- Dátum: 23.09.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.65 MB
Plná poľná
[23.09.2022; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili,
* Spojenecké jednotky Severoatlantickej aliancie na Slovensku sú pripravené. Záložáci v Armáde Českej republiky sú prínosom
* V Martine vyvrcholila dobrovoľná vojenská príprava.
* Slovensko nezabúda na hrdinov slúžiacich v Britskom kráľovskom letectve. * A na záver vás pozveme k sledovaniu relácie Azimut 24/7."
NATO A MY
Miroslav Minár:
"V Centre výcviku Lešť vyvrcholila dôležitá etapa v nasadení mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku. Pod velením 2. mechanizovanej brigády z Prešova sa tu uskutočnilo cvičenie, ktoré potvrdilo úplnú operačnú pripravenosť vyčlenených síl a prostriedkov. Pred vyvrcholením cvičenia sme sa rozprávali s veliteľom brigády, plukovníkom Róbertom Kecsem."
Róbert Kecse, veliteľ 2. mechanizovanej brigády Prešov:
“Toto cvičenie je cvičením, ktoré je druhou fázou preverenia bojovej pripravenosti medzinárodnej bojovej skupiny, ktorá je dislokovaná na Slovensku. Prvá časť toho preverenia bola tzv. in .. Inspection, to znamená, že obrazne povedané preverili sa všetky plány, pripravenosť, tak či sú veci spracované na papieri správne a táto druhá časť je teda preverenie tých našich vojenských zručností, našich taktických postupov, znalostí, technických postupov, našej interoperability.”
Miroslav Minár:
“To znamená, že práve veliteľstvo 2. mechanizovanej brigády z Prešova je teda riadiacim prvkom tohto cvičenia.”
Róbert Kecse:
“2. mechanizovanej brigáde pri nasadení tohto medzinárodného elementu na území Slovenskej republiky bola delegovaná právomoc k tomu, aby koordinovala všetky výcvikové aktivity, bola súčinnostná a pomáhala plniť výcvikové úlohy tohto medzinárodného elementu. Tak práve preto sme boli požiadaní operačným veliteľstvom Armády Českej republiky, keďže Česká republika je vedúcou krajinou medzinárodnej bojovej skupiny k tomu, aby sme poskytli a zabezpečili túto výcvikovú príležitosť. Veliteľstvo 2. brigády pre toto zabezpečilo tzv. nadriadený veliteľský stupeň a zároveň zabezpečuje kontrolu a priebeh celého cvičenia.”
Miroslav Minár:
“Možno, že by sme si mohli povedať taký ten základný námet.”
Róbert Kecse:
"Preverenie súčinnosti medzinárodnej bojovej skupiny v zostave Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri obrane územia Slovenskej republiky, alebo ak chceme z toho pohľadu nadnárodného a z pohľadu NATO a toho východného krídla."
Miroslav Minár:
"Ktoré jednotky cvičia, koľko ľudí a techniky je v pohybe?"
Róbert Kecse:
"Čo sa týka cvičiacich jednotiek, tak hlavný cvičiaci, primárne cvičiaci je medzinárodný prápor, ktorý pozostáva z českej mechanizovanej roty, z nemeckej mechanizovanej roty, z americkej výsadkovej roty a zo slovinskej ľahkej obrnenej roty, samozrejme som hrdý na to, ako veliteľ 2. brigády, že aj príslušníci 2. mechanizovanej brigády sa podieľal na tomto cvičení, konkrétne mínometná čata z Michaloviec je zaradené do zostavy mínometnej batérie do českej roty. Na cvičení celkovo, čo sa týka cvičiacich, je viac než 860 profesionálnych vojakov, samotné riaditeľstvo cvičenia pozostáva cca. a zabezpečovacej jednotky pozostáva cca. okolo 120 vojakov, to znamená, že celkové počty cvičenia sú cez 1050 profesionálnych vojakov. Celkovo techniky je cez 66 kusov obrnenej kolesovej a pásovej techniky, najmä z medzinárodných jednotiek. Samozrejme k tomu musíme prirátať aj 12 kusov techniky slovenských ozbrojených síl, ktorí na tomto cvičení hrajú tzv. oppfor, to znamená protivníka. Keďže filozofia tohto cvičenia je taká, že sa jedná o tzv. súperské cvičenie s podporou konštruktívnej simulácie. Keď sa vrátime k oppforu, tak oppfor sú príslušníci 21. mechanizovaného práporu z Trebišova, ktorí teda plnia úlohy tých opozičných síl a vytvárajú tak reálne podmienky na precvičenie očakávaných spôsobilostí medzinárodného práporu. Čo sa týka techniky medzinárodného práporu, tá kľúčová technika bojová pozostáva z bojových vozidiel Pandur u Armády Českej republiky, bojových vozidiel Boxer u príslušníkov nemeckých ozbrojených síl a samozrejme sú tu bojové vozidlá Valuk u Slovincov a keďže už spomínam, americká rota je výsadková, tak tá má najmä ručné protitankové zbrane, konkrétne protitankové zbrane Javelin, ktoré osvedčili svoje spôsobilosti aj v súčasnom konflikte na Ukrajine."
Miroslav Minár:
"My tento rozhovor nahrávame v predvečer 22. septembra, Dňa Ozbrojených síl Slovenskej republiky, asi na oslavu, pán plukovník, tu nebude veľa priestoru ani času."
Róbert Kecse:
“Tak na oslavu veľa priestoru a času nebude, lebo práve 22. bude cvičenie vrcholiť a ja pevne verím, že našou oslavou bude, keď budeme môcť na záver cvičenia pri nástupe konštatovať, že všetky úlohy cvičenia, všetky výcvikové ciele sme splnili a mnohonárodný prápor splnil poslednú podmienku k tomu, aby získal plnú operačnú pripravenosť. Čo sa týka osláv, tak to veľmi radi oslávime v spoločnosti našich kolegov 24. septembra v Brezovej pod Bradlom.”
MY A NATO NATO A MY
Miroslav Minár:
"Pod velením náčelníka štábu prešovskej brigády boli pre cvičiace jednotky rozohrávané rôzne scenáre. Zvládli ich. Potvrdil nám náčelník štábu, plukovník Maroš Kmec."
Maroš Kmec, náčelník štábu prešovskej brigády:
"Celá operácia je situovaná na obranu územia Slovenskej republiky, kedy v začiatku tej krízy jednotky zaujali na štátnej hranici stráženie, jednotky pripravovali obranu a následne po prekročení nepriateľom štátnej hranice jej úlohou bolo narúšať ich postup a zablokovať ich na určitej čiare. Po vytvorení nejakých podmienok na protiútok, tieto jednotky mnohonárodného práporu budú pokračovať v prenasledovaní nepriateľa a samotnom vytlačení za štátnu hranicu a vlastne obnove štátnej hranice Slovenskej republiky."
Miroslav Minár:
“Áno, to je tá celková filozofia, ten námet tohto cvičenia, ale poďme k niektorým takým tým čiastkovým incidentom, ktoré sa precvičujú.”
Maroš Kmec:
“Samozrejme v začiatočnej fáze sa precvičoval taktický presun k zaujatiu stanovených priestorov. Ten podľa hodnotenia našich hodnotiteľov bol vykonaný správne, zaujali tie priestory. V súčasnej dobe prebieha, doterajšie incidenty, ktoré boli či už boli simulované nejaké zranenia, tieto všetky boli zatiaľ boli vykonané bez nejakých podstatných nedostatkov.”
Miroslav Minár:
“To znamená vyhľadanie zranených, ich transport do zriaďovaných ošetrovaní.”
Maroš Kmec:
“Vykonávajú ten transport na svoju úroveň, na úroveň práporu a odtiaľto potom už je to nahrávané na odsun do nemocníc, ktoré v tomto cvičení neprecvičujeme. Takisto boli rozohraté situácie, kedy včera boli poškodené vozidlá, bolo preverované ich postupy akým spôsobom vyžadujú opravy a odsun tej techniky.”
Miroslav Minár:
"Vy ste veľmi blízko cvičiacich jednotiek, máte možnosť posúdiť ich postupy, metódy. Zrejme sú tam aj veci, ktoré by v budúcnosti mohli obohatiť spôsobilosti našich ozbrojených síl."
Maroš Kmec:
“Sledujeme aj postupy týchto jednotiek, či už v oblasti plánovania, alebo samotného vykonania operácie. Budeme sa snažiť to, čo je dobré použiť aj v náš prospech, nakoľko ten prápor je pod velením 2. brigády, takisto aj my im vieme poskytnúť naše postupy, naše procedúry tak, aby sme boli zladení navzájom.”
Miroslav Minár:
"Pomimo veliteľstva a štábu 2. mechanizovanej brigády priamo pôsobia v mnohonárodnom zoskupení aj vaši kolegovia z mínometnej čaty z Michaloviec, ale na druhej strane aj vojaci z Trebišova, ktorí robia toho protivníka."
Maroš Kmec:
"Mechanizovaná rota z Trebišova, ktorá imituje nepriateľa, pre nich je to takisto výborná výcviková príležitosť, nakoľko tiež vie zhodnotiť svoje postupy pri príprave a samotnom vykonaní operácie. Výhoda je vlastne rozmanitosť tej techniky, či už nepriateľ červený alebo modrý, učia sa rozlišovať tie siluety. Nie je potrebné nejaké rozlišovacie označenie na tých vozidlách. Čo sa týka mínometnej čaty, tá už participuje skôr na tých spoločných výcvikových aktivitách. Je v rámci mínometnej batérie českej, takže tam takisto podľa mojich posledných informácií ten výcvik prebieha bez nejakých problémov, bez nedostatkov a takisto vedia získavať určité skúsenosti. Táto mínometná čata od 1.10. mala by už pôsobiť natrvalo v tej zostave tej mínometnej batérie a bude vykonaná rotácia na 6-mesačnej báze."
Xxx
Miroslav Minár:
"Cvičiace jednotky preveroval tím Armády Českej republiky pod velením generálmajora Petra Procházku, zástupcu veliteľa veliteľstva pre operácie. K nášmu rozhovoru sa pripojil aj veliteľ mnohonárodnej bojovej skupiny NATO, plukovník Ladislav Bujárek."
Petr Procházka, zástupca veliteľa veliteľstva pre operácie:
"Pri previerke medzinárodného bojového zoskupenia sme sa zamerali na oblasti podpory, oblasti komunikačných schopností, schopnosti velenia a riadenia jednotky a samozrejme zabezpečenie, to znamená z hľadiska jednotiek bojovej podpory, delostrelectvo, čo je tu zastúpené mínometnými jednotkami, chemická, ženijná a ďalšie druhy podpory."
Miroslav Minár:
"Samozrejme, takéto predsunutej jednotky Severoatlantickej aliancie sú v Lotyšsku, v Maďarsku, samozrejme v Poľsku. Existuje nejaký spoločný taký manuál, ktorý vám určuje, že tie oblasti, ktoré ste spomenuli, je sa potrebné sústrediť, ide aj o tú metodiku toho hodnotenia."
Petr Procházka:
"Áno, v tomto prípade neprebieha hodnotenie jednotky podľa Crewalu, čo je hodnotiaci systém NATO, ale je to podľa katalógu kritérií, ktorý je vytvorený pre jednotky nasadené v Litve, v Lotyšsku, ktoré vytvárala nemecká armáda a v podstate z toho sme vybrali oblasti, ktoré sú vhodné na kontrolu jednotky tohto typu."
Miroslav Minár:
“Pochopiteľne, že plány na takéto cvičenie, to je dlhodobá záležitosť, ale tu pri podmienkach mnohonárodnej bojovej skupiny pod velením Armády Českej republiky došlo k niečomu neobvyklému, netradičnému, pretože to, čo v mierových podmienkach za normálnych okolností trvá rok, rok a pol, teda plán takéhoto cvičenia, tak vaši kolegovia to zvládli za 2,5 mesiaca.”
Petr Procházka:
"Keď to poviete takto, tak áno, je to na zamyslenie, je to pravda, ale všetky národy vyslali pripravené jednotky, ktoré sú v podstate hodnotené podľa systému Crewal, takže Combat Ready a v tomto ohľade problém nebol. Primárne úloha veliteľa bol v tom, aby synchronizoval činnosť týchto jednotiek, zladil ich ako vo vedení bojovej činnosti, plánovania velenia riadenia, čo bola ich primárna úloha a následne samozrejme na základe skúseností sa spracovala operačná dokumentácia tejto jednotky k jej nasadeniu, čo sa im samozrejme podarilo, Nehovorím, že úplne na výbornú, ešte je stále čo doháňať, všetko môže byť lepšie a lepšie."
Miroslav Minár:
"Áno, samozrejme cvičenie samotné sa končí 22. septembra, mimochodom na Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ako velenie Armády Českej republiky doposiaľ hodnotí účinkovanie vašich kolegov v tejto mnohonárodnej bojovej skupine a vôbec jej nasadenie?"
Petr Procházka:
"Nie sú to jednotky, nechcem hovoriť nováčikov a nepripravené, sú to jednotky, ktoré majú skúsenosti, boli nasadené v operáciách, takže v tomto ohľade ide o jednotky, ktoré poznajú svoju prácu a o to jednoduchšiu má samozrejme činnosť veliteľ práporu z hľadiska procesu zladenia a čo sa týka samotného prístupu vojakov a veliteľov jednotiek, tak si myslím, že je to na veľmi dobrej úrovni. Ja osobne som spokojný, hovoril som momentálne so štyrmi veliteľmi rôt akým štýlom v podstate vidia činnosť velenia práporu, akým spôsobom hodnotia aj samotné cvičenie, ktoré je organizované 2. mechanizovanou brigádou a ja si myslím, že je to na veľmi dobrej ceste, je to výborné. Môžeme byť svojim spôsobom hrdí na to, že sme rovnocenní partneri v tomto ohľade, tak to vidím ja tu. Je to na veľmi dobrej úrovni, naozaj. A ja nevidím rozdiel medzi nemeckým vojakom, holandským vojakom, alebo slovinským, alebo českým, alebo slovenským. Ja si myslím, že je to veľmi dobré. Ten prístup ľudí, samozrejme odborná spôsobilosť, špecializácia vojakov, spôsob akým plnia úlohy, ja som spokojný."
Miroslav Minár:
"Pán plukovník Bujárek, čo sa zmenilo od posledného rozhovoru, kedy sme spolu o vašej jednotky o vašich predsavzatiach hovorili. Čo sa zmenilo?"
Ladislav Bujárek, veliteľ mnohonárodnej bojovej skupiny NATO:
“Povedal by som, že sa nezmenilo vôbec nič. To nasadenie vojakov, ako hovoril pán generál, je 100 %, niekedy aj 150 % a súčasné cvičenie, alebo resp. vyvrcholenie toho cvičenia je len dôkazom toho, že tie úlohy, ktoré pred nás boli položené, se si zobrali naozaj za svoje v rámci tej mnohonárodnej bojovej skupiny a že ich vlastne splníme tak ako bolo stanovené.”
Miroslav Minár:
Viem, že vo vašej jednotke Armády Českej republiky nie sú len profesionálni vojaci, ale dokonca že sa vám podarilo začleniť aj príslušníkov aktívnych záloh."
Ladislav Bujárek:
“Áno, máte pravdu. Prekvapuje ma, že máte tie informácie. Je to jeden z tých modelov, ktorým by sme sa chceli vydávať do budúcna, začleňovať viac aktívnych záloh do zahraničných operácií a tým si aj odladiť ten systém ich zapojenia. Ono niečo iné je cvičenie v Českej republike v nejakom termíne 14-denného cyklu, keď ste na VVP, ale niečo iné, je to aj výzva pre príslušníkov aktívnych záloh, ak ste nasadený mimo územia republiky na dlhší časový úsek.”
Miroslav Minár:
"Sú tam rozdiely v plnení úloh medzi profesionálnymi vojakmi a týmito záložákmi?"
Ladislav Bujárek:
“Nie som tam vôbec žiadne rozdiely. Ono je potrebné naozaj si uvedomiť, že tie aktívne zálohy plnia to isté penzum vecí a operácií tak ako profesionálni vojaci a ešte k tomu chodia do práce.”
Miroslav Minár:
“Pán generál.”
Petr Procházka:
"Ja ešte môžem doplniť. Nemôžu byť rozdiely. Tie kritériá hodnotenia pri vysielaní jednotky sú na všetkých vojakov rovnaké. Takže v tomto ohľade pristupujeme k všetkým rovnako. Oni vo chvíli keď vstupujú do armády za účelom vyslania do operácie, sú to vojaci z povolania. Takže tie rozdiely nemôžu byť."
Miroslav Minár:
"Pokiaľ v súčasnej jednotke je niekoľko jednotlivcov aktívnych záloh, tak viem, že pripravuje sa rotácia, tá už počíta dokonca, mám taký dojem, že okolo 40 príslušníkov aktívnych záloh by mohlo prísť sem na Slovensko."
Ladislav Bujárek:
"Tento model sa nám samozrejme osvedčil. Na druhej strane my si tým pripravujeme v podstate vojakov v aktívnych zálohách s ďalšími skúsenosťami nasadenia mimo územia Českej republiky, čo sa môže v budúcnosti samozrejme hodiť. Je to prax, ktorú dostávajú mimo územia, ktorá je v podstate iná, je to prax aj v medzinárodnom prostredí, ktorú na území Českej republiky nemajú tak často, môžu mať, ale nemajú, takže v tomto ohľade je to pre nás veľký prínos a pre nich samozrejme takisto. Inak vás doplním, uvažujeme až o 120 vojakoch, ktorí by tu rotovali napríklad v rámci 7. brigády potom. Nie je to kompaktná jednotka, sú to samozrejme tak ako ich máme rozdelené po práporoch, to znamená je to jednotka, ktorá vychádza so svojim práporom. V tomto ohľade sa snažíme, aby ten kolektív, pokiaľ je to možné, bol kompaktný. Samozrejme, v tomto ohľade hrajú určitú rolu zamestnávatelia, to znamená nie každému, kto by chcel, zamestnávateľ umožní odísť, ale väčšina týchto ľudí si myslím že nebude mať problém. Už teraz viem, že 80 ľudí určite, na zvyšku sa ešte pracuje, ale na to ešte máme čas."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu si pripomenieme pamiatku slovenského pilota, ktorý pôsobil v Britskom kráľovskom letectve. Pripravený máme aj záverečný report spoza opony dobrovoľnej vojenskej prípravy a pozveme vás k sledovaniu armádneho magazínu 24/7. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď v Poltári odhalil mohylu československému letcovi Ladislavovi Žilákovi, ktorý počas 2. svetovej vojny slúžil v Britskom kráľovskom letectve. Súčasťou podujatia bola aj pietna spomienka a prelet vojenskej techniky ozbrojených síl. Minister odhalil mohylu spoločne s primátorkou mesta Poltár Martinou Brisudovou a synovcom Ladislava Žiláka. Ladislav Žilák sa narodil 30. augusta 1921 v Poltári. K RAF sa pripojil ako 21-ročný, kde ako palubný rádiotelegrafista slúžil u 311. československej bombardovacej perute. Zúčastňoval sa bojov nad Anglickom, hlavne však hĺbkových letov nad Nemeckom, cez Lamanšský prieplav. Posledný let Ladislav Žiláka sa uskutočnil 29. júna 1944, keď sa jeho bombardér krátko po vzlete zrútil v oblasti na juhozápade Anglicka. Pochovaný je na cintoríne Helston v anglickom Cornwale."
DVP-čka OČAMI MARIÁNA BALÁŽA
Miroslav Minár:
“Náš pravidelný informátor z dobrovoľnej vojenskej prípravy Marián Baláž úspešne ukončil výcvik a dnes spolu so svojimi kamarátmi zložil v Martine slávnostnú vojenskú prísahu. Vypočujme si, že všetko mu dobrovoľná vojenská príprava dala a ako ho pripravila na kariéru profesionálneho vojaka.”
Marián Baláž, absolvent Dobrovoľnej vojenskej prípravy:
"Pozdravujem poslucháčov Plnej poľnej zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine. Nakoľko je toto finálna časť mojej DVP-čky, takže už keď vravím o tom finále, tak čo ďalej, aké sú plány moje a mojich spolubojovníkov. Mali sme 12. septembra prijímačky do profesionálnej armády, aj psychické preskúšanie, aj fyzické, ktoré som úspešne absolvoval a už mal len čaká lekárske vyšetrenie vstupné, také rozsiahlejšie, čo bude na celý deň v Ružomberku a aby sme dostali aj k nejakým číslam, tak na prísahu, aktuálne čísla sú úspešne ukončia DVP-čku 49 frekventantov, z toho 35 mužov a 14 žien. Väčšina z nás plánuje zostať v ozbrojených silách, pár výnimiek je takých, čo chcú ísť iba do aktívnych záloh a tuším že jeden alebo dvaja nechcú ísť ani jedno, ani druhé, ktorí sem prišli len kvôli tomu, aby si vyskúšali ten vojenský dril, tú vojenčinu, ten režim, ako to funguje, no ale vrátim sa späť k tým, čo chcú pokračovať. Mnohí z nich, resp. všetci, už majú aj vybraté útvary kde by chceli slúžiť, kde si dali aj žiadosti a z personálneho zistia, či im bude vyhovené, alebo nie. Ja osobne už mám tiež vybraté útvary, kde by som chcel slúžiť, ale nejdem predbiehať.
Budem rád, ak sa mi to vyplní a tak v skratke čo mi DVP-čka dala, kde by som tak začal? Tak asi aj tej disciplíny, to aj mnohí vraveli, že im tá disciplína chýbala a celkom sa na nich nalepila za tých 11 týždňov. Na niektorých viacej, na niektorých menej. Niektorí začali fajčiť, niektorí prestali fajčiť, to nám aj inštruktori všetko vraveli, že tí čo fajčia prestanú a tí čo nefajčia začnú, viď môj príklad, že som prestal fajčiť tu na BVP-čke, tak si zaklepem na drevo, aby mi to vydržalo čo najdlhšie, ale ak sa mám vrátiť k iným veciam, ktoré mi DVP-čka dala, tak mne osobne napríklad ten režim až tak ani nie, lebo ja som bol v civile na nejaký ten režim nastavený. Budíček, do roboty atď., ale tak vo všeobecnosti niektorým ľuďom chýbal ten režim, alebo to, že si musia oprať, musia si ja neviem upratať tú izbu, ja osobne som tiež nevedel prať, už viem, síce len na takej základnej úrovni, že všetko nahádzať do práčky a dať na 30 stupňov alebo 40. DVP-čka ma naučila aj veľa či už teoretických alebo praktických zručností, čo sa týka ohľadom ozbrojených síl či už topografia, naša obľúbená poradová príprava, RCHBO, streľby, zdravotná príprava, ale čo ešte mnohým ľuďom DVP-čka dala, je napríklad rešpekt voči autoritám, lebo mladým ľuďom vo všeobecnosti chýba ten rešpekt voči či už starším ľuďom, alebo k autoritám a vo všeobecnosti to tá DVP-čka vie ponúknuť, že tomu inštruktorovi nemôže len tak odpapuľovať a poslať ho kade ľahšie tade ťažšie, no a čo sa týka samotného vyradenia, tak celý tento týždeň trávime čas v tzv. učebni poradovej prípravy čo my tak prezývame nástupisko, od rána do večera len pochodujeme, pochodujeme a pochodujeme, aby sme vedeli podať ten najlepší výkon, ten najlepší slávnostný pochod, aby sa za nás naši rodičia, priatelia, priateľky, manželia, manželky nemuseli hanbiť. No a samotná atmosféra je taká, že niektorí sú aj nervózni, lebo nie každému … tak majú taký strach, že aby nejako nevyšli zlou nohou, alebo nejak nestratili krok, ten rytmus a poviem úprimne, neni to sranda udržať ten krok, nakoľko budeme mať prísahu aj spoločne s akademikmi, aj so záklaďákmi, čiže nás je tu tak 450 ktorí budeme mať prísahu, čiže sme hrdí že sme to dali, aj moji spolubojovníci, že to nebol zbytočne strávený čas. Určite to nebol zbytočne strávený čas, lebo tu vzniklo veľa priateľstiev, nejaké tie lásky. Fakt, keď sme boli ako dve čaty, tak aj ako čata, aj ako rota, sme držali vždy pri sebe, vedeli sme sa podržať, vedeli sme si pomôcť a to je asi to také najkrajšie zo všetkého, že sme pracovali ako tím a určite každý z nás z DVP-čky si o 10-15 rokov aj spomenie na nejakého toho svojho kamoša, kamošku, samozrejme len v dobrom, že si pospomíname. Budeme mať na čo spomínať. Síce to nebudú možno také príhody aké mali naši otcovia keď boli ešte na povinnej vojenskej službe, ale našlo sa tu veľa, veľa, veľa šťastných a hlavne vtipných a veselých príhod. A také moje finálne slovo na záver, či by to mali skúsiť aj ostatní, tak samozrejme ak niekoho tá vojenčina baví, že tým rastie odmalička, je toho človeka sen byť vojakom a nemá na to, lebo nie každý má na to, aby spravil tie fyzické a psychické prijímačky do profesionálnej armády, určite by som mu odporučil ísť toto vyskúšať, aby si mohol na vlastnej koži vyskúšať tie streľby, hod granátom, prežitie v teréne a všetko okolo toho, čo DVP-čka ponúka. Jednoznačne by som to všetkými desiatimi odporučil. I keď boli aj tak tmavšie chvíle, že aj ja som mal osobne veľakrát chuť to zabaliť a ísť domov, vykašľať sa na to, ale vždy sa tu našli ľudia, ktorí má podržali, alebo ma nejak prehovorili, že neboj, dobre bude a mali pravdu a týmto by som sa im aj chcel v rámci tejto mojej DVP-čky poďakovať, že sme boli fakt super partia a budem na túto DVP-čku ešte dlho, dlho, dlho spomínať. No a ešte sa vám aj vám poslucháčom chcem poďakovať, že ste to so mnou zvládli, vydržali počúvať za tých 11 týždňov a dúfam, že medzi vami je niekto, koho presvedčím, alebo som presvedčil o tom, že budúci rok si povie, idem na tú DVP-čku, idem si to vyskúšať a chcem sa aj poďakovať pánovi Minárovi, že mi dal takýto priestor do Plnej poľnej zaviesť takúto mini reláciu, aby som vedel aj vám poslucháčom priblížiť, že o čom tá DVP-čka je.
AZIMUT 24/7
Miroslav Minár:
“Ďalšie vydanie armádneho magazínu 24/7 je pripravené a k jeho pozeraniu vás pozýva poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:
“Majestátne tvary stíhacieho lietadla Fulcrum už na našom nebi neuvidíme, pretože kráľovná nášho neba, Mig29, prenechala žezlom svojmu nasledovníkovi. 30 rokov držala s 52 prvotriednymi pilotmi ochranné krídlo nad vzdušným priestorom Slovenska. Poďte sa s nami ešte raz zapozerať na jej silu a hľadajte nový Azimut 24/7.”
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/7 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimutu 24/7.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
