- Dátum: 15.10.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.84 MB
Plná poľná
[15.10.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Aké sú trendy a technológie v oblasti likvidácie výbušných zariadení? Dozvedeli sme sa na špecializovanej výstave v Bratislave.
* Oslavy v Sklennom. Pripomenuli si tu 70. výročie vzniku muničného skladu.
* Aj z hasiča sa môže stať dobrý ženista. Príkladom je poručík Tomáš Havriš.
* Literárna súťaž bude aj tento rok. Tému a podmienky povie Miloslav Ščepka.
* Do jeho života vstúpili dvojky. Rotmajster Peter Belička je profesionálnym vojakom od 2. februára 2002.
* Martinskí vojaci v kasárňach na severe sú aj dobrými záhradkármi. Z dopestovaného ovocia sa potešili deti detských domovoch.
* Po potlačení Slovenského národného povstania našli partizáni útočište v horách, kde si vybudovali a zemľanky. Do jednej z nich vás dnes pozveme.
* Relácia Azimut 24/7 je aj tento raz zaujímavá. Povieme vám prečo.
* Máme pripravenú aj pochvalu. Tento raz pre psovodov z taktického krídla Sliač."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Boli to slovenskí ženisti, ktorí už od roku 1993, kedy boli nasadení na Balkáne, sa preslávili výbornými výsledkami pri vyhľadávaní a likvidácii mín a nástražných systémov. Aj preto sa Slovensko v roku 2004 stalo tzv. vedúcou krajinou v rámci NATO a vybudovalo v Trenčíne Centrum výnimočnosti. Na jeho činnosť prispievajú krajiny, ktoré majú svoje zastúpenie v centre. 6. ročník špecializovanej výstavy, ktorý dva dni hostila Bratislava, bol organizovaný práve týmto centrom. Mimo širokej odbornej verejnosti sme na výstave stretli mnoho profesionálnych vojakov, ktorí počas nasadenia v misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu odviedli perfektnú prácu a vzorne reprezentovali Slovensko a jeho ozbrojené sily. Ako napríklad súčasný náčelník štábu pozemných síl, plukovník Roland Bartakovič. Jeho špeciálny tím sa v Afganistane stal hrdinom bojiska a ocenili to aj v Kongrese v Spojených štátoch amerických."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“A vašim pričinením sa predišlo jeden mimoriadnej udalosti.”
Roland Bartakovič, náčelník štábu pozemných síl:
“Tá spomienka sa nedá vymazať. Naozaj tí ľudia, ktorí boli so mnou nasadení, boli hrdinami bojiska, dokonca americkou stranou. Tá udalosť bola jedna z mnohých, keďže sme ako tím mali 74 výjazdov, podstate ako sa hovorí vo vojenských kruhoch, za ten plot pomyselný, ktorý tam bol. Bola spojená táto udalosť s komplexným útokom na základňu.”
Miroslav Minár:
“Viem, že váš tím zamedzil tomu, aby došlo k nejakým veľkým stratám.”
Roland Bartakovič:
“Tím zamedzil veľkému výbuchu na pôde základne tým, že odhalili, alebo resp. zneškodnili jednu bombu, ktorá bola umiestnená vo vozidla a ktorá by spôsobila okrem materiálnych škôd, možno aj škody na životoch.”
Miroslav Minár:
“Mali ste také vybavenie, aké ste mali v tých rokoch, teraz ste tu, na špecializovanej výstave, ktorá poukazuje na trendy v oblasti identifikácie a následne likvidácie výbušných systémov. Je tu niečo nové, čo by ste si povedali vtedy v tých rokoch, jej, toto keby sme mali, tak by sme boli ešte väčší frajeri a väčší hrdinovia bojiska.”
Roland Bartakovič:
“Vďaka takýmto podujatiam ako je toto podujatie, na tom EOD Demonstrations and Trials, ktoré je organizované Medzinárodným centrom výnimočnosti, ktoré je našťastie na území Slovenskej republiky, pôsobia tam odborníci aj zo Slovenska, táto aktivita je taká, ktorá ukazuje trendy. Naozaj trendy, ktoré sú v súčasnej dobe v oblasti, v ktorej som dlho pracoval, to znamená odstraňovaní nevybuchnutých výbušných prostriedkov, takže tieto trendy a ako ste nazvali, že by sme boli väčší frajeri, áno, myslím si, že by sme boli. Tí ľudia, ktorí tam boli, boli by viacej chránení. Tí zasahujúci ľudia. Novým trendom je teraz virtuálna príprava personálu. Našťastie som mal tú možnosť teraz tu na mieste vyskúšať projekt, do ktorého sa pustilo Medzinárodné centrum výnimočnosti z Trenčína pod vedením plukovníka Časára, s vyvinutým softvérom na reálne dotknúť sa toho nebezpečenstva. Samozrejme v tej virtuálnej sfére. Vyzerá to skoro ako počítačová hra, ale s reálnymi vecami, ktoré sa vo svete daj nájsť.”
Miroslav Minár:
“Dodajme ešte , že na špecializovanú výstavu EOD prišlo do Bratislavy 34 vystavovateľov zo 17 krajín. Zároveň sa akreditovalo aj 270 odborníkov z 28 krajín sveta.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Pochopiteľne, že na výstave sme nahrali aj ďalšie zaujímavé rozhovory. Napríklad aj ten o včelách, ktoré vedia identifikovať nástražné výbušné systémy, ale o tom až o týždeň.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“70. výročie vzniku muničného skladu v Sklennom si prednedávnom pripomenuli zamestnanci a ich čestní hostia. Informovala nás o tom kapitánka Ida Melečková.”
Ida Melečková, Muničný sklad Sklenné:
“1.10. 1951 sa začala písať história Muničného skladu Sklené, ktorá v sebe ukrýva mnoho celoživotných príbehov, udalostí, zážitkov a spomienok. Sú to príbehy tisícov vojakov základnej služby, stoviek vojakov profesionálnej služby a zamestnancov. Rukami ľudí, pracujúcich v tomto sklade, prešlo desiatky tisíc ton munície, ktorú treba prijať roztriediť, uložiť a vydať za každého počasia, či je vonku príjemne, alebo sa čerti ženia. Za tých 70 rokov môžeme hovoriť o miliónoch kilometrov najazdených vodičmi, v miliónoch nachodených kilometrov dozornej a strážnej služby a o nespočetnom množstve splnených úloh. Sklad od svojho počiatku prešiel niekoľkými zmenami. Medzi dôležité medzníky patria roky 1952, kedy bolo sprevádzkovaných 13 skladov munície. V roku 1959 bola ukončená výstavba skladu, 1.10. 1994 sa ukončila etapa stráženia vojakmi základnej vojenskej služby a začal s výkon dozornej a strážnej služby zamestnancami fyzickej ochrany objektov. 1.1. 2006 vznikla v útvare hasičská jednotka a v októbri 2006 sa muničný sklad podriadil pred 3. výzbrojnú základňu Martin. V roku 2018, pri reorganizačných zmenách, sa navýšil počet profesionálnych vojakov k posilneniu úseku skladovania. Týchto zmien bolo omnoho viac, ale vždy zostala zachovaná hlavná úloha a to skladovanie a starostlivosť o muníciu. Je na mieste sa pochváliť, že ako prvý muničný sklad v rámci Ozbrojených síl od roku 2005 nepotreboval výnimky pre skladovanie munície. Taktiež v rámci príprav na držanie zásob NRF sa skúšali nové postupy pre skladovanie v prepravných kontajneroch pomocou ukotvenia formou nafukovacích vakov. Tieto postupy nakladania sa využívajú dodnes. Ako jediný muničný sklad v Ozbrojených silách disponuje stálo trhacou jamou, ktorá je využívaná k zabezpečeniu praktického výcviku pyrotechnikov Ozbrojených síl, ale aj ministerstva vnútra a tiež je využívaná na ničenie prestarnutej munície, prípadne munície po laboratórnych skúškach. Na záver chcem zdôrazniť výnimočnosť práce, ktorú vykonávajú všetci terajší aj bývalí príslušníci. Touto cestou chcem poďakovať najstaršiemu žijúcemu príslušníkov skladu, viac ako 90-ročnému majorovi vo výslužbe Tomášovi Zimermannovi. Bol nielen pri začiatkoch budovania, ale odpracoval v sklade 31 rokov. 40 rokov už u nás pracuje ako účtovateľka pani Mária Zimermannová a 36 rokov sú príslušníkmi hasič Marián Matyáš a skladová robotníčka Hermína Zelinová. Zostáva len zaželať nám všetkých na ďalších aspoň 70 rokov existencie, veľa zdravia, šťastia, pracovných a osobných úspechov a udržanie zodpovedného prístupu k práci na plnenie úloh logistiky Ozbrojených síl Slovenskej republiky.”
Miroslav Minár:
“K blahoželaniu k významnému výročiu sa pripája aj Plná poľná.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Poručík Tomáš Havriš je veliteľom prepravnej čaty v seredskom ženijnom prápore. Nie dlho, necelé 3 roky. Bol najskôr hasičom a my sme sa opýtali, prečo ho zlákala vojenská služba.”
Tomáš Havriš, veliteľ prepravnej čaty v ženijnom prápore Sereď:
“Je rozdiel hasič závodného hasičského útvaru, alebo hasič záchranného zboru. Takže ja som prišiel od závodného hasičského útvaru, čiže od súkromnej osoby, alebo skôr firmy.”
Miroslav Minár:
“A prečo práve ženisti v Seredi?”
Tomáš Havriš:
“Dôvod? Vyskúšať niečo nové, pretože tam som stále … kariérny aj postup, tak som rozmýšľal, že niečo vyskúšať podobné skôr s tým, že budem môcť postupovať, alebo napredovať kariérny rast.”
Miroslav Minár:
“Realizuje sa to?”
Tomáš Havriš:
“Momentálne za tie dva roky čo pôsobím, necelé 3 roky v Ozbrojených silách, tak sčasti áno.”
Miroslav Minár:
“Ste veliteľom na prepravnej čate. Tak povedzme poslucháčom Plnej poľnej, čo takáto funkcia vlastne predstavuje, čím je zaujímavá.”
Tomáš Havriš:
“Prepravná čata je čata, ktorá má na starosti tri družstvá. Družstvo obojživelných vozidiel, družstvo vozoviek a strojné družstvo. Družstvo obojživelných vozidiel, sú tu vlastne vozidlá PTS10, sú to vlastne vozidlá, ktoré dokážu prepravovať materiál, techniku a osoby na suchu a takisto cez vodu.”
Miroslav Minár:
“Áno, práve tieto PTS-ky sme videli aj počas záplav po celom Slovensku, keď bola krízová situácia, výrazne pomohli a zachraňovali nielen ľudí, ale aj majetok a zvieratá.”
Tomáš Havriš:
“Áno, je to vidieť. Buď Ozbrojené sily to používajú a takisto to používa aj Hasičská záchranná brigáda.”
Miroslav Minár:
“Tu sme teraz na cvičení, kde máte k dispozícii nielen svojich vojakov, ale aj príslušníkov aktívnych záloh. Ja som sa už bavil s vašimi kolegami a oni hovoria, že mnohí títo záložáci by v prípade krízy už mohli bez problémov nastúpiť a pracovať s vami.”
Tomáš Havriš:
“Tak vám poviem, ja som tuná v aktívnych zálohách druhý rok. Tie aktívne zálohy tuší že už prebiehajú piaty rok, čiže piatykrát a je vidieť na tých aktívnych zálohách, že fakt že vedia, sú zorientovaní. Stačí im fakt že zo začiatku prvý deň niečo ukázať, že by si vlastne pripomenuli, ale potom idú sami.”
Miroslav Minár:
“Nefrflú na ten vojenský život?”
Tomáš Havriš:
“Sú tam takíto, pretože sa im nepáčia niektoré aktivity, najmú tá telesná príprava, čo je ráno. Niektoré veci, že keď sa to dlhšie cvičí, skôr by už chceli mať voľno a tak.”
Miroslav Minár:
“Ste teda takmer tretí rok príslušníkom ženijného práporu v Seredi. Sú pred vami nejaké výzvy, méty, čo by ste chceli dosiahnuť?”
Tomáš Havriš:
“Jedna výzva už za chvíľu čaká, pretože prechádzame ako na pluk a vyzerá to tak, že budem musieť prejsť na funkciu veliteľ čaty, zástupca veliteľa roty. Budem zastrešovať funkciu zástupcu veliteľa roty, takže posun je a väčšia zodpovednosť, hlavne.”
Miroslav Minár:
“Tešíte sa na to?”
Tomáš Havriš:
“Aj teším, aj trochu nie, ale je to výzva.”
Miroslav Minár:
“Držíme palce, nech sa podarí všetko.”
Tomáš Havriš:
“Ďakujem.”
PLNÁ POľNÁ
Miroslav Minár:
“A teraz nech nás dobre počúvajú študenti stredných a vysokých škôl. 500, 400 a 300 eur môžete získať, ak sa zapojíte do tradičnej literárnej súťaže. Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače, vám teraz povie viac.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"Minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď a rezortný mesačník Obrana vyhlásili 17. ročník súťaže v tvorivom písaní pre študentov. Žiaci stredných a poslucháči vysokých škôl môžu súťažiť v žánroch poviedka a úvaha v slovenskom jazyku, tohto roku na tému Vojenská prísaha. Súťažné práce v rozsahu od 1000 do 5000 znakov, aj s medzerami, treba vo formátoch typických pre Word, to znamená doc, docx, odt, alebo pdf, posielať do 21. novembra tohto roka na e-mailovú adresu sutaz@mil.sk. Z prihlásených prác, ktoré splnia základné kritériá a budú obsahovať požadované náležitosti, odborná porota rezortu obrany vyberie do finále v každej kategórii po 5 najlepších. Práce, ktoré postúpia do finále, budú od 1. do 6. decembra uverejnené na facebookovom profile ministerstva obrany, kde ich verejnosť bude môcť hodnotiť pridelením hlasu, teda liku. Výsledky súťaže organizátori zverejnia 8. decembra. Prvé 3 najlepšie hodnotené práce v každej kategórii získajú okrem iných ocenení aj finančné prémie 500, 400 a 300 eur. Víťazné práce uverejní tiež rezortný mesačník ministerstva obrany Obrana. V e-mailoch s prácami súťaže všetci uvedú základné údaje o sebe, meno, priezvisko, adresu, školu, vek, kontakt a priložia vyplnený súhlas so spracovaním osobných údajov. Formulár na tento súhlas i ďalšie podrobnosti, dokonca aj text aktuálnej vojenskej prísahy nájdu na webovej stránke Ministerstva obrany Slovenskej republiky."
Miroslav Minár:
“Nuž a aby ste mali tú správnu motiváciu, započúvajte sa teraz do slov vojenskej prísahy.”
Z vojenskej prísahy:
“Slávnostne prisahám, že budem verný Slovenskej republike. Sľubujem, že budem zodpovedne plniť úlohy, ktoré Ozbrojeným silám vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a budem vykonávať vojenské rozkazy. Budem čestným, statočným a disciplinovaným vojakom. Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas, pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna @mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie sa zoznámite s rotmajstrom Petrom Beličkom. dnešnou osobnosťou rezortu zo Serede. Poďakujeme sa vojakom z Martina za nezištný čin, pochválime psovodov zo Sliača, povieme vám aké zaujímavosti prináša Azimut 24/7 a pozveme vás aj do jednej partizánskej zemľanky. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Tých dvojok, ktoré vstúpili do života rotmajstra Petra Beličku, je hneď niekoľko. Len pre ilustráciu, profesionálnym vojakom sa stal 2. februára 2002 a je ním stále. Dnes je dokonca aj osobnosťou rezortu. Zoznámte sa.”
Peter Belička, profesionálny vojak:
“Nastúpil som na základnú vojenskú službu 1. januára 2001, kde som absolvoval až do septembra základnú vojenskú službu. O profesionálnej službe vtedy sa ešte ani asi hovorilo len nahlas. Slúžil som na vojenskom útvare 4405 Nitra Zobor, protivzdušná raketová obrana. Do vojenskej služby ma nalákal náčelník štábu výcvikovej základne mierových síl OSN, major Kubiš, ktorý videl vo mne taký možno že aj potenciál a v podstate nahovoril ma na službu na takomto útvare, ktorá plnila výcvik do mierových misií OSN, takže bolo to veľké lákadlo a nastúpil som 2. februára 2002 do profesionálnej vojenskej služby a v podstate o toho roku až dodneska som profesionálnym vojakom.”
Miroslav Minár:
“Áno, to bolo výnimočné stredisko, výnimočná jednotka výcviková základňa mierových síl OSN, pretože odtiaľ bolo aj veľmi blízko na misie a operácie.”
Peter Belička:
“Áno, v podstate vykonával som veliteľa družstva zabezpečovacej jednotky, ale zúčastňoval som sa aj samotných výcvikov príslušníkov do mierových misií, kde som mal možnosť získať obrovské skúsenosti s týmto výcvikom a neskoršie mi bolo umožnené aj v roku 2004 sa dostať na mierovú misiu OSN, teda na Cyprus, kde som vykonával zástupcu veliteľa pozície na PS123.”
Miroslav Minár:
“Áno, to bolo pozorovateľské stanovište. Vám osobne táto misia otvorila tak viac oči a dala taký väčší rozhľad na to čo vás v tej vojenskej kariére bude očakávať?”
Peter Belička:
“Misia OSN bola špecifická samozrejme, ale ako mladému človeku, 22 rokov som mal v podstate, mi otvorila v prvom rade oči samostatnosti, rozhodnosti, pretože poddôstojník už musí byť samostatný a rozhodný, musí vedieť rozhodovať samostatne, takže na tejto misii som sa skutočne naučil od taktických záležitostí, orientačných, až po v podstate riadenie ľudí a vzťahov, dá sa povedať doslova všetko, takže bola to taká dá sa povedať štartovacia misia pre mladých ľudí určite výborná.”
Miroslav Minár:
“No a potom neskôr prišlo aj rozhodnutie presťahovať sa do Serede, stať sa príslušníkom už v podstate legendárneho ženijného práporu.”
Peter Belička:
“Tak ono sú to také okolnosti, že bohužiaľ výcviková základňa mierových síl OSN sa rušila a bolo mi ponúknuté miesto v ženijnom prápore Sereď, ktoré má v podstate od bydliska 20 kilometrov, takže neváhal som a chcel som ísť k ženistom, pretože ženisti takisto pôsobili v rôznych operáciách, ako bol Afganistan a Irak, čo som mal možnosť takisto absolvovať. Dostal som sa v roku 2006 na misiu Irak Freedom, kde som takisto pôsobil vyše pol roka.”
Miroslav Minár:
“Áno, iracká misia bola špecifická, zvláštna, pretože to už bola bojová operácia.”
Peter Belička:
“Mali sme mandát mierovej operácie, ale plnili sme úlohy odborné, sanačné, pyrotechnické úlohy. Ja som vykonával vodiča na zabezpečovacej jednotke, ale mal som teda možnosť sa dostať od logistických konvojov, ktoré sme doprevádzali, až po splnenie úloh odborných a to bolo sanovanie priestorov s muníciou, takže pôsobil som a odbornosť som takisto získaval aj v tomto smere v Iraku. Obrovská skúsenosť, dá sa povedať celoživotná, keďže je to jedna z najnebezpečnejších oblastí na svete.”
Miroslav Minár:
“Čo na túto vašu prácu hovorí tá najbližšia rodina? Fandí?”
Peter Belička:
“Určite áno. Začiatky boli ťažké, pretože to povedomie nebolo také, ale dneska, myslím si, že moja manželka, aj teda rodina, sú na mňa hrdí, pretože 20 rokov v Ozbrojených silách je dosť dlhá doba a manželka je veľmi tolerantná, rodičia mi boli vždycky nápomocní, aj pri odchodoch na takéto zahraničné misie ma veľmi podržali, takže tá rodina je základ a tá podpora doma je veľmi dôležitá pre každého profesionálneho vojaka, určite.”
Miroslav Minár:
“Sú ešte pred vami nejaké nové výzvy?”
Peter Belička:
“Smažím sa dostať na odborný kurz a vzdelávať sa, pretože to vzdelávanie v tej armáde je veľmi dôležité, posunúť sa nejakým smerom. Posunul som sa smerom z tej logistiky, kde robím inštruktora pre riadenie premávky a týmto smerom by som sa chcel uberať a to by bola logistika a zabezpečovanie týchto našich jednotiek zase touto formou, čo je takisto veľmi dôležité.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Príslušníci výcvikovej jednotky vojenských misií Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine rozviezli do centier pre deti a rodinu v Necpaloch v Martine do Domova sociálnych služieb sv. Martina v Martine a Strediska evanjelickej diakonie v Sučanoch úrodu ovocia, ktorú pozbierali v areáli kasární 4. československej brigády v Martine. O stromy sa v pridelených priestoroch základne v rámci údržby celoročne stará nadrotmajster Anton Havlín spolu so svojimi kolegami. Dávame palec hore a posielame pochvalu Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Vo Vlkanovej, v časti Hronsek, v reáli tamojšej vojenskej polície, bol 16. ročník majstrovstiev vo výkone psovodov a služobných psov ministerstva obrany. Súťažilo sa v troch disciplínach. Poslušnosť, cviky obrany a vševojsková disciplína. Svoje sily si zmeralo dokopy 7 psovodov so služobnými psami. Taktické krídlo Sliač reprezentovali dvaja psovodi. Boris Hronec so služobným psom Barniem a Eva Smedová so služobným psom Gerom. A boli úspešní. 1. cenu si odniesla psovodka Eva Smedová so svojim psom, v kategórii jednotlivcov a prvenstvo získala aj v disciplíne poslušnosť. Boris Hronec sa so svojim psom umiestnil na 2. mieste v kategórii jednotlivcov. Nuž a v kategórii družstiev sa už po piatykrát za sebou stali majstrami psovodi Taktického krídla Sliač. Blahoželáme a aj vám patrí pochvala dnešnej Plnej poľnej.”
AZIMUT 24/7
Miroslav Minár:
“O obsahu ďalšieho vydania magazínu Azimut 24/7 informuje poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:
“Bosna a Hercegovina, slovenský príspevok do operácie EUFOR ALTHEA a cvičenie … 2021. Do tohto medzinárodného cvičenia sme vyslali náš 52. výsadkový prápor, ktorý si v reálnom prostredí i s ďalšími zapojenými krajinami precvičil svoju nasaditeľnosť.”
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/7 si môžete pozrieť od tejto nedele na facebookovom profile Ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimutu 24/7.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Po potlačení Slovenského národného povstania našli partizáni a vojaci útočište v horách. Aby prežili sychravú jeseň roku 1944 a následne zimu, postavili si zemľanky. Poďme sa teraz s nadšencom vojenskej histórie Miroslavom Horníkom pozrieť do jednej z nich.”
Miroslav Horník, nadšenec vojenskej histórie:
“Keď sa presúvali partizáni do hôr, potrebovali niekde si zabezpečiť ubytovanie. Najdostupnejším spôsobom ubytovania bola zemľanka, ktorá zabezpečovala okrem … ako budova postavená na povrchu, zároveň tepelnú izoláciu. Tým, že sa zakopala zemľanka do zeme, výrazne sa znížilo kolísanie teploty, nároky na vykurovanie a všetky ostatné záležitosti takéto. Väčšinou boli budované z guľatiny. Tá bola najdostupnejšia. Túto, ktorú sme my tu vybudovali, je postavená v podstate podľa originálnych, ešte sovietskych podkladov, ktoré existovali.”
Miroslav Minár:
“Podľa nich mali zemľanky väčšinou rozmery 3x4 metre a poskytovali úkryt, resp. ubytovanie 5-7 partizánom.”
Miroslav Horník:
“Zemľanku sme postavili v podstate za dva dni, ale s tým, že jamu nahrubo vykopal bager. Inak by trval výkop podľa vojenských noriem 3-4 dni. Vyšlo približne 10 kubíkov zeminy.”
Miroslav Minár:
“Sadám si na okraj lôžka, no poviem pravdu, nie je to síce ako doma na posteli či pohovke, ale lepšie pohodlie v horách si ani neviem predstaviť.”
Miroslav Horník:
“Lôžko je riešené takým systémom, že je to v podstate zdvihnutá zemina, na nej je položené seno, alebo slama sa položila, to bolo nielen tepelná izolácia, ale zároveň aj aby to bolo mäkšie. No a prikryté celtami, alebo nejakou inou plachtou. Strop je robený v podstate klasická konštrukcia krovu, podopretý na koncoch a v strede, horná časť musí byť dostatočne pevná, ako aj krokvy kvôli tou, že je to zaťažené vrstvou zeminy. My sme to nezaťažovali plnou vrstvou, ako v originále, kde to bývalo 20-30 cm, v niektorých prípadoch až pol metra, ale tuná sme to zakryli takými 10 centimetrami. Výrazne to pomohlo už aj na pocit, aj na izoláciu, aj voči vonkajším teplotám. V priebeh keď bolo vonku 30 stupňov, tuná bolo 22.”
Miroslav Minár:
“Zemľanky si v zimných mesiacoch udržiavali konštantnú teplotu okolo +10 stupňov. Stačilo si iba trochu prikúriť a bola v nich zrazu izbová teplota.”
Miroslav Horník:
“Takže vykúriť by sa to dalo a ďalšia vec bola, že partizáni neboli tak povedal by som rozmaznaní, ako sme my v súčasnosti. Lebo my sme zvyknutí teraz všade máme 22-24, 25 stupňov, aj v zime, ale to boli ľudia, ktorí boli zvyknutí na 15-16 -stupňové teploty úplne bežne. Lebo aj v tých dedinských domoch sa nekúrilo pravidelne. Vykurovala sa jedna izba.”
Miroslav Minár:
“Partizáni v horách dbali aj na to, aby obydlia boli dostatočne zamaskované. Opäť prišla vhod zemina, ktorá mala aj dobré izolačné vlastnosti.”
Miroslav Horník:
“Zemľanka je kopaná do hĺbky približne 1,5 metra, čo je výška bočných stien a nadstavená ešte asi 70 centimetrov do vrchu. Strecha zemľanky je pokrytá doskami, keďže som nemal toľko guľatiny, na ktoré je položená dechtová lepenka, ktorá bola dostupná. Ďalšie nakrytie je seno, plus zemina. To seno je tam kvôli tomu, aby sa nešmýkala zemina po povrchu. Zároveň to vytvára dojem kusu skládky, lebo len nejak nahrnutej zemi.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
