- Dátum: 19.05.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.07 MB
[19.05.2023; Rádio Regina; Plná poľná; 21:10; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor: „Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Vo svojom znaku majú bájneho vtáka Fénixa. Legenda hovorí, že jeho slzy majú čarovnú moc, a že je schopný uniesť nesmierne ťažký náklad. Nuž a to plne vystihuje aj základné poslanie 53. práporu poľných služieb v Hlohovci. Dnes vám predstavíme niektoré jeho spôsobilosti, ako aj zaujímavých ľudí, ktorí v tejto jednotke slúžia vlasti.
- Zo širokého spektra pracovných pozícií si môžete vybrať, keď zaklopete na tunajšiu vojenskú bránu. Môžete sa stať napríklad vodičom špecialistom, ktorý si hravo poradí aj s plne naloženými kontajnermi. Alebo ovládnete moderný žeriav či zariadenie poľnej kuchyne. Dokázala to aj vyučená kaderníčka, dnes vojenská kuchárka, ktorá doslova miluje svoje povolanie.
- Nuž a keď je v prápore poľných služieb výborná partia veliteľov a vojakov, dokáže sa tu svojmu koníčku plnohodnotne venovať aj majster Slovenska v kulturistike.
- A na záver dnešnej Plnej poľnej prelistujeme spolu s Miloslavom Ščepkom májové vydanie rezortného časopisu Obrana.“
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár: „V tomto týždni predstavitelia vojenského diplomatického zboru, ktorí sú akreditovaní na Slovensku, navštívili 53. prápor poľných služieb v Hlohovci. Využili sme pozvanie aj my, keďže tejto jednotke patrí výnimočné postavenie v štruktúre ozbrojených síl. Ale viac nám už o spôsobilostiach jednotky povie zástupca veliteľa práporu major Marek Ochaba. Najskôr sme ho ale opýtali, prečo ich vlajku zdobí znak bájneho vtáka Fénixa.“
Marek Ochaba: „Fénix je bájny vták, ktorý tak, ako sa rodí z popola, je veľmi silný, odvezie veľmi ťažký náklad, jeho slzy majú liečivé účinky. A tak, ako toto bájne zviera, tak aj náš prápor je samostatný v priestore pôsobenia, dokáže sa rozvinúť bez akejkoľvek pomoci, dokáže poskytovať poľné spôsobilosti, logistickú podporu, takže preto Fénix.“
Miroslav Minár: „Vedeli ste vy o tom, že keď ste vstupovali do armády, že raz nastúpite do takejto špecifickej jednotky, lebo keď sme pred x rokmi robili rozhovor, boli ste ešte v 2. ročníku vysokej školy. Vyhrali ste, áno, vtedy s ministrom Kašickým, stretli sme sa, robili sme rozhovor. Čo ste o tejto špecifickej jednotke vtedy vedeli?“
Marek Ochaba: „Vedel som, že sú to logisti, tak, ako v Hlohovci boli stále logisti, že teda sú tu prepravné spôsobilosti, logistické spôsobilosti. Keď som sa rozhodoval o tom, kam by som chcel ísť, Hlohovec bola jedna z možností a rovnakom som chcel ísť do ženijného práporu. Takže vyhrala tá logistika pre mňa v mojom prípade.“
Miroslav Minár: „Áno, sú to príbuzné odbory. Spomínali ste tie prepravné úlohy, to je jedna časť tých spôsobilosti práporu poľných služieb. Takže skúste poslucháčom plnej poľnej tak v stručnosti predstaviť túto jednotku.“
Marek Ochaba: „Náš prápor je založený hlavne na šiestich rotách. Prvá rota je taká naša logistika vnútorná, ktorá podporuje nás, ako prápor. Máme prepravné spôsobilosti, to je dopravná rota a rota prepravy PHM. Zároveň máme spôsobilosť skladovania, rozvinutia skladových spôsobilostí v priestore pôsobenia, to znamená rota zásob. Rovnako máme rotu poľných služieb, to znamená všetko, čo potrebujete v poli môžete nájsť na tejto rote. A zároveň v poslednej dobe veľmi, veľmi dôležitá súčasť nášho práporu je ARSOM rota, ktorá sa zameriava hlavne na prijatie spojeneckých síl do priestoru pôsobenia. Zároveň máme na prápore tím riadenia presunov, vysoko odborným prístupom koordinujú, organizujú a vykonávajú prepravy.“
Miroslav Minár: „My keď sme kedysi dávnejšie robili takú prezentáciu tohto logistického práporu, tak sme narazili aj na poľnú kuchyňu, narazili sme na poľnú ošetrovňu, brífingovú miestnosť a takéto špecifické spôsobilosti. To všetko zostáva áno?“
Marek Ochaba: „Áno. Keď si predstavíte, že by ste išli do poľa a zamyslite sa nad tým, čo všetko v tom poli potrebujete, všetko nájdete na našom prápore. Či už je to spôsobilosti ubytovania, hygienické spôsobilosti, spôsobilosť varenia, pečenia, spôsobilosť pohrebných záležitostí. Takže všetko viete nájsť tu v prospech bojujúcich jednotiek, v prospech spojencov.“
Miroslav Minár: „Pomerne dôležitou súčasťou a asi najviac personálu pomimo tých technických pozícií, predstavujú vodiči.“
Marek Ochaba: „Áno.“
Miroslav Minár: „Máte ich dostatok?“
Marek Ochaba: „Momentálne sa potýkame s tým problémom, že nemáme dostatok vodičov. Týmto by som chcel aj povzbudiť personál, ktorý uvažuje nad tým, že by chcel prísť do Hlohovca, určite je to zaujímavá práca, vysoko odborná. Vieme im poskytnúť vzdelanie čo sa týka vodičského oprávnenia aj ďalších na rozšírenie vodičského oprávnenia, čiže táto možnosť tu je. Môžem povedať za seba, každý jeden vojak, ktorý tu pôsobí na prápore, je odborník.“
Miroslav Minár: „Ja keď som sa zúčastnil na prijímacích konaniach v Liptovskom Mikuláši, kde teda budúci čakatelia prechádzali psychodiagnostickými vyšetreniami, preskúšaním fyzickej zdatnosti, mnohí vtedy aj sa prejavili tak, že by chceli slúžiť u vás v Hlohovci, ale mali vodičské oprávnenie skupiny B.“
Marek Ochaba: „Vieme si zabezpečiť aj tieto veci, veľmi radi prijmeme nových kolegov s tým, že funkcia im bude upravená. V prvom rade to bude iný názov funkcie lomeno vodič. Tým pádom vieme zabezpečiť aj takýmto spôsobom, ak by chlapci, alebo dievčatá mali záujem prísť, veľmi radi ich privítame a vieme to aj systémovo poriešiť.“
Miroslav Minár: „Vy, pán major, od tej doby, než sme robili ten rozhovor na ministerstve obrany, kedy ste teda boli poslucháčom akadémie, ste prešli istým kariérnym postupom. Neľutujete toho, že ste sa stali vojakom?“
Marek Ochaba: „Ani jeden deň. Armáda mi dala veľa, ak by som sa mal rozhodnúť ešte raz, určite by som vstúpili do armády.“
Miroslav Minár: „Nejaké predsavzatia, méty pred sebou?“
Marek Ochaba: „Tak určite dokončiť tento rok úspešne, máme veľa úloh, ktoré sú pred nami, ktoré aj momentálne zabezpečujeme. Zároveň sa pripravujeme na ďalší výcvik, ďalšiu rotu, ktorú budeme deklarovať v prospech jednotiek NATO, takže máme toho veľa pred sebou a pevne verím, že to zvládneme.“
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár: „O majorových slovách nepochybujeme, keďže sme sa vzápätí presvedčili o tom, že v Hlohovci majú šikovných špecialistov. Patria k nim napríklad aj desiatnik Andrej Cholvad a žeriavnik Michal Káčer. Andrej si vie hravo poradiť s nevšedným nakladačom či prekladačom?
Andrej Cholvad: „Jedná sa o teleskopický manipulátor MAGNI-3512, 35 je maximálne zaťaženie 35 ton a 12 je výsuv ramena maximálne do 12 metrov. Slúži na presun, alebo zdvíhanie kontajnerov, výhodou je stohovanie kontajnerov na seba, čiže máme k dispozícii tri druhy žeriavových hákov, dvojkubíkovú radlicu a traverzu na veľký lodný kontajner 12- metrový.“
Miroslav Minár: „Bolo ťažké naučiť sa zvládnuť takýto stroj?“
Andrej Cholvad: „Tak bolo to ťažké, tak niečo nové. Pracoval som ako vodič na nákladných autách, lebo to bola taká novinka.“
Miroslav Minár: „A naozaj, keď sa tak pozriem do tej kabíny, tak to je komfort istý, ale samozrejme, je potrebné dodržiavať isté aj pravidlá a hlavne bezpečnosť, pretože nie je jednoduché takýto obrovský náklad zdvihnúť, presunúť.“
Andrej Cholvad: „Zo začiatku to bolo ťažké, ale po zvládnutí kurzu to už nie je také zložité.“
Miroslav Minár: „Aj si rátate, koľko takýchto kontajnerov sete už zdvihli, premiestnili?“
Andrej Cholvad: „No nie.“
Miroslav Minár: „Čo je na tom také zložité a ťažké?“
Andrej Cholvad: „Má to celkovú hmotnosť 44 ton, maximálna rýchlosť je tam 25 kilometrov za hodinu, výsuv ramena ako som už hovoril 12 metrov, pritom je už maximálne zaťaženie v tom 15-tom iba, do vodorovne výsuv ramena je do 6-tich metrov a 9 ton maximálne zaťaženie.“
Miroslav Minár: „Nebojíte sa, keď s tým pracujete, že sa to môže nejak uvoľniť, spadnúť, alebo že nejakým spôsobom celý tento stroj sa môže nakloniť nejak divne?“
Andrej Cholvad: “Nie, nie, má to systém preťaženia, takže pri veľkom preťažení sa to automaticky zablokuje všetko, vypne motor, hotovo, zastaví.“
Miroslav Minár: „Skôr narodení si ešte pamätajú, že v armáde boli žeriavy tzv. AV-8, ešte ich máme dosť, ale toto tu, čo teraz vy tu máte v Hlohovci, tak to je naozaj niečo veľmi zaujímavé. Tak skúste nám predstaviť ten váš žeriav?“
Michal Káčer: „Tento žeriav sa volá AD-30, je to na tatrováckom podvozku. Nosnosť je 30 ton, pri zadnej patke by mala byť akože najväčšia nosnosť. Čo sa týka ramena, to je 18 metrov.“
Miroslav Minár: „Koľko členov osádky?“
Michal Káčer: „Traja. Väčšinou chodíme po dvoch žeriavnik plus viazač.“
Miroslav Minár: „Aj ste už robili nejaké také zaujímavé práce s týmto žeriavom?“
Michal Káčer: „Áno, nakladali sme kontajnery, panely sme vykladali. Tak čo sa týka nejakej pomoci, že pridvihnúť voľačo, tak robíme na tomto žeriave.“
Miroslav Minár: „Spokojnosť s tým, čo robíte?“
Michal Káčer: „Áno, je to dobré. Dobrá vec.“
Miroslav Minár: „Menili by ste?“
Michal Káčer: „Nie.“
* * * * *
Miroslav Minár: "A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk.
RÁDIO REGINA
Svoje rozhodnutie stať sa profesionálnou vojačkou by určite nemenila ani vyučená kaderníčka a dnes výborná kuchárka slobodníčka Alexandra Špacírová. Už o chvíľu vás s ňou zoznámime. Zavedieme vás aj do útrob poľnej kuchyne a predstavíme vám aj majstra Slovenskej republiky v kulturistike desiatnika Petra Greža. Nuž a na záver sa dozviete, čo si môžete prečítať v rezortnom časopise Obrana. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár: „Aj v Hlohovci môžete zaklopať na kasárenskú bránu, kde vám povedia, ako sa dostať do armády. Viac už ale povie veliaci poddôstojník 53. práporu poľných služieb nadrotmajster Jozef Letanovský.“
Jozef Letanovský: „Fungujeme tak, že máme tu zriadené miesto prvého kontaktu a áno, aj na naše brány zaklopú občas nejakí tí občania, ktorí prejavili záujem, takže sa im povenujeme už od začiatku roka sme mali len našich bránach zaklopalo, ak sa teraz nemýlim takto z hlavy, tuším asi šiesti, z toho po našom prvotnom rozhovore si podali žiadosť piati občania. Plus, samozrejme, navštívili sme všetky stredné školy v tomto meste v Hlohovci, tam sme získali zopár kontaktov, ktoré posielame potom na regrutačnú skupinu do Trenčína. Navštívili sme štyri stredné školy v meste Trnava.“
Miroslav Minár: „Dôležitou súčasťou je aj prezentácia na verejnosti, nielen teda na školách, ale možno že aj s touto technikou na nejakých takých väčších podujatiach, blíži sa Deň detí. Počítate s niečím takým?“
Jozef Letanovský: „Máme už dve akcie na Deň detí, kde budeme dávať techniku, plus máme veľa ľudí, čo pozná Trnavu vedia, kde je Kamenný mlyn, tam budeme organizovať so strednou školou, kde si nás vyžiadali na branné cvičenia, príprava obyvateľstva na obranu štátu. Tam sme sa dohodli s riaditeľom školy, tam to bude trošku také živšie. Bude tam aj nejaká topografia, nejaká chemická príprava. Samozrejme, chcú vidieť aj nejaké to preskúšanie z fyzickej pripravenosti, takže to tam dáme, aby vedeli, čo zahŕňa vlastne vstup do ozbrojených síl, keďže to je aj fyzická pripravenosť tých občanov, alebo budúcich vojakov.“
Miroslav Minár: „Som občan mladý z Hlohovca, z blízkeho okolia, zaklopem na vašu bránu a opýtam sa na roveň, čo vy mi ponúkate v službe profesionálneho vojaka v Hlohovci?“
Jozef Letanovský: „My v Hlohovci práve že by som povedal, že ponúkame skoro všetko. To si málo ľudí neuvedomuje, čo obnáša taká logistika v Hlohovci. Od tých základných sami sebe musíme urobiť logistiku. Od základného vodiča, cez kuchára, cez pekára, až keďže máme cez 170 kusov techniky, všemožnej techniky, čiže máme tu aj halu, čiže opravárov. Elektrikárov, máme tu elektrocentrály od 6 až 250 kilowattov, čiže máme tu elektrikárov. Keď už hovoríme o tých vodičov, máme tu 200 vodičov čo potrebujeme, alebo teda 200 funkcií vodičských. Takže B-éčekový vodič, C-čečkový vodič, E-čkový vodič s prívesom, autobusy, čiže D-éčkový vodič. Naozaj, v Hlohovci sa uplatní snáď skoro každý.“
Miroslav Minár: „A nielen teda doma, v Hlohovci na cvičeniach, ale aj v zahraničí?“
Jozef Letanovský: „Aj v zahraničí máme momentálne jedného príslušníka na Cypre, ten je tam zrovna ako, ak sa nemýlim, ako ženista, čiže tiež mal nejaké tie oprávnenia na ženijnú techniku, ale boli sme, aj ja konkrétne, čiže boli sme veľa, veľa týchto mojich kolegov bolo v zahraničí na rôznych misiách. V Lotyšsku, V Afganistane, v Bosne a Hercegovine,
na Cypre, všade.“
Miroslav Minár: „Kde konkrétne vy?“
Jozef Letanovský: „Ja som bol v Bosne a Hercegovine.“
Miroslav Minár: „Dobrá skúsenosť?“
Jozef Letanovský: „Výborná skúsenosť, vrelo odporúčam každému.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár: „Svoje rozhodnutie vymeniť kadernícky salón za kuchársku varešku neľutuje slobodníčka Alexandra Špacírová. Počúvajte jej úprimné vyznanie a zistíte tak, ako ja, že svoju profesiu doslova miluje. Aká teda bola jej cesta do ozbrojených síl?“
Alexandra Špacírová: „Dlhá cesta to bola, náročná, aj po psychickej stránke. Ale som rada, že som to dotiahla až sem a vôbec by som túto prácu nemenila, ja som veľmi spokojná s mojou prácou.“
Miroslav Minár: „Teraz slúžite v Hlohovci na akej pozícii?“
Alexandra Špacírová: „Na funkciu kuchár, starší kuchár.“
Miroslav Minár: „Fúha kuchárka, tak to sa má dobre možno že aj váš partner, manžel?“
Alexandra Špacírová: „No partner, manžel, nie sme ešte spolu zobratí, ale už žijeme spolu 10 rokov. A má sa fajn pri mne, myslím si, že je spokojný.“
Miroslav Minár: „Aj taká tá vojenská kuchyňa doma funguje?“
Alexandra Špacírová: „Ja vám poviem narovinu, že on nepapá mäso, takže tam je to problém. On má radšej koláče a múkové veci. Vojaci sú takí, že oni veľmi radi majú mäso a vo veľkej porcii. Ako chlapi.“
Miroslav Minár: „Čo najčastejšie tak nejak varíte v tejto kuchyni tu, u vás?“
Alexandra Špacírová: „Väčšinou sú to rezne, alebo soté, kuracinka, hovädzinka, guláš, segedínsky guláš. To je taká tá klasika vojenská.“
Miroslav Minár: „Chutí?“
Alexandra Špacírová: „Myslím si, že hej. Zatiaľ sa nesťažujú.“
Miroslav Minár: „Ako ste sa dostali k tej kuchárčine?“
Alexandra Špacírová: „Takto na regrutácii keď som bola, tak mi bolo poskytnuté miesto kuchára, takže ja som mala na výber. Ono bolo vlastne na výber viac miest, bol tam nejaký strelec, ženista, ale teda pre ženu je myslím si, že fajn ísť na kuchárske miesto, lebo tej žene je to skorej bližšie ako tomu chlapovi. Chlap má rád iné, také tie chlapské veci, ako je ten strelec a ženista.“
Miroslav Minár: „Aj ste vyučená kuchárka?“
Alexandra Špacírová: „Nie. A ani sa nepýtajte…“
Miroslav Minár: „Čo?“
Alexandra Špacírová: „Kaderníčka.“
Miroslav Minár: „Z kaderníčky kuchárka, no tak je to teda diametrálny rozdiel. Bolo ťažké preorientovať sa?“
Alexandra Špacírová: „Práve že nie, práve že týmto by som asi motivovala tých ľudí, či chalanov, alebo baby, že proste nech nepozerajú na to, čo sú vyučení, nech idú sem a vyskúšajú si, lebo každý si tu niečo nájde, čo ho baví. Už je to potom horšie, keď ho to nebaví, ale teda mňa moja práca veľmi baví, takže ja by som ju nemenila. Nevedela by som si predstaviť, že by som napríklad išla robiť do kancelárie sem niekde na rotu. Nie je to moje, mňa to nebaví tá papierová robota. Mňa baví pracovať rukami a niečo vytvárať.“
Miroslav Minár: „Už ste si to skúsili aj v Centre výcviku Lešť počas cvičení?“
Alexandra Špacírová: „Áno. Aj minulý rok aj predminulý rok.“
Miroslav Minár: „Je to iné variť v poľnej kuchyni a v takejto tu, u vás v Hlohovci?“
Alexandra Špacírová: „Je to rozdiel, pretože tá kuchyňa je oveľa menšia a dosť často sa stáva, že tie kuchyne sa kazia. Či už je to panvica, či už je to nejaký kotol, takže tam nastane ten problém, že my to nemôžeme dovariť, čakáme na opravárov, ktorí prídu, aby to mohli opraviť, a potom môžeme nanovo fungovať. A tento problém sa dosť často stáva.“
Miroslav Minár: „Áno, lebo hladný vojak je zlý vojak, platí to stále…“
Alexandra Špacírová: „Áno, presne tak.“
Miroslav Minár: „Povedali ste, služba vás baví, sú aj nejaké méty pred vami ešte? Nejaké čo by ste chceli dosiahnuť?“
Alexandra Špacírová: „Na rovinu vám poviem, že ja som veľmi spokojná. Nechcela by som ísť nejako vyššie, lebo ako sa hovorí, že vojak bez hodnosti, vojak bez starosti a takto to podľa mňa aj je. Kto má na to, nech ide, áno, nech kariérne rastie. Ale kto chce zostať nižšie, tak si myslím, že to je na každom uvážení.“
Miroslav Minár: „Počúvajú vás dievčatá v tejto chvíli, by ste to už naznačili, že áno, treba to skúsiť, nech prídu. Možno pre tých, ktorí zaťukajú sem, na bránu hlohoveckých kasární na miesto prvého kontaktu, čo by ste im teda vy odporúčali, aby vstúpili do armády a aby napredovali, čo by mali preto urobiť?“
Alexandra Špacírová: „Hlavne sa o to zaujímať a vyskúšať si to. Pretože je tam možnosť, že keď vstúpia a zistia, že ich to nebaví, je tam možnosť odísť, to je úplne normálne. Ale si myslím, na rovinu vám poviem, že ja čo mám či kamarátky, alebo spolužiačky, tak nezarobia toľko peňazí, koľko ja tu v armáde. Takže ja si myslím, že tá finančná stránka je hlavne tu zabezpečená, s čím som ja veľmi spokojná.“
Miroslav Minár: „A je to aj taký dobrodružný život, napríklad na tej Lešti.“
Alexandra Špacírová: „Áno, áno, je to super, lebo zmeníte kolektív, zmeníte prostredie a človek niekedy potrebuje vypadnúť z toho stereotypu, ktorý je doma. Nových ľudí spoznáte, nové skúsenosti naberiete, to je všetko len plus do života.“
Miroslav Minár: „Čo teda tá vaša najbližšia rodina, samozrejme, už priateľa ste spomenuli…“
Alexandra Špacírová: „Mám aj dcéru 7-ročnú prváčku, takže zvládli to. Teraz som bola dva týždne na východe na služobnej ceste a zvládli to. Zbalili si veci z bytu a išli vlastne k svokrovcom, k babke a k dedkovi, takže väčšinou času sa babka venovala malej. Ale zvládli to. A ono to niekedy dobre padne si myslím aj pre ten vzťah, že tí dvaja sa na chvíľu odlúčia, trošku si vyčistia hlavu, prídu na iné myšlienky, a potom zase sa spoja. A zase idú v tom istom kolobehu, v ktorom boli aj predtým.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár: „Nuž a že Alexandra Špacírová sa vie dobre zvŕtať aj v poľnej kuchyni, nám povedal zástupca veliteľa družstva čatár Tomáš Kvanta. Poľnú kuchyňu tvorí sieť špeciálnych kontajnerov.“
Tomáš Kvanta: „Tieto kontajnery sú využívané pravidelne na každom cvičení by sa dalo povedať.“
Miroslav Minár: „Tak poďme sa pozrieť, čo všetko ponúka.“
Tomáš Kvanta: „Momentálne sa nachádzame v prvom kontajneri zostavy, ktorý je výdajňa. V tejto časti sú aj jednotlivé zariadenia na prípravu jedál, rovnako aj výdajné pulty, ohrevné pulty. Odtiaľto sa jedlo už pripravené vydáva stravníkom. Máme tu sporák so sklokeramickou doskou, 35-litrovú panvicu smažiacu a konvektomat, ktorý je využívaný multifunkčne, keďže je to taký multifunkčný nástroj, dá sa v ňom pripravovať čokoľvek.“
Miroslav Minár: „Aj piecť nejaká tortička, alebo niečo podobné?“
Tomáš Kvanta: „Aj to by sme zvládli.“
Miroslav Minár: „Nehovorím už o tom, že aj chlieb.“
Tomáš Kvanta: „Chlieb áno, ale máme aj samostatné pekárenské kuchyne. Veľkovýroba chleba by sa určite robila tam.“
Miroslav Minár: „Postupujeme ďalej do vozidla, kontajneru v našom prípade.“
Tomáš Kvanta: „Momentálne sa nachádzame v takej hlavnej časti tejto kuchyne, je to várňa a tu vlastne sa pripravujú komplet všetky jedlá.“
Miroslav Minár: „Polievky…“
Tomáš Kvanta: “Polievky, prílohy, taktiež tu máme smažiaci panvicu, dva kotle, ďalší konvektomat, malé príručné chladničky na krátkodobé uskladnenie mäsa, jednu normálnu veľkú chladničku.“
Miroslav Minár: „A v tejto tretej časti?“
Tomáš Kvanta: „Táto tretia časť sa nazýva prípravovňa, kde sa nachádza škrabka na zemiaky, chladničky, hnetací stroj miešací a nejaké na uskladnenie tovaru priestory.“
Miroslav Minár: „A koľko členný personál obsluhuje túto výdajňu a prípravovňu jedál?“
Tomáš Kvanta: „Teoreticky by tu stačili traja kuchári plus smena, ktorá by to tu umývala a riadila.“
Miroslav Minár: „A darí sa Alexandre variť dobré jedlá v tejto kuchyni?“
Tomáš Kvanta: „Áno, áno, je jedna zo skúsených kuchárok.“
Miroslav Minár: „Nevymenili by ste ju?“
Tomáš Kvanta: “Nie, nie, určite.“
Miroslav Minár: „Dobre a čo vaša služba, ako vy ste sa dostali k tomuto?“
Tomáš Kvanta: „Tak na funkcii som už desať rokov ako kuchár, začiatky boli ťažké, lebo som prechádzal z iného miesta, zo Serede od ženistov, takže som sa to musel všetko naučiť.“
Miroslav Minár: „Čo ste vyučený?“
Tomáš Kvanta: „Čašník. Ale iba čašník, nie kuchár. Začiatky boli ťažké.“
Miroslav Minár: „Ale postupne teda už slúžite desiaty rok, takže máte za sebou pomerne veľa cvičení, aj účasť v zahraničnej operácii na misii?“
Tomáš Kvanta: „Na misii som nebol, ale na zahraničných cvičeniach som bol viacerých, naposledy v Poľsku minulý rok.“
Miroslav Minár: „V takom medzinárodnom tíme, vedeli by ste variť a vedeli by ste sa uplatniť?“
Tomáš Kvanta: „Určite áno.“
Miroslav Minár: „A vaši kuchári?“
Tomáš Kvanta: „Väčšina. Niektorí musia ešte študovať trošku.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár: „V 53. prápore poľných služieb v Hlohovci je výborná partia veliteľov a vojakov. Aj vďaka tomu sa tu môžu vojaci plnohodnotne venovať svojim záľubám, a to tak, že to môžu dotiahnuť aj na majstra Slovenskej republiky v kulturistike. A to je aj príbeh desiatnika Petra Greža.“
Peter Grežo: “Tak bol to môj sen odmalička, ja som chcel vždycky byť vojak, len kvôli tetováži ma nechceli zobrať, tak ja som sa snažil od strednej školy dostať, len vždycky ma odbili, buď teda nevyšla niečo zo zdravotnej, alebo som neurobil telesnú, alebo ma odrovnali vlastne k tomu tetovaniu. No a prišlo to teda až v tých 25-tich, že sa mi podarilo vstúpiť a zatiaľ som teda rád, že sa podarilo. No a slúžim. Slúžim a dúfam, že budem slúžiť dlho, kým sa bude dať.“
Miroslav Minár: „No, tá tetovačka neodradzuje, alebo nemá nejaký negatívny vplyv napríklad na súťaže v kulturistike?“
Peter Grežo: „Na súťaže hej, strhávajú sa za to body, ale tak jednu ruku už mám viac-menej urobenú a ostatné také, čo som mal navyše, si dávam odstraňovať. Dal som si niektoré už odstraňovať kvôli vstupu, aby ma prijali. Také, čo mám, ktoré ma obmedzovali, som dal preč a ktoré teda teraz mi strhnúť niečo na bodoch, musím dohnať svalovo.“
Miroslav Minár: „No a práve teraz sa dostávame k tomu vášmu koníčku – kulturistika. Dá sa vôbec tento koníček spojiť s tou službou, ktorú robíte tu, v Hlohovci?“
Peter Grežo: „No je to dosť ťažké, keďže sú aj výjazdy, aj služby sa ťahajú, aj všelijaké tieto hotovosti, ale tak mám dobrého veliteľa, takisto aj veliteľka roty veľmi vychádza v ústrety a takisto aj veliaci Jozef. Pomáhajú mi, bez nich by to nešlo. Je to šport jednotlivca, za ktorým stojím kvantum ľudí, a ktorí tomu človeku, keď neumožnia, nedalo by sa to. Takže samozrejme, robia mi ústupky, aby som keď som v tej najvyššej príprave, tie posledné týždeň, dva, tak vtedy mi vlastne umožnia si zobrať dovolenku, aby som to mohol naplno tú superkompenzáciu, alebo tie tréningy odviesť v plnej možnej miere jak sa dá.“
Miroslav Minár: „Áno, kompenzácia. Viete to vy kompenzovať teda túto ústretovosť tým, že keď prídu aj nejaké dôležitejšie úlohy, vážnejšie, kedy je potrebné okamžite konať, viet sa prispôsobiť?“
Peter Grežo: “Určite áno. Som tomuto otvorený, lebo viem, že keď príde proste to povolanie, že sme nasadení, alebo niekam na výjazd, tak áno. Cením si to, že oni sú féroví ku mne, takisto som ja féroví k nim. Takže máme takú vzájomnú komunikáciu.“
Miroslav Minár: „Poďme k tomu koníčku ďalej. Prečo ste si vybrali práve kulturistiku?“
Peter Grežo: „Najťažší šport na svete, asi tak, ako každý…“
Miroslav Minár: „Hokejisti by dnes povedali, že aj, aj, po výkone s Kanadou teda my sme si zažili svoje.“
Peter Grežo: „Je to iné. Sú iné tieto tímové športy, kde vlastne ľudia pracujú v tíme, a potom sú iné tieto vlastne športy jednotlivcov, kde sa na to človek musí v hlave nastaviť sám, urobiť si tú formu sám. No a ja sám tu, v ozbrojených silách človek musí byť tímový. Ale ako športovec si chcem tie výsledky dosahovať sám, vo svojom. Dokázať to, čo som ja dokázal, to, čo som sa ja pripravil. Ja to mám tak, no.“
Miroslav Minár: „Ste možno aj vzorom pre vašich kolegov? Dal sa niekto na kulturistiku, alebo teda zvyšuje si tú svoju fyzičku aj vďaka tomu, že má vo svojom tíme majstra Slovenskej republiky?“
Peter Grežo: „Verím, že áno, že to veľa chalanov nakoplo, veľa ľudí sa snaží ten jedálniček držať, športovať, tak verím, verím, že ich to nakoplo.“
Miroslav Minár: „Tak poďme teda k tým vašim úspechom, pochváľte sa poslucháčom Plnej poľnej.“
Peter Grežo: „V Šuranoch na majstrovstvách Slovenska som bol prvý v kulturistike nad 90 kíl. Druhý som skončil v kategórii Classic Physique. Teraz 12. v sobotu bola Veľká cena… kde som obsadil prvé miesto ako Classic Physique Open, čiže v kategórii neobmedzenej váhe a šliapol som si ešte raz do tej klasickej kulturistiky, tam som skončil druhý tentokrát.“
Miroslav Minár: „Takže blahoželanie, samozrejme, určite sa tešia vaši velitelia, vaši priatelia, rodina. Plány do budúcnosti, méty, aké sú?“
Peter Grežo: „No, plány do budúcnosti mám veľké. Na druhý rok by som chcel znova na jar nejakú takúto súťaž si absolvovať a buď znova majstrovstvá obhájiť, ale chcel by som sa kvalifikovať na majstrovstvá Európy.“
Miroslav Minár: „Bude to ťažká cesta?“
Peter Grežo: „Bude to ťažká cesta, ale my si tu znova, dúfam, že nájdeme nejaké tie s velením tie chodníčky, aby znova, verím, že spoločnými silami dáme. Dáme majstrovstvá Európy a úspešne.“
Miroslav Minár: „Budeme sledovať a držať palce.“
Peter Grežo: „Ďakujem. Ďakujem krásne za rozhovor.“
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár: „Obsah májového vydania rezortného časopisu vám priblíži vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.“
Miloslav Ščepka: „Ústrednou témou májového vydania rezortného mesačníka Obrana je rekapitulácia troch rokov pôsobenia ministra Jaroslava Naďa. Boli to najpestrejšie a azda aj najťažšie roky v 30-ročnej histórii ministerstva obrany poznačené pandémiou Covidu a ruskou agresiou voči nášmu východnému susedovi. Jedným z efektov je aj príchod nemeckých tankov Leopard. Ich vojskovým skúškam vo vojenskom technickom a skúšobnom ústave na Záhorí sa venuje hlavná reportáž májovej Obrany. Pod titulkom Od kobry k zmiji, obrana píše o bojových vrtuľníkoch Viper, ktoré nám ponúkli Spojené štáty náhradou za techniku, ktorú Slovenská republika poskytla v rámci pomoci Ukrajine. Na stranách venovaných technike nájdete aj stať o európskych robotických bezposádkových bojových vozidlách. Druhá reportáž májovej Obrany čitateľom priblíži 96-hodinový výcvik levického 13. mechanizovaného práporu. V ústrednom rozhovore sa rozprávame so zástupcom mnohonárodnej divízie NATO Stred v maďarskom Székesfehérváre brigádnym generálom Tiborom Králikom. Úvodník májovej Obrany napísal veliteľ slovenských vzdušných síl generálmajor Róbert Tóth. Druhý rozhovor sme spolu s prednou obálkou venovali členke Vojenského športového centra Dukla reprezentantke v kickboxe a thajskom boxe desiatničke Monike Chochlíkovej. Kolegovia z odboru pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu prispeli úvahou o prínosoch a rizikách nástupu umelej inteligencie a článkom o ruskej súkromnej armáde zvanej Wagnerova skupina a jej úlohe v agresii proti Ukrajine. V májovej obrane nájdete podrobnosti o projekte prvej rezortnej materskej školy, o ceste Jaroslava Naďa do Brazílie, o novom turnuse základného vojenského výcviku, o slovenských odbojároch 2. svetovej vojny vo Francúzsku aj o nadchádzajúcom 10. vojenskom polmaratóne. Mesačník Obrana nájdete vo vojenských útvaroch, regrutačných skupinách, knižniciach, stredných aj vysokých školách a v elektronickej podobe tiež na internetových stránkach ministerstva obrany.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár: „A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.“
