- Dátum: 21.07.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.22 MB
[21.07.2023; Rádio Regina; Plná poľná; 21:10; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor: „Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- V našej armáde čoraz viac uplatňujú ženy. Zoznámite sa s majorkou Idou Melečkovou, veliteľkou muničného skladu.
- Zavedieme vás aj do mesačnej krajiny, stálej trhacej jamy v Sklenom.
- Dnešnou osobnosťou rezortu je nadrotmajster Peter Tóth, vedúci výcvikového tímu z Novák.
- Listovať budeme aj v júlovom vydaní rezortného časopisu Obrana.
- Dozviete sa, čo robili v tomto týždni prieskumníci z Prešova v Centre výcviku Lešť.
- Pozveme vás na Štefánikove dni v jeho rodnom kraji.
- Nezabudneme ani na ďalšie vydanie armádneho magazínu 24/7 a na záver vám prezradíme, že o týždeň vás čaká stretnutie s Leopardmi.“
Miroslav Minár: „Viackrát sme sa v našej relácii venovali aj postaveniu žien v našich ozbrojených silách. Tradíciu neporušíme ani dnes. Majorka Ida Melečková patrí k tým profesionálnym vojačkám, ktoré sa neboja nových výziev. Aj preto dnes velí muničnému skladu v Sklenom.“
Ida Melečková: „Najprv som bola ako náčelník štábu a vlastne výmenou personálu sa uvoľnilo miesto a dostala som sa na veliteľku. Ale som tu krátko, som tu len od 1.7.“
Miroslav Minár: „Súčasťou muničného skladu ste už niekoľko rokov.“
Ida Melečková: „Konkrétne od 2020, takže nie až tak dlho.“
Miroslav Minár: „Tak tri roky, ale vojačkou ozbrojených síl ste od roku…“
Ida Melečková: „2000, vtedy som nastúpila na Akadémiu ozbrojených síl.“
Miroslav Minár: „Čo vás ťahalo k tomu, že ste si na seba obliekli vojenskú uniformu?“
Ida Melečková: „Vždy som chcela byť vojačkou, neviem, čo to bolo, nejaké presvedčenie a neviem čo konkrétne, ale už od malého malinkata v podstate do uniformy.“
Miroslav Minár: „Aj niekto vplýval na toto rozhodnutie? Máte v rodine nejakého vojaka, alebo vzdialeného príbuzného?“
Ida Melečková: „Nikto.“
Miroslav Minár: „Odkiaľ ste rodáčka?“
Ida Melečková: „Nové Zámky.“
Miroslav Minár: „Tak tam ani vojakov nemáme v Nových Zámkoch. Jedine čo boli na kopci, to bola súčasť protivzdušnej obrany. Dobre, ale z Nových Zámkov, samozrejme, najskôr do Liptovského Mikuláša, a potom ste prišli priamo sem?“
Ida Melečková: „Nie, najprv to bolo k vzdušných silám, čiže Hlohovec, tiež som bola na radaroch. Potom to bolo Letisko Sliač a nakoniec tu, Sklené.“
Miroslav Minár: „Muničný sklad pre ženu, atraktívne miesto?“
Ida Melečková: „Ja som sem išla dobrovoľne. Bola som oslovená, či by som nechcela byť tuná náčelníčka štábu a išla som sem dobrovoľne.“
Miroslav Minár: „Skúsme predstaviť muničný sklad. Čo to je za inštitúciu tu ukrytú v hĺbke Kremnických vrchov.“
Ida Melečková: „Ako sklad. Len s tým rozdielom, že strážime a uskladňujeme muníciu, ktorá je potrebné pre ozbrojené sily a pre jej súčasti. Takže je to zabezpečenie, uskladnenie všetkej munície, ktorú používame.“
Miroslav Minár: „Je to naozaj režimové pracovisko, sem normálny hriešnik sa len tak nedostane. Odkiaľ sú vaši zamestnanci?“
Ida Melečková: „Tým, že sme v Sklenom, takže je to väčšina, alebo drvivá väčšina je tu z okolia, sú tu zamestnanci zo Sklené, alebo z Martina, alebo z Turčianskeho okresu. Nemal by sa sem dostať, dúfam, že sa ani nedostane niekto nepovolaný a je to také miesto síce zašité v horách, ale bolo by dobre, keby to bolo také preferované aj pre ostatných, nielen pre okres Turčianske Teplice.“
Miroslav Minár: „Tak ale, samozrejme, vzhľadom na to, že ste režimové pracovisko, asi ťažko sa dá v tejto chvíli o vás povedať všetko, to asi by sme prezradili niečo, čo prezradiť nechceme. Ale čo môžeme prezradiť je aj fakt, že zrejme sa vám dobre pracuje s ľuďmi, pretože aj tam, na vchode ma zastavili a sú to bývalí zamestnanci, alebo bývalí vojaci.“
Ida Melečková: „Tak s ľuďmi pracuje sa dobre, ale je to práca s ľuďmi. Čiže máte aj svetlé dni, máte aj tmavé dni, to je ako v každom kolektíve, je to rôznorodé, ale snažíme sa všetky problémy riešiť a utiahnuť to tak, aby to vyhovovalo všetkým spraviť nejaký kompromis a splniť to, čo máme a udržať to na nejakej hladine.“
Miroslav Minár: „Keď sa dozvedeli zamestnanci muničného skladu, že im bude veliť žena, ako to prijali?“
Ida Melečková: „No ja som mala pozitívne ohlasy, ale to sa musíte opýtať ich. Takže je to asi iné byť podo mnou, lebo máme iný pohľad na veci ako muži, väčšinou, ale tak nejaké veľké sťažnosti som nezaznamenala. Takže asi dobre.“
Miroslav Minár: „To rozhodnutie nielen teda predtým, než ste išli študovať na Akadémiu generálna Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ale aj to dobrovoľné rozhodnutie ísť sem, do Skleného, neľutujete?“
Ida Melečková: „Klamala by som, keby som povedala, že nemám aj chvíľky, kedy zvažujem, že či to bolo dobré rozhodnutie, ale to sa asi stáva každému v zamestnaní, že prehodnocuje, že čo je lepšie, čo nie je lepšie. Ale v podstate nie, neľutujem. Nie je to vždy jednoduché, ale dá sa to zvládať.“
Miroslav Minár: „Dochádzate aj do priameho kontaktu s tými výbušninami, s nábojmi a so všetkým, čo tu máte v tom muničnom sklade, že si to teda aj ošaháte?“
Ida Melečková: „Ako veliteľka musím. Takže áno, áno, dochádzam s nimi do kontaktu. Ale je to všetko bezpečné.“
Miroslav Minár: „Aj to zabezpečenie, samozrejme, pretože kedysi dávnejšie tu bol istý problém v muničnom sklade v Sklenom, že buď došlo k nejakému evidenčnému zádrhelu, ale že teda, že sa stratila nejaká munícia. Toto už asi v súčasnosti nehrozí, to zabezpečenie je asi trošku iné, než pred rokmi.“
Ida Melečková: „Tak určite by to malo byť iné, ale vzhľadom na to, že môže sa stať tým, že máme muníciu, ktorá bola vyrábaná v rokoch 1958-60, proste sú tu také dávne ročníky, môže sa stať, že pri nejakom hermetickom uzavretí sa nájde niečo. Je to zabezpečené a kontrolované tak, aby sa nestalo, alebo neprišlo k ničomu závažnému, alebo aby sa už podobná situácia neopakovala.“
Miroslav Minár: „Tak, samozrejme, najdôležitejšia je tá kontrolná činnosť, ale ten ľudský faktor, predsa len, zaúčinkuje tak, ako ste povedali, že áno, s niektorými ľuďmi sa dá pracovať lepšie, s inými troška treba mať trpezlivosť, ale ten ľudský faktor je vždy rozhodujúci.“
Ida Melečková: „Je rozhodujúci, ale kvôli tomu sa vykonávajú aj tie priebežné inventarizácie skladových zásob a v podstate tým, že sa to kontroluje a prepočítava, tak sa eliminujú tie problémy, ktoré boli, alebo by sa mali eliminovať. Jasné, že tým, že človek do toho vstupuje, ale robí sa všetko preto, aby to bolo stopercentné a aby to bolo správne.“
Miroslav Minár: „Pochopiteľne, ste veliteľka, velíte aj doma manželovi?“
Ida Melečková: „Keďže aj on je policajtom, druhá zložka, tiež ozbrojená zložka, tak je to tak pol na pol, sa striedame.“
Miroslav Minár: „Policajti je úplne iná téma, vojaci úplne iná téma. Ako sú na tom deti?“
Ida Melečková: „Možno bude mať kariéru v ozbrojených, alebo vnútorných silách, lebo tak to poznajú všetci rodičia, všetci ozbrojení, alebo uniformovaní rodičia poznajú svoje deti a vedia, že čo a aká budúcnosť bude asi. Takže ale má to rád, ale inklinuje viac k letectvu. Budeme ho smerovať na letectvo asi.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár: „Nasledovať príklad veliteľky muničného skladu v Sklenom majorky Idy Melečkovej môžete aj vy. Stačí, ak navštívite Regrutačné strediská, alebo zaklopete na 25 kasárenských brán po celom Slovensku, kde sú zriadené miesta prvého kontaktu. Do ozbrojených síl sa dá dostať aj spôsobom, ako to urobili dvaja mladí občianski zamestnanci už zo spomínaného muničného skladu v Sklenom Alica Krauszová a Matej Kurčík. Obaja spolu s ďalšími novodobými vlastencami budú rukovať do Martina už 1. augusta. A Plná poľná bude pri tom.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár: „V Sklenom ešte zostaneme. Nad muničným skladom sa nachádza doslova mesačná krajina. Reč bude o stálej trhacej jame ukrytej na pláni v Kremnických vrchoch. Tu sme sa stretli s nadporučíkom Jozefom Mrázom, s náčelníkom strediska EOD z Novák. Na pláni fúkalo a tak nám prepáčte občas zníženú kvalitu zvuku.“
Jozef Mráz: „Je to miesto určené na likvidáciu na munície. Musí mať svoje špecifiká, samozrejme, ako dokumentačne, tak aj priestorovo. Nie je to jednoduchý proces takúto jamu vôbec udržiavať a mať. Pretože nachádzame sa nie v tesnej blízkosti, ale v širšom extraviláne obcí, takže musíme dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia pri uzatváraní priestoru, pretože máme tu aj sezónu dovoleniek a bicyklistov a turistov, takže je to priestor nebezpečný a musíme si dávať maximálne bacha na to, aby sa nám tu nejaký hubár neobjavil, alebo nejaký cyklista. Je to priestor, v ktorom sa likviduje munícia. Každá jama trhacia má svoj limit, ktorý môže obsiahnuť. Konkrétna táto je určená do 50 kíl zalaborovaných trhavín v munícii, čo je celkom slušné, celkom dosť. A ako sa na tú jamu pozeráme, fakt vidno na nej, že si prešla stovkami výbuchov.“
Miroslav Minár: „Naozaj sem sa obyčajný hriešnik nedostane, je to vysoko režimové pracovisko. Hovoríte aj o tom, že je túto jamu potrebné aj udržiavať.“
Jozef Mráz: „Samozrejme.“
Miroslav Minár: „Prečo?“
Jozef Mráz: „Tá jama mení svoj tvar výbuchmi, odvaľuje sa zo svahov, na dne jamy po dažďoch zostávajú veľké mláky vody, už sa to nedá nazvať mláka, ale jazero, takže jama sa odvodňuje, spevňujú sa svahy, naváža sa nová zemina, pretože kubíky zeminy sú vyhadzované do širšieho okolia vplyvom výbuchov, takže každá jama si musí prechádzať sezónnou údržbou. Samozrejme, asanáciou, kedy pyrotechnici hľadajú v okolí jamy časti munície, nebodaj ešte nejakej výbušné pozostatky, takže nie je to len o likvidácii munície, ale aj o udržiavaní.“
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár: "A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk.
O chvíľu vás zoznámime s ďalším výnimočným vojenským profesionálom nadrotmajstrom Petrom Tóthom. Prelistujeme rezortný časopis Obrana. Dozviete sa, aký výcvik v tomto týždni absolvovali v Centre výcviku Lešť prešovskí prieskumníci. Pozveme vás na Štefánikove dni a taktiež k sledovaniu armádneho magazínu 24/7. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.“
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár: „Nadrotmajster Peter Tóth je vetrom ošľahaný vojnový veterán a profesionál, ktorý pripravuje na pozíciu pomocných pyrotechnikov desiatky vojakov. Stretli sme sa s ním pri stále trhacej jame v Sklenom, kde práve prebiehali záverečné skúšky budúcich špecialistov. Kedy a prečo sa stal vojenským profesionálom.“
Peter Tóth: „To rozhodnutie bolo rozhodnutie chlapca. Nastúpil som na vojenskú strednú školu do Liptovského Mikuláša, bol som vlastne posledný z posledných, keďže vojenská stredná škola po ukončení nášho ročníka zanikla. To bolo roku 2003. V roku 2003 som vlastne nastúpil na funkciu pyrotechnika do muničného skladu, vtedajšieho muničného skladu Hronsek. Ten už tiež zanikol mimochodom a v 2005 som vstúpil do vtedy novovytvorenej jednotky EOD. A od 2005 vlastne stále v Novákoch na rôznych funkciách. Začínal som ako veliaci na jednotke a po transformovaní jednotky ako veliteľ tímu momentálne. Zastupujem náčelníka odboru výcviku, ktoré funkcia je vlastne na dlhodobej služobnej ceste a od 2014 myslím, alebo 2015 som inštruktorom pyrotechnického výcviku.“
Miroslav Minár: „Nielen v Novákoch, samozrejme asi aj zahraničná služba. Kde?“
Peter Tóth: „Áno, boli aj zahraničné služby. Ako EOD jednotka sme pôsobili niekoľko rokov v Afganistane pod americkými kolegami, takže Afganistan, Kandahár, konkrétne priamo Kandahár, priamo v meste Kandahár. Nedávno som pôsobil s 5. plukom špeciálneho určenia ako člen tímu v Kábule. Ale tam to tiež zaniklo…“
Miroslav Minár: „Máte na to šťastie…“
Peter Tóth: „Áno, mám na to šťastie, vlastne v 2020 som sa vrátil po tej covidovej kríze, alebo po tom covidovom šialenstve a 2021 myslím, že to celé skončilo už aj tam. Tieto dve operácie som mal zahraničné.“
Miroslav Minár: „Dajú sa tie vaše skúsenosti uplatniť aj pri vedení týchto nádejných pyrotechnikov?“
Peter Tóth: „Určite áno, pretože časť tých skúseností, ktoré som si doniesol z toho Afganistanu domov, sa dá transformovať aj v domácom prostredí, hlavne teda čo sa týka ničenia nevybuchnutej munície v priestore, kde treba byť veľmi opatrní. Tu na tej stálej trhacej jame, samozrejme, pracujeme stále s muníciou bezpečnou, ktorá je zaistená, ale snažíme sa im vštepovať návyky a zručnosti, ako keby pristupovali už k munícii odistenej, alebo nevybuchnutej.“
Miroslav Minár: „Pred tým rokom 2003, keď teda ste nastúpili do tej strednej školy v Liptovskom Mikuláši.“
Peter Tóth: „A myslím si, že áno, že to bolo dobré rozhodnutie. Málokto má šťastie, že vlastne pracuje v odbore, v ktorom sa vyučil. Ja som si hneď zvolil zbrane, zbraňové systémy a muníciu na strednej škole a kvázi hneď po skončení školy som v tom aj pokračoval, keďže som nastúpil hneď do muničného skladu ako muničný technik. Takže rozhodnutie dobré a myslím si, že nemám čo ľutovať.“
Miroslav Minár: „Čo všetko by mal mať, aké dovednosti, aké spôsobilosti dobrý pomocný pyrotechnik, aby naozaj bolo vidno, že je to odborník a v tom vojenskom útvare sa dá na neho spoľahnúť?“
Peter Tóth: „No asi tou najdôležitejšou vlastnosťou, ktorú by mal mať, je zodpovednosť v tom, čo robí. Ja hovorím, a mojim krédom v pyrotechničine je, že každý milimeter bezpečnosti je dobrým milimetrom. A pokiaľ k tomu človek pristupuje zodpovedne, spraví tú prácu, ktorú vykonať má a spôsobom, akým sa to vykonať má, tak je stále v bezpečí. Takže asi tá zodpovednosť k tomu prístupu, je tá najdôležitejšia vlastnosť, ktorú môže mať. Samozrejme, technicky zdatný, bez toho to nejde, musí troška rozumieť tým technickým pojmom, no a chcieť. Chcieť vykonávať túto prácu. Keďže jedno z práv pyrotechnika je odmietnuť vykonanie pyrotechnickej činnosti keď sa na to necíti, u nás to ale neplatí, my sa vždy chceme cítiť. Takže ten človek musí chcieť tú prácu robiť.“
Miroslav Minár: „A musí mať aj rešpekt k tomu, čo robí a k tej munícii. Ja som zažil napríklad na Balkáne chlapov, ktorí boli ozaj legendy v oblasti odmínovania a hovorili o tom, že oni si pri tej míne, alebo pri tej výbušnine spievajú, rozprávajú sa, ako keby sa rozprávali s manželkou, odbúravajú stres. Lebo pyrotechnike sa môže pomýliť iba raz.“
Peter Tóth: „Áno, hovorí sa to, že pyrotechnik sa môže mýliť len raz, alebo keď nás vidíte utekať, snažte sa nás predbehnúť. Pokiaľ je to dobrý pyrotechnik, tak všetky aspekty svojej práce má nastavené tak, aby od munície, ktorú ničí, odchádzal zdvorilým krokom, to ich učíme aj tu, na trhacej jame. Ale, samozrejme, ten strach tam prichádza. Strach prichádza v momente, keď zistíte, že munícia je nebezpečná a je odistená. Ten strach je dobrý, určite prispieva k opatrnosti. No ale po tých rokoch praxe ten strach vymizne a myslím si, že ho nahradí taký rozumný rešpekt k tej munícii. Či už sa jedná o muníciu tu, na trhacej jame, alebo sa bude jednať o muníciu odistenú niekde v priestore.“
Miroslav Minár: „Ale treba sa vyhnúť, samozrejme, rutine.“
Peter Tóth: „Rutina v našej práci môže veľmi ľahko spôsobiť nehodu, takže vždy treba byť obozretný a opatrný.“
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár: „Tak, ako Plná poľná, ani rezortný časopis Obrana nemá letnú prestávku a tak je pre čitateľov pripravené aj jeho júlové vydanie. O čom je, povie v tejto chvíli vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.“
Miloslav Ščepka, vedúci odd. rezortnej tlače MO SR: „Júlová Obrana prináša rozhovory s novým ministrom obrany Martinom Sklenárom, vojenským ombudsmanom Romanom Rybákom, riaditeľom Vojenského športového centra Dukla podplukovníkom Matejom Tóthom a s odchádzajúcim veliteľom medzinárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku plukovníkom Karlom Navrátilom. Mnohonárodnému bojovému zoskupeniu venovala celých osem strán rubriky Téma, na ktorých sa dočítate o návšteve českého prezidenta a slovenskej prezidentky, o technike, výcviku i bežnom každodennom živote českých, nemeckých, amerických a slovinských vojakov na Slovensku. Reportáže a reporty čitateľov zavedú na cvičenie ALERTEX, finále súťaže Železný muž, výcvik záložníkov Vojenskej polície, základný výcvik vojensko-praktického lezenia, aj na veteránsky výstup na Ďumbier. Obrana prináša pravidelnú dávku noviniek zo sveta obrannej a bezpečnostnej techniky i pohľad na český zbrojársky veľtrh IDET v Brne. Vojenskí historici pokračujú v mapovaní pôsobenia rakúsko-uhorskej armády na Slovensku počas 1. svetovej vojny i domáceho protifašistického odboja v časoch Slovenského národného povstania. Vojenské historické múzeum predstavuje balíček prvej pomoci, ktorý bol súčasťou americkej pomoci Slovenskému národnému povstaniu. Odborníci z Vojenského športového centra Dukla radia, ako cvičiť počas letných horúčav. Schladiť sa môžete aj pri čítaní o vojenských aktivitách a záujmoch rôznych krajín v severskej Arktíde. Ako každý mesiac, nájdete v Obrane správy a informácie z diania na ministerstve obrana, v slovenských ozbrojených silách, bezpečnostnej komunite či kluboch vojenskej histórie. Mesačník Obrana nájdete vo vojenských útvaroch, posádkach a kluboch, na stredných aj vysokých školách, v knižniciach a v elektronickej podobe tiež na internetových stránkach ministerstva obrany.“
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár: „Prednedávnom sme vás informovali o tom, že 65. prieskumný prápor z Prešova za svoje výsledky obdržal ďakovnú medailu od hlavnej veliteľky Ozbrojených síl a prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej. Zaslúžene, o čom vás presvedčíme aj teraz. S prieskumníkmi sme sa totiž stretli v Centre výcviku Lešť. Aj napriek úmornému teplu tu v tomto týždni absolvovali náročný výcvik. O čom bol, povie veliteľ roty hĺbkového prieskumu kapitán Tomáš Vaško.“
Tomáš Vaško: „Tento týždeň sa bude rota hĺbkového prieskumu venovať boju v zastavanom priestore zariadenia inštruktora Centra výcviku Lešť. V rámci spôsobilosti jednotky budeme vykonávať práve výcvik s dôrazom na boj v zastavanom priestore.“
Miroslav Minár: „Áno, ten zastavaný priestor, to je tam myslím, že v priestore Jakub Village.“
Tomáš Vaško: „Jakub Village, Družba plus priestor… Čo môžem k tomu povedať v rámci tohto nejakého posledného obdobia tých posledných výcvikových rokoch, jednotka nemohla vykonávať výcviky v dostatočnom obsahu a v rámci tohto času, ktorý nebol umožnený, takže ja som veľmi rád, za posledný mesiac naozaj jednotka vykonala viacero týždenných príprav. My sme už asi pred tromi týždňami začali s výcvikom vojensko-praktického plávania v Liptovskom Mikuláši, následne sme vykonali opäť tu, v Centre výcviku Lešť poľný výcvik, kde sme sa venovali viacerým spôsobilostiam a uzavreli sme tento mesiac, čo sa opäť týka našich spôsobilostí, cvičnými zoskokmi do vody, Vodné dielo Žilina. Takže naozaj, snažíme sa či už my, velenie jednotky, alebo práporu, po tom dlhom období, kedy sme nemohli vykonávať výcvik, snažíme sa vytvoriť naozaj ten priestor pre vojakov taký, aby dokázali si opäť, poviem to takto, refreshnuť tie svoje spôsobilosti, a aby zase nadobudli pocit, kvôli čomu vlastne vykonávajú toto povolanie.“
Miroslav Minár: „Skákali ste do vody na vodnom diele Žilina, príjemné osvieženie. Spomínali ste aj vojensko-praktické plávanie. Ale to je špecifické, pretože to si myslím, že ani občianska verejnosť nemá potuchy, čo je to.“
Tomáš Vaško: „Je to jedna z našich spôsobilostí. Tak, ako my máme spôsobilosť sa presúvať po zemi, vzduchom, tak nemenej dôležitý je presun po vode. To je jedna z našich spôsobilostí a tí vojaci na jednotkách v rámci ozbrojených síl nemajú dostatočný priestor, aby vykonávali rôzne druhy nácvikov, a to nie už ani hovorím o zdokonaľovaní vojenského praktického plávania. To znamená, v rámci tohto týždňa sme si prešli základné plavecké spôsoby, combat plávanie, následne na otvorenej pokojnej vode v rámci Liptovskej Mary sme si vykonali výcvik. Vykonávali sme v ďalšom období výcvik na kanály, to znamená v tečúcej vode. Takže aj tí vojaci, bolo to pre nich obrovským prínosom, že v rámci tohto nášho povolania sa môžu dostať do situácie, kedy práve ten presun po vode, atď., je nemenej dôležitý, ako tie iné spôsoby, ktoré som už spomínal skôr.“
Miroslav Minár: „Ale neplávali ste v plavkách.“
Tomáš Vaško: „No samozrejme, že nie, plávali sme v rámci nácviku v plaveckom odeve, v neoprénoch, ale samozrejme, vyskúšali sme si na otvorenom priestore aj ten taktický presun práve vybavení maskáčmi a so svojim materiálom, ktorý sme si z bodu A museli preniesť do bodu B.“
Miroslav Minár: „Aj s osobnými zbraňami?“
Tomáš Vaško: „Osobné zbrane boli cvičné, samozrejme, nakoľko sa jednalo o nácvik, takže boli to gumené zbrane. Ale áno, ťahali sme ich vo vode so sebou.“
* * * * *
Miroslav Minár: „K sledovaniu ďalšej časti relácie Azimut 24/7 vás pozýva poručíčka Miroslava Mindarová.“
Miroslava Mindarová: „Posádka vrtuľníku počas letu dostala informáciu o problémoch s motorom a stráca sa z radaru. Slanské vrchy ťažko prístupným terénom otestovali odhodlanie vojakov, policajtov a hasičov. Usilovne hľadali nezvestný vrtuľník i s posádkou. Cvičenie Záchrana 2023 po piatich rokoch preverilo funkčnosť systému a dopomohlo k zosúladeniu vojenských, hasičských a policajných postupov pri leteckej nehode.“
Miroslav Minár: „Reláciu Azimut 24/7 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimutu 24/7.“
GENERÁL
Miroslav Minár: „Pred rodným domom generála Milana Rastislava Štefánika v Košariskách sme si dnes pripomenuli 143. výročie narodenia výnimočného syna slovenského národa. Na jeho pamiatku sa dnes začali aj trojdňové podujatia s názvom Štefánikove dni. Ešte v tejto chvíli až do polnoci môžete priamo na jeho mohyle pozorovať hviezdy. Zajtra v Hlohovskom zámku to budú prednášky o živote generála, kde bude slávnostne odhalená aj jeho busta. Zajtra bude medzinárodný pochod z Brezovej pod Bradlom na mohylu a množstvo sprievodných podujatí. Nedeľa bude v Myjave patriť najmä športu. Najskôr to bude turnaj v minifutbale a neskôr aj populárna súťaž v streľbe pokutových kopov. Príďte si uctiť pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika.“
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár: „Už niekoľko týždňov sa v Centre výcviku Lešť zoznamujú s Leopardmi trebišovskí tankisti. Vo svojej výbave ich zatiaľ majú štyri. Boli sme na ich výcvik pozrieť a ako sa im darí, sa dozviete o týždeň.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár: „A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.“
