- Dátum: 18.06.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.72 MB
Plná poľná
[18.06.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Tak ako pred týždňom, aj v dnešnej relácii vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský pozývajú do Centra výcviku Lešť, kde vrcholí medzinárodné vojenské cvičenie Slovenský štít.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Cvičenie Slovenský štít finišuje. Prvé hodnotenie od veliteľa pozemných síl.
* Tankisti z Trebišova posilnili hlavných aktérov cvičenia, levických vojakov.
* Elektromechanik Peter je veľký macher, aj preto dnes môžeme vysielať Plnú poľnú.
* Veliteľ, vedúci a aj kuchár Jozef z Martina zvláda všetko.
* Aj dnes večer si môžete pozrieť reláciu Azimut 24/7."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Tisícky vojakov slovenských ozbrojených síl, ich partneri z Českej republiky, Maďarska, Poľska a aj zo Spojených štátov, roztočili kolotoč čiastkových cvičení, ktoré vrcholia tým najväčším spoločným s názvom Slovenský štít. Dejiskom záverečných epizód sa stalo Centrum výcviku Lešť. Poďte tam spolu s nami."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Tak bojové priestory tu, v Centre výcviku Lešť, sa prejavujú v týchto dňoch takým tým prívetivejším spôsobom, pretože je krásne počasie, bledomodrá obloha, teplota v stredu ráno už stúpa k 25 stupňom, no a v tejto chvíli sú nastúpení vojaci všetkých zúčastnených krajín. Keď som sa sem presúval, tak v súbežných poľných cestách boli kaluže vody, čo je pre tankistov a vodičov bojových vozidiel pechoty taký dobrý terén, pretože občas s tými pásmi a s tými monštrami do toho vletia, voda fŕka naokolo a oni to majú radi. Pred nastúpených vojakov sa v tejto chvíli presúva aj bojové vozidlo pechoty. Tu mi spresnili, že to je vozidlo nepriateľa. Námetom celého tohto cvičenia je obrana územnej celistvosti, zvrchovanosti a suverenity Slovenskej republiky, ale viac nám o tom už povedal veliteľ pozemných síl, generálmajor Ivan Pach."
Ivan Pach, veliteľ pozemných síl:
"Hlavným cieľom cvičenia je precvičiť základné bojové zručnosti pri vedení bojových operácií, s dôrazom na obranné operácie pri obrane Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o to, aby sme sa vrátili späť do toho vlastného rytmu po tej ročnej prestávke, kedy sa naozaj cvičili len tie nevyhnutné sily a prostriedky na misie, operácie a na v postate ciele síl. Takisto je potrebné precvičiť aj súčinnosť s ďalšími zložkami, predovšetkým vzdušnými silami a špeciálnymi silami, no a potom samozrejme je tam medzinárodná časť, kedy cvičíme spolu s krajinami V4 a Spojenými štátmi."
Miroslav Minár:
"Z toho námetu cvičenia vyplýva, že teda je to nácvik obrany Slovenskej republiky, suverenity a nenarušenia hraníc."
Ivan Pach:
"My sme operačne vo fáze 2, odstrašenie, kedy vlastne jednotky fyzicky nebojujú s nepriateľom, ale pripravujú sa na prípadné bojové činnosti, to znamená, že nazvime to tak, že majú predbojové nácviky, zlaďovanie svojich aktivít a vlastne príprava na to, že ak by odstrašenie zlyhalo, tak prejdeme do fázy 3, do obrany."
Miroslav Minár:
“Po ostatné roky Slovenský štít, to bolo predovšetkým cvičenie tu, v Centre výcviku Lešť. Ale vieme, že sa cvičí v podstate na celom území Slovenskej republiky, napríklad ženisti zo Serede.”
Ivan Pach:
"Slovenský štít zapadá do celkového komplexu cvičenia, ktoré je nazvaný Alertex. Ozbrojené sily nevedú obranné operácie, ale pripravujú sa na to, že ich budú musieť viesť. Preto vlastne všetky ostatné jednotky, ktoré sa nepodieľajú tu na Lešti na na Slovak Shield, vlastne sa pripravujú, robia svoje nácviky, robia svoje zlaďovanie a robia aktivity, ktoré vlastne nazvime, sú prípravné pre potencionálne reálne operácie."
Miroslav Minár:
“Keď som mal na mysli ženistov, tak tí postavili pontónový most, strážia ho, robia tam všetky úkony potrebné v prípade, že by teda boli nasaditeľní, aby vedeli čo majú robiť.”
Ivan Pach:
"Áno, lebo ako som povedal, operačne sme vo fáze odstrašenia. To znamená fyzicky nepriateľ teda neprekročil štátnu hranicu, ale v skutočnosti by sa v takej situácii diali rôzne aktivity na strane nepriateľa, diverzná aktivita a jedna z nich je aj práve ten most napríklad. Teda most, ktorý tam bol bol zničený a je potrebné si vytvoriť tú mobilitu nielen pre ozbrojené sily, ale samozrejme aj pre to civilné obyvateľstvo, takže tí ženisti boli nasadení, aby vytvorili alternatívne premostenie."
Miroslav Minár:
“Vrátim sa do roku 1979, kedy aj 10. tankový pluk v Martine bol súčasťou cvičnej mobilizácie. Ako veliteľ roty som vtedy prijímal aj záložákov. A viem, že niečo také, aspoň modelové, sa precvičovalo aj počas týchto dní.”
Ivan Pach:
"Na základe vývoja situácie boli ozbrojené sily uvedené do bojovej pohotovosti a samozrejme s tým súvisí štandardné činnosti, doplňovanie záloh, doplňovanie techniky, obnova bojaschopnosti atď., výcvik na dosiahnutie operačnej pripravenosti na použitie a pre účel toho, nazvime to mobilizácie, boli vytvorené zálohy, my to pracovne voláme figuranti, ktorí vlastne doplnili niektoré vybrané útvary a vlastne s nimi cvičia. Vytvárajú operačné prostredie, kde vlastne prápor bol doplnený silami, prostriedkami, môže prejsť stmelením, zladením a dosiahnuť tú operačnú pripravenosť. Procesne to zabezpečené je, relatívne aj materiálne. Tá spolupráca s tými orgánmi štátnej správy funguje. Otázka je samozrejme, že v akom stave tí ľudia v skutočnosti by boli. Koľko treba potom investovať do toho zladenia, do toho docvičenia. Bohužiaľ, s tým ako tie roky idú, tie skúsenosti s tým sú čoraz menšie. Takže predpokladám, že dosiahnuť to zladenie takého útvaru by vyžadovalo značné úsilie."
Miroslav Minár:
Áno, existovali kedysi také zaraďovačky, to sme vždycky precvičovali na tom mobilizačnom, mobilizačnej rozohre, kde napríklad ja som vedel, že Jano, Jožo, Mišo odtiaľ mi prídu atď., ale iné to je, keď ten Jano, Mišo, Jožo aj reálne nastúpia."
Ivan Pach:
“No v skutočnosti stále je vlastne obdobný systém. My vieme mená, my vieme, ktorí sú to ľudia, len v skutočnosti v minulosti tí ľudia z času na čas prišli a precvičili sa vlastne tak, že sa udržiavali v tej úrovni pripravenosti. No dnes nechodia tie zálohy cvičiť a tým pádom, ako som povedal, my vieme kto to je, ale v akom stave je pripravenosti, to teda nevieme. A to je asi potom úloha na prehodnotenie toho systému do budúcna, lebo v krízovej situácii sa nemôžeme spoliehať na to, že prídu relatívne neznámi ľudia a my začneme vlastne ich zlaďovať, stmeľovať, cvičiť. Kedysi sme mali tú zálohu, to boli všetko bývalí záklaďáci, alebo aj vojaci z povolania, takže tí boli vycvičení a bola to len naozaj otázka potom vrátiť sa o pár rokov dozadu, docvičiť niečo. No dnes, ak máme zálohy už aj ľudí, ktorí neboli na vojne, tak ťažko predpokladať, že mu dáte samopal a za dva dni bude schopný plniť plnohodnotne úlohu.”
Miroslav Minár:
"Už o chvíľu sa dozviete, čo generálmajor Ivan Pach, veliteľ pozemných síl, očakáva od cvičenia Slovenský štít."
Ivan Pach:
"Čo očakávam od cvičenia? Vrátiť sa do toho rytmu, zistiť, kam, o koľko sme klesli, ak to môžem tak povedať a čo všetko musíme urobiť pre to, aby sme sa dostali tam, kde máme byť. To znamená, že ja mám zámer do konca tohto roka, napriek tej pandémii atď., aby všetky štáby práporov boli pripravené na plánovanie a riadenie operácií a plus tie jednotky, ktoré sú určené do cieľov síl, aby boli na tej úrovni, na ktorej majú byť. Vlastne od začiatku nového výcvikového cyklu, to znamená od októbra tohto roku, v tom dvojročnom cykle chcem dosiahnuť to, aby sa vlastne tá pripravenosť pretavila aj a tých rotách, aj na čatách a samozrejme štáby brigád budú prioritou na budúci rok. Myslím si, že je to teraz tak, ako by to malo byť stále. To úsilie vzdušných síl, špeciálny a celé vlastne tá kooperácia je presne to, čo potrebujeme aj do budúcna udržať. Je mi jasné, že momentálne je to možné hlavne preto, že aj vzdušné sily boli posilnené jednotkami Spojených štátov, to znamená, že máme tu viac vrtuľníkov, aj bojových dokonca, ale verím, že aj do budúcna sa toto podarí udržať, lebo už sme sa bavili, naše jednotky pokiaľ necvičia tú súčinnosť a hlavne teda so vzdušnými silami pri blízkej leteckej podpore, pri výsadkoch, pri medevaku a podobne, tak jednoducho to prestanú používať, začnú sa spoliehať len sami na seba, ale to už sme sa tiež zhodli, že potom to neskončí dobré."
Miroslav Minár:
“Takú úplnú novú spôsobilosť si precvičujú vaši kolegovia v Lotyšsku. Samohybný delostrelecký oddiel, ktorý pálil a bol navádzaný z vrtuľníka.”
Ivan Pach:
“Cvičilo sa to už aj pred Lotyšskom, ale teraz sa znova to precvičuje v Lotyšsku, čiže dobre, ja by som tiež bol rád, aby sa to udržalo aj tu, ale myslím si, že v tých ďalších aktivitách budem chcieť, aby delostrelci zohrávali teda podstatne dôležitejšiu úlohu.”
Miroslav Minár:
“Predsa len, sú to bohovia vojny.”
Ivan Pach:
“Áno. Bez tankov tí delostrelci neurobia nič a zase ale tankisti bez delostrelcov neurobia tiež nič. Budúcnosť je jednoducho len v tom jointovom ponímaní vedenia operácií.”
Miroslav Minár:
"Pán generál, sme v tzv. post-covidovom období a ten covid a vlastne ten celý rok, pokiaľ boli teda vojaci nasadení napríklad s Policajným zborom, predsa len to asi zanechalo, napríklad na fyzickej kondícii, isté nedostatky?"
Ivan Pach:
"Je to nesporné, je to vidieť na tých vojakoch. Asi nemáme zatiaľ prehľad o tom, čo vlastne tá choroba spôsobuje, aké to bude mať ďalšie následky. Moja priorita a všetci to vedia v pozemných silách, aj v rámci Slovenského štítu, že radšej, ak to môžem ako vojak povedať, nesplniť úlohu, lebo sa bavíme o výcviku, ako porušiť bezpečnosť. Lebo ako som povedal, potrebujeme sa vrátiť do toho rytmu a potom môžeme ísť naozaj na doraz a jednoducho cvičiť naplno. Ale teraz potrebujeme okrem iného, ako spomínate overiť, čo vlastne s tými vojakmi urobil ten covid, jak sa to prejavuje, čo musíme urobiť pre to, aby sa tí vojaci dostali späť do tej fyzičky. Osobne si myslím, že len to bežné, že začnú cvičiť,behať asi nebude stačiť. Neviem, či nebude potrebné riešiť niečo aj s tými preventívnymi rehabilitáciami a tým vojakom dať nejaký ten špeciálny prístup pri tej rehabilitácii."
Miroslav Minár:
"Cvičiaci vojaci, tých je vidno, tí sa premávajú tu po leštianskom polygóne, ale tých čo nevidno, tak tí sú tiež dôležití. Kuchári, spojári, komplet celá logistika. Možnože v tejto chvíli je to asi aj príležitosť vyjadriť také špeciálne poďakovanie práve tímu týchto ľudí, pretože bez nich by to asi nešlo."
Ivan Pach:
"Určite. Predovšetkým ja tu mám plukovníčku Kraushuberovú, ktorá, vlastne velí celému tomuto zoskupeniu a reálnej podpore cvičenia. Je to obrovské úsilie, pretože vojská sú ubytované na viacerých smeroch, výcvik palivo, opravy, to je asi jedno z najväčších úsilí udržať techniku prevádzkyschopnú, bojaschopnú aj vzhľadom na to, že tu máme aj zahraničných, tak aj tých treba podporovať, takže z určitého pohľadu sa precvičuje aj ten Host Nation Support, ale áno, to úsilie je obdivuhodné, bohužiaľ ich nie je vidno, ale myslím si, že už aj pri vyhodnotení, čiastkovom vyhodnotení VŠC som to zhodnotil a budem na to pamätať aj potom pri vyhodnotení celého Slovak Shieldu. Ja im tiež ďakujem. A pani plukovníčka dostala už Rumbu, vždy každý deň tam niekomu čokoládku Rumba, ako, nazývame to ako Worker of the DDay, proste človek, ktorý sa za ten deň najviac zaslúžil o splnenie úloh, takže.
Miroslav Minár:
“Potrebujete ich veľa tých Rúmb.”
Ivan Pach:
“No mám dve krabice, tak neviem, či mi to vydrží. Asi budem musieť kúpiť ešte jednu.”
Miroslav Minár:
“Ale napríklad v Plnej poľnej Rumbu nepotrebujete.”
Ivan Pach:
"Vlastne využívam túto príležitosť, aby som poďakoval aj všetkým tým, nazvime to neviditeľným ľuďom, bez ktorých by to jednoducho nešlo. To znamená všetkým tým logistom ,spojárom, zdravotníkom a ktorí vlastne zabezpečujú to operačné prostredie pre tie bojujúce jednotky."
Miroslav Minár:
“Ale asi aj rodinám, pretože niektoré nevideli tých svojich mužíkov dlhé víkendy. Buď asistovali pri covide, alebo sú teraz 4-5 týždňov vonku.”
Ivan Pach:
"Áno, no špeciálne 13. prápor mechanizovaný, ktorý už je tu vlastne 5 týždňov a ešte týždeň tu bude, takže to je veľký výkon. Je to na nich už aj vidieť, takže určite sa tešia potom do posádky, ale stále hovorím, tá bezpečnosť je na prvom mieste a stále platí to staré, že pokiaľ nezaparkuje posledný tank, tak jednoducho to cvičenie nekončí."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenské plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie tankista Jozef z Trebišova povie, že i keď sa to neočakávalo, že budú na Slovenskom štíte, sú pripravení podporiť úsilie vojakov mechanizovaného práporu z Levíc. Jeden z levických veliteľov si na svojich vojakoch váži, že vydržali až do konca. Predstavíme vám elektromechanika Petra, bez ktorého by sme dnes asi Plnú poľnú nevysielali. Dozviete sa, ako sa do cvičenia Slovenský štít zapojili vzdušné sily. Pozveme vás k sledovaniu relácii Azimut 24/7 a zavítame aj do kuchyne, ktorej velí rotný Jozef. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Ako sme už počuli v predchádzajúcom rozhovore s veliteľom pozemných síl, generálmajorom Ivanom Pachom, tankisti na cvičení Slovenský štít pôvodne mali chýbať. Ale generál tankista rozhodol. A tak z Trebišova do Centra výcviku Lešť dorazili aj hrdí tankisti.”
Jozef Kučík, tankista:
“Poručík Jozef Kučík.”
Miroslav Minár:
“Tankisti prišli podporiť svojich kolegov Levíc. Čo konkrétne vám už bolo spresnené, akú máte úlohu?”
Jozef Kučík:
“Našou úlohou je, spadáme pod mechanizovaný prápor Levice, konkrétne pod 3. rotu. Našou úlohou je podporiť 13. prápor v boji proti nepriateľovi. Budeme viesť protiútok.”
Miroslav Minár:
“Sú na toto tankisti z Trebišova pripravení a vycvičení?”
Jozef Kučík:
“Áno, na toto sú tankisti vycvičení, sú na to pripravení, už viedli viacero cvičení s podobnou tématikou, takže nie je to nič nové.”
xxx
Miroslav Minár:
“Veliteľom levickej mechanizovanej roty je kapitán Michal Polhorský.”
Michal Polhorský, veliteľ levickej mechanizovanej roty:
“Moja jednotka absolvovala kontrolu zladenosti roty a rotné taktické cvičenie s bojovou streľbou. Ďalej, keď prišli zahraniční partneri, tak sme mali integračný výcvik s nimi. Posledný týždeň čo sme tu, sa pripravujeme na vykonanie kontroly zladenosti práporu a práporné taktické cvičenie s bojovou streľbou.”
Miroslav Minár:
“Dnes som vás videl, že ste tam si niečo zakresľovali, písali. Vy ste tu bez techniky, čo ste nacvičovali vlastne takto nasucho?”
Michal Podhorský:
“Dneska nám riadiaci zamestnania práporného taktického cvičenia s bojovou streľbou robil topografickú orientáciu, kde nám vydával smer, záujmové smer, svetové strany, orientačné body, tie orientačné body sme si zakresľovali do schém, aby sme vedeli sa orientovať v teréne, situáciu nepriateľa a situáciu vlastných vojsk. Je to veľmi dôležitá súčasť cvičenia z toho dôvodu, aby nedošlo k zbytočným zraneniam, nebodaj úmrtiam.”
Miroslav Minár:
“Čiže vy ste si už absolvovali, možno že aj na pešo tú trasu.”
Michal Podhorský:
“V 2004. som prešiel pešo.”
Miroslav Minár:
“V tom roku tiež teda mechanizovaný prápor s Levíc mal takéto taktické cvičenie. Prídete do neznámeho priestoru, napríklad keď nepriateľ naruší našu východnú hranicu, tak vy netušíte trebárs na východe Slovenska aký je terén, kde budete nasadení.”
Michal Podhorský:
“Robíme to preto, lebo fakt keď nás niekde nasadia a terén nepoznáme, tak musíme sa vedieť zorientovať a plniť úlohy čo najlepšie vieme.”
Miroslav Minár:
“Koľko máte vojakov tu u vás? Sú to skúsení borci?”
Michal Podhorský:
“Mám tu 69 vojakov, Sú aj skúsení, aj neskúsení. Je tu dobrý tímový duch tých čo sú tu, nie tých čo ostali doma. Tí skúsení pomáhajú slabším a tí, nehovorím že slabší, ale tí neskúsenejší majú ešte ten elán, takže dávajú do toho všetko.”
Miroslav Minár:
“Nenavštívila vás už taká tá leštianska choroba? Lebo sú tu už 4., možno 5. týždeň?”
Michal Podhorský:
“Tak niektorých navštívila, to sú tí, čo nemajú tímového ducha, tí už tu nie sú, chvalabohu a tí čo majú toho tímového ducha, tí sú od začiatku tu, vlastne od 18. mája.”
Miroslav Minár:
“Takže vás to aj tak aj zoceľuje.”
Michal Podhorský:
“Určite áno. Lebo nehovorím, že sme nič nerobili, ale ten covid nás rozhádzal po celej republike, kde sme plnili rôzne úlohy asistenčné, či v nemocniciach, či s policajtmi, či na hraniciach, alebo na testovacích miestach a po dlhej dobe sme sa konečne dostali k tomu, čo máme robiť.”
Miroslav Minár:
“Už aj smutno za rodinami.”
Michal Podhorský:
“Tak určite áno, každému. Tak ale máme telefóny, vieme si zavolať v tejto dobe.”
xxx
Miroslav Minár:
“Aj príslušníci vzdušných síl sú súčasťou cvičenia Slovenský štít. Ich úlohy a aktivity pre Plnú poľnú zaznamenala podplukovníčka Marcela Vrábelová.”
Marcela Vrábelová, podplukovníčka vzdušných síl:
“Z priestoru Stráže pri Zvolene cvičiace pohotovostné smeny plnili úlohy veliteľsko-štábneho cvičenia, vykonávaného s podporou počítačovej simulácie. S využitím reálnych systémov velenia a riadenia bol precvičený systém spôsobilosti vzdušných síl k vykonávaniu ochrany vzdušného priestoru a plnenia úloh vzdušnej podpory spolupôsobiacich síl. Súčasne na základe spracovanej rozohry a požiadaviek príslušníkov pozemných síl, plniacich úlohy v Centre simulačných technológií v Centre výcviku Lešť, bola precvičená bojová podpora pozemných operácií. Simulovaná časť cvičenia bola ukončená 12. júna v popoludňajších hodinách. Úlohy veliteľsko-štábneho cvičenia s podporou počítačovej simulácie boli splnené. V priestoroch Taktického krídla Sliač je zriadené centrum pre koordináciu reálneho použitia letectva, tzv. ACC, v ktorom sú zakomponované všetky zložky vzdušných síl a koaličného partnera. Úlohou tohto centra je naplánovanie koordinácie a riadenie reálnej letovej činnosti, vykonávanej v prospech cvičenia Slovak Shield. Na reálne plnenie úloh vyčleňujeme vojenské lietadlá Mig29, L39, C27J a vrtuľníky Uh60M a Mi17. Koaličný partner zo Spojených štátov amerických je na cvičení s vrtuľníkmi typu UH60, HH60 a AH64. Od začiatku cvičenia vyčlenené posádky nalietali približne 200 letových hodín v rámci 130 letových misií, orientovaných na precvičovanie spôsobilosti prieskumu, palebnej podpory, vzdušných prepráv, medevac, či cafeevac. V aktuálnom období prebieha integračný výcvik , v rámci ktorého si cvičiace jednotky vzájomne zlaďujú postupy pri plnení spoločných úloh. Súčasne je počas pravidelných brífingov vykonávaná prieskumná a operačná príprava na vykonanie … časti cvičenia Slovak Shield, ktorá začala dnes, 18. júna.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Vojak Peter Baruniak, elektromechanik z martinského opravárenského práporu, nie je na vojne dlho. Vlastne také ucho. Avšak poviem vám, že na slovo vzatý odborník, lebo aj vďaka nemu sme mohli dnes vysielať Plnú poľnú. Poslušnosť nám totiž vypovedala technika. Pre Petra žiaden problém. Opravil. Zoznámte sa s ním aj vy.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Kedy vy ste sa rozhodli stať sa profesionálnym vojakom a čo bol ten dôvod?”
Peter Baroniak, elektromechanik, Opravárenský prápor Martin:
“No rozhodol som sa vlastne minulý rok, nejako začiatkom roka. Prvá vec bola, že prišla pandémia a prišiel som o robotu a druhá vec to, že v našej armáde má človek presa len istotu toho platu a tej roboty. Hneď som mal cieľ ísť na opravárenský prápor, lebo mňa technika baví, odjakživa som sa špáral v technike, opravoval autá, traktory, elektrotechniku. Reku, hovoril som si, že asi je to taká najlepšia cesta momentálne. Samozrejme, bol tam aj troška vplyv otca, keďže bol bývalý major, veliteľ opravárenského práporu, zástupca, tak som sa rozhodol, že vlastne to bude jedna z najlepších ciest.”
Miroslav Minár:
“Môžem potvrdiť, že naozaj ste šikovným opravárom, pretože neopravujete len veľké tátoše, autá, bojové vozidlo pechoty, tam sa viete v čom štúrať. Vlastne aj tento rozhovor robíme len vďaka tomu, že sa vám podarilo opraviť aj moje nahrávacie zariadenie, pretože mi skolabovalo tu v Centre výcviku Lešť, takže aj takto oficiálne poďakovanie. Poďme ešte teda k tomu opravárenskému fortieľu, remeslu. Kde boli také tie prvopočiatky toho záujmu? Hra s autíčkami, alebo reálne ste sa dostali aj konkrétne k nejakej oprave?”
Peter Baruniak:
“Otec má nejakú techniku, má nejaké traktory a viac-menej odjakživa ako ich máme, sme sa venovali aj tým opravám. Mi to ukazoval čo ako mám robiť, častokrát som robieval sám, tak už som si vybudoval taký vzťah k tomu. A postupne to išlo. Už som začal opravovať autá, začal som opravovať elektrotechnické veci. Nejako som si navykol na to, to je proste môj koníček, by som povedal.”
Miroslav Minár:
“Tento opravárenský prápor, my sme to už spomínali v našej relácii Plná poľná, to je perfektný tím a súhra ľudí, takže v tomto je to aké lepšie?”
Peter Baruniak:
“Tak určite áno, lebo predsa len každý máme nejaké vedomosti a čím viacej ľudí dokáže spolu komunikovať, tých vedomostí majú viacej, vieme nad tým rozmýšľať iným spôsobom, každý má iná pohľad na každú poruchu a preto si myslím, že keď je dobrý tím ľudí, tak dokážu opraviť hocičo.”
Miroslav Minár:
“Velí vám sympatická mladá poručíčka. Nelimituje vás to viac?”
Peter Baruniak:
“Určite nie. Sme predsa len v armáde, hodnosť je dôležitejšia ako nejaké to rozdelenie, či muž alebo žena. Proste keď je dobrý veliteľ.”
Miroslav Minár:
“Tak je aj dobrá jednotka.”
Peter Baruniak:
“Je aj dobrá jednotka, presne tak.”
Miroslav Minár:
“Aj teraz vidím, máte tu napísané na tabuli množstvo opráv na dnes, stredu 16. júna, teda konkrétne okrem tohto nahrávacieho zariadenia do čoho ste dneska tak zabŕdli?”
Peter Baruniak:
“Tak napríklad mali sme tu Land Rover, ktorý sa nám podarilo opraviť, nešlo mu turbo a vyhadzovalo mu kontrolku motora, tak to sa nám podarilo rozbehať, uvidíme ako dlho. Včera sme robili Mercedesa, opravu komplet bŕzd, výmena strmeňov, výmena platničiek. výmena kotúčov a ešte som tu mal jednu Tatru, nešli smerovky a ostrekovače, čo je tiež ťažká záležitosť.”
Miroslav Minár:
“Tak ako som sa veliteľky pýtal, opýtam sa sa vás. Je pred vami, čo by ste chceli dosiahnuť?”
Peter Baruniak:
“Tak určite áno. Chcel by som dostať sa buď aspoň na nejakého kapitána, možno majora, časom, keď doštudujem vysokú školu, no a potom uvidíme. Najradšej by som bol nejaký podplukovník, aby som predbehol otca.”
Miroslav Minár:
“A v podstate nadviazať na prácu otca v opravárenskom prápore.”
Peter Baruniak:
“Presne tak.”
Miroslav Minár:
“Takže nech sa darí.”
Peter Baruniak:
“Ďakujem.”
AZIMUT 24/7
Miroslav Minár:
“K sledovaniu ďalšej časti vás pozýva poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:
“Hovorí vám niečo Memoriál Jozefa Gabčíka? Ak aj nie, poďte sa s nami pozrieť na tento 11-kilometrový beh organizovaný na počesť patróna slovenských výsadkárov. Viac ako 300 bežcov sa v sobotu 29. mája rozbehlo z Gabčíkovho rodného domu do kasární v Žiline. 3, 2, 1 štart.”
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/7 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile ozbrojených síl, alebo na YouTubovom kanáli Azimutu 24/7.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Dnes ju posielame vám všetkým, ktorí ste zapojili do cvičenia Slovenský štít. Opäť ste preukázali svoju profesionalitu a odhodlanie. Aj veliteľ hospodárskej výdajne, rotný Jozef Lavrenčík, boli sme za ním v tábore Riečky a opýtali sa ho aj to, aký je pestrý jedálny lístok.”
Jozef Lavrenčík, veliteľ hospodárskej výdaje, tábor Riečky:
“Ten jedálny lístok je tak postavený, že je dosť pestrý. Nájdu si tam či už hydinu, či bravčové mäso, či hovädzie mäso, či ideme cez tie prílohy, ako sú vlastne zemiaky, ryža, tarhoňa, alebo zemiaky robené ako zemiaková kaša, pyré. Takže naozaj ten jedálny lístok je dosť pestrý.”
Miroslav Minár:
“Máte aj na prídavky?”
Jozef Lavrenčík:
“Sú aj prídavky.”
Miroslav Minár:
“A keď si dá niekto nášup, môže?”
Jozef Lavrenčík:
“Je to robené tak, že vlastne je to normované na daný počet stravníkov. Teraz vlastne fungujeme takou formou, že proviant nám chodí na deň dopredu. Potom vlastne každý deň sa chodí zásobovať pre nový proviant na nasledujúce dni.”
Miroslav Minár:
“Ako vy ste sa dostali k tejto pozícii, ktorú teraz momentálne zastávate? Ste vyučený kuchár?”
Jozef Lavrenčík:
“Ja som vyučený v tejto oblasti. Funkciu zastávam 10 rokov.”
Miroslav Minár:
“Čiže už niekoľko skúseností aj z takýchto vyvedení v poli máte za sebou.”
Jozef Lavrenčík:
“Už niekoľko skúseností mám. Či už je to na vyvedenie v poli, alebo skúsenosti zo zahraničných misií, kde som bol taktiež ako provianťák, bol som na Cypre.”
Miroslav Minár:
“Na Cypre, tam, ako mnohí hovoria ktorí tam neboli, že pohodový život, ale nie je, pretože aj tam sú odlúčené pracoviská, kde chlapci odchádzajú, na niekoľko dní dopredu musia si zobrať stravu a varia si na tých pozíciách.”
Jozef Lavrenčík:
“Je to tam urobené trošičku ináč ako na Slovensku, ale o tie potraviny sa všade treba starať rovnako a treba dbať na to, aby ten vojak bol vždy spokojný. Je naše krédo, keď sú vojaci spokojní, sú spokojní aj kuchári.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
