- Dátum: 17.06.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.9 MB
[17.06.2022; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
„Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Striedanie veliteľov pod Zoborom. Skúseného veliteľa nahrádza rovnako skúsený zástupca. * Tábor kvitnúcich detských nádejí pri Kyjeve rozkvitol detskými úsmevmi. Aj vďaka Slovákom. * Pod Urpínom Dukláci a vojaci zabávali návštevníkov Dňa otvorených dverí. * Pripravte sa, tradičný Veteránsky výstup na Ďumbier bude už o týždeň. * Záložáci cvičia aj tento rok. Na výcvik v tom nasledujúcom sa môžete prihlásiť už teraz. * Nikola Vajglová z Hlohovca obhájila prvenstvo v polmaratóne. Pochválime ju.“
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
„Doslova posledné hodiny dnes v kasárňach pod majestátnym Zoborom strávil dlhoročný príslušník tamojšej protilietadlovej raketovej brigády plukovník Jozef Paňko. Posledné roky bol veliteľom tejto výnimočnej jednotky a tak v nasledujúcich minútach si zaspomína nielen na toto obdobie, ale aj na svoju kariéru pod Zoborom, kde strávil 27 rokov služby. Asi sa vám, pán plukovník, bude veľmi ťažko odchádzať, pretože toto je vaša srdcová záležitosť, Nitrianska protilietadlová raketová brigáda. Koľko rokov ste tu vlastne slúžili a kedy ste nastúpili?“
Jozef Paňko, veliteľ protilietadlovej raketovej brigády v Nitre:
„Príchod na brigádu som hlásil v roku 1995. A keď dobre rátame roky, už to bude 27 rokov. Počas tých 27 rokov mal som aj možnosť plniť úlohu mimo Slovenska, v operáciách alebo v misiách, ale aj v štruktúrach NATO, kde som tak isto získal či už veliteľské alebo iné skúsenosti k tomu, aby ako veliteľ brigády, ktorým som bol ustanovený pred 3 rokmi, som mal to, čo každý veliteľ potrebuje, skúsenosti a schopnosť vytvoriť si tím ľudí, s ktorým dokáže plniť si vízie alebo úlohy, ktoré pred ním stoja.“
Miroslav Minár:
„Samozrejme, celých tých 27 rokov bolo hektických, sprevádzala vás jedna úloha za druhou, jedno opatrenie za ďalším, ale asi najhektickejšie bolo to obdobie tých posledných 3-4 rokov.“
Jozef Paňko:
„Áno, v tomto máte pravdu. Keď zoberiem tie začiatky, áno, ja som prešiel tými odbornými funkciami, potom veliteľskými, ale nepamätám si, nepamätám si obdobie, ktoré je za posledné 2-3 roky. Samozrejme, tak ako spoločnosť je ovplyvnená, či už to bolo choroba Covid a všetky opatrenia, potom sme tu mali vakcinácie, no a teraz tá katastrofa, ktorá je spojená s Ukrajinou a s tým konfliktom, tak isto ovplyvňuje chod tohto útvaru a pôsobí na mňa, aj osobne, a na kolegov, s ktorými plníme úlohy. Tak, ako jednu z úloh teraz, v súčasnej dobe sme jedným z veliacich útvarov, ktorý plní úlohy v podstate na hraniciach s Ukrajinou. Osobne som tam strávil 3 týždne, kde som rozbehol na južnej časti tie úlohy, ktoré sme mali v asistencii pre ministerstvo vnútra. Tri roky velenia v tejto brigáde môžem hodnotiť, že boli pre mňa tie najnáročnejšie. Ale na druhej strane aj najplodnejšie roky, kde som využíval to, čo som získal tak, ako som povedal, či už na technických funkciách, veliteľských, ale určite aj skúsenosti z misií alebo operácií, kde som pôsobil dvakrát ako veliteľ, kde som velil 5 národnostiam.“
Miroslav Minár:
„Samozrejme do toho všetkého prišiel aj výcvik, pretože vlastne len pred niekoľkými dňami sa napríklad skončilo také cvičenie najznámejšie, Tobruq Legacy.“
Jozef Paňko:
„Určite áno, lebo 27 rokov som tu pôsobil. Nebudem špecificky hodnotiť tri roky. To jadro kolektívu, to velenie, ktoré som poznal už roky, tými rokmi sme sa poznali tak, že som dokázal, a spolu s nimi, plniť tie úlohy. Áno, jednej z tých najdôležitejších úloh bolo udržať spôsobilosť protivzdušnej obrany, ktorá bola spojená s výcvikmi, či už národnými alebo zahraničnými, a dosiahnutím v podstate toho vrcholu výcviku, ktorým boli bojové ostré streľby. Počas môjho pôsobenia sme sa zúčastnili na medzinárodných cvičeniach, tak, ako ste podotkol, Tobruq Legacy, posledné cvičenia sú už pod záštitou NATO, premenovali sa na rely Ramstein Legacy, a v podstate je len týždeň, keď sa mi jednotka v počte 70 profesionálnych vojakov vrátila. Tak isto musím povedať, že som hrdý na nich, vykonali sa bojové ostré streľby z prenosných systémov 9K38 Igla z výsledkov výborných. Keď budem konkrétny, odstrieľalo sa 14 rakiet, z ktorých 11 zasiahlo cieľ s hodnotením za 1. Počas môjho velenia to boli druhé streľby s takýmto výsledkom. Takže, keď hovoríme o tom zhodnotení výsledkov práce a tom úsilí, tak som hrdý a s takou úctou aj odovzdávam funkciu novému veliteľovi. Keď hovorím o novom veliteľovi, ja mu držím palce, pretože áno, byť veliteľom nie je jednoduché. Každý veliteľ počas tej doby, keď vykonáva funkciu, musí prijať neraz ťažké rozhodnutia, musí vydať rozkazy, ktoré nie vždy sú možno aj populárne a musí riešiť veľa vecí, či už sú to vzťahové veci, technické veci. A skrátka udržanie chodu tej jednotky alebo útvaru. Preberá funkciu profesionálny vojak, dôstojník, ktorého poznám 21 rokov. Ide o v súčasnej dobe môjho zástupcu, podplukovníka Pavla Kožleja. A ja som presvedčený, že tak, ak mne sa podarilo nadviazať na predchádzajúce úspechy, že aj on tú štafetu potiahne ešte ďalej a bude sa mu nielen dariť, ale ja verím, že v histórii tejto brigády bude tiež ten, ktorý sa dočká ďalšej modernizácie, pretože už je to nevyhnutná potreba nahradiť tie staršie systémy, ktoré ešte obsluhujeme a sú náročné na údržbu a prevádzkyschopnosť. Takže ja mu držím palce v tomto a verím, že keď bude čas a vrátim z plnenia úloh v zahraničí, kde ma vysiela minister obrany, tak verím, že tá história tohto útvaru bude pokračovať, ale bude založená na nových systémoch protivzdušnej obrany, ktoré budú schopné plnohodnotne brániť vzdušný priestor tejto republiky.“
Miroslav Minár:
„A ešte, pán plukovník, je tu výborná príležitosť, možnože aj takto verejne, poďakovať sa vaším vojakom, ich rodinným príslušníkom, že dokázali jednak splniť tie úlohy a dokázali aj tí tam doma vydržať to strádanie, ktoré prináša služba profesionálneho vojaka.“
Jozef Paňko:
„Dosiahnuť výborné výsledky, či už v bojovej príprave alebo pri úlohách, ktoré sme plnili, či už to bolo Covid alebo utečenecká kríza, by bez kolegov, kolegýň samozrejme nešlo. Ja im týmto chcem poďakovať za spoluprácu a prácu, ktorú odviedli pre túto krajinu, Ozbrojené sily, ale hlavne pre tento útvar, ktorý zviditeľnili a dokázali veľmi pozitívne prezentovať. Ja poviem, že aj napriek ťažkému obdobiu, ktoré sme spoločne prežili, na druhej strane som bol hrdý a veľmi rád, pretože tých poďakovaní za tú prácu, ktorú odviedli počas testovaní, v nemocniciach, kde to bolo veľmi náročné a tak isto teraz na hranici, by mi mohli bývalí velitelia závidieť. Ja chcem poďakovať aj ich rodinným príslušníkom, lebo samozrejme tá podpora bola veľmi potrebná, viac menej obojstranná. Príslušníci brigády boli odlúčení viac od rodín, pretože si to vyžadovalo to plnenie úloh. Tak chcem veriť, že sa to nejakým spôsobom neodrazilo na ich rodinnom živote, ale skôr naopak, že skôr našli tú cestu a dokázali sa vyrovnať s tými prekážkami. A tak, ako my hovoríme, obdobie, ktoré bolo, nás naučilo kriticky myslieť a konať. Že aj v tých rodinách to puto spoločné sa ešte viac upevnilo.“
Miroslav Minár:
„Plukovník Jozef Paňko by už v nedeľu mal nabrať smer za veľkú mláku. Aj v Amerike mu želáme, aby sa mu všetky plány splnili a vrátil sa obohatený o nové skúsenosti. Dnes na slávnostnom nástupe brigády prevzal funkciu veliteľa podplukovník Pavel Kožlej. Nejde do neznámeho prostredia, avšak nová pozícia vyvoláva určitý rešpekt. Keď prišlo to rozhodnutie, pán Kožlej, že teda preberáte štafetu veliteľa brigády, čo to v tom momente vo vás vyvolalo? Aké emócie?“
Pavel Kožlej, nový veliteľ protilietadlovej raketovej brigády v Nitre:
„Veľmi ťažko sa to nejakým spôsobom opisuje, vzhľadom k tomu ale, že som príslušníkom tejto brigády už nejaký ten čas, vedel som do čoho idem. Ale do dnešného dňa vlastne ešte tieto informácie ..., takže nie som ešte úplne nastavený na tomto, tak hádam to všetko nejakým spôsobom opadne po celom tom procese prevzatia a odovzdania funkcie.“
Miroslav Minár:
„Asi ani nebol čas nad tým príliš premýšľať, pretože iba pred niekoľkými dňami ste sa vrátili z významného cvičenia, kde, ako povedal ešte stále veliteľ brigády, vynikajúce výsledky.“
Pavel Kožlej:
„Áno, áno. Takže presne tak, ako hovoríte, nebol čas rozmýšľať nad vecami. A stále nie je čas rozmýšľať nad nejakými vecami. Teda žijeme nejakú tú hektickú dobu, množstvo úloh, takže nie je čas sa zastaviť a nejakým spôsobom porozmýšľať, prehodnotiť. To cvičenie, tak je to vlastne pokračovanie tej série cvičení na Tobruq Legacy, ktoré bolo zo začiatky binacionálne alebo binárodné Slovenskej republiky a Českej republiky. Postupom času to prerástlo do cvičenia pod záštitou teda AIRCOMu, alebo teda veliteľstva vzdušnej zložky v rámci Aliancie NATO. Aktuálne to zastrešuje AIRCOM s velením v Ramsteine. Cvičenie zamerané teda hlavne na tie spôsobilosti jednotiek PVO, počnúc interoperabilitou, velením, riadením a samotným použitím, operačným použitím jednotiek PVO v zložitom dynamickom operačnom prostredí.“
Miroslav Minár:
„Zložité dynamické prostredie vás očakáva určite aj v nasledujúcich dňoch a týždňoch, kedy teda naplno sa už potom prejavia aj tie ďalšie podružné úlohy, ktoré ako veliteľ brigády budete musieť realizovať a plniť. Ale máte jednu obrovskú výhodu, pretože tak, ako povedal plukovník Vaňko, budete sa môcť oprieť o dobrý tím.“
Pavel Kožlej:
„Áno, to je dôležité, že ten tím, ktorý tu je, je plnohodnotným, odborne pripraveným, takže kedykoľvek sa ozaj môže človek na neho spoľahnúť. A ostatne, to obdobie, ktoré predchádzalo tomuto všetkému, to aj dnes a denne dokazuje tento štáb, ale nielen štáb, ale aj velitelia.“
Miroslav Minár:
„Čo očakávate od tejto dôležitej funkcie, ktorú preberáte práve dnešným dňom?“
Pavel Kožlej:
„Osobne, veľmi ťažko aktuálne nachádzam nejaké slová, ale čo očakávam? Tak určite to penzum tej zodpovednosti sa opäť znova rozšíri, celkovo zodpovednosť už nielen za nejakú tú dielčiu oblasť, oblasť výcviku alebo pripravenosti jednotiek na nejaké to bojové použitie, ale celkovo tá oblasť administratívna a logistická, technická. A nielen teda tá výcvičná alebo výcvik ako taký. Takže to penzum zodpovednosti sa rozšíri, spektrum celého toho, aj tých úloh samozrejme.“
Miroslav Minár:
„Čo si zaželať?“
Pavel Kožlej:
„Čo osobne? No, tak hlavne zdravie teda. Zdravie, podpora zo strany manželky a rodiny ako zostáva zachovaná, takže to zdravie a pokiaľ to všetko ostatné bude, tak ja si myslím, že to spolu dáme. S tým kolektívom, ktorý tu je, že to spolu dáme.“
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
„A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie zavítame spolu s Pavlom Vitkom na Ukrajinu, konkrétne do Parku kvitnúcich nádejí, kde aj vďaka pomoci zo Slovenska sa realizuje výnimočný projekt. Z Kyjeva sa presunieme do mesta pod Urpínom, kde naša Dukla dokorán otvorila svoje dvere širokej verejnosti. Pozveme vás na tradičný veteránsky výstup na Ďumbier a pochválime Nikolu Vajglovú z Hlohovca, ktorá obhájila prvenstvo v polmaratóne. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
„Slovenské médiá pravidelne prinášajú informácie o tom, ako Slovensko pomáha vojnou skúšanej Ukrajine. My vám už o chvíľu povieme, ako deťom nášho východného suseda pomáha spolu s partnermi vojenská podporná nadácia a ako sa do konkrétnej pomoci zapojili profesionálni vojaci a zamestnanci rezortu. Takto privítali medzi sebou ukrajinské deti šéfredaktora časopisu Obrana a člena správnej rady Vojenskej podpornej nadácie Pavla Vitka. My sme ho zastihli v čase, keď sa vracal z Tábora kvitnúcich nádejí z Kyjeva.“
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana a člen správnej rady Vojenskej podpornej nadácie:
„Práve dnes sa končí prvý z troch 12-dňových turnusov pre ukrajinské deti v tábore, ktorý pre ne zorganizovala Vojenská podporná nadácia v spolupráci s ukrajinskými priateľmi a ten tábor je neďaleko Kyjeva. Tieto tábory sú 12-dňové, pôvodne mali byť 3 turnusy, ale po tohto týždňovej dohode správcu Vojenskej podpornej nadácie Milana Gajdoša budú ešte ďalšie 2, pretože je obrovský záujem zo strany ukrajinských rodičov umiestniť v takomto tábore ich deti. O čo ide? Ide o to, že v okolí Kyjeva, v mestách Irpiň, Buča a tak ďalej, je veľmi veľa zbombardovaných domov. Tieto deti tam prežívali v pivniciach a v tzv. pohreboch, to sú pivnice, ktoré sú mimo domu, nie sú to teda klasické suterény alebo pivnice pod domami, ale v záhradách alebo niekde na poli. Prežívali aj mesiace. Veľmi ťažko psychicky poznačené, dá sa povedať. A tento tábor, ktorý trvá 12 dní, v tomto tábore sú okrem klasických vedúcich aj dvaja psychológovia, ktorí sa snažia pomáhať týmto deťom. Ide o skautskú formu tábora s využitím izraelských prvkov práve pre deti, ktoré prežívajú posttraumatický stres, pretože v Izraeli majú s rozličnými náletmi svoje skúsenosti a tak využívajú tieto skúsenosti. Vojenská podporná nadácia získala tieto financie prostredníctvom benefičného koncertu, ktorý sa volal Očami srdca a ktorý sa uskutočnil v priestoroch Slovenského rozhlasu. Prostriedky pre tieto deti vyzbierali vojaci a vyzbierali zamestnanci rezortu obrany s týmto cieľom. Ešte raz zopakujem, že zatiaľ boli naplánované tri takéto tábory, vždy po 15 detí a v trvaní 12 dní. Tento týždeň, teda dnešný deň, v piatok sa končí prvý turnus. Skončí sa veľmi dobre. Videl som na vlastné oči, ako tieto deti, ktoré podľa ich vedúcich prvé dni, noci nespali, v noci plakali, budili sa zo snov, ráno sa budili so zvesenými plecami, so sklopenými očami. Je isté, že za týchto 12 dní sa im nedá pomôcť úplne, ale minimálne sa ich dá trošku naštartovať a vrátiť späť k normálnemu životu. Hoci nebude to jednoduché, pretože ich domy sú poväčšinou zbúrané, žijú u starkých, niekde v okolitých dedinách, niektorí žijú dokonca ešte v tých pivniciach, lebo oni skutočne sa nemajú kde vrátiť. A tu bolo dôležité aj to, že Vojenská podporná nadácia zo svojich zdrojov a zo zdrojov uvedeného charitatívneho koncertu Očami srdca, ktorý sa konal v Slovenskom rozhlase, zabezpečila aj skromný príspevok pre tie rodiny. Ide naozaj o, dajme tomu, prežitie na jeden mesiac. Ale v tomto prípade častokrát naozaj ide o prežitie, o tú pomoc. A boli veľmi, veľmi vďační a ďakujú Slovákom, slovenskej Vojenskej podpornej nadácia, aj všetkým, ktorí sa vlastne poskladali na tento dobrý cieľ, na detský tábor pre ukrajinské deti, ktorí sa koná neďaleko Kyjev v priestoroch tomu, čomu my hovoríme skanzen, je to také múzeum ukrajinskej dediny. A môžem povedať, že v takomto čase tam bývalo okolo 500 detí. Teraz tam nie je nikto, je tam iba 15 detí, ktoré podporili Slováci a je obrovský záujem, keď sa to dozvedeli ostatní rodičia, aby sa tento tábor predĺžil. To znamená, že z pôvodných 3 turnusov bude týchto turnusov 5. Z cesty späť z Kyjeva na Slovensko Pavol Vitko.“
Miroslav Minár:
„Vedúca Tábora kvitnúcich detských nádejí Júlia Ždanovič nešetrila slovami vďaky na adresu slovenskej pomoci. Rovnako tak, ako aj jej deti.“
Júlia Ždanovič, vedúca tábora:
„Ďakujem Slovákom za veľmi krásny tábor.“
Deti:
„Ahoj, ako sa máš, ja sa mám dobre? Ako sa voláte? Som Natália.“
Miroslav Minár:
„Palec hore a pochvalu z Plnej poľnej posielame všetkým, ktorí sa na nevšednej pomoci ukrajinským deťom podieľali a budú podieľať.“
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
„Už o týždeň sa uskutoční tradičný Veteránsky výstup k Chate generála Milana Rastislava Štefánika a k Pamätníku Slovenského národného povstania na Ďumbieri. Do lona krásnej prírody Nízkych Tatier vás pozýva zakladateľ výstupu Richard Zimányi, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany.“
Richard Zimányi, zakladateľ výstupu:
„Podujatie organizuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, konkrétne sekcia ľudských zdrojov. Veteránsky výstup je určený nielen pre vojnových veteránov a príslušníkov rezortu obrany, či už vojakov a zamestnancov, ale je určený aj pre širokú verejnosť. Cieľom veteránskeho výstupu je pripomenúť si osobnosť generála Štefánika, všetkých vojnových veteránov, ale tiež partizánov a účastníkov odboja, pretože aj na hrebeni Nízkych Tatier prebiehali boje počas Slovenského národného povstania. Samotný výstup začína ráno o 8:00 hod. na parkovisku P2 Trangoška. Po zelenej značke potom pokračuje k Chate Milana Rastislava Štefánika. Okolo 11:00 hod. sa uskutoční pietny akt tichého položenia venca a zapálenie kahancov pri Pamätníku Slovenského národného povstania, ktorý je vzdialený približne 100 m od chaty. Potom budeme pokračovať vo výstupe až na samotný Ďumbier. Z Ďumbiera je možný návrat tou istou trasou alebo je možné pokračovať hrebeňom až na Chopok. Z Chopka je potom možné vrátiť sa do doliny cez Kosodrevinu a Srdiečko alebo je tiež možné využiť lanovku. Keď sme pre 4 rokmi organizovali prvý ročník veteránskeho výstupu pri príležitosti Roku Štefánika, tak trochu sme dúfali, že v prípade záujmu ľudí by sa z tohto podujatia mohla stať tradícia. Skutočne nás teší, že ľuďom sa veteránsky výstup páči a z roka na rok sa ho zúčastňuje viacej ľudí. Myšlienka spojiť naše národné tradície s pobytom v nádhernom prostredí Nízkych Tatier ľudí zrejme oslovila. Budeme veľmi radi, ak sa 4. ročníka Veteránskeho výstupu zúčastníte a podporíte vojnových veteránov. S každým z vás sa radi stretneme či už na chodníku, na Štefáničke alebo pri Dvojkríži na ikonickom Ďumbieri. Tešíme sa na vás.“
Miroslav Minár:
„Len dodávame, že pre všetkých účastníkov výstupu bude pripravený tradičný guláš a spomienkové predmety.
xxx
V Banskej Bystrici v stredu tamojšie vojenské športové centrum opäť otvorilo svoje dvere širokej verejnosti. Čo pre deti a dospelých Dukláci pripravili, spresňuje riaditeľ centra podplukovník Matej Tóth.“
Matej Tóth, riaditeľ vojenského športového centra v Banskej Bystrici:
„Pre všetkých návštevníkov, či už deti, ale aj dospelých, sme pripravili bohatý program. Samozrejme to gro obnáša ukážka našich športov, ktoré zastrešujeme, našich športovcov úspešných. Môžu si pozrieť naozaj úpolové športy, džudo, karate, zápasenie, rýchlostnú kanoistiku, vodný slalom, streľbu, vzpieranie, lukostreľbu, biatlon, sane, atletiku a ďalšie, ďalšie individuálne športy, ktoré sú tu, fitness a tak ďalej, a tak ďalej. Tak isto sú pripravené ukážky týchto športov. Môžu si oni sami vyskúšať tieto športy. Je pripravená autogramiáda našich najúspešnejších športovcov. Spomeniem teda našich úspešných olympionikov, olympijských víťazov, Michal Martikán, Leona Kaliská, Petra Vlhová, ale aj ďalší úspešní športovci, majstri sveta. No a spojili sme to samozrejme, tým, že sme vojenské športové centrum, aj s prehliadkou alebo ukážkou dynamickou, aj statickou, výzbroje Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Máme tu vrtuľník, ďalšie zbrane, techniku, vojenskú políciu a tak isto hasičov.“
Miroslav Minár:
„Samozrejme, Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica je teda úzko spojené aj s armádou, nielen teda vo svojom názve má titul Vojenské športové centrum, ale vlastne vy vytvárate aj také modelové situácie pre špeciálne sily. Pokračujete v tom projekte?“
Matej Tóth:
„Áno, stále sa snažíme spolupracovať s rôznymi útvarmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky, či už je to výber a špecializovaný výcvik, nejaké prednášky, kde spájame práve ten športový výkon s tým výkonom príslušníkov elitných útvarov, ktorí sú tiež vrcholoví športovci de facto a potrebujú naše know how. Tak isto sme začali spoluprácu s Výcvikovým centrom Lešť, kde sa snažíme priniesť nejaké novinky možno aj do výcviku sebaobrany, keďže naši fyzioterapeuti spracovali určitú metodiku, ktorá by sa dala na to použiť. Takže naozaj tých prienikov, kde vieme si navzájom pomôcť, je veľa.“
Miroslav Minár:
„Keď spomínate Centrum výcviku Lešť, my sme tam boli aj s kamerou a robili sme reportáže pri sústredení tých top športovcov Dukly Banská Bystrica.“
Matej Tóth:
„Boli to výnimočné príležitosti, ale sme dohodnutí aj s pánom riaditeľom Maštalským, že veľmi radi by sme do budúcna takéto niečo využívali. Je na stole samozrejme aj určitá propagácia vzájomná, ale samozrejme aj samotný výcvik, ktorý veríme, že môže byť aj pre našich profesionálnych vojakov, ktorí sú zaradení vo Vojenskom športovom centre prínosmi.“
Miroslav Minár:
„Určite prínosom môžu byť aj aktivity, ktoré napríklad sa robia za riekou Moravou, na druhej strane. Vaši kolegovia z pražskej Dukly majú rozbehnutý taký pomerne úspešný projekt vo vzťahu k mladej generácii, Odznak olympijský. Niečo v tomto duchu mať, lebo zdá sa mi, že tá naša mladá generácia, jej sa do športovania príliš nechce.“
Matej Tóth:
„Tuto sme trošku rozdielni oproti pražskej Dukle. U nás teda mládež ako takú, deti nemôžeme zastrešovať. Ale samozrejme pracujeme už s mládežou, ktorá dorastá do tej výkonnosti, to znamená ten vek 15-16 rokov je už pre nás zaujímavý a tým už ponúkame nejaké tie podmienky. Ale čo sa týka detí, tak túto úlohu u nás prevzal Slovenský olympijský športový výbor, ktorý znovu obnovil myšlienku olympijských odznakov všestrannosti a to je taký ten prvý krôčik pre tú mládež, pre tie deti, aby sa k tomu športu nejako dostali a aby sa mu venovali počas celého roka, aby to bola pre nich motivácia. No a potom teda tá naša úloha je už ten ďalší krok, kedy už tá mládež alebo tie deti sú na takej úrovni, že ich vieme zastrešiť a dať im podmienky na Dukle.“
Miroslav Minár:
„Deň otvorených dverí Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica prišli podporiť samozrejme aj vojaci z 11. mechanizovaného práporu z Martina. Majú to svoje špeciálne vozidlá. Vy ste pred malou chvíľou boli v jednom takom vozidle. Čo myslíte, ako sa volá toto auto, čo tu majú tí vojaci?“
Chlapec:
„Aligátor.“
Miroslav Minár:
„Ó, tak môže ísť na vojnu, dedo.“
Starý otec:
„Áno, áno.“
Miroslav Minár:
„Aligátor, presne tak. Sú to chlapci z Martina, aj si bol vnútri, sedel si tam?“
Chlapec:
„Áno.“
Miroslav Minár:
„Páčilo sa?“
Chlapec:
„Hej, úžasný pocit.“
Miroslav Minár:
„Aj by si chcel šoférovať raz takéto vozidlo špeciálne?“
Chlapec:
„Áno, chcel, jednoznačne.“
Miroslav Minár:
„Dobrá výzva, lebo pred malou chvíľou ste hovorili, že viac ich zaujíma asi tá vojenská technika ako predstavenie športovcov.“
Starý otec:
„To sme mali skraja, ale obídeme to celé samozrejme. To sú moje vnučky a vnuk, Valent sa volám.“
Miroslav Minár:
„Vy si teraz, keď sa pozeráte na tú vojenskú techniku, spomínate na svoju vojenčinu?“
Starý otec:
„Stále sa rozprávam s tými pánmi, že vlastne ja som ako autár začínal ešte pri V3S a podobne, lebo v rámci Vojenskej katedry sme mali autá, tak vlastne to bol náš obor.“
Miroslav Minár:
„No ale tie V3S ešte dosluhujú.“
Starý otec:
„Hej, veď povedali páni, že ešte furt sú aj pripravené.“
Miroslav Minár:
„Dobré spomienky na tú vašu vojenčinu? Kde bola konkrétne?“
Starý otec:
„No ja som mal vojenčinu v Dukle Banská Bystrica.“
Miroslav Minár:
„No tak doma.“
Starý otec:
„To som už nebol ako autár, ale ako tréner atlétov.“
Miroslav Minár:
„Dobre, pán Valent, tak dúfajme, že budú buď dobrí atléti alebo tuto vnúčik, tak ako povedal, že by chcel šoférovať.“
Starý otec:
„Zatiaľ futbalista, ale môže byť ešte aj atlét.“
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
„Práve dnes skončili svoj ďalší vojenský výcvik príslušníci aktívnych záloh zaradení k vojenskej polícii. Bolo ich 23. Avšak už teraz sa na ďalší výcvik, ktorý Ozbrojené sily budú organizovať na budúci rok, môžete prihlásiť aj vy. Kampaň už Ministerstvo obrany spustilo. My sa k nej pripájame a o týždeň vám prinesieme nielen podrobnejšie informácie o tom, ako sa stať príslušníkom aktívnych záloh, ale aj príbehmi tých, ktorí to už majú za sebou, vás budeme chcieť motivovať k tomu, aby ste to skúsili tiež. Počúvajte preto Plnú poľnú aj na budúci piatok.“
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
„Vojačka Nikola Vajglová z poľného práporu Hlohovec na nedávnom polmaratóne v Banskej Bystrici opäť potvrdila, že je nielen dobrou vojačkou, ale aj športovkyňou. Spomedzi 900 bežcov vyhrala svoju kategóriu a obhájila tak aj zároveň titul Kráľovnej polmaratónu v Ozbrojených silách. Srdečne jej blahoželáme a do Hlohovca posielame našu pochvalu.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
„A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.“
