- Dátum: 13.12.2019
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.8 MB
Plná poľná
[13.12.2019; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Armádny magazín pre vojakov a nevojakov vždy v piatok o tomto čase pre vás pripravujú Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Ani inak je tomu aj dnes. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili. Inšpiruje ich generál Štefánik. Literárna súťaž ministerstva obrany pozná mená víťazov. * V Bosne a Hercegovine humanitárna pomoc odovzdaná. * Pamiatka na Jozefa Gabčíka aj na bojových druhov z Afganistanu. Prejdeme sa Sieňou cti a slávy 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. * Vojenský historický ústav ministerstva obrany oslávil 25. výročie svojho vzniku. * V pondelok bude hosťom Rádia Regina Západ riaditeľ Vojenskej polície plukovník Michal Migát. * Šesť medailí pre rožňavských chemikov. Za darcovstvo krvi im bude patriť pochvala dnešnej Plnej poľnej."
GENERÁL
Miroslav Minár:
"15. ročník literárnej súťaže ministerstva obrany je minulosťou. V utorok si víťazi v jednotlivých kategóriách prišli prevziať ceny, ktoré im v prítomnosti generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva obrany Jána Hoľka osobne odovzdal minister obrany Peter Gajdoš."
Peter Gajdoš, minister obrany:
“Čo mňa skutočne teší, že títo mladí ľudia sa do toho intenzívne zapájajú viac ako 170 mladých študentov je skutočne úžasné, že ich zaujíma vojenská história, ale aj história nášho rodného Slovenska. No a tento rok bol Rokom Milana Rastislava Štefánika, aj tá téma Inšpiratívny Milan Rastislav Štefánik vystihovala to, k čomu smerujeme. Aj takýmto spôsobom chceme zapojiť mladých ľudí do takej tvorivosti a vzťahu k Slovensku, ale aj k našej histórii. A som presvedčený o tom, že sa nám to skutočne aj podarilo. A čo ma zároveň ešte aj teší, že mnohí, ktorí už víťazili v predchádzajúcich ročníkoch, alebo rokoch, sa toho zúčastňujú opäť a opäť a víťazia opäť a opäť. 4050 respondentov hlasovalo kto na ktorom mieste sa umiestni, ešte raz im úprimne a srdečne blahoželám, ďakujem a želám veľa, veľa úspechov v ich študentských rokoch a do budúcnosti tak, aby aj našli vhodné zamestnanie, pretože toto sú skutočne profesionálne by som povedal práce a talenty do budúcnosti.”
Miroslav Minár:
“Študentom za skvelé práce sa poďakoval aj Ján Hoľko.”
Ján Hoľko:
“Po každej takejto historickej katastrofe, napríklad ako boli svetové vojny atď., sa dokázal ten národ zomknúť a takto musíme aspoň tým písaním vychovávať tých ľudí mladých k tomu, aby ten národ zomkli a ukázali na tú našu históriu, že máme byť na čo hrdí, pyšní a zároveň máme na čom stavať. Čiže som nesmierne rád a som vďačný za to, že takáto aktivita prebieha, a že sa takto mladí ľudia angažujú.”
Miroslav Minár:
“Nielen týchto 6 ocenených študentov, ale vlastne 170, ktorí napísali práce Inšpiratívny generál Milan Rastislav Štefánik, prejavili taký ten vzťah nielen teda k rodnej vlasti, ale aj k tomuto velikánovi Slovenska.”
Ján Hoľko:
“Samozrejme a nehovoriac o tom, že všetci sa na tom podieľali a nakoniec aj v tom hlasovaní, kde sa zúčastnilo hlasovania cez 4-tisíc ďalších občanov, ktorí si to prečítali, alebo detí, alebo mládeže, čiže takto je prejavená úcta k tomu velikánovi a takto on žije ďalej nielen v tých písomných, ale aj v srdciach týchto mladých ľudí.”
Miroslav Minár:
“Čím teda študentov stredných a vysokých škôl inšpiroval generál Milan Rastislav Štefánik? Opýtali sme sa najskôr víťazky literárnej súťaže ministerstva obrany v kategórii stredné školy Rebeky Morvaiovej z Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi.”
Rebeka Morvaiová:
“Mňa najmä tou astronomickou prácou, ktorá ma veľmi zaujala aj to, že vlastne mňa veľmi fascinuje vesmír a to, že dokázal sa s touto záľubou dopracovať tak vysoko, či už v politike, alebo armáde, tak to ma veľmi aj inšpirovalo, aj namotivovalo napísať práve o ňom príbeh.”
Miroslav Minár:
“Aj ste si naštudovali nejaké dokumenty, publikácie, alebo vám s tým niekto pomáhal?”
Rebeka Morvaiová:
“Študovala som si trošku o ňom samozrejme, mala som tam nejaké dôležité veci, že čo dosiahol počas života a môj príbeh následne skontrolovala moja profesorka dejepisu, za čo som jej veľmi vďačná.”
Miroslav Minár:
“Asi aj trošku taká hrdosť v tejto chvíli, pretože 1. miesto celkom slušná finančná odmena aj darčeky, ale aj kniha o Štefánikovi. Možno že ďalšia inšpirácia?”
Rebeka Morvaiová:
“Určite áno, ja zbožňujem knihy, takže si ju prečítam, hneď ako prídem domov prelistujem, takže určite áno.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ pochádzate Rebeka?”
Rebeka Morvaiová:
“Ja som z malej dediny Liešťany vedľa Prievidze.”
Miroslav Minár:
“Bude pochvala aj pred rodákmi, že teda majú vo svojom strede medzi svojimi kamarátkami a kamarátmi aj takúto pisateľku?”
Rebeka Morvaiová:
“To určite áno, všetci moji kamaráti ma strašne podporovali, za čo som im tiež veľmi vďačná.”
Miroslav Minár:
“Zdá sa, že nielen jablko nepadlo ďaleko od stromu, ale aj tá rodinná tradícia, v rodine Kromkovcov zostáva zachovaná, lebo Peter Kromka, vy ste tu boli už niekoľkokrát a keď sa pozriem do tej štatistiky, tak tá prezrádza a neklame, v roku 2015 1. miesto, 2016, 2017 1. miesto, v roku 2018 2. miesto a v roku 2019 3. miesto. Teda vy ste tu už by som povedal ako taký inventár ministerstva obrany. Čo vás teda inšpiruje k napísaniu tých prác, ktoré ste sem poslali v rámci literárnej súťaže a najmä teda generál Štefánik.”
Peter Kromka:
“Rád píšem, čiže to je prvá motivácia, pretože tých príležitostí v rámci iných ministerstiev alebo iných spoločností veľa nie je. Na druhej strane cítim sa tu zakaždým dobre. Ja to už vnímam ako aj povinnosť.”
Miroslav Minár:
“Sestra vnímala to, že Peter v minulosti bol takým aktívnym spisovateľom?”
Mária Kromková:
“Áno, pozorne som to sledovala a podporovala jeho činnosť a bol pre mňa obrovskou motiváciou v tomto smere.”
Miroslav Minár:
“Tak tá motivácia sa prejavila a pretavila aj do toho 1. miesta v rámci vysokoškolských prác. Čím vás inšpiroval Štefánik?”
Mária Kromková:
“Tak ako už brat spomínal, ja mám taktiež blízky vzťah k písaniu a konkrétne Milan Rastislav Štefánik inšpiroval ma svojou húževnatosťou a bojovnosťou a taktiež národnou hrdosťou, ktorú prejavoval aktívne počas svojho života.”
Miroslav Minár:
“Čo myslíte, čím by mohol byť taký ten najvýraznejší odkaz Štefánka súčasnej mladej generácii.”
Mária Kromková.
“V prvom rade nasledovať svoje sny a cieľavedomou realizáciou, taktiež nezľaknúť sa žiadnych prekážok, ktoré sa vyskytnú na tejto ceste.”
Miroslav Minár:
“A čím inšpiroval Štefánik vás?”
Lenka Mitanová:
“Tak ja sa volám Lenka Mitanová, študujem na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Štefánik ma inšpiroval možno takou svojou veľkou odvahou.”
Adam Janeka:
“Adam Janeka, Stredná odborná škola v Pruskom. Štefánik ma inšpiroval, že aký to bol výborný vojak a doteraz si naňho spomíname a dúfam, že si budeme ešte naňho dlho spomínať.”
Miroslav Minár:
“Vojak možno inšpirácia aj pre vás?”
Adam Janeka:
“Dúfam, že áno.”
Slávka Jalčová:
“Slávka Jalčová, Obchodná akadémia Michalovce. Reprezentoval Slovákov nielen v zahraničí ako myslím Česko, Poľsko, Rusko, ale aj Francúzsko, navštívil niekoľko iných krajín sveta, takže rozhodne robil dobré meno nášmu štátu a myslím si, že ho robí aj po smrti, keď môžeme zisťovať, čo všetko vynaliezal a koľko jazykov ovládal, čiže určite veľká inšpirácia, čo všetko nosil v hlave a v srdci.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
"Už niekoľko rokov po sebe prejavuje Slovenská republika solidaritu s trpiacim obyvateľstvom v krajinách, kde zúrili vojnové konflikty a kde sa snažia dostať situáciu do bežných koľají aj slovenskí vojaci. Ich úsiliu o získanie podpory a dôvery miestneho obyvateľstva napomáha aj distribúcia humanitárnej pomoci, na ktorej sa vojaci bezprostredne podieľajú. V utorok bola jedna z takýchto zásielok odovzdaná v meste Hadžiči v Bosne a Hercegovine a bol pritom aj generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby plukovník Marian Bodolló."
Marian Bodolló:
"Slovenskí vojaci dlhodobo majú dobrý kredit takýmito (…), ale hneď na začiatku musíme povedať, že tú humanitárnu pomoc keď odovzdávame, robíme tým dobré meno Slovensku a naši slovenskí vojaci sú jeho predlženými rukami tam. Táto humanitárna pomoc, ktorá bola odovzdaná v utorok, spočívala nielen v množstve, ale najmä v tom, že ako bolo dobre načasované, celé to odovzdanie. Pretože tábor utečenecký, ktorý je v Hadžiči, časť Ušivak, už akútne potreboval v nastávajúcom zimnom období veci pre utečencov, ktorých počet tam koliduje medzi 800 až 1000. priestory sú veľmi obmedzené na pohyb, samozrejme, oni si donesú so sebou len to, čo majú na sebe. Takže čo sa teraz odnieslo, či to bolo šatstvo, či to bola obuv, zdravotnícky materiál, to prišlo v hodine dvanástej. A môžeme povedať, že Slovensko bolo prvé, ktoré zareagovalo, teda ten timeing bol úplne úžasný."
Miroslav Minár:
“Čo svedčí o tom, že Slovensko je solidárne v pomoci migrantom. Na tejto humanitárnej pomoci participujete aj s ďalšími zložkami a ministerstvami.”
Marian Bodolló:
“Sú to ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo obrany, ktorého sme my Ústredie ekumenickej pastoračnej služby súčasťou, ešte Štátne hmotné rezervy, no a to je presne čo hovoril aj pán Ježiš Kristus. Čokoľvek si urobil jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. Bol som hladný, dali ste mi jesť, bol smädný, dali ste mi piť, bol som nahý, zaodeli ste ma. A toto teraz sme urobili. Ten výstup a ten efekt bol obdobný ako trebárs keď pred pol rokom sme odovzdali pomoc v Bihači a či prišiel kamión zo Slovenska, alebo prišiel z Nemecka, dostali rovnaký priestor, rovnako si to vážili. Teda je jedno, poviem či to bola pomoc za milión 200, ako dali napríklad Nemci, alebo Slováci, ktorí dali v úvodzovkách len za 50-tisíc, ale boli vďační za to, že to prišlo vôbec, že to Slovensko má aj vďaka tomuto dobré meno.”
Miroslav Minár:
“Ďalšia humanitárna pomoc tento raz do Afganistanu, bola distribuovaná práve dnes. Ale o tom si v Plnej poľnej povieme via presne o týždeň.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Na bezpečnosť v Bratislave počas týchto adventných dní dohliadajú zmiešané jednotky polície a armády. Hliadky sa najviac pohybujú na obľúbených vianočných trhoch. Vojaci protilietadlovej raketovej brigády v Nitre a Dopravného krídla v Kuchyni sú súčasťou hliadok v našom hlavnom meste už od 22. novembra. Ostražití budú až do 1. január 2020. Spoločné hliadky fungovali v meste už aj v minulosti. Napríklad v máji počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Pri záchranných prácach po výbuchu bytového domu v Prešove, pomáhali príslušníci 2. mechanizovanej brigády v Prešove. Ozbrojené sily vyčlenili na zásah aj 6 vrtuľníkov Black Hawk a jeden vrtuľník Leteckej záchrannej a pátracej služby z Vrtuľníkového krídla Prešov. K dispozícii bolo tiež ubytovanie pre 55 osôb na ubytovni v Prešove a 80 poľných lôžok v telocvični. Pripravené boli aj lôžka vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Vojenská polícia pomáhala s reguláciou dopravy a plnila ďalšie úlohy. Na miesto nešťastia boli vyslaní aj vojenskí psychológovia a duchovní. Vojaci sú pripravení pomôcť hasičom aj s odpratávaním materiálu z miesta nehody. Všetky ďalšie požiadavky krízového štábu rezort obrany bezprostredne rieši.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“Čo prináša jej decembrové číslo, povie Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka:
"Vianočné vydanie Obrany otvárajú svojimi príhovormi ordinár ozbrojených síl biskup František Rábek a generálny duchovný ekumenickej pastoračnej služby Marian Bodolló. O Vianociach, ale nielen o nich, sa rozprávame s ministrom obrany Petrom Gajdošom v hlavnom interview, kládli sme mu otázky aj o novele zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, o modernizácii a o končiacom sa výcvikovom roku. Celkovo ústrednou témou 12. čísla Obrany sú príslušníci ozbrojených síl, ktorí trávia vianočné sviatky v operáciách, misiách, na kurzoch a školeniach mimo územia Slovenskej republiky. Veľká reportáž čitateľom priblíži slovom i obrazom cvičenie Slovenský štít, ďalšie nás zavedie na spoločný výcvik slovenských a českých vojenských hasičov. A na viacerých stranách sa vraciame k Medzinárodnému dňu vojnových veteránov a rôznym spôsobom ako sme si ho na Slovensku pripomenuli. Nezabudli sme ani na storočnicu veliteľstva posádky Bratislava a hodnotíme tiež účinkovanie športovcov banskobystrickej Dukly na 7. Svetových armádnych hrách v Číne. Tradičné seriály predstavujú sovietske nadzvukové stíhacie lietadlo MiG-19, bratrícke vojny na Slovensku a záverečnou časťou sa lúčime so seriálom Milan Rastislav Štefánik, generál osloboditeľ. No a decembrová Obrana prináša na prostredných stranách aj prehľadný kalendár na rok 2020."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Zasahujú a pomáhajú ľuďom v núdzi nielen na zemi, zo vzduchu, ale už aj na mori. To si vojenskí policajti vyskúšali počas námornej operácie v Stredozemnom mori. Aké ďalšie úlohy plní vojenská polícia, na to sa budeme pýtať jej riaditeľa, plukovníka Michala Migáta, a to v pondelok po 14. hodine na Rádiu Regina Západ. Počúvajte nás.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Na zelenej lúke bez možnosti obohatiť archívy, múzeum či študovne o delimitačný majetok po bývalej federácii sa pred 25-timi rokmi pustil do budovania Vojenského historického ústavu na Slovensku vojenskí historici. Podarilo sa a dnes môžu konštatovať, že táto dôležitá inštitúcia ministerstva obrany svojou činnosťou zachováva pamäť národa aj pre budúce generácie. Aj o tom sme sa rozprávali s riaditeľom Vojenského historického ústavu plukovníkom Miloslavom Čaplovičom.”
Miloslav Čaplovič:
“Vojenský historický ústav za svojich 25 rokov prešiel mnohými zmenami a musím povedať, že inštitúcia, ktorá sa etablovala na historickom poli v roku 1994 je dnes plnohodnotná vedecká inštitúcia, ktorá zodpovedá za rozvoj vojenskej historickej vedy, múzejníctva, archivníctva v podmienkach rezortu obrany. Na začiatku to nebolo jednoduché, ale postupne sme dokázali svojou odbornou činnosťou si obhájiť svoje miesto, ako sa hovorí pod slnkom a myslím si, či sú to výsledky práce vedeckých pracovníkov, či je to rozvoj vojenskej symboliky, lexikológie, ako aj činnosť… službách a nehovoriac o tom o práci v archíve vo Vojenskom historickom múzeu, tak myslím, že sa nám podarí napredovať dopredu.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, pracovníci Vojenského historického ústavu, ale aj v spolupráci s ďalšími historikmi ste vydali množstvo zaujímavých publikácií, vedeckých prác. Ktoré sú také tie najvýznamnejšie, tie topkové?”
Miloslav Čaplovič:
“Vydali sme od vzniku ústavu 111 publikácií, či to boli monografie, kolektívne publikácie, alebo vedecké zborníky. Vyše 600 vedeckých štúdií, a čo chcem vyzdvihnúť je to, že z tých 600 je takmer 130 publikovaných v zahraničí v 11-tich jazykoch, a to je veľký úspech, a preto sme aj už niekoľko rokov obhájili svoje miesto ako vedecko-výskumná inštitúcia, ktorá je plnohodnotne začlenená do systému vzdelávacích a výskumných inštitúcií na Slovensku. A ak by som hovoril o prácach prelomových, tak je to hlavne Syntéza vojenských dejín Slovenska, 7 zväzkov, ktoré vlastne mapuje obdobie od najstarších čias cez tie historické medzníky, až po posledný zväzok, ktorý končí v roku 1992 a do budúcnosti bude výzvou spracovať aj ďalší zväzok ôsmy, ktoré by sme mali venovať práve rokom 1993 až 2004, čiže od vzniku Slovenskej republiky, až po integráciu do Severoatlantickej aliancie. Pracujeme na edícii Prameňov, potom na edícii Slovenska slovom a obrazom, kolektívne publikácie, monografie k osobnostiam ako bol Štefánik, Viest, Štefan Jurech a mnohí ďalší. Vojenské osobnosti československého odboja, sme vydali v spolupráci s Pražským vojenským historickým ústavom a mnohé ďalšie.”
Miroslav Minár:
“To nie sú len vedecké práce, publikácie v činnosti Vojenského historického ústavu, ale aj ďalšie významné pracoviská, ktoré sú už takým hmatateľnejším dôkazom vášho pôsobenia, a to sú teda múzejné oddelenia a múzeá.”
Miloslav Čaplovič:
“Samozrejme, že vedci, veda a výskum to je jedna oblasť našej spôsobilosti, ak by som to nazval tak vojensky. Áno, máme tu dve vojensko-historické expozície, ktoré sú stále, a to je v Piešťanoch a vo Svidníku. Vo Svidníku sa nám podarilo v rokoch 2010 až 2011 urobiť nanovo komplet rekonštruovať a reštaurovať expozíciu, ktorá rozšírila svoj obsah a svoj predmet záberu na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1914 až 1945. No a v Piešťanoch už v 15. sezónu budujeme stálu expozíciu, ktorá je venovaná výzbroji Československej armády od roku 1945 až po rok 1992, ale do budúcnosti už aj toto budeme musieť rozšíriť a prehodnotiť, pretože už tam máme exponáty aj z nedávnej histórie, tá expozícia sa bude meniť, pripravujeme práve v Piešťanoch aj expozíciu, ktorá sa bude venovať Slovákom v rovnošatách od meruôsmych rokov, čiže 1848 až po rok 2018.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Kedysi boli v každom väčšom vojenskom útvare tzv. Siene tradícií. Boli výstavnou skriňou, kde sa vojaci mohli oboznámiť s históriou mesta a útvaru, v ktorom slúžil. Žiaľ, dnes tomu už tak nie je. Čo je škoda, pretože tu mohli nájsť noví vojenskí profesionáli svoju motiváciu pre službu v danej jednotke, alebo mohli mohli nájsť aj svoje vzory. To sa napríklad darí u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Tamojšou Sieňou cti a slávy nás sprevádzal veliaci poddôstojník štábny nadrotmajster Martin Boháčik.”
Martin Boháčik:
“Táto Sieň cti a slávy nie je otvorená len pre príslušníkov 5. pluku, alebo nových príslušníkov, je otvorená aj verejnosti, organizujeme minimálne raz do roka Deň otvorených dverí, kde pozývame od základných škôl, stredných škôl, až po materské školy, môžu sa oboznámiť s históriou výsadkových a špeciálnych síl. My sme sa v roku 2010 rozhodli, že musíme začať budovať históriu výsadkového vojska a …špeciálne operácie. Po našom nasadení v roku 2011 v Afganistane toto sa stalo ako taký jeden z kľúčových bodov, na ktorom v tej dobe velenie pluku malo zámysel. Dohodli sme sa s riaditeľom historického ústavu, že nám umožní budovať tieto tradície a Sieň cti a slávy sme začali prestavovať a budovať na tento obraz.”
Miroslav Minár:
“Je tu samozrejme hmatateľný rukopis Vojenského historického ústavu, ale aj vašich partnerov.”
Martin Boháčik:
“Jeden z tých bodov bolo urobiť históriu aj územia, kde dneska je Slovenská republika. Pre toto sme vstúpili do spolupráce s Múzeom v Budatíne. Oni nám ako depozit poskytli určité artefakty, ktoré tu sú. Všetky texty, ktoré tu sú, sú robené historikmi.”
Miroslav Minár:
“Sú tu aj špeciálne zbrane.”
Martin Boháčik:
“Tá celá škála, ako som spomínal, od 2. svetovej vojny až po rozdelenie republiky, zbrane, ktoré boli hlavne používané výsadkovými jednotkami, takže sú do určitej miery odľahčené, takže skupiny Anthropoid MP3008.”
Miroslav Minár:
“Pamätný Škorpión…”
Martin Boháčik:
“V tých 80-tych rokoch a v tých 90-tych rokoch Škorpión bol používaný u špeciálnych síl. Bola to jedna z možností používania zbraní, ktoré sme v tej dobe používali.”
Miroslav Minár:
“Viete, čo ma zaujalo, keď som si prechádzal vašu sieň? Je tu taká nejaká zvláštna maketa. Takéto niečo v našich ozbrojených silách som už dávno nevidel a zrejme už asi neuvidím.”
Martin Boháčik:
“Samozrejme, jedna z našich súčastí, s ktorými veľmi intenzívne spolupracujeme, je Klub vojenských výsadkárov. Sú to veteráni, ktorí slúžili u výsadkového vojska v Prostejove. Jeden z príslušník KVV práve slúžil v Prostejove. On vytvoril maketu výcvikových zariadení, ktoré sa v tej dobe používali. Tieto makety sú len tri. Jednu vlastní on sám, jedna je v našej Sieni cti a slávy a jedna je v Prostejove u 601-čky.”
Miroslav Minár:
“Je tu množstvo náradia, množstvo všelijakých výcvikových pomôcok, ale dokonca aj vzducholoď.”
Martin Boháčik:
“V tej dobe bola tzv. balónová rota a tá sa používala na výcvik zoskoku padákom na upútaný vak. Táto rota keby sme sa vrátili do 50-tych rokov, bola dislokovaná v Košiciach.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, čestné miesto nemôže byť určené nikomu inému ako Jozefovi Gabčíkovi.”
Martin Boháčik:
“…osoba, ale samozrejme operácia Anthropoid má čestné miesto v tejto Sieni cti a slávy. Operácia Anthropoid mala strategický dopad na Československo, ale aj preto, že Jozef Gabčík bol Slovák narodený neďaleko od Žiliny v Poluvsí a táto operácia je pre nás jedna z veľmi, na ktorú my upozorňujeme, ku ktorej sa hlásime.”
Miroslav Minár:
“Áno, a čo tu máme, aké dokumenty?”
Martin Boháčik:
“Sú tu osobné dopisy, čiže Kubiš aj Gabčík pred samotným nasadením napísali dopisy, v ktorých keby sa nevrátili, kde majú ísť ich osobné veci.”
Miroslav Minár:
“Áno, poďme trošku do takej tej novodobejšej histórie, samozrejme nemôže chýbať ani dôležitá udalosť, historický medzník, rok 1968 august.”
Martin Boháčik:
“Invázia vtedy Varšavského paktu v roku 1968 samozrejme sa nedá nejakým spôsobom zabudnúť a na toto my vo svojej minulosti veľmi upozorňujeme a takisto sa k tomu hlásime. V tej dobe tá jednotka, ktorá mala úlohy super špeciálnej operácie ho volal 7. pluk, výsadkový pluk, ktorý bol dislokovaný v Holešove. Títo príslušníci boli nasadení na monitorovanie presunov vojsk Varšavského paktu, ako aj na ochranu VIP osôb v tej dobe.”
Miroslav Minár:
“V tej druhej časti, to už je taká novodobejšia história.”
Martin Boháčik:
“Je zameraná na obdobie od roku 1993 až do súčasnosti. Z toho dôvodu, aby sme začali mentorovať históriu aj samotných príslušníkov 5. pluku. Čiže upozorňujeme na našich predchodcov, ktorí to budovali počas toho obdobia studenej vojny, až po dnešnú dobu. Tam by som veľmi rád upozornil na citáciu plukovníka (…), ktorý rozprával o tom, ako to bolo v roku 1993 keď vznikalo samostatné Slovensko a vznikala Armáda Slovenskej republiky, kde sily pre špeciálne operácie v tej dobe 5. pluk bol súčasťou. Uvidíme tu rôzne artefakty, ktoré boli prinesené z rôznych operácií, kde sme pôsobili. Začnem nejakými operáciami… čiže pod hlavičkou OSN, až nakoniec končím reálnymi bojovými misiami, operáciami, sme pôsobili v Afganistane.”
Miroslav Minár:
“Opäť samozrejme čestné miesto pre chlapcov, ktorí pri plnení úloh zahynuli.”
Martin Boháčik:
“Samozrejme, je tu čestné miesto pre Paťa a Eda, ktorí padli 27.12.2013 v Afganistane. Je veľmi dôležité si pripomínať túto pamiatku, pretože to boli chlapci od nás a na veky vekov tu budú.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Jednu zlatá, jednu striebornú a štyri bronzové plakety za príspevkové darcovstvo krvi získali príslušníci Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Rožňava, ktoré každoročne odovzdáva rožňavský Územsný spolok Červeného kríža. Palec hore a pochvala pre vás, Toderiškovi vojaci a zamestnanci desiatnik Peter Jágerský, zamestnanec Ladislav Kravec, rotný Matej Leškovač, slobodníčka Beáta Kučerová, major Marcel Uharček a nadrotmajster Peter Cilip.”
