväčší dojem?"
Sebastián Ihring:
"Tak čo ma asi najviac prekvapilo? No asi to bude ten spätný ráz samopalu vzor 58, teda tento týždeň sme už absolvovali nejaké streľby, tak ma to prekvapilo. Nečakal som, že to má taký veľmi spätný ráz, ale baví ma to, baví ma strieľať a baví ma všetko spojené čo sa týka tej armády a takto."
Marián Baláž:
"No a zajtra nás čaká asi taký najväčší zážitok, adrenalín a to je hod granátom. Aké máš zatiaľ pocity?!
Sebastián Ihring:
"No tak také pocity mám, že asi trošku by som povedal že sú zmiešané. Aj sa teším, aj mám veľký rešpekt z toho granátu, keďže už to neni nejaký kameň, alebo šiška, už to je ostrý granát, ktorý vybuchuje a dokáže človeku aj ublížiť, ale na ten hod sa veľmi teším a som zvedavý ako dopadnem."
Marián Baláž:
"Dobre Sebastián, ďakujem za rozhovor a držím ti teda zajtra palce, ale aj nám všetkým, aby sa nám ten hod granátom podaril."
Sebastián Ihring:
"Ďakujem aj ja za rozhovor, za túto príležitosť a ešte raz pozdravujem domov, Banská Bystrica, ste moje mesto."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"A teraz do nášho vysielania vstupuje chémia. Nie hocijaká. Tá vojenskí, keďže chemické vojsko na Slovensku má bohatú históriu, zoznámiť sa s ňou budete môcť v novom Múzeu chemického vojska v Čereňanoch. Na jej vybudovaní sa podieľalo niekoľko nadšencov a múzeum otvorili práve dnes."
Jozef Kurbel, tajomník občianskeho združenia Klub priateľov civilnej ochrany, Prievidza:
Jozef Kurbel, tajomník občianskeho združenia Klub priateľov civilnej ochrany, Prievidza."
Miroslav Minár:
"Prečo ste sa rozhodli zriadiť múzeum chemického vojska?"
Jozef Kurbel:
"Naše občianske združenie sa venuje primárne civilnej ochrane a podarilo sa nám zriadiť v Prievidzi múzeum civilnej obrany. No a civilná obrana v minulosti mala veľa spoločného s chemickým vojskom, čo sa týka materiálu. Takže mali sme v zbierkach také predmety, ktoré patrili aj chemickému vojsku, no nemali sme ich kde vystaviť Nebol priestor. No a pred dvomi rokmi sme od obce Čereňany získali budovu v tomto bývalom vojenskom útvare, ktorý slúžil chemickému vojsku. Tak vznikla myšlienka, keď máme takýto priestor a nevystavené veci, zriadiť tu múzeum chemického vojska."
Miroslav Minár:
"Pozorného poslucháča bude určite zaujímať vlastne kedy sa začala písať história chemického vojska na Slovensku?"
Jozef Kurbel:
"História chemického vojska sa na Slovensku, alebo teda v Československu, začala písať v roku 1919, po 1. svetovej vojne. Samozrejme, kedy boli prvýkrát použité chemické zbrane."
Miroslav Minár:
"Hovoríte o tom, že tu v týchto priestoroch v Čereňanoch sídlilo chemické vojsko. O aký druh chemického vojska sa jednalo?"
Jozef Kurbel:
"No chemické vojsko sídlilo, boli tu sklady chemického vojska pre vojenský okruh a ešte opravárenské závody."
Miroslav Minár:
"Keď sem návštevník zavíta, čo všetko vlastne máte pre neho pripravené, čo tu všetko uvidí?"
Jozef Kurbel:
"Pre návštevníkov máme pripravenú expozíciu, ktorá mapuje históriu chemického vojska už od toho roku 1919 až do súčasnosti, čiže tu máme od najstaršej ochrannej masky ARS z roku 1917, je to francúzska ochranná maska, ktorá sa používala potom aj v našom chemickom vojsku, máme tu potom aj moderné vybavenie chemického vojska čo sa týka prenosných laboratórií, napríklad ochranných odevov, ochranných masiek, veľmi rozsiahlu zbierku ochranných masiek. Ďalej máme pre návštevníka pripravenú ukážku toho, ako sa v kasárňach žilo. Máme tu jednu kasárenskú izbu, ktorá je vybavená posteľami, skrinkami, tak ako to v minulosti bolo, ako si to odžil každý vojak základnej vojenskej služby, ďalej tu máme útvarovú ošetrovňu, pretože v tej dobe tiež museli lekári vedieť poskytnúť pomoc po zasiahnutí zbraňami hromadného ničenia a to sa zase vraciame k chemickému vojsku, no a ďalej pripravujeme výstavu poľnej nemocnice."
Miroslav Minár:
"Áno, nachádzame sa v stane, kde táto poľná nemocnica, alebo teda replika poľnej nemocnice bude zriadená, som vás zastihol práve v čase, keď ju dávate do nejakej podoby. Čo motivuje mladého človeka ako ste vy, ako sú vaši kamaráti, k tomu, že sa venuje takejto vojenskej histórii, histórii chemického vojska konkrétne?"
Jozef Kurbel:
Jozef Kurbel:
"Čo sa týka vojenskej histórie, takých ľudí je veľa. Ale chemickému vojsku, tomu sa venuje veľmi málo ľudí. Je to veľmi úzky okruh, ktorý si vyžaduje okrem uniformy alebo podobne, vyžaduje si vlastne nejaké prístroje, chemické príprave a poznať ich, obsluhovať ich a podobe. Takže je to trošku náročnejšie než iba klasická vojenská história."
Miroslav Minár:
"Koľko členov má vaše združenie?"
Jozef Kurbel:
"Približne 15 členov aktívnych, plus ďalší, ktorí sú trošku pasívnejší, ale radi sa stretávame a pomáhajú nám."
Miroslav Minár:
"Asi tak trošku pomimo toho hlavného záujmu … Laugarício, alebo boje na rieke Hron boli chemici, zrejme asi aj tým, že vstúpite do povedomia širšej verejnosti, tak sa otvárajú dvere aj pre vás, aby ste na takýchto veľkých, veľkolepých podujatiach, kde je odprezentovaná vojenská história Slovenska, zúčastnili aj vy, chemické vojsko."
Jozef Kurbel:
"Áno, veľmi radi by sme sa zúčastnili, by sme prezentovali výsledok našej práce, naše zaujímavé exponáty, ktoré sme získali. Veľmi radi by sme sa zúčastnili takýchto podujatí a rozšírili ľuďom trošku obzor, čo to bolo vlastne chemické vojsko v minulosti a aké je aj dnes. A rád by som využil príležitosť pozvať všetkých poslucháčov na otvorene Múzea chemického vojska, ktoré bude v piatok, v sobotu pre návštevníkov máme pripravenú expozíciu, občerstvenie, niečo na pitie. Radi vás uvidíme."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Južný vietor. Pod týmto názvom viedol nemecký Wehrmacht vojenskú operáciu na juhu Slovenska. Čiastočne bola úspešná, čo uvidia diváci v nedeľu 14. augusta od 11. hodiny počas rekonštrukcie bojov v Pohronskom Ruskove. Ešte predtým si ale môžete pozrieť aj bohaté exponáty tamojšieho vojenského múzea. Na jeho prehliadku vás pozýva jeho zriaďovateľ Ladislav Žákovič."
Ladislav Žákovič, zriaďovateľ vojenského múzea v Pohronskom Ruskove:
"Postupne sme rozširovali zbierku. Podarilo sa nám už niektoré veci aj digitalizovať, podarilo sa nám vybaviť aj takéto kazety, že na tom máme už aj sprievodcu, také nejaké digitálne, že už nemusím s každým jedným návštevníkom ísť do múzea, ale teraz môžem venovať ďalej zbieraniu tých vojenských materiálov. No a vďaka aj pánovi Čaplovičovi, máme aj perfektnú spoluprácu aj s Vojenským historickým ústavom, že máme od nich prenajaté aj techniku, čo sme dali do poriadku a tým pádom je veľký záujem aj návštevníkov o tú vojenskú techniku, že prídu ľudia pozrieť na tank, na obrnené transportéry a takto."
Miroslav Minár:
"O čo majú tí návštevníci taký najväčší záujem? Čo je takým lákadlom pre nich?"
Ladislav Žákovič:
"Tal máme v múzeu dokonca aj také zbrane, ktoré si môžu chytiť aj do ruky, môžu si spraviť fotky, vyskúšajú prilbu aké to je ako vojaci a vlastne to ich veľmi fascinuje."
Miroslav Minár:
"Fascinuje stovky divákov aj ukážka, ktorá každý rok v polovičke augusta, teda ešte v čase prázdnin a dovoleniek, býva tu v priestoroch pred múzeom. Na čo sa môžu návštevníci tešiť?"
Ladislav Žákovič:
"Vlastne chystáme robiť ukážku, aj vysvetlíme, že budeme mať aj rakúsko-uhorskú armádu, aj cársku, potom by sme chceli urobiť takú ukážku, kde by bola reprezentovaná naša Československá ľudová armáda a na záver by sme urobili ukážku z 2. svetovej vojny, vlastne z tých bojov, ktoré sa nás odohrávali, lebo u nás až 3 mesiace stála fronta, najdlhšiu dobu na území Slovenska, tu sa bojovalo."
Miroslav Minár:
"Z času na čas Červená armáda prenikla do obranných postavení Wehrmachtu, potom Wehrmacht zasa do postavení Červenej armády a bolo to vlastne územie, kde sa hovorilo, že tu Nemci vybojovali aspoň jeden víťazný boj na území Slovenska."
Ladislav Žákovič:
"Južný vietor, ako Nemci ho nazývajú ako Süd Wind, už vtedy ako zatlačili sovietske jednotky do Hrona a dá sa povedať, že pamätníci mi tak rozprávali, že vtedy bol Hron úplne červený od krvi, že tu sovietski vojaci mali obrovské straty. Vieme isto, že v Štúrove na vojenskom cintoríne je pochovaných skoro 6000 sovietskych vojakov a nevieme, že koľko vojakov ešte Hron mohol odplaviť, lebo svedkovia rozprávali, že v tých časoch bolo toľko mŕtvych vojakov vo vode, že po tých telách by sa dalo prejsť cez Hron."
Miroslav Minár:
"Na záver ešte pozvánka pre návštevníkov."
Ladislav Žákovič:
"Srdečne vás pozývam na Pohronský Ruskov na 11. hodinu. Vtedy by sme začali ukážku z 1. svetovej vojny a tak postupne by sme realizovali vlastne celý deň, by sme mali ukážky."
RÁDIO REGINA PONÚKA
Moderátor relácie Portréty:
"Portréty. Rotný Marián Koreň z protilietadlovej raketovej brigády v Nitre okúsil za roky služby v uniforme silu vojenského priateľstva a pochopil podstatu náročnej služby v záujme ochrany mieru. Aktívne zabezpečoval pomoc ukrajinským odídencom a medzitým stihol zachrániť aj ľudský život otcovi nadaných futbalistov. Obetavého a zanieteného vojaka Mariána Koreňa nám predstaví Hana Michalčíková v nedeľu po 15."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň."
