- Dátum: 20.08.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 37.78 MB
Plná poľná
[20.08.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a tento raz Andrea Görnerová pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Nebolo jednoduché prejsť na druhú stranu, zaspomínal si na vojnové roky spisovateľ Ladislav Ťažký.
* Štartuje náučný partizánsky chodník v Tríbečskom pohorí.
* Vyvrcholila armádna jazdecká výprava. Na vydanie čaká aj nová kniha o vojakovi, na počesť ktorého jazdci na koňoch putovali zo slovenského Mojtína do rumunského mestečka Arad.
* Ďalší čakatelia, budúci profesionálni vojaci, sú už v Martine.
* Relácia Azimut 24/7 o výcviku vojakov z Trebišova.
* LetoFest v Banskej Štiavnici bol úspešný. Jeho posledná časť bude v nedeľu v Piešťanoch."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Stovky vojakov, ktorí počas 2. svetovej vojny boli nasadení na východnom fronte v zostave fašistickej vojenskej mašinérie využili príležitosť a prebehli na druhú stranu. Neskôr sa stali súčasťou paradesantnej brigád v Sovietskom zväze. Na podobnú príležitosť sa pripravoval aj vtedy kartograf jednej z vojenských jednotiek, Ladislav Ťažký. Žiaľ, viacero okolností mu neumožnilo tento zámer uskutočniť. Prečo, to nám už ochotne vysvetľuje ešte v máji 2010."
Ladislav Ťažký, spisovateľ:
"až V 43. už ako desiatnikom som bol vyslaný na východný front. Keďže v 43. v auguste zanikla rýchla divízia a na Kryme vznikla prvá pešia divízia z nej, tak ja som sa dostal k prvej pešej divízii na veliteľstvo ako kartograf. Jediný poslednýkrát bola naša divízia nasadená severne od Krymu na smer na Biely topoľ, ale aj to protizákonne už. Totiž stotník Skalický bol vyslaný k maršalovi Kleistovi, aby v mene prezidenta republiky protestoval, pretože bola dohoda Hitler a Tiso, že slovenských vojakov nenasadia priamo do boja, pretože nie sú dobre vyzbrojení. Všetku výzbroj stratili na Kaukaze. Tak bolo prisľúbené, že budú používaní na pomocné práce a technické práce. A napriek tomu, keď túto dohodu pripomenul Skalický Kleistovi, ten mu povedal Lieber Skalický, veliteľom južného frontu je maršal Kleist a to som ja. A tu nebude rozkazovať kein Fuhrer, kein President, tu rozhodujem ja a budete nasadení. Sklapol, odišiel a i stalo sa. No tak zapôsobilo to tak veľmi smutne, lebo tak hovorím, neboli sme vyzbrojení. My sme nemali žiadne tanky, žiadne kanóny. Boli tam ťažké guľomety a pušky a automaty, ale to nebolo vlastne nič. To nebola frontová výzbroj. A na druhej strane taký kúštik takej nádeje, že a možno my tak niekedy prejdeme na druhú stranu. No ale to sa tak povie potom pri kádrovaní, že prečo si neprešiel. Prejsť na druhú stranu, to nie je také jednoduché, pretože darmo ja tam budem kričať, ja som Slovák, ja som socialista, ja som komunista, nestrieľajte. Ale čo ten vojak vedel, čo je Slovák, čo je komunista, alebo slavian, jednoducho je to zdivený chlap, ktorý si chránil život a strieľal všetko pred sebou. Udiala sa taká udalosť, že my sme v noci prišli na to stanovište svoje palebné, asi po polnoci, o jednej, o druhej. Keďže veliteľstvo bolo vždy tých 10 kilometrov aspoň za prvou líniou, alebo aj viac, ale tie prvé jednotky, peší pluk 20 a 21, ktoré boli ešte súčasťou tejto divízie, ten bol nasadený tak 15-20 kilometrov pred nami a prišiel na svoje miesto o 2. nadránom. Chlapci unavení, v momente ako sadli, ani sa nevyzliekli, zaspali a ráno, len čo začalo svitať, už ich niekto budil, vstávaj vpred. Rusi. A takto 2000 chlapov bez jediného výstrelu prešlo, alebo boli zajatí a boli radi, že prešli. Týchto 2000 sa stalo potom základom pre prvú a druhú paradesantnú brigádu, ktorá bola vyhodená z lietadiel na povstalecké územie a tvorila najbojovnejšie jadro povstaleckej armády. Na veliteľstvo divízie ráno sa táto správa dostala a hneď sme tam začali sa organizovať skupinky, že určite o 2-3 hodiny prídu aj sem a že ako sa zachovať, ako to organizovane prejsť na druhú stranu. Lenže nemecké šťuky začali bombardovať postupujúce tanky a postup sovietskej armády sa zastavil. Tento bol ja opisujem v románe Amenmária-Samí dobrí vojaci, som sledoval zo stohu slamy aj so stotníkom Skalickým a bolo to krásne, ako dneska vo filme keď vidíte, idú tanky a teraz lietadlá útočia, tam bol zásah, tam bol zásah, až sa nakoniec tie tanky stiahli do toho lesíka a bolo po boji. Tak my sme potom pokojne mohli ustupovať až smerom na Cherson. Keď vypuklo na Slovensku Slovenské národné povstanie, odrazu nám oznámili, o hodinu nás obsadzuje divízia Galizien, ktorá vás odzbrojí neklaďte odpor. A my sme vlastne nič, ja som mal jednu pištoľ, aký odpor som ja mohol klásť? Prišli, tak ja ako mapár som mal sám jeden domček pridelený, prišli tam, zastal tank, namieril do okna, lebo tam bolo napísané Karten Abteilung, mapové oddelenie a dvaja esesáci, jeden starší a jeden možno v mojom veku. Prišli, namierili na mňa, Hände hoch. A ja, ako som sedel za stolom, nad mapou, tak som mal pero, s ktorým sa kreslili tie vrstevnice a tak ja som zodvihol ruky hore, ale aj s perom. A jeden hovorí, Waffe, zbraň. Das is meine Waffe. A sa usmial, ruky som dal dolu a dneska, alebo častejšie som si spomínal, že to bolo tak symbolické pre mňa, že pero je moja zbraň, ktorá sa mi stala osudnou na celý život. Pretože to pero zachytávalo všetky tie moje skúsenosti z vojny a stalo sa skutočnou zbraňou. A často sa snažili mi práve túto zbraň zobrať. Pero sa pre mňa stalo naozaj zvláštnou a veľmi účinnou zbraňou. Mohol som ňou zabojovať aj za kamarátov. Mohol som zabojovať za tisícky slovenských vojakov. Mohol som sa pomocou pera stať hovorcom slovenskej armády, slovenských vojakov a hovoriť o nich pravdu, brániť ich, pretože najradšej by boli z nás, zo všetkých vojakov porobili fašistov a to absolútne nebola pravda. Lebo myslenie, zmýšľanie slovenských vojakov bolo vrcholne demokratické. Našťastie bolo aj národné, ale nebolo to nejaké nacionalistické. Takže som rád, že som mohol zachytiť aspoň čiastočku z ich života, z ich myslenia, z ich cítenia, z ich protivojnovej nálady. Zachytiť aspoň časť ich srdca, ich svedomia, ich histórie. Človek je tvor, ktorý si chráni česť. Ak je človek, v prvom rade mu ide o česť. Nechce chodiť opľuvaný. To bol prípad Dušana Slobodníka napríklad. A on sa súdil o česť a doma ten súd vyhral, vonku, v Štrasburgu, ho prehral. Takže boj o česť, to je povinnosť každého človeka, aby keď odíde z tohto sveta, aby som odišiel čistý."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Príbeh ďalších stoviek vojakov Slovenského národného povstania bol iný. Aj oni si však po potlačení povstania prešli rôznymi útrapami. Napríklad aj generálporučík vo výslužbe Ján Husák. Trvalo mu niekoľko týždňov, než sa z obsadeného Telgártu dostal do Tríbečských hôr a pridal sa k partizánom. Po skončení vojny sa sem vrátil, konkrétne do Skýcova, kde na pamiatku svojich bojových druhov založil turistický pochod s názvom Náučný partizánsky chodník Skýcov - Zlatno. A jeho 33. ročník sa uskutoční už zajtra. Pripomína skýcovecký starosta Tomáš Kolembus.”
Tomáš Kolembus, starosta Skýcova:
“Ešte nebohý generál Husák, ktorý bol jeden zo spoluzakladateľov, tak keď ešte žil, tak sa ma pýtal na to, že či budem tú tradíciu udržiavať. Ja som povedal, že kým ja tam budem, tak určite to budeme udržiavať ďalej. Ten jeho duch je stále s nami a my teda pokračujeme v tej tradícii.”
Miroslav Minár:
“Aký program čaká turistov? Čo ich všetko na tej 12-kilometrovej trase očakáva a čo všetko sa tam dozvedia?”
Tomáš Kolembus:
“Vyštartujeme po akte kladenia vencov. Po trase je tam vlastne taká partizánska studnička, tam je také prvé zastavenie a potom je také druhé zastavenie, voláme to my že Stratený vrch, tam bude občerstvovacia stanica, no a také tretie zastavenie je vlastne, to sú také tzv. partizánske bunkre. To sú skaly, v ktorých vlastne boli partizáni ukrytí. Taká špecialita, ktorú každoročne odovzdávame, to som ešte zabudol povedať, že vlastne po tej oficiálnej časti odovzdáme vždy najvzdialenejšiemu účastníkovi pochodu, sme mali z Talianska, z Anglicka takisto, potom najmladšiemu, väčšinou takých najmladších dávame už viac, keď ich je 10-20, takže tým najmladším, tým sa to tak ráta, takže tým odovzdávame a najstaršiemu. No uvidíme, už sme mali takého, že ten mal asi 90 rokov a prešiel to, takže uvidíme koľko ich bude tento rok takých najstarších. Takže toto je taká špecialita, ktorou každoročne si uctíme tých účastníkov.”
Miroslav Minár:
“Len pripomíname, že začiatok pochodu je zajtra, teda v sobotu, po pietnej spomienke v Skýcove pred pamätníkom Slovenského národného povstania, ktorý sa nachádza pri obecnom úrade. Približne o 8.30 sa turisti vydajú na 12-kilometrovú trasu a vyhodnotenie 33. ročníka Náučným partizánskym chodníkom bude na Zlatne okolo 14. hodiny. Účasť na pochode vám budú pripomínať nielen príjemné zážitky a stretnutia s priateľmi, ale aj pamätný list, ktorý pre vás pripravila Miestna organizácia Klubu vojenských výsadkárov Slovenskej republiky Zlaté Moravce.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o malú chvíľu budeme listovať v pripravovanej knižnej publikácii, ktorá bude venovaná legendárnemu zástavníkovi 8. cisárskeho husárskeho pluku, Ladislavovi Škultétymu Gábrišovi. Dozviete sa, koľko ďalších mladých ľudí sa chce stať profesionálnymi vojakmi. Povieme vám, čo si môžete pozrieť v aktuálnom vydaní relácie Azimut 24/7 a na záver vás pozveme nielen na poslednú časť Vojenského LetoFestu, ale aj na výstavu obrannej techniky IDEB, či rekonštrukciu bojov vo Veľkých Kozmálovciach. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Cieľ armádnej jazdeckej výpravy na počesť 190. výročia úmrtia cisárskeho večného vojaka Ladislava Škultétyho Gábriša bol dosiahnutý. Jazdci so svojimi koňmi úspešne zvládli takmer 500-kilometrovú trasu z Mojtína do rumunského mestečka Arad. Včera nás o tom informoval mojtínsky starosta František Staňo. Historik Vojenského historického ústavu ministerstva obrany docent Vladimír Segeš nás zasa informoval o tom, že na vydanie čaká nová publikácia o slávnom rodákovi z Mojtína. A nás zaujímalo, či pri zbieraní a študovaní podkladov zo života Ladislava Škultétyho narazil aj na niektoré nové fakty.”
Vladimír Segeš, historik Vojenského historického ústavu ministerstva obrany:
“Samozrejme tých faktov, ktoré sa mi podarilo na základe literatúry a archívneho výskumu zistiť, je pomerne veľmi veľa. Napríklad už len samotné narodenie. Hoci my poznáme, alebo sa uvádza dátum narodenia, ale nevieme, či to je ozaj dátum narodenia, pretože to je dátum krstu. A keďže on nebol krstený tu v Mojtíne, keďže tu žiaden kostol nebol, ale bol vlastne krstený vo farskom obvode v Podskalí, dokonca ani v susednej obci, v Pružine, nebol vtedy kostol, čiže je dosť, ja osobne si myslím, že je dosť nepravdepodobné, že by s novonarodencom hneď v tom čase, samozrejme terén vyzeral úplne inak, tu boli lesy, poľné cestičky atď., že by zobrali malého novonarodenca a vtedy ho pokrstili. Ale je zrejmé, berieme to, že ten dátum zostal. To je povedzme dátum narodenia. Dosť veľa nevyjasnených vecí je aj ohľadom jeho otca. Samozrejme vieme, že bol husárom taktiež, volal sa Juraj Gabriš a že slúžil v Gilányi husárskom pluku, ku ktorému sa vlastne dostal aj ten jeho syn, keď matka zomrela v roku 1750.”
Miroslav Minár:
“Vraj sa dostal tak, že tu urobil nejaké beťárstvo v Mojtíne a bál sa otca.”
Vladimír Segeš:
"No tak to je tiež jedna taká legenda. To znamená, keď som aj tú knihu nazval, že Legendárny husár Ladislav Škultéty Gábriš a jeho doba. Nielenže on bol legendárny, ale kopa legiend sa okolo neho vytvorilo a to je tiež jedna z takých legiend, kde autorom tej legendy je v podstate spisovateľ Jám Martiš, ktorý napísal o Škultéty Gábrišovi dva historické romány. A tu je práve rozdiel medzi historiografiou, alebo historickou prácou a historickým románom. Tak on tam napísal, že vlastne preto sa dal zverbovať, lebo spôsobil nejaký požiar, no a potom utiekol do Beluše a v Beluši v kasárňach sa nechal zverbovať, že dokonca si pridal nejaké roky a že tam ho zverbovali a napísal zle, že do Hadíkovho husárskeho pluku. No hadíkov husársky pluk nebol, vtedy to bol Gilányi husársky pluk, ale hovorím, tých takých nepresností, tých je pomerne veľa. Čože ak si zoberiem ďalej, že ak osa on vlastne dostal k tým husárom, tak jednoznačne mi to vychádza tak, že v toku 1750, keď mal on 12 rokov, Ladislav, tak otec sa to dozvedel, lebo otec nechodil domov. Otec slúžil vtedy dokonca niekde v dnešnom Rumunsku a prišiel poňho a zobral ho do pluku, čo vtedy bola vcelku bežná prax, že keď deti osireli, ale mali aspoň toho otca, tak ho zobrali a v tom čase takto slúžili ako deti, alebo synovia pluku, viacero takýchto detí. Čiže aj on sa vlastne dostal ako 12-ročný k tomu pluku, no a…
Miroslav Minár:
“Stal sa hneď zástavníkom, lebo traduje sa, že 81 rokov sedle koňa.”
Vladimír Segeš:
“No tak to je zase pravda, že on tých vyše 80 rokov bol husárom a slúžil u husárov, ale zástavníkom sa stal pomerne neskoro. V podstate treba povedať, že on celkove tá kariéra jeho vojenská, nešla nejako že by oslnila, že by bol okamžite ako malý chlapec, alebo čo. Naopak, on napríklad po 25-ročnej službe sa v roku 1775 vo veku 37 rokov stal vicekaprálom, dnes by sme povedali takým poddesiatnikom a až v roku 1778, čiže o 3 roky neskôr, ho povýšili na riadneho kaprála. No a potom sa stal po poslednej protitureckej vojne, ho povýšili v roku 1790 na strážmajstra a zároveň vymenovali za zástavníka 8. husárskeho pluku maršala Andreja Hadíka. Maršal Andrej Hadík vtedy už práve ešte žil, ale tie pluky neboli ešte vtedy očíslované. Tá numerizácia plukov, tá prebehla až v 90. rokoch 18. storočia a každý pluk, či už už to bol husársky, peší, alebo delostrelecký, alebo akýkoľvek, sa nazýval podľa svojho majiteľa. A tí majitelia sa samozrejme menili. Lebo tí majitelia aj zomreli atď., no a on v roku 1768 Hadíkov pluk, teda pluk maršala Hadíka, ktorý v tom čase bol síce jeho majiteľom, ale ten pluk potom, to bolo po 7-ročnej vojne, ten pluk rozpustili v tom zmysle, vtedy bola redukcia armády a vtedy ten pluk rozpustili v tom zmysle, že časť stotín, tak ako boli, alebo časť tých jednotlivých švadrón, oni och dali do iných plukov. A tak sa on vtedy dostal do pluku, ktorý neskôr potom bol 8. husárskym plukom, alebo to prečíslovanie bolo až omnoho neskôr.”
Miroslav Minár:
“No ale čo Ladislava Škultétyho Gábriša spája s maršalom Andrejom Hadíkom, tak to bol už ten onen významný, výnimočný husársky kúsok.”
Vladimír Segeš:
“Samozrejme treba povedať, že v tom čase mal Ladislav Škultéty Gábriš 19 rokov a už slúžil teda v tom pluku, ktorý v tom čase ešte patril maršalovi Hadíkovi a potom išiel podmaršalovi Hadíkovi a podmaršal Hadík bol skutočne jeden z najvýznamnejších vojvodcov armády habsburskej a najmä teda ako jazdec a bývalý husár bol ozaj veľmi schopný a on teda, to bola jeho akcia, on naplánoval túto akciu počas 7-ročnej vojny v roku 1757 a skutočne bravúrny čin to bolo, keď za pomerne rýchly čas na čele 3000 mužov sa mu podarilo dobiť Berlín a v radoch toho vojska, ktoré bolo vyčlenené, tak bol práve aj Ladislav Škultéty Gábriš s tým, že tie straty boli v tom čase relatívne dosť minimálne, lebo zahynulo na priamom, pri samotnom útoku na Berlín, zahynulo len 10 mužov, jeden bol zhodou okolností generál, čo bolo tiež by som povedal dosť výnimočné, ale súviselo to s tým, že v tom čase ešte tí generáli ozaj viedli tých svojich vojakov.”
Miroslav Minár:
“Doslova boli na čele.”
Vladimír Segeš:
“Áno, doslova oni boli na čele tej jednotky, aby dávali príklad. A ten Zoltán Babocsay sa volal, ten tan padol, zhruba 28 mužov bolo ranených a medzi tými 28 ranenými bol aj Ladislav Škultéty Gábriš, ktorému pruský pešiak bajonetom pichol do líca a zostala mu potom natrvalo jazva, ktorú možno vidieť aj na jeho zobrazeniach.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Brány Základne výcviku a mobilizačného doplňovania sa po tretíkrát v roku 2021 otvorili 4. augusta pre 292 čakateľov prípravnej štátnej služby, kadetov a absolventov vysokých škôl, ktorí tu absolvujú základný vojenský výcvik v dĺžke 7 týždňov. V kasárňach 4. československej brigády sa vojenskému umeniu chce priučiť aj 55 žien. Po úspešnom absolvovaní všetkých predpísaných administratívnych procedúr a vystrojenia potrebným materiálom v Regionálnom stredisku naturálneho odievania multifunkčnej zásobovacej základne Západ v Nemšovej boli nováčikovia zaradení do výcvikových čiat. Následný výcvik je zameraný na zvládnutie potrebných vojenských zručností. Ak ho zvládnu, môžu sa tešiť na 24. september, kedy zložia vojenskú prísahu a stanú sa ozajstnými profesionálnymi vojakmi. Držíme vám palce.
AZIMUT
Čo si môžete pozrieť v aktuálnom vydaní relácie Azimut 24/7 povie poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslav Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:
“Vedeli ste, že trebišovský 23. motorizovaný prápor bude onedlho transformovaný na prápor výsadkový? Časť jeho príslušníkov už prešla intenzívnym kurzom Airborn. Vstupnou bránou je výber k silám pre špeciálne operácie, potom hodiny a hodiny výsadkovej prípravy, špeciálna telesná, taktická, zdravotná príprava a veľa iného. 4. týždeň je venovaný skutočným zoskokom z leteckej techniky. To už ale predbieham. V aktuálnej časti uvidíte 1. polovicu kurzu.”
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/7 si môžete pozrieť na facebookovom profile ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimutu 24/7.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
Posledná časť Vojenského LetoFestu, tento raz v nedeľu 22. augusta, zavíta do Piešťan. Tradičný program, plný ukážok a dobrej hudby, sa v priestoroch Vojenského historického múzea začína už o 14. hodine. Príďte medzi nás. Vstup je voľný. Stíhačku F16, ale aj vozidlo Gerlach.
Nuž aj toto uvidíte už od stredy 25. augusta na bratislavskej Inchebe. Naše najznámejšie výstavisko sa totiž stane centrom najmodernejšej obrannej techniky. Na tradičnej výstave IDEB predstavia firmy zo 16 krajín vojenskú techniku, systémy obranného priemyslu, komunikačné, monitorovacie a interné systémy, drony, delostreleckú a tankovú muníciu, obrnené a robotické vozidlá, hasiace technológie, výstroj a výzbroj ozbrojených zložiek a ďalšie policajné a vojenské produkty. Prostredníctvom simulátora a zmenšeniny modelu uvidíte stíhačku F16, teda lietadlo, ktoré rozšíri flotilu slovenských vzdušných síl. Z Čiech sa predstaví obrnené taktické vozidlo 4x4 Gerlach. Nuž a úplnou novinkou bude vzducholoď, ktorá poskytuje unikátne možnosti bezhlučného a dlhodobého pozorovania prieskumu, vrátane pohybu nad rušno zastavanými oblasťami a je tak ideálnym prostriedkom pri riešení krízových udalostí civilného a vojenského charakteru. Návštevníci, ktorí budú mať záujem iba o prehliadku obrannej techniky v exteriéri a o dynamické ukážky, budú môcť zavítať do areálu Incheby vo štvrtok 26. augusta a v piatok 27. augusta vždy od 13. hodiny. Vstupné bude v tomto prípade vo výške symbolického 1 eura.
ČO JE PRED NAMI
Podujatie Prelomenie Hrona bude zajtra vo Veľkých Kozmálovciach. Záštitu prevzal minister obrany Jaroslav Naď. Už od 10. hodiny sa môžete tešiť na ukážku policajnej kynológie, hasičov, jazdeckej polície, vojenskej polície a ozbrojených síl. Hlavný program, rekonštrukcia bojov z 2. svetovej vojny, sa začne o 14. hodine. Popoludnie bude patriť ľudovej hudbe a tiež hudobnej skupine Heľenine oči. Tešíme sa na vás v sobotu 21. augusta vo Veľkých Kozmálovciach."
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“O výbornom vzťahu medzi vojakmi roty podpory z 2. mechanizovanej brigády v Prešove s klientmi svidníckeho centra pre deti a dospelých, sme už v Plnej poľnej hovorili. A z východu k nám prišla ďalšia skvelá správa. Vojaci si vyhrnuli rukávy a pomohli pri renovácii a výstavbe nového externého hracieho ihriska priamo v Centre pre deti a dospelých vo Svidníku. Ďakujeme a z Plnej poľnej posielame ďalšiu pochvalu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Andrea Görnerová. Dopočutia o týždeň.”
