- Dátum: 14.05.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.34 MB
Plná poľná
[14.05.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"V nasledujúcich minútach budú vašimi spoločníkmi Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
*Už lietajú. Naši letci v americkej Arizone získali aj nové skúsenosti.
* Činnosť vyslúžilých paragánov zaujala aj prednostku Okresného úradu v Zlatých Moravciach.
* Blíži sa Noc múzeí. V Piešťanoch na vás čaká nová expozícia.
* Vody bude dostatok, hlásia hasiči zo Zemianskych Kostolian.
* Chemici objavili nelegálne laboratórium.
* Osobnosťou rezortu je dnes nadrotmajster Ján Horka. chemik z Rožňavy.
* A na záver pochvala pre vojakov motorizovaného práporu z Trebišova."
MODERNIZÁCIA OZROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
"Na úvod dnešnej relácie sa ale najskôr presunieme do amerického štátu Arizona, kde sa na jednej z tamojších vojenských leteckých základní pripravujú mladí slovenskí piloti. Majú za sebou už prvé lety na stíhačkách F16, ale o tom sme už hovorili pred dvomi týždňami. Dnes vám však vďaka vynikajúcej spolupráci s velením slovenských vzdušných síl prinášame autentické výpovede našich pilotov. Výcvik a školenie pilotov v USA prebieha v súlade s plánom, ktorý vyplýva aj zo skúseností inštruktorov amerických vzdušných síl. O svojich prvých dojmoch letu na stíhačke F16 hovorí nadporučík Lukáš Kúdela."
Lukáš Kúdela, slovenský pilot F16:
“Tak pred letom boli sme určite nervózni. Je to prvý let a tie postupy sú nie ešte tak úplne v našich rukách a celkovo lietadlo, takže samozrejme že sme sa tešili, ale možno prevažovala trošku nervozita a očakávanie, že aké to bude. Všetko išlo pomaly, všetko sme kontrolovali aj dvakrát a dlho a samotný let bol dlhý, ale všetko prešlo veľmi rýchlo, bolo tam veľa úloh a dosť komplexný bol ten prvý let na to, že to bol vlastne prvý let a lietadlo sa riadilo inak ako všetky doterajšie lietadlá, tam ten … systém trošku inak vstupuje do riadenia ako u ostatných lietadiel, čiže to bola pre nás taká najväčšia zmena, aj ten joystick, ktorý sa vlastne nehýbe, reaguje len na tlak. Po pristátí, tak určite sme boli celkom vytešení, že sa nám to konečne podarilo sadnúť do F16-ky a preletieť sa myslím že celkom úspešne. Nikto nemal nejaký zlý let, čo by to pokazil, samozrejme bol to prvý let, tak to nebolo ideálne, ale myslím, že sa nám všetkým podarilo odletieť.”
Miroslav Minár:
"Lukášov kolega pripája, na čo by sa mali sústrediť ďalší nádejní piloti slovenských vzdušných síl, ktorí budú zaradení do výcviku na F16-ky."
Slovenský pilot F16:
“Ja osobne by som sa viac zameral na angličtinu. Angličtina je dôležitá hlavne v lietadle, keď tam sedíte s inštruktorom, ktorý je za vami a jednak cez to rádio je to horšie počuť, je tam krátkosť času a treba okamžite reagovať na pokyny, resp. ak sa chcete niečo spýtať, tak je to, angličtina je dosť kritická. A druhá vec na čo by som sa zameral, je telesná príprava.”
Miroslav Minár:
“Obaja mladí slovenskí pilot majú po prvých letoch na stíhačkách F16 ešte jednu skúsenosť.”
Slovenský pilot F16:
“Taktiež Američania neberú to na ľahkú váhu, lebo pre nich je vlastne rodina je základ a keď nemajú to doma dobré a keď nie je dobré prostredie, tak sa môžete ťažko sústrediť na robotu, takže pre nich je veľmi dôležitá rodina, vždycky sa nás pýtajú ako doma, ako deti, ako manželky.”
Lukáš Kúdela:
“Je to vlastne aj časť takého predletového risk manažmentu, bežne pilotuje v robote 12 hodín takmer, niekedy aj viac, čiže tá rodina musí byť perfektne zabezpečená, aby sa nemuseli riešiť veci okolo, aby sa každý mohol sústrediť na lietanie.”
Miroslav Minár:
"Prví slovenskí piloti sa domov vrátia v roku 2023. Teda keď na Slovensko bude dodaných 7 stíhačiek F16 zo 14. Posledný výcvik Slovákov v USA bude ukončený v roku 2028."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“V klube vojenských výsadkárov zo Zlatých Moraviec majú výrazné zastúpenie prevažne seniori. Všetko bývalí výsadkári, ktorí však nezaháľajú a sú pre mnohých obyvateľov Zlatomoravecka príkladom. Počas uplynulého víkendu sa napríklad zapojili aj do virtuálne Behu oslobodenia. Poklonili sa obetiam 2. svetovej vojny pri pamätníkoch v okresnom meste aj v obci Zlatno a ich aktivity neušli pozornosti ani prednostke Okresného úradu v Zlatých Moravciach Hane Kováčikovej, ktorá sa so svojimi spolupracovníkmi pridala k výsadkárom.”
Hana Kováčiková, prednostka Okresného úradu Zlaté Moravce:
“Prvýkrát som ich zaregistrovala na pochode v auguste minulého roku Zlatno Skýcov, kedy sme si uctili padlých sovietskych vojakov a obdivovala som teda ich fyzické schopnosti v čele pochodu a ešte by som povedala, že s obrovským náskokom oduševnele pochodovali a aj na tých zastávkach, ako spomínali na tieto udalosti a teda čo všetko dokázali tuto vybudovať.”
Miroslav Minár:
“My sa v tejto chvíli nachádzame na table číslo 12, ktorá sa nachádza nad obcou Zlatno a práve títo páni, ktorí sú už páni v rokoch, dokážu aj takéto niečo teda nielen hovoriť o udalostiach, ale aj vybudovať takýto jednak prekrásny pamätník a potom také miesto, ktoré môžu navštíviť aj bežní turisti, ktorí prechádzajú týmto krajom.”
Hana Kováčiková:
"Obdivujem teda aj ten nápad toho ohradenie pomníka, ktorému dominujú také stĺpy s hviezdami, za každého padlého vojaka jeden stĺp a celkovo to tu pôsobí nádherne. Sú tu pozostatky lietadla, ktoré sú obrastené kvetinami a je to nádherné a naozaj tí výsadkári, vidieť to tu a rozprávať sa s nimi, pripomenúť si tie ťažké časy, ktoré teda by sme mali stále si pripomínať, je úžasný zážitok."
Miroslav Minár:
“Turisti tu pomimo toho, že spoznajú tú históriu, ktorá sa tu odohrala 22. decembra 1944, kedy dve sovietske lietadlá tu havarovali a zahynulo 11 členov osádok týchto lietadiel, tak majú tu možnosť takého posedenia v altánku, je tu ohnisko, úžasná vec.”
Hana Kováčiková:
“A tá príroda okolitá je nádherná a teda keď si človek predstaví, že tu skutočne oproti padlo lietadlo, za lesíkom padlo ďalšie, sú tu tie pozostatky a je tu nádherné ohnisko s lavičkami, prístrešok v prípade nepriaznivého počasia, je to zážitok sem prísť a som rada, že Slovenský rozhlas vlastne takýmto spôsobom prezentuje toto miesto v Zlatomoraveckom okrese. Ďakujem.”
Miroslav Minár:
“Určite sa vám poďakujú aj samotní členovia Klubu vojenských výsadkárov, pretože tam padli aj nejaké slová o vzájomnej pomoci, podpore, spolupráci.”
Hana Kováčiková:
“Áno, ja som si nafotila toto miesto a teda budem to prezentovať ďalej, aby sa ešte možno sú tu nejaké nápady majú výsadkári, ako by sa to dalo ešte spríjemniť to posedenie a ako by sa to dalo skrášliť, aby to pritiahlo ľudí, turistov, mladé rodiny, aby aj deti si mohli toto miesto navštíviť a spoznať tú históriu priamo na miesto, kde sa odohrávala.”
Miroslav Minár:
“Paragánom zo Zlatých Moraviec držíme palce a veríme, že spolupráca s prednostkou okresného úradu obohatí ich ďalšiu činnosť tak, ako napríklad aj so starostom obce Mankovce Milanom Vrábelom, ktorý organizoval všetky materiálne a finančné záležitosti, týkajúce sa rekonštrukcie a výstavby pamätníka a oddychového areálu na spomínanej table číslo 12.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
Veríme, že nadchádzajúca Noc múzeí zaujme aj návštevníkov Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Pomimo iných atraktívnych artefaktoch si návštevníci budú môcť pozrieť aj úplne novučičkú expozíciu s názvom Slováci v rovnošatách 1848-2020. V prítomnosti vedenia ministerstva obrany a velenia ozbrojených síl ju sprístupnili iba prednedávnom. Ide v poradí už o štvrtú sprístupnenú expozíciu. Ňou chcú múzejníci návštevníkom priblížiť štyri hlavné vojenské míľniky, na ktorých stoja naše vojenské tradície. Rok 1848, prvý odboj československý, druhý odboj československý a napokon novodobé ozbrojené sily a operácie na podporu mieru a stability vo svete. Vďaka novej expozícii návštevníci uvidia viac než 300 zaujímavých malorozmerných zbierkových predmetov z 22 zbierok múzejného fondu, ktoré boli doposiaľ uložené iba v depozitároch oboch múzejných oddelení Vojenského historického múzea v Piešťanoch a vo Svidníku. Expozíciu obohacujú aj ďalšie predmety kultúrnej hodnoty, pochádzajúce zo súkromných zbierok milovníkov histórie. Stála expozícia Slováci v rovnošatách 1848-2020 sa nachádza v nových výstavných priestoroch v jednej z častí historického hangáru H1 v areáli pieštanského Vojenského historického múzea. A ďalšia dobrá správa nakoniec. Rezort obrany v súčasnosti pripravuje stavebnú dokumentáciu na výstavbu novej haly vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch, ktorej expozícia bude mapovať obdobie od roku 1945 až po súčasnosť."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Aj hasiči zo Zemianskych Kostolian podporili Beh oslobodenia. V Plnej poľnej však pri nedávnom pobyte medzi chemikmi neunikla pozornosti iná ich činnosť, tá hlavná, na ktorú je táto špeciálna jednotka predurčená. No kde inde by sme hasičov zastihli, buď pri ohni, alebo pri vode. Roman Mikula teraz so svojimi kolegami tu v Zemianskych Kostoľanoch kontroluje jednu nádrž, ktorá by mohla poslúžiť aj ako zdroj pre vaše stroje.”
Roman Mikula, hasič zo Zemianskych Kostolian:
“Je to jazierko, slúži nám to na zásobu požiarnej vody, ešte keď to bolo prečistené malo to zásobu nejakých 55-60 metrov kubických, dneska je tu nejakých 35-40 metrov kubických vody. Keby sme potrebovali, tak vieme si odtiaľto potiahnuť požiarnu vodu.”
Miroslav Minár:
“No zrejme budete musieť asi vyhrnúť rukávy, pretože to jazierko je po zime dosť znečistené, zanesené.”
Roman Mikula:
"Ale tak dneska sú už trošku iná technika, máme tri hasičské cisterny a máme medzirezortné dohody medzi ministerstvom obrany a ministerstvom vnútra, Hasičským záchranným zborom, takže v rámci požiarnych poplachových plánov by sme si privolali jednotky Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru na pomoc."
Miroslav Minár:
“Majú tunajší hasiči veľa práce?”
Roman Mikula:
“Tak áno. Denne vykonávame asistenciu pri prečerpávaní PHM, plnení automobilových cisterien, alebo železničných nádržkových vozňov, alebo teda aj vyprázdňovaní, keďže sme zásobovacia základňa 3 skladujeme PHM a mazivá pre ozbrojené sily.”
Miroslav Minár:
“To je zrejme iba časť úloh, ktoré plní hasičská jednotka.”
Roman Mikula:
“Áno, to je naša denná práca, tzv. prevencia, no a potom máme výcviky zdokonaľovacie, odborné prípravy a v podstate neustále sa musíme vzdelávať a pripravovať na potencionálny zásah, či už pri požiari, mimoriadnej udalosti, nedajbože ako aj dneska sa tu cvičí RCHBO, takže pri nejakých látkach, či už chemických havárií alebo hocijakej mimoriadnej udalosti, či už v našom objekte a samozrejme držíme hotovosť aj na podporu domáceho krízového manažmentu v rámci ozbrojených síl.”
Miroslav Minár:
“My keď sme pred rokmi robili rozhovory a točili sme nejaké sekvencie do relácie Profesionál pre Slovenskú televíziu, tak sme sa rozprávali aj o tom, že aj čakáte na tú modernizáciu a že teda počkáte si, že či sa aj vám niečo ujde. Ušlo sa?”
Roman Mikula:
“Vecné prostriedky sme v podstate obmenili komplet. Rôzne čerpadlá na vodu, rozbrušovačky, vyprošťovacie zariadenia, to všetko máme v podstate vybavené. Jednu cisternu a najnovšiu cisternu máme C30 Man, tá už má dneska tiež 11 rokov a potom máme 815-ku a 148-ku Casku 32-ky, ktoré sú staršieho charakteru, ale slúžia, kazia sa, aj dneska opravujeme momentálne techniku. Špecifikácie boli spracované na obstaranie novej techniky, takže čakáme a veríme, že sa dočkáme, ale podarilo sa nám rozšíriť hasičskú jednotku z pôvodných 15 ľudí na súčasných 25 a ešte je tu v zmysle analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru, ktorá bola spracovaná asi pred 2-3 rokmi, potenciál na rozšírenie o ďalších 5 hasičov. Dúfam, už je to schválené, že ich priberieme na budúci rok.”
Miroslav Minár:
“Ako sa normálny človek môže stať vojenským hasičom? Aká je jeho cesta k tomu, aby sa dostal sem, napríklad do Zemianskych Kostolian?”
Roman Mikula:
“V okrese Prievidza, Horná Nitra, kde končia firmy či už elektráreň, bane idú do útlmu, takže na Hornej Nitre je lukratívne zamestnanie. Kto sa chce stať hasičom, musí mať základnú prípravu, 10-týždňový kurz zamestnanca závodných hasičských útvarov, potom si dá žiadosť a keď spĺňa predpoklady, tak môže sa stať hasičom.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“V Centre výcviku Lešť vyvrcholilo medzinárodné vojenské cvičenie jednotiek protivzdušnej obrany slovenských a poľských ozbrojených síl. Osobne ho vo Varšave a neskôr v Lešti skontrolovali náčelníci generálnych štábov oboch ozbrojených síl. Generál Daniel Zmeko a generál Rajmund Andrzejszak. Cvičenie malo za cieľ vybudovanie interoperabilného bilaterálneho zoskupenia protivzdušnej obrany, ktoré sa skladalo z rôznych palebných prvkov, ako aj prvkov prehľadu o situácii vo vzduchu, či na zemi. Na vytvorenie čo najrealistickejšej vzdušnej situácie boli nasadené letecké prostriedky oboch armád, vrátane najmodernejších taktických lietadiel a ďalších vzdušných a pozemných prostriedkov. Pozemnú situáciu dotvárali prvky pozemných a špeciálnych síl, ako aj jednotiek prieskumu a elektronického boja. Práve týmto komplexným scenárom sa jednalo o jedinečné cvičenie, ktoré dôkladne preverilo nielen samotnú činnosť protivzdušným cieľom, ale aj komplexnú pripravenosť na plnenie úloh v simulovanej bojovej situácii.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie vás pozveme do Zemianskych Kostolian, kde špecialisti u Rožňavy odhalili nelegálne laboratórium, predstavíme vám osobnosť rezortu a pochválime vojakov 23. motorizovaného práporu z Trebišova. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Vo svojom tradičnom druhom domove, Výcvikovom a testovacom centre radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Zemianskych Kostoľanoch v uplynulých dňoch vyvrcholila odborná príprava síl vysokej pripravenosti jednotiek práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany z Rožňavy. Boli sme pri tom. So mnou je tu teraz kapitán Peter Ujházy, veliteľ roty.”
Peter Ujházy, veliteľ roty:
“Mám tu vyčlenených 53 vojakov, je to prieskumná čata z 1. roty a 11. čata pre prápornú skupinu, ktorá sa pripravuje na ďalší rok, kedy bude mať certifikáciu.”
Miroslav Minár:
“Čo ste doposiaľ počas toho svojho výcviku zvládli, na čo ste sa pripravovali?”
Peter Ujházy:
“Prvý deň sme cvičili náhradné látky doobedu a poobede boli ostré látky na cvičisku, kde sme precvičovali odbornú úroveň týchto jednotiek podľa ich spôsobilosti.”
Miroslav Minár:
“Je streda ráno, vidím, že už máte postavenú kolónu vozidiel, vojaci už sú pripravení. Čo bude nasledovať a čo vlastne je súčasťou dnešného výcviku?”
Peter Ujházy:
“Preverujeme prieskumnú čatu v odbere vzoriek na pokyn vyšetrovateľa, ktorý je na mieste incidentu, je pripravený scenár, situácia nelegálne laboratórium na výrubu chemických bojových látok, kde sú prekurzory na túto výrobu. Policajné jednotky miestne nemajú kapacity CBRN, preto boli vyzvané jednotky na to, aby vykonali prieskum nelegálneho laboratória.”
(ukážka z cvičenia)
Peter Ujházy:
“V tejto chvíli začína scenár nelegálneho laboratória, kde veliteľka cvičiacej jednotky vyslala na prieskum vozidlo Aligátor s osádkou, prechádza cez … 1, to je miesto, kde ho zapíšu, začína výjazd na plnenie odbornej úlohy. Jednotka príde k nelegálnemu laboratóriu, kde ich bude čakať kontaktná osoba, miestny policajt, vyšetrovateľ, ktorý si ich prevezme, objasní situáciu a na jeho pokyn budú odoberať vzorky z nelegálneho laboratória pre ďalšie účely vyšetrovania. Je to nový scenár, nová skúsenosť pre prieskumné jednotky práporu RCHBO, doposiaľ to cvičili len jednotky .. tímov.”
Miroslav Minár:
“Špeciálne vozidlo Aligátor v tejto chvíli dorazilo na inkriminované miesto, chlapci sa pripravujú na ostrý zásah. Máme tu príslušníka polície miestnej, ktorá teda našla laboratórium. Čo je možné, že sa tam asi objaví?”
Príslušník miestnej polície:
“Môžu tam byť nejaké prekurzory, môže tam byť nejaká TCHL-ka, môžu tam byť bojové otravné látky, nevieme. Vyšetrovateľ potrebuje vzorku na analýzu, alebo analýza, predbežná analýza potvrdila nejaké prekurzory, čo sa tam môže vyrábať atď.”
Miroslav Minár:
“Vidím, že chlapci si chystajú, čo máte nachystané a beriete so sebou?”
Prieskumník:
“Veci na odber, čo nám je potrebné. Kontajnery, máme, lebo nevieme aká látka tam bude, tak berieme aj na odber pevnej látky, kvapalnej, alebo plynnej. Proste materiál, zber ktorého je potrebný.”
Miroslav Minár:
"Tak poďme do bojového priestoru. Sú to skúsení prieskumníci pán Ujházy?
Peter Ujházy:
“Áno. Najskúsenejší z práporu.”
Miroslav Minár:
“Tak uvidíme. Vidím, že na zásah sa chystá aj rotný Hruška. Jeho veliteľka čaty pochválila, že je jeden z dobrých a v podstate skoro najlepších vojakov. Môže to potvrdiť aj kapitán Ujházy?”
Peter Ujházy:
“Áno, potvrdzujem. Je to po 20 rokoch na prieskumných čatách jeden z najskúsenejších veliteľov družstiev.”
(ukážka z cvičenia)
Miroslav Minár:
"Vchádzame do budovy, kde bolo objavené nelegálne laboratórium.
(ukážka z cvičenia)
Miroslav Minár:
“Samozrejme, dôležité je sledovať činnosť vojakov, či postupujú správne, lebo to bude súčasťou aj ich hodnotenia.”
Vladimír Klimeš, analytik mobilného identifikačného laboratória
“Samozrejme, oni si vlastne vyrábajú vlastnú fotodokumentáciu pre ďalšie následné vyšetrovanie, v podstate oni vedia, čo majú robiť.”
Miroslav Minár:
“Áno, jeden zapisuje, druhý fotí.”
Vladimír Klimeš:
“Aby to bolo zdokumentované. Kde sa nachádzala látka, koľko odobrali, v akom stave to bolo a potom pri vyhodnotení ten vyšetrovateľ, aby mohol vzniesť nejaké obvinenie, tak bude formou toho spisu, akože.”
Miroslav Minár:
“Dobre, odoberú sa vzorky, samozrejme vnútri je nejaká kryštalická látka, tam je nejaká tekutina, čo bude nasledovať potom? Oni sa odoberú do laboratória vášho?”
Vladimír Klimeš:
“Áno, Oni vlastne celé by to mali odniesť do toho referenčného laboratória, ktoré tú vzorku vyhodnotí a stanoví vlastne, čo je to za látku a poprípade na čo sa môže využiť tá látka……”
Miroslav Minár:
“A mojim spolubesedníkom je kto?”
Vladimír Klimeš:
“Rotný Vladimír Klimeš, analytik mobilného identifikačného laboratória a zároveň vlastne na tomto výcviku ako policajt. Ja robím takéto odbery.”
Miroslav Minár:
“Čiže viete veľmi dobre posúdiť, že či postupujú správne.”
Vladimír Klimeš:
“Áno. V podstate ja som tu zároveň aj od toho, aby som vyhodnocoval tie postupy.”
Miroslav Minár:
“A zatiaľ?”
Vladimír Klimeš:
“Zatiaľ je to správne.”
Miroslav Minár:
“Dobre. Pozorne sleduje tento výcvik aj veliaci poddôstojník Ján Horka. Čo hovoríte na to, akosi počínajú títo vaši prieskumníci?”
Ján Horka, veliaci poddôstojník čaty práporu RCHBO Rožňava:
“Tak postupnosť je výborná. Robia to čo majú. V prvom rade dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia a aby nepoškodili sami seba. Vidíme, je to 3-členný tím. Spolupráca a súčinnosť je medzi nimi taká aká má byť, robia to čo majú robiť, komunikujú, čo je základ. Teraz tieto vzorky sa odobrali, v podstate neznáme, do skúmaviek, naložia sa a bezpečne sa odnesú na analytickú kontrolu.”
Miroslav Minár:
“Čiže záver by mohol byť asi taký, pán Horka, že v prípade že bude aktivovaná v budúcnosti bojová skupina, dostane sa do obdobnej situácie, tak rožňavskí chemici si budú počínať zdatne, ako to vidíme teraz, a bude na nich spoľahnutie.”
Ján Horka:
“Jednoznačne. Skutočne títo rožňavskí chemici vedia čo majú robiť, vedia čo je ich úlohou. Môžem vám 100 % povedať, že úlohu zvládnu.”
Miroslav Minár:
“A veruže zvládli, čo bolo aj záverečné hodnotenie veliteľa po skončení výcviku v Zemianskych Kostoľanoch. Samozrejme, celá 11. práporová skupina má pred sebou ešte viacero ďalších cvičení a jej pripravenosť na nasadenie do síl vysokej pripravenosti NATO preverí záverečné certifikačné cvičenie. Ako inak, Plná poľná bude tiež pri tom.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Keďže sme podstatnú časť dnešnej Plnej poľnej boli medzi chemikmi, dnešnou osobnosťou rezortu, ako inak, je chemik. Nech sa páči.”
Ján Horka:
“Volám sa rotmajster Ján Horka, som veliaci poddôstojník čaty práporu RCHBO Rožňava, 3. roty.”
Miroslav Minár:
“Kedy vy ste sa rozhodli vstúpiť do armády a pamätáte si ešte na ten dôvod, prečo to bolo?”
Ján Horka:
“Rozhodol som sa vstúpiť do armády, keď môj dobrý kamarát išiel na vojenskú základnú službu a stále vravel, že ako bolo dobre, tak reku ho budem nasledovať. Tak v 97. roku som nastúpil do práporčícku školu do Liptovského Mikuláša na odbor tankové pozemné vojsko, funkcia veliteľ čaty. Po roku práporčíckej školy v Liptovskom Mikuláši som nastúpil na prápor do Michaloviec, bol to mechanizovaný prápor, brigáda 5958 trebišovská a po dvoch rokoch zhruba, po reorganizácii, som prešiel k vojenskému útvaru Trebišov. V Michalovciach mi velil terajší pán generál Michalko a zase v Trebišove mi velil terajší pán náčelník generálneho štábu, pán generál Zmeko.”
Miroslav Minár:
“Takže samí generáli. Dali vám niečo do života tak, aby si teda povedali áno, stálo to za to, že som týchto ľudí spoznal a poznám a motivovali ma do ďalšej práce?”
Ján Horka:
“Určite áno. Títo páni generáli boli veľké osobnosti a už vtedy sa vedelo, lebo vtedy to boli velitelia práporov, jeden pán kapitán, druhý pán kapitán a už vtedy sa vedelo o nich, že budú v budúcnosti páni generáli. Ich predpoklady skutočne spĺňali, takže teraz sú naši velitelia, naše vzory, ako sa povie.”
Miroslav Minár:
“Každý vojak si nosí vo svojej torbe tú maršalskú palicu, aké boli výzvy pred vami, keď ste si povedali dobre, tak toto je to pravé orechové, toto chcem v živote robiť a chcem aj niečo dosiahnuť.”
Ján Horka:
“Dosiahol som toho veľa. Veľa vďačím skutočne ozbrojeným silám to čo som v živote dosiahol, umožnili mi taktiež absolvovať niekoľko misií zahraničných a som veľmi rád. Pôsobil som na Cypre, pôsobil som v Kosove a dali mi strašne veľa. Skúsenosti, spoznanie nových ľudí, spoznanie nových krajín a hlavne veľa priateľstiev, ktoré trvajú do dnešného dňa. Motivácia bola skutočne veľká, lebo každá jedna misia má svoje iné čaro, ako sa vraví a každá jedna misia plní svoje iné úlohy. Buď je to mierová misia na Cypre, alebo bola skutočne v Kosove.”
Miroslav Minár:
“Tieto misie určite vám dali do života toho vojenského, ale aj toho osobného, veľa. Neľutujete to svoje rozhodnutie, že ste sa stali profesionálnym vojakom?”
Ján Horka:
“Skutočne neľutujem, že som sa stal profesionálnym vojakom. Práve naopak, som rád a mám dcéru 14-ročnú, aj tá zvažuje ísť v šľapajach svojho otca a ja budem len rád keď pôjde.”
Miroslav Minár:
“Sú ešte pred vami nejaké nové výzvy, nové méty?”
Ján Horka:
“Určite áno. Prednedávnom ma oslovil veliteľ práporu, že ma dá do prápornej skupiny mechanizovaného práporu. Je to pre mňa výzva byť veliacim poddôstojníkom a dúfam, že budem nápomocný svojej veliteľke a túto úlohu spolu zvládneme, lebo len jedine kolektív môže zvládnuť takúto úlohu.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“V novembri 2020 na celoplošnom testovaní na Covid-19 v obci Lomnička sa obväzisko 23. motorizovaného práporu z Trebišova rozhodlo pomôcť viac. Profesionálni vojaci z posádok Trebišov a Prešov aj napriek núdzovému stavu vyzbierali veľké množstvo hračiek a šatstva, ktoré pred niekoľkými dňami odovzdali deťom v komunitnom centre. K poďakovaniu šťastných detí sa pripája aj Plná poľná a vojakom na východ posielame dnešnú pochvalu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
