- Dátum: 22.05.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.63 MB
Plná poľná
[22.05.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Dnes vám Miroslav Minár a Pavol Prelovský predstavia tri nové zdravotníčky našich ozbrojených síl a na svoje pôsobenie v Lotyšsku si zaspomína veterán zahraničných vojenských operácií a mierových misií.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Simona, Svetlana, Ivana si do svojej zdravotníckej výbavy pribalili aj tú vojenskú. Čo všetko museli zvládnuť nové zdravotníčky? Od pondelka už začnú naostro zarezávať v Rožňave a na Sliači.
* Bratia v boji. Najsilnejší zážitok veterána z pôsobenia v Lotyšsku. Na svoje pôsobenie si zaspomína rotmajster Roland Hulan.
* Obrana v máji. Listovať budeme v rezortnom časopise."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Tri profesionálne vojačky 2. stupňa Simona Fodorová a Svetlana Pajunková a vojačka 1. stupňa Ivana Kasanová, ktoré ukončili 7-týždňovú prípravu a zložili vojenskú prísahu, sa zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine presunuli do Liptovského Mikuláša. Tam absolvovali odborný kurz jednotlivca pre potreby vojenského zdravotníctva. Ako prebiehal a čo bolo jeho súčasťou, nám povedal vedúci kurzu, rotmajster Jozef Filický z oddelenia výcviku, vzdelávania a špecializačnej prípravy Úradu hlavného lekára ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši."
Jozef Filický, oddelenie výcviku, vzdelávania a špecializačnej prípravy Úradu hlavného lekára ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši:
“Dobrý večer. Dovoľte, aby som pozdravil všetkých poslucháčov Rádia Regina a relácie Plná poľná. Odborný výcvik jednotlivca H10, kurz OR2, prebiehal od 30. apríla do 13. mája, vrátane sobôt, nedieľ a sviatkov. Kurz bol rozdelený do troch fáz, kde prvá fáza bola obsahovo zameraná na organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia, vojenskú hygienu, epidemiológiu a farmáciu a liečebno-odsunový systém v bojových operáciách na úrovni role 1. Druhá fáza bola zameraná na poskytovanie prvej pomoci v mierových podmienkach a tretia bola zameraná na poskytovanie taktickej starostlivosti o zranených v boji podľa algoritmu T tripple C, čo je vlastne kurz bojového záchranára CLS. Samozrejme, tento súčasný stav ovplyvňuje snáď všetko a všetkých okolo nás. Preto sme museli upraviť spôsob výuky, ako aj dĺžku kurzu, s ohľadom na minimalizovanie rizika šírenia ochorenia zvýšením hygieny, dezinfekcie rúk a povrchov na učebni, ako aj používaním osobných ochranných pomôcok.”
Miroslav Minár:
“Simona, Svetlana a Ivana budú zaradené na funkciu zberač ranených. V prípade ozbrojeného konfliktu by išli takpovediac do prvej línie. Zvládli by to?”
Jozef Filický:
“Je ťažké jednoznačne povedať, ako by reagovali na stresové a bojové zaťaženie. Preto je našou snahou počas výcviku CLS alebo taktickej medicíny nasimulovať čo najreálnejšie rôzne stresujúce situácie, tzv. scenáre, za pomoci moderných simulačných pomôcok, ktoré máme k dispozícii, ale aj používaním imitačnej munície a zbraní, aby sme otestovali psychickú odolnosť a schopnosť konať a myslieť pod tlakom a samozrejme aj niesť za svoje rozhodnutie a konanie zodpovednosť. Myslím si, že práca zdravotníka počas bojovej operácie je mimoriadne náročná a nie každý takúto prácu dokáže vykonávať. Máme to potvrdené od mnohých frekventantov, ktorí často spomínajú, že kurz bol náročný, ale že sú spokojní, lebo im dal veľmi veľa nových vedomostí, zručností a skúseností, ktoré preverili ich psychickú odolnosť a schopnosti. Myslím, že žiadny tréning nepripraví človeka tak dobre, ako reálna životná skúsenosť.”
Miroslav Minár:
“Aké predpoklady by mal mať vojenský zdravotník?”
Jozef Filický:
“Podľa môjho názoru by mal mať každý zdravotník obrovskú chuť a vôľu pomáhať druhým. Mal by byť zodpovedný, pracovitý a vzdelaný a tiež dobre pripravený po psychickej a fyzickej stránke. Určite využívame počas kurzov skúsenosti zo zahraničia, či už ide o skúsenosti z misií, rôznych zahraničných kurzov a konferencií, kde zbierame nové poznatky a navzájom si vymieňame vedomosti s našimi kolegami, hlavne z Českej republiky, Nemecka, Poľska, či Maďarska.”
Miroslav Minár:
“Simona a Svetlana zaujmú v pondelok svoje nové pozície v Rožňave. Ivana u letcov na Sliači. Sú dobre pripravené?”
Jozef Filický:
“To je ťažké povedať za takú krátku dobu. Na to, aby boli dobre pripravené, sa budú musieť ešte veľa učiť a profesionálne rásť a čas ukáže, ale hlavne preverí ich pripravenosť. Každopádne predpoklad tam je, lebo všetky tri kolegyne majú zdravotnícke vzdelanie a určitý čas už aj pracovali v civilnom zdravotníctve na rôznych pozíciách. Vojenské zdravotníctvo je v určitých postupoch odlišné ako civilné a na to budú potrebovať ešte nejaký čas, aby sa na to dobre pripravili. Musím povedať a tiež im aj poďakovať, že snaha a nadšenie učiť sa niečo nové bolo to, čo bolo cítiť, ale aj vidieť. Veď dve zo spomínaných zdravotníčok sa dobrovoľne prihlásili počas základného vojenského výcviku v Martine do kurzu sanitárov počas núdzového stavu a aj tam boli príkladom pre svojich nových kolegov.”
Miroslav Minár:
“Čo chce Jozef Filický novým zdravotníčkam zaželať a komu sa poďakovať za výcvik a prípravu?”
Jozef Filický:
"Určite by som im zaželal, aby sa im darilo naplniť všetky sny, s ktorými vstupovali do ozbrojených síl a tiež, aby všetky svoje nadobudnuté vedomosti vedeli uplatniť v reálnej praxi. Na záver by som rád spomenul mojich kolegov z oddelenia výcviku, vzdelávania špecializačnej prípravy v Liptovskom Mikuláši, ktorí sa na danom kurze spolupodieľali. Za odbornú prípravu v prvej fáze by som rád spomenul podplukovníka vo výslužbe, inžiniera Ota Dubského a podplukovníka vo výslužbe, inžiniera Jána Kocáka. Za odbornú zdravotnícku prípravu v druhej fáze nadrotmajsterku bakalárku Rastislava Debnárovú a magisterku Jaroslavu Hrabovskú, no a za odbornú teoretickú a praktickú prípravu počas tretej fázy rotmajstra bakalára Ľuboša Pančušku, rotnú Miladu Andraščíkovú a čatára Jozefa Gajdoša. Ešte raz všetkým ďakujem a vašim poslucháčom a kolegom vojakom prajem všetko dobré, nech sa nám darí a aby sme zostali zdraví. Majte sa krásne."
Miroslav Minár:
“Z Liptovského Mikuláša sa nové zdravotníčky opäť presunuli do Martina. V prápornom obväzisku Základne výcviku a mobilizačného doplňovania absolvovali odbornú prax. Ak si myslíte, že iba obväzovali ranených vojakov, mýlite sa. Práporné obväzisko má širokospektrálne využitie a použitie. Predstavila nám ho rotmajsterka Erika Laktová, staršia zdravotníčka obväziska.”
Erika Laktová, staršia zdravotníčka obväziska:
"Naše práporné obväzisko vojenského útvaru je v čase mieru zdravotníckou jednotkou, ktorá prioritne plní úlohy, týkajúce sa zdravotníckeho zabezpečenia výcviku vojsk. Medzi hlavné úlohy obväziska v čase mieru patria hlavne zdravotnícke zabezpečenie výcviku vojsk, poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti, vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti, vykonávanie hygienicko-protiepidemiologických opatrení, zabezpečenie prepravy chorých, zdravotnícka príprava jednotiek, zdravotnícka výchova a osveta, odborné a metodické riadenie počas zdravotníckej prípravy vojakov, udržiavanie požadovaného stupňa vycvičenosti zdravotníckeho personálu, priebežné obnovovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na obväzisku obsahuje hlavne neodkladnú a všeobecnú ambulantnú starostlivosť vojakov v mieste pôsobenia obväziska, vykonáva sa prevencia vo forme výchovy, vzdelávania, s cieľom ochrany zachovania alebo navrátenia zdravia vojakovi, aktívneho vyhľadávania možných príčin chorôb, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb, očkovanie príslušníkov ozbrojených síl, ako sú misie, takisto vlastne aj prichádzajúci čakatelia a kadeti, takisto sa im vykonáva očkovanie, ako aj stáleho stavu. Zabezpečenie prepravy, urgentná preprava sa vykonáva s náležitou zdravotnou starostlivosťou, aj preprava vojakov do zdravotníckeho zariadenia, čím zdravotnícky personál obväziska sa tiež spolupodieľa na poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorú príslušníkom jeho útvaru primárne poskytuje posádková ambulancia. V oblasti zdravotníckeho zabezpečenia vykonávajú príslušníci obväziska aj úlohy, súvisiace s ochranou zdravia pri práci a podieľajú sa na plnení úloh v oblasti výkonu verejného zdravotníctva."
Miroslav Minár:
"Keďže nové zdravotníčky budú od pondelka pôsobiť v práporných obväziskách, čo musí uchádzač o prácu v tejto špecifickej jednotke spĺňať?"
Erika Laktová:
“Záleží na tom, na akú funkciu sa hlási, lebo máme rôzne funkcie na obväzisku. Máme od lekára až po vodiča, čiže keď sa hlási na funkciu lekára, musí mať dokončené štúdium na lekárskej fakulte s titulom MUDr., ďalej musí mať dokončenú aj atestáciu 1. stupňa zo všeobecného lekárstva, ďalej starší zdravotník, ten už by mal mať vzdelanie bakalár ošetrovateľstva, alebo záchranár, takisto môže byť aj magister, no a vodiči, im vlastne stačí vzdelanie sanitára, alebo asistenta.”
Miroslav Minár:
“Dnes sa pobyt Simony, Svetlany a Ivany v Martine končí. Čo absolvovali počas odbornej praxe?”
Erika Laktová:
“Kompletnú výuku zo zdravotníckej prípravy, plus preskúšanie formou testov, ako písomných, tak aj praktických. Sú nám nápomocné pri dezinfekcii vonkajších, vnútorných priestorov, sanitných vozidiel, takisto pri dopĺňaní dezinfekčných prípravkov a príprave zdravotníckej dokumentácie pre nových čakateľov a kadetov.”
Miroslav Minár:
“Cez náš rádiomost sme sa spojili aj so spomínanými zdravotníčkami. Simonou Fodorovou, Svetlanou Pajunkovou a Ivanou Kasanovou.”
Svetlana Pajunková, vojačka 2. stupňa:
“Dobrý deň, som vojačka 2. stupňa Svetlana Pajunková. Do vojska som sa rozhodla ísť minulého roku, lebo sa mi páči disciplína, finančné zabezpečenie. Funkciu starší zberač ranených som si vybrala preto, lebo som chodila na strednú zdravotnícku školu a chcela by som v zdravotníctve pokračovať. V kurzoch sme sa naučili v Liptovskom Mikuláši bojového záchranára, ktorý bol veľmi zaujímavý a dosť náročný. Ale všetko sme to zvládli.”
Simona Fodorová, vojačka 2. stupňa:
“Dobrý deň, som vojačka 2. stupňa Fodorová. Do armády ma to lákalo už od mala. Na funkciu starší zberač ranených ma to ťahalo hlavne z tej stránky, že mám vyštudovanú strednú zdravotnícku školu. Na kurzoch sme sa naučili veľa nových vecí, ktoré určite využijeme v civilnom živote.”
Ivana Kasanová, vojačka 1. stupňa:
“Som vojačka 1. stupňa Kasanová. Do armády som sa rozhodla ísť na základe toho, že aj môj priateľ je vojak. Hlásila som sa na funkciu zdravotníka. Idem do armády ako starší zberač ranených. Mám vysokoškolské vzdelanie zdravotné, tak na základe toho vlastne je taká funkcia. Tento výcvik nám veľmi veľa dal, hlavne v odbornej stránke. Tieto veci môžme uplatniť aj v bežnom živote.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"Na vlnách Rádia Regina armády magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiére každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť aj na webovej stránke ministerstva obrany a tiež v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. V ďalšej časti relácie si pripomenieme, že 28. mája budeme oslavovať Medzinárodný deň príslušníkov mierových misií OSN. Dozviete sa, že vojakom pôsobiacim v Lotyšsku sa ich mandát predĺži až do decembra. Zoznámite sa s dnešnou osobnosťou rezortu a prelistujeme časopis Obrana. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Už vyše 27 rokov slúžia pod modrou vlajkou OSN slovenské modré barety, príslušníci mierových síl OSN. V predvečer ich sviatku, aj na Slovensku si ho pripomenieme 28. mája, prijal predstaviteľov občianskeho združenia UN Veteran Slovakia minister obrany Jaroslav Naď. Od prvého nasadenia slovenských vojakov do misií pod hlavičkou OSN v rámci samostatnej Slovenskej republiky uplynulo už 27 rokov. Za toto obdobie sa stali stabilnou a uznávanou súčasťou medzinárodných tímov, v ktorých spoločne v modrých baretoch plnili a stále plnia v prospech mieru a bezpečnosti. Patrí im za to naša úcta a poďakovanie sa. Povedal pri tejto príležitosti šéf rezortu obrany. Zároveň vyjadril podporu združeniu a taktiež ocenil, že jeho cieľom je vytváranie materiálnych podmienok pre skvalitňovanie života sociálne a zdravotne znevýhodneným bývalým príslušníkom mierových misií, ako aj občanom, ktorí sa podieľali na ich realizácii. Dodajme ešte, že v súčasnosti pôsobí v zahraničných misiách a operáciách 463 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom v rámci medzinárodného krízového manažmentu sa ich vystriedalo už viac ako 19.500. Rezort obrany aktuálne eviduje 8016 novodobých vojnových veteránov a 98 veteránov z obdobia 2. svetovej vojny."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
"Pôsobenie slovenských vojakov v rámci posilnenej presunutej prítomnosti NATO v Lotyšsku, Litve, Estónsku a Poľsku má pokračovať. Súčasný mandát by sa pre opatrenia, prijaté pre pandémiu ochorenia Covid-19, mal predĺžiť do 15. decembra. Do 152 príslušníkov ozbrojených síl by mohlo do operácie následne Slovensko vyslať v rámci nového príspevku. Návrh na zmenu mandátu a na vyslanie príslušníkov armády v rámci posilnenej presunutej prípravy v pondelok schválila vláda. Povedzme si, že aktuálne pôsobí v operácii do 152 profesionálnych vojakov. Novým vyslaním sa má štruktúra slovenského príspevku zmeniť. Mechanizovanú rotu má nahradiť účelové zoskupenie, ktoré bude zahŕňať aj príspevok do veliteľstva a spôsobilosti prieskumu. Doplniť sa majú spôsobilosti priamej a nepriamej palebnej podpory. Ďalší vojaci by mali pôsobiť v tíme vojenskej polície."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“A teraz vás pozývame do priestorov vojenskej základne Adaši v Lotyšsku. V minulosti tu totiž úspešne pôsobil veterán zahraničných vojenských operácií a mierových misií, rotmajster Roland Hulan.”
Roland Hulan, veterán zahraničných vojenskej operácií a mierových misií:
“V Lotyšsku som pôsobil od 27. júna 2019 do 9. decembra 2019. Pôsobil som tam na pozícii veliteľ vyprosťovacieho a uvoľňovacieho družstva, ale z poverenia som vykonával aj funkciu veliaceho čaty opráv a prepráv, takisto aj technika čaty. V prípade neprítomnosti alebo potreby som zastupoval aj samotného veliteľa čaty.”
Miroslav Minár:
“Pracovali ste v zostave kanadského práporu, takže bola to dostatočná príležitosť na to, aby ste nasali aj skúsenosti týchto vašich kolegov z Kanady.”
Roland Hulan:
“Samozrejme, to máte pravdu. Boli sme v podriadenosti kanadskej CSS, tzv. protibojového zabezpečenia a táto rota pozostávala z rôznych národností. Boli tam pričlenení Španieli, Taliani, Poliaci, Slovinci, Češi, takisto aj my a bola to obrovská skúsenosť pre mňa v pôsobení v zahraničí, čo sa práce s kanadským vojskom. Ja osobne som našiel veľa informácií užitočných pre nasledujúcu ďalšiu prácu. Pri komunikácii s kanadskými veliteľmi sme si ozrejmili štandardy a postupy taktické pri zásobovacích konvojoch a takisto pri zásobovacích misiách, tzv. delivery pointoch, alebo pri rôznych nástrahách počas konvoju, ako nástrely, prípadne prekonávanie kontaminovaného priestoru, prípad ak by došlo k nejakému ID na ceste, ako postupovať. Rôzne tieto štandardy v operáciách, ktoré sa využívajú, využívajú kanadské vojská s tým, že oni čerpajú dosť veľa z vlastných skúseností čo pôsobili či už v Iraku, v Afganistane a v Afrike, alebo na Ukrajine a veľmi skúsené informácie od ľudí, ktorí boli priamo nasadení v teréne, ktoré som dokázal implementovať aj do svojho výcviku a začlenil som to aj v našej čate do výcviku, či to boli už napríklad nočný výcvik, výjazdy nočnými pozorovacími prístrojmi, kde 90 % našich vojakov v živote nepoužívala tieto nočné prístroje videnia a takisto samotné zásobovania, spôsob zásobovania, preberania zásob či už v mieste styku, tzv. precvičovali sme systémy Push a Pull, či už zobrať to niekde na základni, alebo kde by nám niekde priviezli tieto zásoby. Bola to veľká, obrovská skúsenosť pre mňa akým spôsobom to tam riešia, ako prevziať tie zásoby, potom ako ďalej ich distribuovať. Bola to obrovská skúsenosť, ktorá bola v niečom nová pre mňa. Takisto priamo v poli, v mieste styku s vlastnými vojskami doplňovania zásob rôznym vojskám. Tuto som dostal takú dôveru od veliteľa roty, kde som robil jeho zástupcu a mal som na starosti organizovanie celého zásobovacieho konvoja, zostaviť si konvoj, poučiť si vojakov, vyraziť zo základne, robiť si samotné strážne zaistenie, prísť do toho miesta a označiť si konvoj, vyčleniť si okná a púšťať si dovnútra rôzne národnosti pre prevzatie zásob. Bola to obrovská, neskutočná skúsenosť pre mňa osobná spolupracovať s talianskymi vojskami, španielskymi. Bola tam určitým spôsobom aj tá jazyková bariéra, ale vedeli sme sa vždycky dohodnúť a dorozumieť sa na požadovaných veciach, ktoré sme potrebovali splniť, ktoré sme potrebovali zabezpečiť a vždycky to prebehlo bez nejakých nedostatkov a na margo toho pri záverečnom cvičení prišili kanadskí rozhodcovia a boli až nadmieru prekvapení, že nejaký poddôstojník zo Slovenska dokáže tam riadiť, organizovať kanadský zásobovací konvoj v podriadenosti ostatných národností a keď odišiel vlastne, tak zavolal si ma veliteľ roty a povedal, že taký nejaký výstup a taký prístup že v živote ešte nevidel a že ten rozhodca samotný bol nadmieru prekvapený a moja práca osobná, že ten prístup k práci ho prekvapil. Dokonca povedal, že It was … work, znamená to u nich, akože bola to perfektná práca, takže to ma tak tiež potešilo.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme vás potom potešilo aj to, že ako jediný slovenský poddôstojník za tú celú tú misiu, za tých 6 mesiacov, dostali aj od kanadských partnerov ocenenie.”
Roland Hulan:
“Áno, máte pravdu. Ako jediný poddôstojník zo Slovenska som dostal ocenenie za prácu od kanadského hlavného veliteľstva, od hlavného kanadského veliteľa a bolo to také prekvapenie, lebo po nástupe, kde oceňovali ľudí, si ma nechali zavolať do dôstojníckeho klubu, kde sami iba dôstojníci kanadskí, slovenskí, rôznych národností a tam mi vlastne prečítali ten rozkaz a tam som zostal vlastne taký až prekvapený, udivený, keď vyslovili moje meno, že mne udeľujú za prácu pamätnú mincu veliteľa, aj ocenenie, medailu. Nerátal som s tým, zostal som šokovaný, prekvapený. Vtedy som cítil, ako sa hovorí to zadosťučinenie za tú svoju prácu a cítil som takú tú malinkú výnimočnosť. Bol som prekvapený. Potešilo ma to veľmi a vtedy som že áno, ľudia vidia moju prácu a ten môj prístup k práci.”
Miroslav Minár:
“Čo vám dalo to 6-mesačné pôsobenie v Lotyšsku?”
Roland Hulan:
“Viete čo, čo mi dalo? Nových priateľov, nové známosti a dalo mi to určitý iný náhľad na prácu. Nikdy v živote som nespolupracoval s kanadskou armádou, s kanadským vojskom, nikdy som nespolupracoval so španielskym vojskom. Bol som nasadený v rôznych misiách, ale prvýkrát som pracoval s týmito ľuďmi. Najprv sme si tak prvé týždne, boli sme takí skeptickí voči sebe, ale postupne pri spoločnom výcviku a začleňovaní sa stali sa z nás veľmi dobrí kamaráti, čo sme využívali aj v rámci rôznych športových podujatí, že medzi sebou zápolili a bolo to také veľmi priateľské samozrejme zápolenie medzi sebou, či už v hokejových turnajoch, kde som sa pokúsil zorganizovať nejaký turnaj v rámci CSS-ky, že Kanaďania proti Slovákom, to zdravé zápolenie, ale dalo mi to, ono je taká krásna veta, hovorí sa to Brothers in War, bratia v boji, tak toto som vlastne pochopil že áno, sme tí bratia v boji, či už keď sme spolu niekde boli priamo na cvičení niekde v tej línii, v tých okopoch sme ležali ráno jeden vedľa druhého, či to bol veliteľ roty, či to bol nejaký vojak, každý mal svoj okop, každý plnil svoju úlohu, ale takisto aj ten prístup bratia v boji, že jeden za druhým sme stáli v prípade niečoho a vedeli sme sa podržať. Som vedel, že ten veliteľ sa môže na mňa spoľahnúť a veliteľ roty počas medzinárodného cvičenia presúvali sa jednotky, ma nechal na pozícii s tým, že povedal že áno, príde hlavný veliteľ batergrupu s nejakými kanadskými predstaviteľmi, poslancami a premiérmi a nechal to na mňa, aby som pre nich tam nejako občerstvil a spravil im quasi prezentáciu, či to bolo SR-píčko, studené obedy, od Španielov, od Kanaďanov, od Slovákov, od Talianov a dal mi tú dôveru, aby som to zorganizoval a veril, že to splním. Predčil som jeho požiadavky, očakávania, lebo akonáhle odišiel veliteľa batergrupu od nás potom aj s týmito hosťami, tak v priebehu hodiny som mal od veliteľa roty telefonát od kanadského, že ďakuje mi za prácu, že niečo také ani v najtajnejších snoch nečakal, že tak nejako pristúpim k tým zadaným úlohám. Takže toto je tí bratia v boji, že vieme sa jeden na druhého spoľahnúť a vieme pracovať ako jeden kolektív a tá práca v zahraničí, to zmýšľanie, ten pohľad trošku na tú prácu inakšieho smeru, spoločná kontinuita. Netreba sa pozerať že my sme Slováci, my sme Taliani, my sme Španieli, sme tam ako jedna skupina, ako jedna rota, ako jeden prápor, ako jeden batergrup a pracujeme a plníme jednu úlohu, zabezpečujeme. Toto mi dalo ako veľká skúsenosť, aj z lotyšskej strany veľmi dobrá spolupráca, nadviazal som tam veľmi dobré pracovné vzťahy s náčelníkom logistiky z lotyšskej strany, s velením. Tiež mi dali nejaké pamätné prezenty keď som odchádzal, čo boli spokojní s mojou prácou, ale o to ani nešlo. Išlo o tú spolupatričnosť a tú prácu spoločnú, čo sme tam dokázali niečo, aby to človek videl, že vlastne pod tými rukami niečo vzniká.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“Čo primáša na svojich stranách májové vydanie rezortného časopisu, povie vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"Májová Obrana predstavuje nové vedenie rezortu a prináša veľký rozhovor s novým ministrom Jaroslavom Naďom. Ústrednou témou vydania je však samozrejme boj s koronavírusom a všetky možné jeho podoby. Príslušníci slovenských ozbrojených síl sú v prvej línii, ale aj v tých ďalších, aj v zázemí. Vykladajú a prevážajú zdravotnícky materiál, ochranné pomôcky, šijú rúška, vyrábajú dezinfekčné prostriedky, asistujú zdravotníkom pri testoch v ohrozených lokalitách, pomáhajú organizovať repatriáciu slovenských občanov zo zahraničia aj s využitím nových vojenských lietadiel a pôsobia tiež na hraničných prechodoch. Všade tam sme ich navštívili, aby sme spoznali ách prácu a priblížili ju čitateľom. Májová Obrana oslovila aj príslušníkov slovenských kontingentov misiách a operáciách krízového manažmentu v Afganistane, Bosne a Hercegovine, Lotyšsku, Gruzínsku a na Cypre. Ako dokazuje 6 strán rubriky Téma, v plnom nasadení sú tiež vojenskí duchovní a vojenskí psychológovia. V novej Obrane si môžete tiež prečítať ako Covid-19 skomplikoval prácu vojenských športovcov, kynológov a sokoliarov. Nezabudli sme ani na našich drahých veteránov 2. svetovej vojny, ktorí si 75. výročie víťazstva pripomínali doma, často v karanténe a izolácii, ale s optimizmom a nezdolnou vôľou vzdorovať a opäť zvíťaziť."
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
