- Dátum: 14.01.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.5 MB
. Plná poľná
[14.01.2022; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* My to dáme, znie z Martina, kde sa takmer 500 mladých mužov a žien chce stať profesionálnymi vojakmi.
* Majú guráž, tvrdia ich velitelia aj inštruktori. Pomôžeme im, dodávajú.
* V sobotu bude nielen Svetový deň armády, ale na Slovensku aj Deň delostrelectva a raketového vojska.
* Legendárny pilot, generál major in memoriam Otto Smik by sa dožil 100 rokov. Slovenský rozhlas si ho pripomenie seriálom. Ukážku z neho si vypočujete aj u nás.
* Osobnosťou rezortu je dnes nadporučíčka Dominika Geregayová, veliteľka roty vojenského základného výcviku v Martine.
* Pripomenieme si 31. výročie začiatku operácie Púštna búrka, aj pamiatku vojakov, ktorí 19. januára 2006 zahynuli pri páde lietadla AN 24 v Hejciach."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"V pondelok na základni vojenský výcvik v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine nastúpilo najviac čakateľov prípravnej štátnej služby a absolventov vysokých škôl za uplynulých 5 rokov. Príprava celkovo 491 nováčikov bude z kapacitných a organizačných dôvodov prebiehať súbežne na dvoch miestach. V Kasárňach 4. československej brigády v Martine a vo Výcvikovom priestore vojenského obvodu Lešť. S nástrahami základného vojenského výcviku sa chcú popasovať Natália Lehotská z Neveríc, Alžbeta Remešníková zo Sniny a Patrik Ondrejička zo Zavaru. Opýtali sme sa ich, prečo sa chcú vojenskými profesionálmi."
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Pretože ma lákajú výcviky a misie a to, že môžem byť v armáde."
Miroslav Minár:
"Ja viem, že aj otec je profesionálnym vojakom, má za sebou pomerne časté služby aj v Afganistane. Čiže to by bola cesta?"
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Áno, tiež chcem ísť tam, ak sa bude dať, v tých jeho stopách."
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Chcela by som vystúpiť z môjho komfortu a naučiť sa niečo nové o zbraniach a vojenských taktikách."
Miroslav Minár:
"Aký bol ten komfort doterajší?"
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Dlhé vyspávanie, leňošenie a podľa mňa som strácala tým čas."
Miroslav Minár:
"Tu vás čaká naozaj náročný výcvik. Zvládnete?"
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Dúfam, že áno."
Miroslav Minár:
"Čo ste ste okrem toho leňošenia?"
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Študovala som na vysokej škole v Prešove, výrobný manažment. Kvôli covidu sme mali 2 roky online štúdiá."
Miroslav Minár:
"To vás tak potom nebavilo a ste sa rozhodli pre službu v armáde?"
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Áno."
Miroslav Minár:
"Natalka, vy ste boli veľmi úspešnou športovkyňou, samozrejme toto bude asi malina, najmä teda tá fyzická zdatnosť tu, v Martine."
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Áno, to je veľká výhoda, že som chodila 4 roky na športové, aj som robila atletiku. Dúfam, že to zvládnem. Už iba tú psychiku nastoliť."
Miroslav Minár:
"A čo Patrik?"
Čakateľ prípravnej štátnej služby:
"No tak ja som to mal vždycky ako detský sen stať sa vojakom a rozhodol som sa síce neskôr, keď mám už 25 rokov, zajtra 26 a som sa rád, že som sa takto rozhodol."
Miroslav Minár:
"Je niekto v okolí, kto slúži? Alebo ste mali možnosť sa opýtať, že aké to teda v tej armáde je?"
Čakateľ prípravnej štátnej služby:
"Áno, mám veľa kamarátov v Seredi, v Bratislave v čestnej stráži a potom v Topoľčanoch. A tí sú spokojní a vlastne mi to odporučili."
Miroslav Minár:
"Čo očakávate od tejto vojenčiny?"
Čakateľ prípravnej štátnej služby:
"Všetko čo k tomu patrí, samozrejme, čiže čakám, že sa nejako zocelím, niečo sa naučím nové, získam tie poznatky ktoré potrebujem a hádam sa mi to podarí všetko absolvovať."
Miroslav Minár:
"Kamošky čo hovorili na to, že idete za vojandu?"
Čakateľka prípravnej štátnej služby:
"Tešili sa so mnou, že som sa na to dala."
Miroslav Minár:
"A čo priateľ čo vás doviezol?"
Čakateľ prípravnej štátnej služby:
"No bol z toho nadšený, lebo on vie, že za tým chcem ísť proste a podporí ma v tom."
Miroslav Minár:
"Nováčikom v našich ozbrojených silách sa už niekoľko rokov po sebe venuje aj inštruktor základného vojenského výcviku v Martine, rotmajster Ľuboš Podhorský."
Ľuboš Podhorský, inštruktor základného vojenského výcviku v Martine:
"V týchto najbližších chvíľach ich čaká prezentácia na personálnej skupine, potom idú na zdravotnú prehliadku, na ubytovanie na rotu, no a následne ich pošleme autobusmi do Nemšovej na vystrojenie."
Miroslav Minár:
"Áno, to bude pomerne náročné pre nich, pretože toto sú také ozaj zásadné zmeny v živote, nastúpili sem už skoro ráno do Martina. Čo by sme mohli povedať k tomu výcviku, ktorý ich čaká?"
Ľuboš Podhorský:
"Tak v prvých dňoch ich vlastne čaká najviac asi administratívy, dať dohromady nejaké tie finančné náležitosti a personálne náležitosti, v ďalšom rade to bude hlavne poradová príprava, čo sa týka tých praktických zručností. Tam vlastne vidíme najväčšie to sito, najväčšie nedostatky sa ukážu hneď v prvým hodinách, v prvých chvíľach tej poradovej prípravy, pretože tí ľudia nie sú zvyknutí na nielen povely, ale potom aj na vykonávanie samotných povelov."
Miroslav Minár:
"Samozrejme na skoré vstávanie z postelí."
Ľuboš Podhorský:
"No tak o tom ani nehovorím. Hlavne o zajtrajšku, keďže dnes asi niektorí neskončia, skončia zajtra ráno. Takže nezávidím. Budíček podľa denného poriadku 5.20 ráno. V prvý deň je tam hlavne, aby sme ich dokázali dostať do uniformy, ale tak tretí deň, streda, to bude už s ukážkou rozcvičky a vo štvrtok už to bude naplno rozcvička, minimálne taký poklus a také tie základné veci."
Miroslav Minár:
"Ale samozrejme od prvých minút, keď dostanú tú výstroj, to všetko čo majú mať, prídu do svojich ubytovacích priestorov, tak aj ukladanie týchto vecí."
Ľuboš Podhorský:
"Samozrejme, tak poriadok musí byť. Nielen ukladanie vecí, ale aj uloženie postelí a celkovo poriadok na rote a v okolí budovy. Tak patrí to k vojenskému životu. Ja si myslím, že títo ľudia sú tu dobrovoľne a musia s tým rátať, že sa na nich niečo takéto chystá a že budú musieť absolvovať nejaké takéto činnosti."
Miroslav Minár:
"Čo im zaželať ten prvý deň na vojenčine?"
Ľuboš Podhorský:
"Všetkým hlavne pevné nervy, lebo väčšina prvých dvoch dní je o čakaní a potom len zaželať im, aby mali pevné nervy s inštruktormi a aby poslúchali."
Miroslav Minár:
"V prvých hodinách pobytu za kasárenskými múrmi čakalo na čakateľov aj stretnutie s ozajstným hrdinom, rotmajstrom Miroslavom Staníkom, dvojnásobným držiteľom prezidentskej medaily za statočnosť. Ocenenie dostal za odvahu a bojové nasadenie počas pôsobenia v Iraku a v Afganistane."
Miroslav Staník, inštruktor vojenských misií:
"Som vlastne inštruktor vojenských misií, pripravujeme personál, ktorý odchádza do zahraničných misií a momentálne som bol vyčlenený pre základný vojenský výcvik."
Miroslav Minár:
"Tu teraz vidíme ozaj tú najčerstvejšiu krv našej armády, majú za sebou prvé minúty, hodiny, tu pobytu na Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine. Keby ste sa vrátili tak o tých niekoľko rokov dozadu, tie spomienky na takýto jav, kedy ste prekročili brány tu v Martine, sú ešte živé?"
Miroslav Staník:
"Spomínam si na to dosť tak jasne, ale nakoľko som ešte zažil aj základnú vojenskú službu, síce mal som perfektnú vojenskú službu, tú povinnú vojenskú službu, lebo som bol v Dukle Banská Bystrica, presne si pamätám tie pocity keď som nastúpil tuná v Martine na Podháji a presne viem tie pocity, aké majú títo chalani a tieto dievčatá čo sú tuná, preto som aj hovoril keď prišli ku mne, tak som im vravel, že prvý týždeň bude ten týždeň, kedy si odvyknú od toho civilu a nastúpia na ten vojenský vlak."
Miroslav Minár:
"Veľa skúseností máte z pôsobenia v zahraničných vojenských operáciách, na mierových misiách. Ste jediný vojak našich Ozbrojených síl, ktorý má dve medaily za statočnosť pri krížových situáciách, ktoré sa stali v Iraku, v Afganistane, takže určite odovzdáte aj skúsenosti z pôsobenia v týchto dvoch nebezpečných destináciách."
Miroslav Staník:
"No budem sa snažiť ako odovzdať čo najviac tých skúseností ktoré má, lebo sú to veci, ktoré nechcem povedať že zachránia život, ale bývajú veľmi také rozhodujúce pri tých pôsobeniach v tých zahraničných vojenských misiách. Čiže dúfam, že niekomu tie moje informácie a tie rady niekedy v budúcnosti pomôžu."
Miroslav Minár:
"Pri výcviku nováčikov bude pomáhať aj poručík Dominik Kyslík, ktorý pôsobí u 20. práporu logistiky v Prešove."
Dominik Kyslík, 20. prápor logistiky v Prešove:
"Ja som tu bol presne minulý rok v januári, takto isto som nastupoval ako teraz títo čakatelia, čiže to mám ešte také čerstvé v hlave. Sú to také príjemné spomienky ešte."
Miroslav Minár:
"Napriek tomu, že tie prvé hodiny, tie prvé týždne boli naozaj nabité, tak ako hovoril aj Miroslav Staník, že ich vlastne čaká nielen ten výcvik, ale teda tá poradová príprava, ukladanie vecí, skoré vstávanie a rozcvička. Vtedy ako ste sa na to pozerali?"
Dominik Kyslík:
"Tak áno, tie prvé dni boli ťažké. Prišli sme sem unavení, išli sme sa vystrojiť, posledný autobus prichádzal v noci, niekedy okolo jednej, ráno už o 5.15 budíček, 5.20 nástup, 5.30 rozcvička, proste je to niečo nové, ale kto chce si zvykne a naučí sa to. Vojenský život, je to také naplánované a človek musí fungovať."
Miroslav Minár:
"Čo by ste vy chceli zaželať týmto mladým adeptom na vojenské povolanie?"
Dominik Kyslík:
"Ja im želám hlavne, aby .. nech sa im vo svojej kariére darí a hlavne nech to tu zvládnu a nech sa neboja."
Miroslav Minár:
Ľuboš Podhorský, Miro Staník, aj Dominik Kyslík neskrývali radosť nad tým, že takmer všetci mladí chlapci a dievčatá sú odhodlaní zvládnuť základný vojenský výcvik čo najlepšie, aby čím skôr posilnili rady vojakov Ozbrojených síl. Svoju radosť nad tým neskrývala ani veliteľka roty bojového výcviku a v týchto dňoch aj veliteľka roty základného výcviku v Martine, nadporučíčka Dominika Geregayová."
Dominika Geregayová, veliteľka roty bojového výcviku a veliteľka roty základného výcviku v Martine:
"Prvé 4 týždne majú v podstate adaptáciu, kde budú preberať základné veci. Budú to vlastne prednášky, bude to poradová príprava, potom následne prechádzajú na taktickú, streleckú prípravu. Po absolvovaní tohto bude posledný záverečný týždeň, kde budú vykonávané personálne pohovory a po personálnych pohovoroch bude zase prebiehať poradová príprava, alebo budú nácviky na vyradenie vlastne na slávnostnú prísahu."
Miroslav Minár:
"Takou tou najatraktívnejšou časťou výcviku bývajú samozrejme tie ostré streľby, ale aj prežitie."
Dominika Geregayová:
"Áno, čaká ich to, 72-hodinové prežitie budeme mať a takisto ostré streľby celý týždeň, od pondelka do piatku budú strieľať z pištole, zo samopalu a vlastne v sobotu je vyhradený čas na hádzanie ručných granátov."
Miroslav Minár:
"Vaše želanie týmto chlapcom a dievčatám?"
Dominika Geregayová:
"Tak ja im teda želám pevné nervy, nech sú teda úspešní vo všetkom čo ich tu čaká, nech sú zdraví a nech úspešne absolvujú základný vojenský výcvik a veľa šťastia potom v kariére v Ozbrojených silách."
Miroslav Minár:
"Samozrejme, Plná poľná bude výcvik čakateľov monitorovať a veríme, že 25. februára, kedy zložia slávnostnú vojenskú prísahu, im všetkým budeme môcť osobne zaželať úspešný vstup do radov profesionálnych vojakov. Držte sa, v Martine, Sučanoch i v Centre výcviku Lešť."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie sa dozviete, že v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine to doslova vrie. Pripomenieme si Svetový deň armády a Deň delostrelectva a raketového vojska. Predstavíme vám rozhlasový seriál, venovaný legendárnemu pilotovi Ottovi Smikovi. Zoznámite sa s osobnosťou rezortu, nadporučíčkou Dominikou Geregayovou a nezabudneme ani na dve výročia, vypuknutie vojny v Perzskom zálive a tiež tragický pád lietadla AN 24 v Hejciach. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Pomimo prijatia a začiatku základného vojenského výcviku čakateľov plnia príslušníci Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine aj ďalšie dôležité úlohy. Nenudíte sa? Sme sa opýtali veliteľa základne, plukovníka Pavla Barančíka."
Pavol Barančík, veliteľ Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine:
"Nesťažujeme sa, ale je to naša povinnosť, je to naša práca, je to náš biznis, takže je to fakt výzva tých 511 ľudí plánovaných, ktorí majú dneska nastúpiť, jedna skupina Martin, druhá skupina Poprad, kvôli tomu, aby sme dodržali tie opatrenia hygienického štandardu, ktoré nám stanovil Úrad hlavného hygienika. Takže je to fajn a ešte raz, nesťažujeme sa."
Miroslav Minár:
"Áno, pomimo týchto čakateľov vám ale samozrejme bežia aj ďalšie úlohy a práve dnešný deň je taký ozaj perný, pretože začínajú aj iné aktivity."
Pavol Barančík:
"Áno, samozrejme dnešným dňom začína výcvik medzinárodného krízového manažmentu EUFOR ALTHEA a každopádne ďalší kurz na …, takže je to fakt v jeden moment tri aktivity dosť veľké, ktoré si vlastne vyžadujú zabezpečenie veľkým počtom personálu."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"V stredu 20. januára si pripomenieme 100. výročie narodenia legendárneho pilota Československých stíhacích perutí a Britského kráľovského letectva, generálmajora in memoriam Otta Smika. Počas 263 bojových letov zostrelil 10 nepriateľských lietadiel, 3 bezpilotné strely V1, ďalšie dve lietadlá pravdepodobne a poškodil 3 stroje. Okrem toho zničil aj ďalšiu techniku. Michal Herceg z Rádia Regina Západ pripravil na budúci týždeň do vysielania seriál, ktorý sa bude venovať životu a vojnovej púti Otto Smika. Seriál sa od pondelka do piatka bude vysielať každé ráno po 8. hodine. Ukážku zo seriálu máme teraz pripravenú aj u nás v Plnej poľnej."
(ukážka zo seriálu o Ottovi Smikovi)
Michal Herceg, redaktor Rádia Regina Západ:
"V tomto dome býval v rokoch 1934-1939 major Otto Smik, hrdinský vojenský letec, nositeľ najvyšších československých a britských vyznamenaní, ktorý padol v boji proti nemeckým fašistom 28.11. 1944 v Zwole, v Holandsku. Toto je text na pamätnej tabuli na dome na Podjavorinskej ulici v Bratislave, ale čo sa z pamätnej tabule nedozvieme, sú podrobnosti o rodine Otto Smika. Ja teraz hovorím s jeho synovcom Jánom Smikom."
Ján Smik, synovec Otto Smika:
"Tuná v tomto dome pri dverách sa vlastne zrazil so svojim otcom, mojim starým otcom, ktorému sa nepriznal kam ide. Povedal, že ide si pozrieť nové miesto, ktoré mu ponúkli, vlakom do Žiliny. Takto si to pamätáme z toho rozprávania."
Michal Herceg:
"Potom, počas vojny dostali Smikovci o synovi nejaké správy z Veľkej Británie?"
Ján Smik:
"Predpokladám že áno, pretože máme v rodinných albumoch pohľadnice a fotografie s popisom, kde je a správy, ktoré sa podarilo poštou nejako prepašovať."
Michal Herceg:
"S osobou vášho strýka a s jeho činnosťou bol asi problém za obidvoch režimov. Aj za Slovenského štátu a potom aj v tej komunistickej ére."
Ján Smik:
"To, že ich, jednak syn, jednak brat, bojoval na západnom fronte, tak boli samozrejme aj oni kvôli tomu perzekvovaní. Naši sa o tom aj veľmi málo zmieňovali zo strachu, že my deti o tom budeme hovoriť, budú mať z toho nepríjemnosti. Aj mali nakoniec. Môj otec mal pražské konzervatórium, ale musel robiť závozníka na trajleroch, ťažkú fyzickú prácu, vlastne celý život nie celkom sa s tým vyrovnával a takisto starý otec, ktorý mal svoju malú živnosť a prežíval s veľkými ťažkosťami."
Michal Herceg:
"Ako ste sa na vášho strýka pozerali, keď vám v rodine prinieslo povedzme to tak, viac škody ako osohu?"
Ján Smik:
"No, nikdy sa nesťažovali a myslím si, že boli jednak na brata a jednak na syna hrdí. A my deti tiež. My sme to prežívali ako veľmi romantické, dobrodružné veci. Sme cítili takú ochranu, že my sme nemali pocit, že nám niečo hrozí. Ale rodičia to asi prežívali ináč. My sme v podstate inštinktívne vedeli, že kto je dobrý a kto je zlý."
(koniec ukážky)
Miroslav Minár:
"Viac sa o živote a vojnovej púti Otto Smika dozviete o týždeň, keď pozvanie do našej relácie prijal plukovník vo výslužbe Peter Šumichrast, zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu ministerstva obrany."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Dnes ňou je ambiciózna veliteľka zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, nadporučíčka Dominika Geregayová."
Dominika Geregayová:
"Ja som sa rozhodla na strednej škole, keď som končila strednú školu v Brezne, ja som vyštudovala hotelovú akadémiu, je to taký dosť veľký skok, ale vlastne som sa rozhodla kvôli tomu, že som chcela robiť v živote niečo také dobrodružnejšie, akčnejšie. A preto vlastne som vstúpila do Ozbrojených síl. Takisto som nechcela pracovať v kancelárii s papiermi. Paradoxom je, že práve túto robotu dosť často vykonávam. V roku 2012 som nastúpila. Ja som nastúpila ako kadetka, išla som na Akadémiu ozbrojených síl, lebo tam som študovala denné štúdium bakalárska 3 roky, následne som vlastne prešla personálnym pohovorom a bola som zaradená do štruktúr Ozbrojených síl sem, na základňu výcviku, v tom čase ešte prápor výcviku a ďalšie 2 roky som študovala externe na akadémii."
Miroslav Minár:
"Napriek tomu, že teraz máte dosť tých papierovačiek, pretože samozrejme všetko musí byť v naprostom poriadku pri prijímaní týchto čakateľov. Naplnili sa aj tie túžby, alebo tie želania, tie predsavzatia ohľadom toho výcviku, alebo proste toho adrenalínu?"
Dominika Geregayová:
"V poslednej dobe áno, pretože tento rok som bola ustanovená na funkciu najprv zástupca veliteľa roty a potom následne ako veliteľka roty na bojovom výcviku. Síce pracujem veľa s papiermi, ale viacej sa dostanem aj do toho terénu, keďže vykonávame odborný výcvik, takisto máme vodenie bojových vozidiel kurz, kurz strelcov operátorov tankov, alebo BVP-čiek, takže som s odriadila aj kurz strelcov operátorov BVP na Lešti, boli sme tam 2 dni, bola tam krásna hmla, bolo to zaujímavé."
Miroslav Minár:
"Aj so streľbami?"
Dominika Geregayová:
"Áno. Streľby ostré."
Miroslav Minár:
"S akým výsledkom?" Dominika Geregayová:
"2, 2."
Miroslav Minár:
"Toto sú všetko mladí ľudia, ktorí majú pred sebou úplne nový život, novú kariéru, rozhodli sa stať sa profesionálnymi vojakmi. Ak by ste vy mohli im v tejto chvíli povedať a určite im to poviete počas tých stretnutí nekonečných, že na čo sa majú tak nejak sústrediť, aby nielen tento základný výcvik, ktorý ich tu čaká, ale aj potom tú vojenskú službu, úspešne zvládli?"
Dominika Geregayová:
"Musia sa sústrediť na to, čo chcú vlastne v živote robiť, čo chcú dosiahnuť. Ak sa budú snažiť, Ozbrojené sily ponúkajú kvantum možností vykonávania kurzov a uberania sa nejakým smerom. Záleží od toho, na aké špecializácie pôjdu atď. Ale je tam dôležitý osobný rozvoj. Takže ak oni sami budú chcieť a budú sa snažiť, myslím si, že to môžu ďaleko dosiahnuť."
Miroslav Minár:
"Vy ste to dotiahli zatiaľ na veliteľku roty. Aké sú vaše ďalšie nejaké méty, alebo predsavzatia, čo by ste chceli na tej vojenčine ešte dosiahnuť?"
Dominika Geregayová:
"Najbližší taký môj cieľ je dostať sa misiu do Bosny a Hercegoviny. Už som prešla výcvikom kľúčového personálu. V priebehu januára, februára ma čaká odborný výcvik a potom vo februári, niekedy v polovici februára, by mali byť záverečné pohovory, dúfam, že teda dopadnú úspešne a budem tento rok vyslaná na plnenie úloh mimo Slovenskej republiky, na misiu na 1 rok, takže na toto sa teším."
Miroslav Minár:
"Prácu svojej veliteľky si cení aj samotný veliteľ základne, plukovník Pavol Barančík."
Pavol Barančík:
"Keď som prišiel na základňu ako veliteľ, tak pracovala ako starší dôstojník na G3-ke. Samozrejme, na nej vidno, že je ambiciózna. Chcela ísť na rotu bojového výcviku, takže ja som jej to umožnil, samozrejme postupom času som rád, že máme aj ženy na funkciách veliteľa roty, čo je málo badaný jav v Ozbrojených silách. Hlavne nemala strach ísť na tú rotu bojového výcviku, kde fakt je personál, ktorý cvičí mechanizované tankové vojsko a ďalšie odbornosti Ozbrojených síl, tá rota funguje bez nejakých problémov, patrí medzi najlepšie hodnotené jednotky na základni."
Miroslav Minár:
"Čo jej zaželať? Jej a možno že aj týmto chlapcom a dievčatám, ktoré nastúpili dnes a ešte sa len pozerajú okolo seba vystrašene, aby jednak im ten základný výcvik dobre dopadol a pani nadporučíčke, aby sa splnili všetky tie želania a predsavzatia?"
Pavol Barančík:
"Tak pani nadporučíčke želám nech sa jej darí, aby bola čím skôr už kapitánka, lebo si myslím, že si zaslúži, aby bola povýšená. Samozrejme veľa úspechov, veľa frekventantov, ktorí skončia tie kurzy a čo sa týka čakateľov, budú to mať náročné, už len to počasie, ale aby to dali so cťou. Majú nad sebou kvalifikovaný personál, ktorý ich bude riadiť. Každopádne hlavne zdravie, šťastie a samozrejme covid nech ich naďalej obchádza."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Tieto delostrelecké salvy predznamenali, že v nasledujúcich minútach sa budeme venovať našim delostrelcom, ktorí si zajtra pripomenú svoj sviatok. Ak ste to nevedeli, tak 15. január je aj svetovým Dňom armády.
xxx
Najstaršie známe armády vznikali medzi riekami, ktoré dnes voláme Eufrat a Tigris. V polovici 4. tisícročia pred Kristom sa tam presťahoval najstarší historicky doložený národ sveta, Sumeri. Sústredenie ľudí, práce a výdobytkov spoločnosti v tamojších mestách umožnilo vďaka dostatku potravín vytvárať organizované skupiny bojovníkov, ktorých úlohou, okrem ochrany panovníka a celej spoločnosti, bolo aj podmaňovanie si okolitých národov. Delostrelectvo sa vyčlenilo spomedzi ostatných druhov vojsk takmer okamžite po vzniku prvých ťažkých strelných zbraní v priebehu 14. storočia. Bolo to najmä kvôli špecifickej obsluhe, preprave, využitiu, aj účinkom delostreleckej paľby. V boji sa delostrelectvo sústreďuje hlavne na palebnú podporu iných druhov vojsk. Deň delostrelectva si na Slovensku pripomíname v súvislosti s úspešným zasadením 5 delostreleckých plukov Československého armádneho zboru pri poľskom mestečku Jaslo. Aj na tieto tradície nadväzuje práve Cech puškárov a delostrelcov. Pripomína veľmajster cechu Jaroslav Junek a dodáva, že len v Bratislave a v okolí je 60 rôznych miest, ktoré pripomínajú dávne časy nasadenia delostrelcov."
Jaroslav Junek, veľmajster Cechu puškárov a delostrelcov:
"Keď idete do Starého Mesta, tak sa stretnete v tých múroch s tými guľami z napoleonských vojen. Keď si zájdete do Malých Karpát, tam je 52 kaverien z 1. svetovej vojny, ktoré sa budovali z toho dôvodu, keď armáda generála Brusilova sa dostala až do Bardejova, tak jednoducho bolo treba zabezpečiť obranu Viedne a Bratislava, alebo Prešpork začali budovať prvú obrannú líniu vlastne tuná v Malých Karpatoch okolo Bratislavy. Je treba si zájsť na Kamzík, kde je snáď najlepšie zrekonštruovaná takáto kaverna. To je veľmi pekný pamätníček, kde nájdete tiež mená delostrelcov na Zámockej ulici, keď si zájdete na hradby bratislavské, tak úplne na konci Kapitulskej nájdete zbytky dielne puškárskej, kde sa odlievali delá. Tou najväčšou pamiatkou sú Kutuzovove kasárne, ktoré boli vyložene postavené pre delostrelcov."
Miroslav Minár:
"Hovorí sa, pán Junek, že delostrelci, alebo delostrelectvo, to je boh vojny."
Jaroslav Junek:
"Nie darmo boli použité tieto slová najvýznamnejšími ľuďmi. Keď si prečítate v životopisoch Napoleon, Churchill a ďalší, tak takýmto spôsobom sa vyjadrujú o delostrelectve. Ale prečo sa tak vyjadrujú? Pretože tam, kde získala armáda prevahu v delostrelectve, vždycky bola aj úspešná pechota a jazdectvo. Dokonca sa hovorí, že vlastne ruské vojská pri Hradci Králové zastavilo delostrelectvo rakúske. Pechota nebola tak kvalitne vyzbrojená a vycvičená ako bolo pruské vojsko. Ale práve delostrelectvo má najväčšiu zásluhu, že nechcem povedať že nastal zvrat, ale jednoducho došlo k tomu, že bol podpísaný mier medzi Pruskom a Rakúskom."
(ukážka)
Miroslav Minár:
"Takto sa 17. januára 1991 začala operácia v Perzskom zálive s názvom Púštna búrka. Jej cieľom bolo vyhnať iracké jednotky z okupovaného Kuvajtu."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Koncom 80. rokov sa Irak zmietal v ťažkej finančnej kríze. Aby ju zmiernil, obrátil svoju pozornosť na Kuvajt, ktorý mal bohaté ropné polia a ktorý považoval za svoju 19. provinciu. 2. augusta 1991 preto iracké jednotky obsadili túto krajinu. Ohrozená sa cítila byť aj Saudská Arábia, ktorá požiadala USA o ochranu. Do zálivu sa preto v rámci operácie Púštny štít začali presúvať prvé stíhacie letky. Keď ani 12 rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN neprinútilo Saddáma Husajna stiahnuť sa z Kuvajtu, nadišiel čas na vojenské riešenie. 17. januára 1991 o 3. ráno sa začal mohutný letecký úder na Irak. Matka všetkých vojen sa začala. Nezlyháme. Boli prvé slová hlavných aktérov tzv. 2. vojny v zálive Saddáma Husajna a amerického prezidenta Georgea Busha staršieho. Prvýkrát sa od roku 1945 do bojovej činnosti zapojili aj československí vojaci, konkrétne 196 Čechov a Slovákov samostatnej protichemickej jednotky. Medzi 50 Slovákmi bol aj desiatnik v zálohe Martin Horňák."
Martin Horňák, príslušník československej jednotky v Kuvajte:
"Ja som sa neprihlásil, proste ja som sa tam ocitol a zrazu som tam bol a neviem ani ako. Vtedy sa vlastne rušili určité jednotky, v pohraničí my sme boli, tak nás zrušili, odvelili nás do Českého Krumlova kde odišli ruské jednotky, ostali prázdne kasárne, vytvorila sa jednotka pre UN. Zhodou okolností sme absolvovali výcvik čo tam bol, odišiel som domov na Vianoce a keď som sa vrátil, zrazu som si zobral iba bágel, očkovanie a z rozkazu prezidenta, pána Havla, nás všetkých odlifrovali pekne do Španielska, Alexandrie, Džidy, v Rijáde a zrazu sme boli v prvej línii na hranici."
Miroslav Minár:
"Spojeneckým vojskám so po 1014 hodinách podarilo vytlačiť iracké jednotky z Kuvajtu a 28. februára 1991 bolo vyhlásené prímerie. Československá jednotka počas operácie Púštna búrka stratila jedného muža a mala štyroch zranených vojakov. Na strane spojencov padlo okolo 400 vojakov, iracké odhady strát sa rôznia. Najčastejšie sa uvádza približne 35.000 zabitých vojakov a civilistov. Koalícia síce vyhnala Irak z Kuvajtu, ale keďže nemala mandát OSN, nemohla splniť jeden z ďalších cieľov, definitívne odstrániť Saddáma Husajna. To sa podarilo až v tzv. tretej vojne v zálive v rámci operácie Iracká sloboda. V stredu bude celé Slovensko spomínať na svojich vojakov, ktorí 19. januára 2006 zahynuli pri tragickom páde lietadla AN 24 na kopci Borsó nad maďarskou dedinkou Hejce. Nezabúdame na vás, odpočívajte v pokoji,"
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň."
