- Dátum: 22.11.2019
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.88 MB
Plná poľná
[22.11.2019; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pripravili pre vás 30 minút zaujímavých informácií spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
Minister obrany ocenil vojnovú veteránku a heraldika. * V Martine sa kedysi na Vysokej vojenskej veliteľsko-technickej školy pripravovali noví dôstojníci. Dnes je pod Martinskými hoľami liahňou mladých lídrov tamojšia Poddôstojnícka akadémia. Budúci veliaci poddôstojníci musia byť nielen dobrými vodcami, ale keď to bude potrebné, aj dobrými otcami. * Keď ženistkami budú aj ženy. Odborná príprava je druhou fázou prípravy najmladších vojakov na zvládnutie nového povolania. * Dnešnou osobnosťou je rotmajster Martin Ursacher.
Účastníčka národného boja za oslobodenie a vojnová veteránka Elena Kotočová v období 2. svetovej vojny a počas Slovenského národného povstania pracovala vo vojenskej záložnej nemocnici v Banskej Bystrici, kde bola podriadená vojenskej zdravotníckej správe 1. československej armády na Slovensku. Neskôr sa zdržiavala u svojich rodičov v obci Strelníky, kde naďalej poskytovala nezištnú zdravotnícku pomoc raneným a chorým vojakom a partizánom. Pani Elena Kotočová prednedávnom oslávila výnimočné výročie narodenia 100 rokov. Pri tejto príležitosti ju v obci Selce osobne navštívil minister obrany Peter Gajdoš. Oslávenkyni zablahoželal a odovzdal jej pamätnú medailu k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia 2. svetovej vojny."
Peter Gajdoš, minister obrany:
“Ja som nesmierne rád, šťastný, pyšný, že môžeme aj takýmto spôsobom si uctiť také významné výročie, ako je dožitie sa 100 rokov pani Kotočovej, pretože je pre mňa cťou osobne jej zablahoželať k takémuto výročiu a poďakovať za všetko, čo dokázali počas 2. svetovej vojny, zhodou okolností počas Slovenského národného povstania, pani Kotočová pretože bola zdravotnou sestrou a pomáhala nielen v Slovenskom národnom povstaní partizánom a vojakom, a potom následne aj po ukončení Slovenského národného povstania, ale aj pozdejšie. Čiže pomoc ľuďom je taká, by som povedal jej fantastická ľudská vlastnosť a tomuto sa venovala celý život. My skutočne sme jej prišli poďakovať, pretože úcta vďačnosť je to najdôležitejšie aj z hľadiska morálneho a som presvedčený o tom že aj 75. výročie a oslavy Slovenského národného povstania patria týmto ľuďom, ktorým je potrebné sa ešte pozrieť do očí, pevne stisnúť ruku a povedať ďakujem, pretože zásluhou takýchto ľudí my žijeme v pokoji a v mieri.”
Miroslav Minár:
"Životné jubileum oslávil aj významný slovenský heraldik, profesor Leon Sokolovský. Vojenské vyznamenanie, Pamätnú medailu 1. stupňa, mu pri príležitosti 70-tych narodenín udelil minister obrany Peter Gajdoš. Prof. PhDr. Leon Sokolovský, CSc. je uznávaný odborník v tvorbe a rozvíjaní modernej slovenskej heraldiky a s rezortom obrany spolupracuje od roku 2006, keď sa stal členom Rady pre vojenskú symboliku. Od roku 2015 je jej podpredsedom. Svojimi odbornými vedomosťami a skúsenosťami výrazným spôsobom obohatil a skvalitnil proces tvorby a uplatňovania vojenskej symboliky. Podieľal sa na vytváraní pravidiel a kritérií tvorby vojenskej symboliky v podmienkach ministerstva obrany a ozbrojených síl."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Vojenské školstvo a vzdelávanie vojenských profesionálov má v Martine bohatú tradíciu. V kasárňach na Severe, teda na miestach, kde kesysi sídlila aj Vysoká vojenská veteliteľsko-technická škola, dnes sídli Poddôstojnícka akadémia. Je doslova liahňou mladých vojenských lídrov, poddôstojníkov a my vás teraz pozývame na jej návštevu. Do histórie Poddôstojníckej akadémie sme najskôr nazreli so zástupcom veliteľa akadémie, štábnym nadrotmajstrom Jánom Čmelíkom.”
Ján Čmelík:
“Poddôstojnícka akadémia momentálne sa nachádza v bývalých priestoroch Vojenskej vysokej školy technickej, ktorá ukončila svoje pôsobenie v 79-tom roku.”
Miroslav Minár:
“Medzitým samozrejme tu bola aj dvojročná dôstojnícka škola, aj stredná škola, ale samozrejme, novodobú históriu píše Poddôstojnícka akadémia. Kedy vznikla a aká jej jej história.”
Ján Čmelík:
"Poddôstojnícka akadémia vznikla 1.1.2003 na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 954 a na základe rozhodnutia ministra obrany Slovenskej republiky zo 16. kolégia MO SR konaného 24.9.2002. Poddôstojnícka akadémia bola dislokovaná v priestoroch Mokraď a na základe organizačných zmien od 7.1.2004 bola premiestnená a začala svoju činnosť v objekte kasární Sever Martin, kde sídli v podstate dodnes."
Miroslav Minár:
“Aké úlohy spočiatku táto inštitúcia plnila na prospech ozbrojených síl?”
Ján Čmelík:
“Úlohou tejto inštitúcie bolo vzdelávať a trénovať poddôstojníkov v rôznych poddôstojníckych hodnostiach pre ozbrojené sily. Vykonávali sa tam kariérne kurzy, od kariérneho kurzu OR5, vtedy to bolo ešte E5 až po kurz OR8, alebo E8.”
Miroslav Minár:
“Takže skúsme poslucháčom Plnej poľnej prezradiť, čo sa za týmito skratkami skrýva.”
Ján Čmelík:
“Keď sa bavíme OR, znamená to anderer Rang, to znamená iná hodnosť v kóde NATO. Päťka znamená čatár, alebo hodnosť čatára. Teda daný kurz musel frekventant absolvovať, aby mohol byť povýšený do hodnosti čatár.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, tie podmienky na prípravu odbornú, ale aj na fyzickú zdatnosť, sú tu pomerne dobré.”
Ján Čmelík:
“Podmienky sú v podstate nastavené, že máme tu určitú učebno-výcvikovú základňu, ktorú využívame ešte vlastne z čias strednej školy a v podstate aj keď sa vrátime do histórie z tej Vojenskej vysokej technickej školy, takže niečo tu zostalo samozrejme, treba na tom pracovať ďalej, udržiavať a budovať, rozširovať tú učebno-výcvikovú základňu.”
Miroslav Minár:
“Pochopiteľne, takým najdôležitejším míľnikom bol rok 2009. Prečo?”
Ján Čmelík:
“V roku 2009 prebehla reorganizácia a Poddôstojnícka akadémia bola reorganizovaná zo samostatného útvaru do podriadenosti novovzniknutého práporu výcviku a v rámci tejto reorganizačnej zmeny došlo aj k tomu, že veliteľ Poddôstojníckej akadémie sa po prvýkrát stal poddôstojník. Konkrétne prvým veliteľom bol štábny nadrotmajster Marek Soldán.”
Miroslav Minár:
“Takže nie vojaci, dôstojníci so zlatými hviezdičkami, ale poddôstojníci so striebornými si teda riadia život a chod Poddôstojníckej akadémie.”
Ján Čmelík:
“Presne tak. Zabezpečujeme riadenie čo sa týka kurzov, plánovanie kurzov aj samotné vykonávanie kurzov na Poddôstojníckej akadémii.”
Miroslav Minár:
“Keď už teda pán Čmelík hovoríme o histórii, určite nemôžeme opomenúť ani jeden zo symbolov, na ktorý nadväzuje Poddôstojnícka akadémia tu, v Martine Ladislav Škultéty Gábriš.”
Ján Čmelík:
“Dokonca Poddôstojnícka akadémia keď bola ešte samostatným útvarom, niesla čestný názov Poddôstojnícka akadémia Ladislava Škultétyho Gábriša a jeho tradíciu si ctíme dodnes, i keď už nemôžme nosiť tento čestný názov. Boli sme posledné dva roky takisto na Mojtíne, kde je pochovaný, mali sme tam dokonca vyradenie tohtoročného kurzu OR9, to znamená kurzu štábnych nadrotmajstrov a týmto si chceme pripomínať tradíciu večného cisárskeho vojaka.”
Miroslav Minár:
“Počas pobytu tu, v Martine, v priestoroch základne výcviku a mobilizačného doplňovania sme boli svedkami aj toho, ako sa na klube vyberá najlepší poddôstojník a vojak z pozemných síl a pomimo toho, že dostane ten titul, tak dostane aj taký čestný odznak A ten čestný odznak má…”
Ján Čmelík:
“Áno, presne tak. Námet na vytvorenie reliéfu lícnej strany vojenského odznaku Najlepší poddôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, má základ v reálnom výcviku, kde poddôstojník udáva smer a vedie svojich vojakov.”
Miroslav Minár:
“Poddôstojnícka akadémia v Martine je výnimočná inštitúcia, ktorú si sami riadia poddôstojníci. Akadémia je organizačnou zložkou Základne výcviku a mobilizačného doplňovania. Velí jej skúsený vojenský profesionál, ozajstný vodca, štábny nadrotmajter Richard Fabricius.”
Richard Fabricius:
“Poslanie Poddôstojníckej akadémie sa v podstate v priebehu rokov nijakým spôsobom nezmenilo a stále ostáva rovnaké. Vykonávame kurzy pre poddôstojníkov a ďalší odborný výcvik v súlade so služobným predpisom Hlavného služobného úradu číslo 111 z roku 2015. Aby som to trošku priblížil poslucháčom do jazyka normálneho to znamená, že vykonávame pre poddôstojníkov kurzy na hodnosť, aby mohli byť povýšení do vyššej vojenskej hodnosti a potom ďalší odborný výcvik, ktorý súvisí s kvalifikačnými požiadavkami na odbornosť. Čiže sa bavíme o tom, ak je niekto príslušníkom mechanizovaného vojska, alebo je príslušníkom chemického vojska a podobne. Zároveň máme aj tzv. kurzy na funkciu, ktoré sa týkajú špecifických profesionálnych vojakov ustanovených do funkcií napríklad na štáboch a tým je napríklad štábny poddôstojnícky kurz. Takisto kurz pre inštruktorov výcviku, ktorý je špecifický pre výcvikové zariadenia ozbrojených síl, našu základňu a samozrejme aj Poddôstojnícku akadémiu. Takou višničkou na torte by som povedal je naše spoločné úsilie so štátom Indiana Spojených štátov amerických, kde máme partnerstvo dlhoročné, veľmi úspešné partnerstvo s Národnou gardou tohto štátu a každý rok vykonávame kurz operačného plánovania pre poddôstojníkov, tzv. Battle staff NCO Course a tento kurz naberá by som povedal na dôležitosti. Posledné dva roky sme mali už aj medzinárodných účastníkov kurzu a je to veľmi úspešný projekt, ktorý je aj už momentálne v hľadáčiku aliancie.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme k tomu, aby ste celú tú plejádu kurzov mohli zabezpečiť kvalitne, potrebujete aj svoj kvalitný personál.”
Richard Fabricius:
“Každý príslušník poddôstojníckej akadémie v pozícii inštruktora, alebo samozrejme veliaceho poddôstojníka aj môjho zástupcu, absolvoval kurzy v zahraničí, má dlhoročné skúsenosti s tým inštruktorským chlebíkom, budeme sa baviť o operácii ISAF Afganistan, o niekoľko dní odchádza veliteľ funkčných a odborných kurzov do misie do Iraku. Veliaci poddôstojník sa mi vrátil v máji z operácie EUFOR ALTHEA, takže samozrejme, je to pevnou súčasťou pripravenosti môjho inštruktorského zboru na plnenie úloh a to, aby boli v podstate erudovaní, aby tie skúsenosti boli súčasné a samozrejme sa jedná aj o určitý druh rešpektu, pretože ak sem príde príslušník mechanizovaného práporu, ktorý absolvoval nasadenie na Balte, tak očakáva takú istú minimálne skúsenosť a erudovanosť ak nie vyššiu zo strany toho inštruktora. Takže samozrejme, kladieme na to veľký dôraz.”
Miroslav Minár:
“Ste dlhoročný príslušník ozbrojených síl, máte za sebou bohatú vojenskú kariéru aj v blízkosti náčelníka Generálneho štábu, pôsobili ste ako hlavný poddôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Môžete posúdiť, mení sa taký ten charakter a možno by som povedal zanietenosť týchto mladých vojenských lídrov pre to svoje poslanie a pre to svoje povolanie, cítite tam a vidíte istú zmenu?”
Richard Fabricius:
“Zmenu cítim určite áno, ale nepovedal by som, necharakterizoval by som to ako zmenu v zanietenosti. Tá zmena z toho, čo vidím ja, z tých posledných štyri plus rokov, čo som na funkcii veliteľa Poddôstojníckej akadémie, je skôr spojená s využívaním nových technológií a previazanosti tých mladých ľudí na sociálne médiá a na spätosť s modernými technológiami. Ale tá zanietenosť tam je, samozrejme ten pocit prechodu z toho tvaru, kde len prijímam rozkazy a plním nariadenia do pozície pred ten tvar toho najnižšieho veliteľa v poddôstojníckych hodnostiach si plne uvedomujú a je to krásne vidieť ako ten kurz beží, ten prerod a to uvedomenie si. A tu by som chcel zvýrazniť prácu inštruktorov, pretože je to skutočne obrovské úsilie vložené zo strany každého jedného inštruktora do toho frekventanta kurzu. Každý inštruktor to robí so zanietením a s tým poddôstojníckym srdiečkom, ktoré skutočne tlčie veľmi nahlas, pretože je to naša práca, je to naša budúca generácia a budúci najdôležitejší velitelia ozbrojených síl z môjho pohľadu. Pretože ak funguje veliteľ družstva, funguje družstvo. Keď funguje družstvo, musí fungovať čata. Keď funguje čata, funguje rota a keď funguje rota, funguje prápor.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Dôležitý oznam pre mladých vojenských profesionálov. Ak chcete urobiť v armáde kariéru, Martinu sa určite nevyhnete. Jedne z kariérnych kurzov, ktorý sa v Poddôstojníckej akadémii v týchto dňoch končí, absolvovali aj budúci veliaci poddôstojníci svojich jednotiek zo Serede a z mechanizovaného práporu z Nitry.”
Ondrej Hamšík:
“Nadrotmajster Ondrej Hamšík. Som starší inštruktor v kurze U10, čiže veliacich poddôstojníkov, ktorí budú veliaci poddôstojníci čiat a rôt a viac-menej, teraz sme v plánovacom a rozhodovacom procese, kde viac-menej dostanú úlohu, dostanú nejaký operačný rozkaz a oni sami po jednotlivých skupinkách S1, S2, S3, S4, to sú jednotlivé skupiny, ktoré sú na štábe, čo sa týka personálne, prieskum, operačné, logistika, takže tieto jednotlivé skupiny. Čiže oni dostanú úlohu, po skupinách majú jednotlivé role a viac-menej z operačného rozkazu si vyberú úlohy, vytvoria podklady a oni sami potom vytvárajú operačný rozkaz pre svoj prápor.”
Miroslav Minár:
“Koľko taký kurz trvá?”
Ondrej Hamšík:
“V našom prípade kurz trvá tri týždne, osem vyučovacích hodín je denne.”
Miroslav Minár:
“V tomto kurze je koľko frekventantov?”
Ondrej Hamšík:
“Tu máme 16.”
Miroslav Minár:
“Ideme sa pozrieť, tu sú dvaja z nich, skúsení vojenskí profesionáli, pretože jedným z nich som sa stretol už pri nahrávaní jednej z relácií.”
Dárius Darfáš:
“Dobrý deň, moje meno je rotný Dárius Darfáš, som špecialista zo Ženijného práporu Sereď.”
Miroslav Minár:
“A vašim kolegom je kto?”
Rudolf Krištofík:
“Dobrý deň, moje meno je rotmajster Rudolf Krištofík z 12. mechanizovaného práporu Nitra.”
Miroslav Minár:
“Ste účastníkmi, frekventantmi kurzu, ktorý vás má pripraviť na pozíciu veľmi dôležitú vo svojich jednotkách, v Nitre aj v Seredi, na veliacich poddôstojníkov.”
Dárius Darfáš:
“Je to veľmi náročná a veľmi dôležitá poddôstojnícka hodnosť a funkcia a tento kurz je aj na to vlastne postavený, že nás pripravuje na výkon tejto funkcie, kde máme plánovací proces, vodcovstvo, funkčné povinnosti veliacich poddôstojníkov, čiat, rôt a takisto vytváranie operačných rozkazov.”
Miroslav Minár:
“Kurz sa blíži už pomaly k záveru, viete vôbec teda, čo vás priamo v tej Seredi bude čakať?”
Dárius Darfáš:
“Viac-menej áno, pretože túto funkciu zastávam už tretí rok, pretože z personálnych dôvodov neobsadenosti tejto funkcie zastupujem, ale teraz som sa zoznámil hlbšie s touto problematikou, takže teraz už viac mám predstavu o tom, čo všetko by som mal robiť.”
Miroslav Minár:
“Vy ste použili aj taký termín vodcovstvo. Takže buďte takým tým najbližším veliteľom, možno že aj vodcom, možno že aj otcom tým vašim vojakom.”
Rudolf Krištofík:
“Áno, je to pravda, práve že táto funkcia, ten veliaci poddôstojník či čiat, alebo rôt, musí byť naozaj vodca. Musí to byť profesionál vo svojej funkcii a odbornosti zároveň, ktorý bude viesť vlastne ten poddôstojnícky zbor buď roty, alebo čaty na ďalšie fungovanie do budúcnosti a prácu s ľuďmi.”
Miroslav Minár:
“Pochopiteľne ten personálny zámer je už s vami urobený, čo by ste si zaželali do tej ďalšej vojenskej kariéry?”
Dárius Darfáš:
“Určite by som si zaželal byť dobrým lídrom, aby som viedol tých ľudí správnym smerom a aby som nadobudnuté skúsenosti dokázal plnohodnotne odovzdať ďalej.”
Rudolf Krištofík:
“Takisto sa prikláňam k názoru kolegu. Naozaj, je to o tom, naučiť sa správne viesť tých ľudí, naučiť sa pracovať s tými ľuďmi lepšie, efektívnejšie a byť tým lídrom, vodcom a ako ste hovorili, dá sa povedať aj otcom tej jednotky.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Iba v piatok, po skončení základného výcviku, zložili slávnostnú vojenskú prísahu a v Martine opäť zasadli do školských lavíc, aby pokračovali v odbornej príprave. Najmladší vojaci našich ozbrojených síl sa v priestoroch základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine pripravujú aj na povolanie ženistu. Poďme sa pozrieť, ako sa im darí.
Moje kroky teraz v tejto chvíli smerujú na jednu z učební, kde sa pripravuje 13 bývalých čakateľov, dnes už teda vojakov 1. stupňa, dve dievčatá a chlapci, ktorí absolvovali výcvik čakateľov prípravnej štátnej služby. No a keď sa tak pozerám na jednotlivé učebné pomôcky, neklamným dôkaz, že sa nachádzam u budúcich ženistov a tých v tejto chvíli pripravuje kto?"
Martin Ursacher:
“Rotmajster Martin Ursacher.”
Miroslav Minár:
“Čo je obsahom trebárs dnešnej hodiny?”
Martin Ursacher:
“Vysvetliť profesionálnym vojakom, alebo čakateľom tému roznecovadla a spôsoby roznetu. Je tam elektrický roznet, kombinovaný a združený roznet, a toto vlastne všetko teraz im ukážeme a vysvetlíme.”
Miroslav Minár:
“Títo mladí ľudia sú zaradení ku konkrétnym útvarom. Kde všade budú pôsobiť.”
Martin Ursacher:
“Ak si dobre pamätám, tak by to mala byť Sereď, Michalovce, Trebišov a Nitra.”
Miroslav Minár:
“Dokedy tento odborný výcvik potrvá tu v Martine?”
Martin Ursacher:
“Tento kurz ženistov trvá do 9. januára.”
Miroslav Minár:
“Čiže ešte pomerne dlhú dobu pobudnú tu, pod Martinskými hoľami. Akými sú poslucháčmi?”
Martin Ursacher:
“Vynikajúci.”
Miroslav Minár:
“No idem sa opýtať. Vidím, že tu sú hlboké poznámky v tomto poznámkovom zošite, dokonca aj farebne zvýraznené. Dievčatá, odkiaľ ste?”
Simona Jurková:
“Simona Jurková, pochádzam z okresu Vranov nad Topľou, dedina Ondavské Matiašovce.”
Marika Rovňáková:
“Vojačka Marika Rovňáková, pochádzam zo Sobraniec.”
Miroslav Minár:
“Profesia ženistu je výsostnou záležitosťou chlapov. No ale vy, ako dievčatá ste sa dostali k tomuto? Ako, prečo?”
Marika Rovňáková:
“Bola nám ponúknutá táto pozícia, ktorú sme prijali a snažíme sa to čo najlepšie naučiť.”
Miroslav Minár:
“Čo konkrétne trebárs už od tých prvých hodín vás tak najviac zaujalo?”
Simona Jurková:
“Tie streliviny, trhaviny, nálože.”
Miroslav Minár:
“Prečo ste na seba obliekli vojenskú uniformu?”
Simona Jurková:
“Tak to bol môj sen od detstva v podstate.”
Marika Rovňáková:
“Ja som sa rozhodla na základe toho, že už môj brat je vojakom dva roky a chcela som to skúsiť aj ja.”
Miroslav Minár:
“Takže asi viete, čo vás čaká?”
Marika Rovňáková:
“Približne áno.”
Miroslav Minár:
“V tejto chvíli aj veľa strádania, pretože do Vranova a do tej vašej dedinky je dosť ďaleko. Nie je tam trošku takého strádania za tým pohodovým životom dievčenským?”
Simona Jurková:
“Nie, tak už sme si tu zvykli a je nám tu dobre. Je tu super kolektív.”
Miroslav Minár:
“Aj medzi týmito ženistami?”
Marika Rovňáková:
“Áno.”
Miroslav Minár:
“Ideme sa opýtať chlapcov. Čo na tento kolektív a na tieto odvážne baby hovoria chalani.”
Patrik Vinc:
“Vojak Patrik Vinc, pochádzam z Blatnej Polianky, okres Sobrance.”
Tomáš Zuber:
“Vojak Zuber Tomáš, pochádzam z Trenčianskeho kraja, dedina Trenčianska Teplá.”
Miroslav Minár:
“Čo, sú dobré?”
Patrik Vinc:
“No jasné, že áno. Zapadli do kolektívu ako mali.”
Miroslav Minár:
“Vám čo zatiaľ dal tento kurz?”
Tomáš Zuber:
“Mňa tento kurz v prvom rade prekvapil, nečakal som, že bude toľko toho, ale tak som sa teda motivoval, som hľadal v tomto pozitívne. Čo ma tak na tom motivuje, tak to sú tie výbušniny, vlastne ako ich zneškodniť a ako ich uložiť.”
Miroslav Minár:
“Tak ako aj dievčatám, aj pre vás otázka. Prečo ste sa rozhodli stať sa vojakom?”
Patrik Vinc:
“Poviem to isté, od malička som chcel byť vojakom. Tiež aj v rodine sme mali vojakov, takže ma to tak motivovalo čím viac, aby som sa tu dostal aj ja.”
Tomáš Zuber:
“Tak mňa motivovala v prvom rade tá disciplína, ten poriadok, že je postarané o štátnych zamestnancov.”
vojak Lechman:
“Čakateľ vojak Lechman zo Sobraniec.”
Miroslav Minár:
“No, tuto kolegyňa, kolega v tejto chvíli povedal, že teda disciplína a poriadok, to mladým ľuďom v súčasnosti moc nehovorí.”
vojak Lechman:
“Je to pravda, ale tu nás to určite naučili.”
Miroslav Minár:
“A dobre vás naučili?”
Jakub Hujdič:
"Vojak Jakub Hujdič, neďaleko Michaloviec dedina Falkušovce. Tak niečo nám už povedali, že čo nás bude čakať na útvaroch, ale to uvidíme, až keď tam prídeme. Nie každý má tú istú funkciu a všetci ideme niekde inde."
Miroslav Minár:
“Čo očakávate od tejto práce,l na ktorú ste sa dali a ktorá vám zásadným spôsobom zmenila život?”
Jakub Hujdič:
“Vhodný príjem a samozrejme daný kariérny rast a výborný kolektív, samozrejme aj dobrodružstvo.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Ako správny ženista vie všetko. Zamínovať a aj odmínovať terén, stavať mosty, robiť zátarasy a keď je teba, pripravovať na budúci vojenský život aj mladých ženistov. Osobnosťou rezortu je rotmajster Martin Ursacher zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine.”
Martin Ursacher:
“Profesionálnym vojakom som sa rozhodol, že budem ešte na základnej škole v Martine. Som sa rozhodol teda, že vstúpim do armády ako 14-ročný na Stredné odborné učilište v Martine. Bolo to v roku 1989.”
Miroslav Minár:
“V revolučnom roku, dnes máte svojim spôsobom také výročie, 30 rokov v uniforme. Myslím, že v tejto chvíli tomu môžu zatlieskať aj frekventanti odborného výcviku. Poďme k tej kariére, ako sa vyvíjala?”
Martin Ursacher:
“Po skončení Strednej odbornej školy som nastúpil ako veliteľ družstva u ženijnej čaty, ďalej som absolvoval veliteľa čaty, výkonného poddôstojníka a nakoniec som skončil ako inštruktor výcviku.”
Miroslav Minár:
“Boli aj tam nejaké zahraničné vojenské operácie a misie?”
Martin Ursacher:
“Počas mojej kariéry som sa dostal raz na misiu, to bolo minulý rok, bol to Irak, tam sme viedli výcvik bezpečnostných síl na Boženu 4.”
Miroslav Minár:
“Čo sa vám na tejto práci tak nejak práči, prečo ju robíte?”
Martin Ursacher:
“Presvedčilo ma vstúpiť do armády to, že som chcel vlastne vedieť, ako sa používajú míny, na čo slúžia. Ďalej ma zaujímala ženijná technika čo sa týka prepravy mostov, prevádzanie cez rieku a podobné veci. Čo sú zemné stroje a cestné stroje, takže toto všetko tá strojarina na zaujímala.”
Miroslav Minár:
“Čo by ste chceli týmto mladým kolegom dať, akú radu?”
Martin Ursacher:
“V prvom rade, aby sa učili, lebo majú toho veľa. Verím tomu, že to, čo sa tu naučia, budú mať ďalej do života, lebo funkcia ženista je veľmi náročná.”
Miroslav Minár:
“A čo by ste si do tej kariéry ďalších možno 10, 20 rokov chceli zaželať vy?”
Martin Ursacher:
“Tak ešte z toho zdravia, tých sociálnych zabezpečení nemáme troška viacej, lebo sa mi zdá, že nám to aj troška ubúda, škrtajú nám a pohodu v rodine, viac ženistov. To je asi všetko.”
