- Dátum: 14.04.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.59 MB
[14.04.2023; Regina Západ; Stred, Východ,Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Pripomenuli sme si vznik NATO a aj vstup Slovenskej republiky do klubu výnimočných.
- Slúžil kanadským vojakom a teraz aj našim pod Zoborom. Zoznámime vás so štábnym kaplánom, kapitánom Františkom Krušinským, dnešnou osobnosťou rezortu.
- Dozviete sa, že v areáli ministerstva obrany sa začala výstavba materskej školy.
- A že s ďalšom výstavbou výstavnej haly sa začalo vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch.
- Listovať budeme v aprílovom vydaní rezortného časopisu Obrana.
- A na záver pochválime dve mladé dievčatá z našej Dukly pod Urpínom."
MY A NATO
Miroslav Minár:
"4. apríla 2023 sa symbolicky v deň 74. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie členská základňa oficiálne rozšírila o 31. člena, Fínsko. Ako pri tejto príležitosti povedal minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď, ide o významný deň pre Alianciu a všetkých jej členov z pohľadu posilnenia spoločnej obrany a bezpečnosti. Zároveň vyjadril podporu rozšíreniu Aliancie o 32. člena, Švédsko. Severoatlantická aliancia vznikla 4. apríla 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy. Jej signatármi boli ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov. Do platnosti zmluva vstúpila 24. augusta 1949. Slovensko sa stalo členom v rámci najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie v marci 2004 spolu so Slovinskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom, Rumunskom a Bulharskom. V ankete s niektorými bývalými náčelníkmi generálneho štábu si teraz pripomenieme niektoré historické míľniky, vedúce k našej ceste do Aliancie."
NATO A MY
Miroslav Minár:
“Keď sa Slovenská republika usilovala vstúpiť do klubu výnimočných krajín, predsavzala si, že nebude iba pasívnym konzumentom bezpečnosti. Aj s podporou našich susedov, ktorí do NATO vstúpili o 5 rokov skôr, sme dnes dôveryhodným, zodpovedným a aktívnym členom.”
MY A NATO, NATO A MY
Miroslav Minár:
“História NATO sa začala oficiálne písať 4. apríla 1949. Dôvodov na vznik Aliancie bolo niekoľko. Zadržiavanie sovietskeho vplyvu v Európe, zabránenie opätovnému nárastu nacionalistických a militaristických tendencií, ale najmä podpora politickej integrácie v Európe. Trvalo viac ako 40 rokov, kým sa začali črtať historické možnosti vstupu samostatnej Slovenskej republiky do NATO. O prvých krokoch, ktoré bolo potrebné urobiť napríklad v armáde, hovorí generál Jozef Tuchyňa, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.”
Generál Jozef Tuchyňa, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády SR:
“Treba povedať, že sme to ako nový štát mali značne zložité, Nezodpovedala žiadna stratégia, žiadna doktrína vojenská, obranná, nech je aká chce. Ozbrojené sily svojimi počtami v tej dobe boli značne z hľadiska štruktúry veľké, boli prijaté určité dohovory viedenské, kde bolo treba ich znížiť, zredukovať i z hľadiska osôb, ale i výzbroje. To boli prvé, počiatočné kroky, ktorými bolo treba sa zaoberať.”
Miroslav Minár:
“90. roky boli z politického a branno-bezpečnostného hľadiska pre Slovenska životne dôležité. Stáli sme na rázcestí. Pridať sa k modernému svetu, alebo zostať čiernou škvrnou. Všetky relevantné politické strany sa v tej dobe jednoznačne rozhodli podporiť myšlienku vstupu krajiny do Severoatlantickej aliancie. Slovensko v roku 1994, ako prvé z krajín strednej a východnej Európy, prijíma program Partnerstvo za mier. O čom bol, hovorí generálporučík vo výslužbe Július Humaj, bývalý veliteľ Armády Slovenskej republiky.”
Július Humaj, bývalý veliteľ Armády SR: "
“Podstata je tá, že je to interoperabilita a kompatibilita. To je zlatá niť tohto programu. Pretože tie štáty, ktoré sa prihlásili do tohto programu, tak bolo naznačené, že pokiaľ tento program budeme plniť a pokiaľ budeme iniciatívne pristupovať v jednotlivých jeho bodoch, tak zhruba v závere tisícročia, čiže do roku 2000, by tie najlepšie štáty mali byť prijaté v prvom kole rozšírenia. A my sme si tento program preto vysoko vážili a vysoko sme ho akceptovali a zahrnuli sme ho do všetkých našich činností, aby sme skutočne dosiahli to, že nebudeme horší ako Česko, nebudeme horší ako Poľsko, alebo ako Maďarsko, aby sme my ako armáda nesklamali.”
Miroslav Minár:
“V nasledujúcich rokoch, takpovediac integračnú káru, ťahali za sebou vojaci. Boli to napríklad početné cvičenia s partnermi, zapojenie sa do misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu. Všeobecné kritériá na vstup do Aliancie však neboli len o kompatibilite a interoperabilite armády, v oblasti napĺňania politických kritérií sme jednoznačne zlyhávali. Potvrdil to summit NATO v Madride v roku 1997, ktorý pozval do svojich radov Česko, Maďarsko a Poľsko. Opäť bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.”
Generál Jozef Tuchyňa:
“Ja som zrovna letel na jedno cvičenie, ktoré bolo na Sliači, za účasti príslušníkov NATO. No a tam nám oznámili, že jednoducho my nie sme prijatí. Prišlo nám to ľúto, ale nič sa pre nás teda takého nestalo. My sme museli vyhrnúť rukávy ďalej a ďalej pracovať na tom, aby sme zase v najbližšom nejakom kole sa prípadne k tomu dostali. Viete, pomohla nám i iná skutočnosť, lebo keď sme boli armádou bývalého Československa, tak všetko bolo tabu, všetko bolo zavreté a my sme sa jednoducho aj v tom prípravnom období dostali do toho, že armáda sa stala súčasťou slovenskej spoločnosti. Viete akú získala armáda dôveryhodnosť, ľudia nás sledovali, ľudia nás podporovali a ľudia vedeli, že kedykoľvek sa čosi udeje, tak tá armáda tu bude.”
Miroslav Minár:
“Prelom milénia priniesol ale nové výzvy. Kormidlo politiky sa na Slovensku dostávalo do demokratického normálu a Slovensko dokázalo, že o členstvo v NATO vážne stojí. Do operácie AFOR v Albánsku odchádza prvá ženijná jednotka. V ďalších rokoch bola Slovensku skvelým advokátom na jeho integračnej ceste Česká republika. Spoločne vytvárame jednotku do aliančnej operácie v Kosove, v Topoľčanoch vzniká veliteľstvo česko-slovensko-poľskej brigády. V tej dobe bol náčelníkom generálneho štábu generál vo výslužbe Milan Cerovský.”
Generál vo výslužbe Milan Cerovský, bývalý náčelník Generálneho štábu armády SR:
“Pointou tejto doby bolo predovšetkým naplniť naše ambície, ktorými sme chceli presvedčiť partnerov, že tam do toho klubu patríme a z toho pohľadu už dlhodobá účasť v Partnerstve za mier pokračovala samozrejme široká účasť na príprave modelu Ozbrojené sily 2010, teda ako hlavnej transformácie.”
Miroslav Minár:
“V roku 2001 ukázal terorizmus svoju najohavnejšiu tvár. Svet a NATO sa zmobilizovali, Slovensko nemohlo stáť mimo. Naši vojaci začali plniť nové úlohy. Ako nečlenská krajina sa zapájame do koaličnej operácie Trvalá sloboda v Afganistane. Opäť generál vo výslužbe Milan Cerovský.”
Generál vo výslužbe Milan Cerovský:
“11. septembra, bol som práve na cvičení na Lešti aj s našimi mnohými partnermi a ministrami, keď sa táto nešťastná udalosť stala a sami sme tomu nechceli veriť. V tom čase Slovensko chcelo ukázať, že do tohto klubu patrí a pripravovali sme našu účasť v operácii v Afganistane. Na všetko sme mali veľmi krátky čas a boli sme nútení to urobiť na takej úrovni, aby naši partneri do akceptovali.”
Miroslav Minár:
"November 2002, summit NATO v Prahe prináša pre Slovensko historické rozhodnutie. Spolu s Bulharskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Rumunskom a Slovinskom sme prizvaní na prístupové rokovania. 29. marca 2004 je deň D, kedy Slovensko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie. Slovensko pokračuje v budovaní svojho dobrého partnerského mena, v Bratislave rokuje Parlamentné zhromaždenie NATO, v októbri 2009 Slovensko hostí schôdzku ministrov obrany Aliancie a vo Vysokých Tatrách rokuje Vojenský výbor NATO. Skvalitňuje sa zároveň aj našej zapojenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Hovorí generál vo výslužbe Ľubomír Bulík, bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky."
Generál vo výslužbe Ľubomír Bulík, bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR:
“Naše členstvo v Severoatlantickej aliancii hneď od počiatku bolo poznamenané niektorými faktormi, ktoré sme museli vziať v úvahu. Bol to predovšetkým nárast všetkých možných spôsobilostí v boji proti medzinárodnému terorizmu a potom pochopiteľne zachovať si aj spôsobilosť plniť všetky tradičné úlohy armády každého suverénneho štátu i v rámci koalície. Ja osobne za také najvýznamnejšie v tomto 7-ročnom mojom pôsobení na funkcii náčelníka generálneho štábu považujem … ozbrojené sily a plnohodnotne implementovať zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a nemenej významne je taktiež vybudovanie centra výnimočnosti, EOD, organizácie Severoatlantickej aliancie na území Slovenska, čo bolo výrazom veľkej dôvery a profesionálnej rutiny už dalo by sa povedať slovenských ozbrojených síl.”
Miroslav Minár.
“Politici prichádzajú a odchádzajú. Najdôležitejší zmysel ľudskej existencie sloboda a bezpečnosť ale zostávajú. Naše ozbrojené sily v osobách stoviek profesionálov si plnia svoje poslanie, získavajú nové spôsobilosti, obohacujú vycvičenosť koaličných partnerov. Sú tu špecialisti na odhaľovanie a likvidáciu nástražných výbušných systémov, rozvíjajú sa spôsobilosti 5. pluku špeciálneho určenia a práporu radiačnej chemickej a biologickej ochrany, medzinárodnom prostredí sa osvedčuje spojovací model MOKYS. Získavame si definitívny rešpekt sveta. Potvrdzuje generál Peter Vojtek.”
Generál Peter Vojtek:
“Slovenská republika je, napriek tomu že sme mladým členom, pevnou súčasťou Severoatlantickej aliancie. Naši profesionálni vojaci, naši odborníci, dosahujú vynikajúce výsledky pri pôsobení v zahraničných misiách a mňa veľmi teší, keď stretnem našich zahraničných partnerov, keď my s takou pokorou a skromnosťou pristupujeme k jednotlivým misiám, keď počúvam, že nielen my sa učíme od našich zahraničných partnerov, ale aj oni majú veľmi veľa nových vecí, ktoré preberajú od našich vojakov. To sú veci, ktoré nás všetkých posúvajú dopredu a dávajú nám istotu v tom, že naša práce je nastavená správne a ideme správnym smerom.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu vás zoznámime so štábnym kaplánom, kapitánom Františkom Krušinským. Dozviete sa, že v areáli ministerstva obrany sa začala výstavba materskej školy a že s ďalšou výstavbou výstavnej haly sa začalo vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch. Listovať budeme v aprílovom vydaní rezortného časopisu Obrana a na záver pochválime dve mladé dievčatá z našej Dukly pod Urpínom. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Cez službu katolíckym veriacim Slovákom v kanadskom Montreale, cez pôsobenie v kanadských ozbrojených silách, sa kaplán František Krušinský vrátil na Slovensko. Už niekoľko rokov v hodnosti kapitána pôsobí v našich ozbrojených silách a tak sme sa ho na úvod rozhovoru opýtali. Aká bola vaša cesta, jednak ku kňazstvu, jednak k tej vojenskej uniforme?”
František Krušinský, armádny kaplán:
“Pochádzam z východného Slovenska, konkrétne zo Spiša, kde máme ako v Spišskej diecéze veľmi veľké množstvo povolaní od pádu komunizmu, nuž a teda bol som jeden z tých, ktorý bol oslovený a začul som aj ja to volanie, rozhodol som sa stať sa kňazom a túto cestu mi umožnilo aj moje prostredie a samozrejme že pod božim vedením som sa tým kňazom mohol stať. V roku 2005-tom roku sa bol vysvätený ka Spišskej Kapitule nebohým biskupom Mons. Tondrom, nuž a po pôsobení ročnom ako kaplán som prijal výzvu, alebo ponuku a odišiel som slúžiť Slovákom do zahraničia, konkrétne do Kanady, kde som v slovenskej farnosti slúžil pre Slovákov Montreale necelých 5 rokov. Potom však prišla ďalšia ponuka a možnosť pomôcť kanadskej farnosti a tak som nastúpil medzi Kanaďanov, čo je vlastne takou zvláštnosťou, že mal som tam jedného Slováka, takže nebol som úplne bez tej slovenčiny, alebo pastorácie Slovákov, aj keď lej jedného, ale predsa, nuž a v tom čase som dostal zasa ponuku, keďže som bol aktívny športovec, hral som futbal za tri tímy, chodil som lyžovať, chodil som do posilovne, tak dostal som ponuku od armády, či by som nezvážil byť vojenským duchovným, čo som po istom preskúmaní prijal. Nuž a bol som poslaný do mestečka Petawawa, kde je jedna z najväčších kanadských základní, kde som slúžil v kaplánskom tíme, ktorý mal 21 kaplánov.”
Miroslav Minár:
“Máloktorý z našich vojenských kaplánov, duchovných, má takúto bohatú kariéru za sebou. Aká bola tá duchovná služba v kanadskej armáde? Dá sa porovnať s tou našou?”
František Krušinský:
“V istom zmysle dá sa porovnať, pretože kaplán v kanadskej armáde, jeho prioritou je tzv. ministry of presents, alebo služba prítomnosti. A teda byť s vojakmi a robiť čo robia. Keď sme dajme tomu mali športový deň, tak som s nimi športoval, keď sa upratovalo, tak sa upratovalo, nosili sme smeti, čistili sme stany, teda byť s nimi vo všetkom, cez čo idú, či je to radostné, či je to ťažké. Mal som možnosť s nimi urobiť si aj výsadkársky kuru, ktorý je dosť namáhavý, bolestivý, fyzicky dosť ťažký, ale týmto som si veľmi pritiahol všetkých týchto výsadkárov zasa, takže kaplán tam musí byť veľmi kreatívny, ale dať pocítiť vojakom, že je tam pre nich. A to isté tu vidím aj v našej armáde na Slovensku, že je potrebné stáť vedľa vojakov, byť s nimi a tráviť čas s nimi, ak čokoľvek robia.”
Miroslav Minár:
“Teda nebyť len s nimi, ale aj byť jeden z nich.”
František Krušinský:
“Áno, presne tak. Ukázať im, že nie sme niečo iné, ale sme takí istí ľudia ako oni a pomôcť im, či už fyzicky, alebo nejakou radou, alebo potom aj niekedy zamerať sa na to duchovné a premostiť možno že aj tú debatu pri práci, pri aktivitách o tom, čo ich zaujíma. Čo je veľmi zaujímavé, nemusím premosťovať ja, nakoľko veľmi často oni prichádzajú s rôznymi otázkami skôr, ako by som začal čo ja len o niečom takom rozprávať.”
Miroslav Minár:
“Čím vás teda obohatila Kanada, služba v kanadských ozbrojených silách a čo vám dala do života a vlastne do vášho poslania?”
František Krušinský:
“Na tej základni v mestečku Petawawa v Ontariu, bolo nás tam 21 kaplánov. A z toho len traja sme boli katolícki a mali sme tam moslimského imáma, mali sme tam rôznych protestantských kaplánov a teda od každého jedného z nich sa bolo možné sa naučiť čo znamená jeho tradícia, jeho služba, ako oni pristupujú k vojakom, čo môžu ponúknuť a toto bolo také obohatenie čo sa týka rôznych náboženstiev. Dnes to môžem využívať, nakoľko sa stretnem či s veriacim alebo neveriacim a viem ako moji kolegovia k nim pristupovali, viem ako ich spôsobom môžem ja dnes využiť a teda toto poznanie ma obohatilo. Ďalej aj ten prístup v tej práci bol trocha taký osobnejší, ako som to už popísal a teda toto mi dáva takúto možnosť vlastne pristupovať k nimi, byť s nimi, tráviť viacej času, nielen sedieť v kancelárii a čakať kým niekto príde, ale ísť medzi nich. Tak ako aj dneska ráno, mali sme tu odber krvi, tak som zabehol medzi chalanov troška možno aj povtipkovať, povzbudiť ich a byť s nimi na akejkoľvek aktivite.”
Miroslav Minár:
“Byť chcený alebo nechcený, to už teraz narážam trošku na inú tému, ale mimoriadne dôležitú a vážnu, pretože povedzme si úprimne, ten vzťah nadriadených veliteľov k vojenským duchovným je niekedy prospešný, je niekedy potrebný, ale ešte stále sa stretávame s tým, že tak tá duchovná služba je pre niektorých záťažou. A z tejto oblasti, alebo z tohto vzťahu, ste si priniesli nejaké skúsenosti, ktoré sa snažíte aj vo vzťahu k veliteľom tak nejak preniesť?”
František Krušinský:
“Ale určite. Keď to môžem zasa porovnať, musím povedať, že aj tuná na 11. brigáde vzdušných síl, mám veľmi dobrú spoluprácu s pánom plukovníkom Kožlejom a vychádzame si vzájomne v ústrety, podporujeme sa jeden druhého a teda je radosť pracovať s takýmto vedením. Avšak buďme realisti, nie na každom útvare to tak je. Nie každý veliteľ pochopil, že kaplán je tam akoby mostom medzi veliteľom a vojakom, ale aj opačne. A teda môže byť veľkou pomocou. Mnohí nás ešte vnímajú ako tých, ktorí majú svoju robotu niekde v kaplnke a do ostatného nemajú zabŕdať. Naopak, kaplán patrí rovno pod veliteľa. Tak ako aj psychológ, právnik spadajú rovno pod veliteľa, tak je to aj s kaplánom. A teda toto som sa tak naučil aj v Kanade, že veliteľ vie využívať svojho kaplána, vie kedy mu má predať akúkoľvek informáciu, aby ju kaplán posunul ďalej a vie si aj vyžiadať a takisto vie veliteľ počúvať keď mu kaplán príde a prinesie mu nejaký problém, alebo nejakú požiadavku, ktorá prichádza od vojakov. Nechce byť konkrétna, ale vlastne na to je využitý kaplán. A takto sa vlastne vylepšujeme vzťah medzi velením a mužstvom. Toto by sme sa mohli učiť aj ďalej tuná rozvíjať to, aby aj ostatní, na ostatných útvaroch pracovali tak, ako my tuná na 11. brigáde.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Ministerstvo obrany vo svojom areáli spustilo výstavbu vlastnej materskej školy. Bude tak prvým rezortom na Slovensku, ktorý svojim zamestnancom poskytne tento unikátny pro-rodinný benefit. Materská škola poskytne kapacity pre 60 detí. Vybudovaná bude z montovaných modulov zo systému oceľových profilov, pričom bude zaradená do energetickej triedy A0 a bude spĺňať všetky moderné ekologické trendy, napríklad zelená strecha, fotovoltika a podobne. Okrem toho, vďaka realizovanému technickému riešeniu, bude v prípade potreby možné veľmi rýchlo a efektívne rozšíriť kapacity materskej školy doplnením ďalších stavebných modulov. Hodnota zmluvy o dielo na stavebné práce je 1,49 milióna eur s DPH, pričom 990 tisíc eur z tejto sumy by malo byť financované z plány obnovy a odolnosti. Kolaudáciu materskej školy očakáva rezort obrany v auguste 2023, pričom súbežne pracuje na obstaraní interiérového vybavenia materskej školy a zabezpečení stravovania pre deti.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“S ďalšom výstavbou začalo ministerstvo obrany v Piešťanoch. Tento raz v areáli Vojenského historického múzea. O tom, čo bude návštevníkom múzea poskytovať nová hala, nás informoval riaditeľ Vojenského historického ústavu, plukovník Miloslav Čaplovič.”
Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu:
“Nová moderná hala pre veľkorozmerné múzejné predmety v areáli Vojenského historického múzea v Piešťanoch poskytne verejnosti a samozrejme našim zamestnancom a reštaurátorom priestory vhodné 21. storočia. Výstavbou tejto haly sme po úspešnom verejnom obstarávaní začali v decembri 2022 a jej ukončenie celej výstavby je na januára 2024, čiže 14 mesiacov. Táto hala, s pracovným názvom hala 4, rozšíri naše zázemie pre vytavenie veľkorozmerných zbierkových predmetov a doplní takto jestvujúce haly 1 až 3, ako aj predmety, ktoré sú uložené na ploche expozície v Piešťanoch. Celá expozícia bude členená do štyroch takýchto hlavných častí, Keď návštevník vojde do múzea, tak bude v roku 1945, prvý medzník vlastne bude mapovať obdobie tesne po ukončení 2. svetovej vojny, až po rok 1955, teda vznik Varšavskej zmluvy. Ďalšia etapa v expozícii tejto novej haly bude venovaná rokom 1955-1968, po okupáciu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Následná tretia časť bude venovaná expozícii v čase normalizácie, čiže rokov 1969 až po rok 1989, po november, a potom posledná časť bude venovaná či už Československej armáde, ale hlavne Ozbrojeným silám Slovenskej republiky až po súčasnosť. Tam máme zámer hlavne sa venovať aj misiám na udržanie stability a mieru vo svete, takisto ten predpoklad je o tom, že bude vystavených 75 veľkorozmerných zbierkových predmetov a takisto zvýšime aj komfort návštevníkov. Obsahovo, tak ako som spomínal, bude expozícia mapovať vojenskú minulosť Slovenska od skončenia 2. svetovej vojny až po súčasnosť a takisto sa budeme snažiť o to, aby sme mohli prezentovať naše výsledky práce aj v spôsobe reštaurovania, čiže tam bude časť venovaná reštaurátorom, kde našinci budú môcť vidieť aj ako sa staráme o malorozmerné zbierkové predmety počas istých prác, ktoré tam reštaurátori budú realizovať. Našim zámerom je takisto následne potom ako bude táto hala vybudovaná a ukončená a inštalácia expozície, modernizovať halu číslo 1 historickú, ktorá bude slúžiť v budúcnosti ako hala, kde budú vystavené lietadlá a vrtuľníky.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“O obsahu aprílového vydania rezortného časopisu Obrana nás informoval vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
“Aprílové vydanie mesačníka rezortu obrany otvára úvodným slovom generálmajor Peter Babiar. Štvrté tohtoročné vydanie … porciu čítania na Veľkonočné sviatky. O nich, ale najmä o dvoch desaťročiach duchovnej služby v ozbrojených silách sa rozprávame v s vojenským biskupom Františkom Rábekom. O zmŕtvychvstaní a sile viery uvažuje v rubrike Duchovné slovo vojenský dekan Akadémie ozbrojených síl Tomáš Huďo, len celkom nedávno povýšený na majora. A na duchovnú tému ladíme i zamyslenie o vojenskom hrdinstve a hrdinoch, nazvanej Anjeli strážni vo vojenských uniformách. Na šiestich stranách centrálnej rubriky Téma sa vraciame k nedávno skončenému najväčšiemu medzinárodnému cvičeniu na našom území Slovenský štít. S aprílovou Obranou navštívite aj cvičenie vojakov špeciálnych síl Zniev 2023, cvičenie …, do ktorého sa zapojili aj naši delostrelci v Lotyšsku a tiež slávnostné zakončenie prvého tohtoročného základného vojenského výcviku, spojené so slávnostnou vojenskou prísahou. Aprílová Obrana si všíma aj generálnu opravu vojenskej ubytovne v Martine, premeny trenčianskych vojenských opravovní so 100-ročnou históriou, či úspechy skialpinistky Mariany Jagerčíkovej z Vojenského športového centra Dukla. Nenechali sme si ujsť menovanie a povyšovanie generálov, ponuku Spojených štátov na dodávku bojových vrtuľníkov Viper, pomoc vojakov pri hasení požiaru v Banskej Štiavnici, začiatok výstavby materskej školy v areáli ministerstva obrany, ani prihraničné stretnutie náčelníkov generálnych štábov. Záujemcovia o bojovú techniku v aprílovej Obrane nájdu prehľad najbizarnejších zbraní i horúcich noviniek z ukrajinského bojiska. Ak máte radi históriu, potešia vás pokračovania seriálov o rakúsko-uhorskej armáde, Slovenskom národnom povstaní a o ruskom samopale PPS43 zo zbierok Vojenského historického múzea. V Obrane sa dočítate aj o nových filmových dielach s témou ruskej agresie proti Ukrajine, ktoré uviedol berlínsky filmový festival, o tom, ako sa z boja za mier stala zbraň ruskej hybridnej vojny proti slobode a demokracii, alebo aj o tom, čo podľa sociologických prieskumov láka mladých ľudí k vojenskému povolaniu. Mesačník Obrana nájdete vo vojenských útvaroch, v posádkových kluboch, vojenských hoteloch a nemocniciach, v knižniciach, na stredných a vysokých školách a v elektronickej podobe aj na internetovej stránke ministerstva obrany.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
"V uplynulých dňoch privítal minister obrany Jaroslav Naď na pôde rezortu v Bratislave svetovú špičku v thajskom boxe Moniku Kochlíkovú, ktorá na vrcholných podujatiach úspešne reprezentuje slovenské farby a Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica. Poďakoval sa jej za výnimočné výsledky a za úspešnú reprezentáciu Slovenska v bojových športoch, pričom ju ocenil medailou ministra obrany. Blahoželáme. Nuž a rovnako blahoželáme aj džudistke Dukly Patrícii Tománkovej, ktorá pred nedávnom zvíťazila na európskom pohári dorastencov v českých Tepliciach v hmotnostnej kategórii do 40 kilogramov. Obom úspešným športovkyniam posielame pod Urpín našu pochvalu."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
