- Dátum: 24.02.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 28.25 MB
[24.02.2023; Regina Západ; Stred,VýchodPlná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Sme vlastenci, sme tu preto, aby sme v prípade potreby uchránili svoje rodiny, najbližších a svoje rodné Slovensko. Úprimné vyjadrenia mladých vojenských lídrov vás dostanú.
- Aj regrutačná skupina v Nitre má pred sebou veľké výzvy.
- Dva dni a dve noci pod holým nebom, časté útoky, ale aj prepadnutia. Do autentického bojového poľa nás pozvú budúci vojaci Erik a Jerguš.
- Na misiu Althea v Bosne a Hercegovine je na striedanie pripravený ďalší personál.
- Delostrelci a ich Zuzany robia v Lotyšsku našej krajine skvelé meno.”
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
“Ďalšiu fázu prípravy vrámci dôstojníckeho kurzu majú v Seredi za sebou slobodníci Jozef Tomašovič, Tibor Trpišovský a desiatnici Michal Filipi a Ľubomír Čado. Prečo v čase keď niektorí mladí ľudia odmietajú vojenskú službu, oni sú tu a slúžia vlasti? Vypočujte si ich úprimné vyjadrenia.”
Účastník dôstojníckeho kurzu:
“Bezpečnosť je základným aspektom ľudských potrieb, hneď po tých fyziologických potrebách, samozrejme. To, čo sa v dnešnom svete deje, tak tá bezpečnosť nie je samozrejmosťou dneska. Môže sa hocičo eskalovať. Tá politika už dneska je veľmi interaktívna aj tým, že sa vedie hybridný druh boja, tak do popredia sa využíva boj, ktorý je veľmi sofistikovaný, hlavne čo sa informačných operácií týka a podobných vecí, takže môžu vznikať rôzne dezinformácie aj kvôli tomu, čo je spätá aj s davovou psychózou, že ľudia sa hneď zhúknu, alebo nejak zhrbia a idú proti systému a oni nechcú a to nebudem. Len treba si uvedomiť základnú vec, že tá bezpečnosť dneska nemusí byť samozrejmosťou a keď chceme, aby naše rodiny žili v prostredí jednak bezpečnom a v prostredí, ktoré má prosperovať a aby sme boli šťastní a zdraví, tak tá zložka tu je. No a my ako chlapi a samozrejme a ženy v rôznych funkciách, tak by sme tu mali byť práve preto, aby sme ju zabezpečovali a boli tu pre Slovensko.”
Účastník dôstojníckeho kurzu:
“Asi tým, že som chcel vždy ostať na Slovensku a nechcel som nejak vycestovať do zahraničia a žiť tam, som sa aj preto rozhodol ostať tuná a vstúpiť do vojska. Aj keď je toto povolanie možno rizikové a v dnešnej dobe sa veľa mladých bojí, hlavne kvôli tej situácii, ktorá je za našimi hranicami, verím v nejakú tú silu tej diplomacie a aj keby nastala nejaká taká situácia, tak sme tu a sme pripravení na to byť nasadení a použití kde bude potreba.”
Miroslav Minár:
“Áno, vy budete vychovávať tých svojich podriadených, budete tými lídrami, takými prvými, ktorý tých svojich chlapcov, dievčatá budete viesť k tomu, čo sme doposiaľ teda počuli. Pán Tomašovič, otec, mama slúžili.”
Účastník dôstojníckeho kurzu:
“Ja nemôžem povedať, že by ma nejak rodičia nútili k tomu, že by som mal byť vojakom, to zasa nie, ale tým, že som aj vyrastal v tom prostredí a ešte za mojich mladých čias bolo veľa akcií sa robilo pre deti, takže my zo školy sme furt chodili na nejaké ukážky, tej techniky bolo habadej, strieľalo sa, videli sme všetko, človeka to tak chytilo, že je to niečo zaujímavé, je to niečo, čo by som v civilnom sektore zrejme nikdy nezažil. Preto som vlastne išiel sem. Tá práca je zaujímavá v tom, že každý deň je niečo iné. Neni to nejaký stereotyp. že fut dokola to isté. Mení sa to, je to zaujímavé, no a k tomu to proste, neviem, možno je chyba už na školách, že tie deti sú neni vychovávané k tomu vlastenectvu, alebo k tomu, aby mali radi svoju vlasť a potom to tak vyzerá. Ľudia utekajú za hranice, odmietajú, tu nejaké papiere podpisujú proti mobilizácii a neviem čo to znamená, to som ani nevedel, že taká možnosť by mala byť, veď to by malo byť zakázané. Proste keď raz všetci sú tu, sa tvária že sú veľkí Slováci a niečo sa stane a už zrazu nie sú, alebo ako to je? To nechápem, proste toto je vec, čo ja nepochopím.”
Účastník dôstojníckeho kurzu:
“Ja som chcel byť odmalička či vojak, či policajt, či požiarnik, takéto veci ma vždy lákali. Nakoľko ja už mám dve deti, dvoch chlapcov, chlapci mi tiež už povedali koľko razy, že by sa chceli stať vojakmi, tak ma to trošku potešilo.”
Miroslav Minár:
“Koľko majú rokov?”
Účastník dôstojníckeho kurzu:
“9 a 4. Už aj ten najmenší by chcel byť vojak, takže ma to tak ohrialo na srdiečku keď mi to takto povedali, lebo sa vždycky hráme na vojakov, alebo na policajtov doma, takže poteší to toho človeka. A ohľadom tejto situácie čo sa deje, no ja si myslím, že je dobre, že je tu armáda pre tých obyvateľov, lebo myslím si, že väčšina tých obyvateľov sa potom môže obrátiť, resp. sa môže spoliehať, že tu nejaká taká zložka je.”
Miroslav Minár:
“Áno, bola pandemická situácia na Slovensku, no a na koho vždycky tí ľudia, no na armádu sa spoliehajú.”
Účastník dôstojníckeho kurzu:
“Áno, bolo to aj počas pandémie. Chodili sme vypomáhať kde bolo treba, takže myslím si že áno, že treba takú zložku mať na Slovensku a udržiavať ju.”
Účastník dôstojníckeho kurzu:
“Ono popravde ja keď som premýšľal o tom mojom nejakom tom vážnejšom pracovnom živote, alebo zameraní, tak najprv bola polícia, sa musím priznať takto otvorene, ale potom nejak armáda vyhrala v tom a som aj rád, že tak to dopadlo a že som sa vlastne prinútil popri armáde spraviť si ešte externe tú vysokú školu, čo som veľmi rád a vďačný aj žene že na podporovala.”
Miroslav Minár:
“To je motivácia pre týchto chlapcov, ktorí napríklad teraz sú v Martine, stávajú sa, resp. študujú tú vojenčinu, sú čakatelia, 3. marca majú prísahu, čiže je to možno že šanca pre nich po určitých rokoch absolvovať aj vysokú školu a stať sa poručíkmi.”
Účastník dôstojníckeho kurzu:
“Určite áno. Ja som nad tým premýšľal dokonca, už dva roky som si to odpieral nejak, že nejdem, nedám to tú vysokú školu, proste je to veľa, vtedy to bolo 6 rokov externe a zobralo to strašne veľa času, úsilia aj peňazí, popravde, tiež človek má aj rodinu aj jedno s druhým, ale tak zvládli sme to spolu so ženou, pomáhala mi dosť, to musím povedať, pochváliť ju, tá vytrvalosť. Bolo to fajn a som rád, že som prešiel tým výberovým konaním, no a teraz na kurze už to za chvíľku končí, takže už potom som plný očakávania čo ma čaká v tom dôstojníckom živote. Ono to je tak, keď človek chce byť vojak, tak nech je. Keď nie, tak načo? Proste nasilu ísť do armády je blbosť. Lebo sú aj takí, čo prídu a za rok ich to prestane baviť a keď neni o tom presvedčený na 100 %, tak nech tam ani nejde.”
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
"Nielen obrovské investície do techniky a zbraní, ale aj do zanedbanej infraštruktúry, sú prioritou súčasného vedenia rezortu obrany. Potvrdil to aj veliteľ 13. mechanizovaného práporu v Leviciach, podplukovník Marián Golis. A viete čo? Jeho vojaci nečakajú iba na to čo im dá niekto zhora."
Marián Golis, veliteľ 13. mechanizovaného práporu v Leviciach:
“Keď som prišiel na útvar zistil som, že každá rota cvičí v nejakej svojej improvizovanej posilovni a nie je tu nejaká taká centrálna, ktorá by nejakým spôsobom aj vyzerala, aj reprezentovala útvar a zároveň, aby tam vojaci radi chodili a cvičili. A preto som sa rozhodol z budovy, kde bola bývalá arma, postupnými krokmi, rekonštrukciou a jej vymaľovaním a nakúpením strojov, spraviť takú útvarovú posilovňu. Videl som tam potenciál, dve miestnosti, kde v tej druhej miestnosti sa dala urobiť celkom dobrá a slušná učebňa pre boj zblíza, tak sme s chlapcami sa rozhodli, vydal som pokyny dôstojníkovi S3, ktorý má na starosti telesnú prípravu, ktorý v súčinnosti s logistami obstarali a nakúpili náradie a náčinie ktoré bolo treba, niečo bolo kúpené predtým rok, niečo bolo treba nové, trebárs novú takú posilovaciu vežu kúpiť, ďalej nejaké … elektrické a podobné stoje, ktoré bolo treba dokúpiť, a činky, tieto sa dokúpili.”
Miroslav Minár:
“Skúsenosti z iných útvarov hovoria o tom, že pri takýchto veciach sa im darí úzko spolupracovať aj Vojenskou podpornou nadáciou.”
Marián Golis:
“Áno, správne. Vojenskú podpornú nadáciu využil môj predchodca s náčelníkom štábu, s pánom majorom Žáčikom, kedy sa im podarilo spraviť vonkajšie work-outové ihrisko. V spolupráci s touto podpornou nadáciou to stojí a my sme doňho s mojim pánom zástupcom, pánom majorom Gurským vymysleli gumenú podlahu, čiže ženijná čata znova je to ďalší príklad takej svojpomocnej práce, ženijná čata vyhĺbila, pripravila podmienky, vymurovala, založila obrubníky, pripravila podložie a dali sme tam gumenú podlahu tak, aby to cvičenie v tomto priestore workoutového ihriska bolo bezpečné, aby sa tam dalo dobre cvičiť.”
Miroslav Minár:
“To som vás troška prerušil, ale teda poďme k tým ďalším veciam, lebo je ich viac.”
Marián Golis:
“Ďalšou bola rôzna výmena bezpečnostných dverí tu na štábe, kde som dal logistom obstarať tieto dvere, tak aby boli certifikované, aby spĺňali požiadavky pre zabezpečenie chránených priestorov. Čiže toto sme si porobili svojpomocne. Zároveň musím vyzdvihnúť spoluprácu s SPO, kedy sa nám minulý rok podarilo naozaj zopár veľmi zaujímavých vecí, či už je to v strelnici Devičany, kde sme vymenili oplotenie a vymenili sa brány nové, lepší komfort pri zabezpečení strelnice, ďalej sa vymenila strecha kompletne na budove skladu ZP2, náhradných dielov, ale aj v garážach. Podarila sa nám veľmi dobrá vec, kedy firma, ktorá to robila v súčinnosti s SPO vybudovala tak osvetlenie a elektroinštaláciu novú, že dneska sa tam dá bezpečne pohybovať, manipulovať s technikou, v prípade sa tam robí aj nejaká drobná očista, ale zároveň dali 220 pultové prípojky všade a na dvoch miestach v každej garáži máme aj 380-ky, čiže sa tam dajú robiť rôzne veci, ktoré sme doteraz tam robiť nemohli a ošetrenie niektorých vecí sa dá urobiť pod strechou priamo a nemusí tam na vojakov padať dážď a podobne.”
Miroslav Minár:
“Čiže zvyšuje sa taký komfort pre vojakov. S týmto všetkým ste sa určite pochválili pánovi ministrovi keď tu bol na návšteve, bol sa pozrieť na to všetko a vlastne možno že aj to ho nadchlo a rozhodol sa, že priamo sem, k 13. mechanizovanému práporu do Levíc pôjdu značné finančné prostriedky, aby sa tá infraštruktúra zlepšila.”
Marián Golis:
“Tieto prostriedky boli naplánované. Máme tu jeden veľký projekt, ktorý sa bude diať. Je to investičná výstavba, tá nás čaká tento rok. Bude to kompletne na rekonštrukciu opravárenskej haly, kde príde na rad výmena elektroinštalácie, nové kúrenie sa tam bude robiť plynové, bude tam výmena, dobetónovanie nových montážnych jám, v montážnych jamách bude spravené odsávanie, ale odsávanie olejov, aby to bolo čo možno najviac ekologické. Zároveň, keď už hovoríme o kúrení a osvetlení, tak sa spravia aj nové otvory na budove a prekryjú sa novými plastovými oknami, alebo novými dverami a novými sekčnými bránami. V rámci tejto investičnej výstavby bude kompletná rekonštrukcia sociálnych zariadení a šatní opravárenskej čaty tak, aby tam mala dôstojné podmienky na život. V súčasnej dobe je to tam naozaj už nevyhovujúce, hlavne aj čo sa týka ekológie a aj tých pracovných podmienok ľudí, ktorí na hale pracujú. Ďalej v roku 2023 nás čakajú ďalšie nejaké investičné veci čo sa týka rutinnej a štandardnej údržby, budeme robiť sociálne zariadenia nové na rotách a zároveň aj umyvárky, tak aby boli už vo vyššom komforte, aby tam neboli staré válovy. V neposlednom rade budeme robiť veci čo sa týka zníženia energetických nárokov v rámci rekonštrukcie striech a takisto aj výmena okien na jednotlivých budovách, skladov a podobne. My sme teda požiadali pána ministra, nech nám pomôže pri oprave a rekonštrukcii lezeckého trenažéra Jakub. Je teraz v stave, že nedostáva revízie kvôli jednotlivým úchytom, ktoré je naozaj v takom stave, že už sa nemôže cvičiť, lebo by to bolo životu nebezpečné. Myslím si, že Jakub bude opravený, budem mať revíziu, tak aby sme mohli na ňom plnohodnotne znova cvičiť a myslím si že to je práve vec, ktorá vojakov takisto baví. Prejdú si tam nielen základné uzly, ktoré každý vojak je povinný sa vedieť naviazať na lano a podobne, ale si prejdú aj veci z taktiky tej základnej, ktorá sa používa pri zastavaných oblastiach, alebo pri nejakých horských a podobne. Čiže Jakub bude pre nás určite prínosom aj v rámci rozvoja telesnej prípravy.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk."
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár:
“Získavanie mladých ľudí pre vstup do ozbrojených síl zostáva aj v tomto roku hlavnou prioritou Regrutačnej skupiny v Nitre. Rozprávali sme sa o tom s náčelníčkou skupiny, kapitánkou Evou Svitkovou a rotnou Andreou Ceténiovou.”
Eva Svitková, náčelníčka Regrutačnej skupiny v Nitre:
“Plán je ambiciózny. Plánujeme tohto roku prijať 2250 žiadateľov a my dúfame, že sa nám to aj podarí.”
Miroslav Minár:
“Áno, aj podľa tých čísiel až takmer 4000 záujemcov prejavilo ten vážny záujem stať sa profesionálnymi vojakmi. Ja predpokladám, že aj s tými, ktorí sa nedostali, alebo ktorí neboli vybraní naďalej pracujete, alebo resp. sú vo vašej databáze.”
Eva Svitková:
“Jasné, s každým záujemcom pracujeme osobitne a každému venujeme čas.”
Miroslav Minár:
“Kde všade teda môžu záujemcovia, pomimo teda samozrejme tej v elektronickej podobe, kde všade vás teda môžu stretnúť záujemcovia a ako prebieha ten proces prvého kontaktu?”
Andrea Ceténiová, Regrutačná skupina Nitra :
“Tak snažíme sa záujemcov motivovať na prezentáciách, ktoré vykonávame na stredných školách, spolupracujeme s vojenskými útvarmi, ktorí odprezentujú svoju činnosť profesionálneho vojaka, deň ako vyzerá a chodíme takisto aj na úrady práce, burzy práce. Najväčším podujatím, ktorým je teraz lákadlo, je Kariéra Expo 2023, bude prebiehať na výstavisku Agrokomplex Nitra 29. marca. Záujemcovia sa môžu priblížiť k nášmu stánku, kde budeme príslušníci regrutačnej skupiny poskytovať všetky potrebné informácie o tom, ako sa stať profesionálnym vojakom, aké tri prvotné základné kroky musia absolvovať.”
Miroslav Minár:
“Sú tri.”
Andrea Ceténiová:
“Sú tri. Prvý krok je na regrutačnej skupine, kde poskytneme všetky potrebné informácie, druhý, následný krok prebieha na personálnom úrade v Liptovskom Mikuláši a úspešní absolventi potom pokračujú v treťom kroku, vo vojenskej nemocnici Ružomberok.”
Miroslav Minár:
“Viem, že v súčasnosti sú už aktivované tzv. miesta prvého kontaktu. O čo vlastne ide?”
Andrea Ceténiová:
“Miesta prvého kontaktu boli vytvorené, aby sme sa mohli priblížiť bližšie k záujemcom, nemusia navštevovať iba regrutačné skupiny, ktoré sú v šiestich krajských mestách. Je vytvorených 49 pracovných skupín v rámci útvarov a máme vytvorených 25 miest prvého kontaktu. Pod Regrutačnú skupinu Nitra patrí 9 miest prvého kontaktu, ktorí vlastne s nami spolupracujú, záujemcov informujú o tom, aké kroky podniknú, vedia presne všetky informácie im poskytnúť a potom žiadosť posunú na regrutačnú skupinu, kde už my s uchádzačom ďalej pracujeme, spolupracujeme a poskytujeme informácie personálnemu úradu.”
Miroslav Minár:
“Na ostatnej porade personálneho úradu generálneho štábu vás prekvapila jedna taká krivka grafická, ktorá poukazovala na pomerne úspech vašej regrutácie, pani kapitánka.”
Eva Svitková:
“Áno, máte pravdu. Prekvapila ma informácia, že narastá počet žiadostí o vstup do ozbrojených síl za Nitriansky a Bratislavský kraj.”
Miroslav Minár:
“Tu sa to zásadne zmenilo, pretože takou tou zásobárňou profesionálnych vojakov bol predovšetkým východ.”
Eva Svitková:
“Je to tak. Vidíme, že doba sa mení a asi sa menia aj tie podmienky a ozbrojené sily majú čo ponúknuť.”
Miroslav Minár:
“Áno, v Nitrianskom kraji, v Bratislavskom už menej, je aj pomerne veľa útvarov vojenských, kde teda môžu nájsť žiadatelia svoje uplatnenie. My natáčame tento rozhovor v Nitre, takže keď nás aj v tejto chvíli počúva niekto z Nitry, alebo blízkeho okolia, kde sa teda nachádza regrutačná skupina a kde sa nachádzajú miesta prvého kontaktu?”
Andrea Ceténiová:
“Miesto prvého kontaktu je vytvorené na brigáde Pod Zoborom, hneď pri vchode, pri bráne a potom poskytujú informácie aj na mechanizovanom prápore, ale oni miesto prvého kontaktu nemajú vytvorené vzhľadom k tomu, že sídlime tu priamo my, regrutačná skupina.”
Miroslav Minár:
“Áno, v Nitre Krškanoch.”
Andrea Ceténiová:
“V Nitre v Krškanoch.”
Miroslav Minár:
“Mám vážny záujem o vstup do ozbrojených síl, navštívil som miesto prvého kontaktu, resp. bol som aj tu v Nitre, v priestoroch vašej regrutačnej skupiny, čo ma tu čaká?”
Andrea Ceténiová:
“Čaká vás množstvo informácií, ktoré vám budú poskytnuté. V prvom rade samotný proces prijímacieho konania, podanie žiadosti, doloženie dokumentov, dokladov, informácie čo musíte priniesť, navštíviť ošetrujúceho lekára, ktorý vám vystaví potvrdenie že ste spôsobilý absolvovať previerku telesnej zdatnosti, podpísanie žiadosti, samozrejme následný krok je potom pozvánka na personálny úrad Liptovský Mikuláš, kde v jeden deň prebieha previerka telesnej zdatnosti, ktorá sa skladá vlastne z troch samotných disciplín, dve sú voliteľné a následne psychodiagnostické vyšetrenie s psychológom, v závere pohovor psychológom. Pre úspešných záujemcov nasleduje ďalší krok, Vojenská nemocnica Ružomberok, je to v iný deň, kde v rámci vyšetrení sa ich zdravotná spôsobilosť posudzuje. Končí to tiež psychodiagnostickým vyšetrením. Všetci úspešní absolventi, ktorí prejavia záujem o vstup do ozbrojených síl, potom nastupujú na základný vojenský výcvik do Martina.”
Miroslav Minár:
“Dokedy je možné ešte požiadať o vstup do ozbrojených síl?”
Andrea Ceténiová:
“Žiadosti o prijatie do štátnej služby sa môžu podávať v priebehu celého roka. Nástupný termín najbližší máme aprílový a následne potom bude augustový. Pre uchádzačov absolventov stredoškolákov máme štyri nástupné termíny, január, apríl, august a október, ale opakujem, že žiadosti si môžu podávať v priebehu celého roka a my potom záujemcov zaraďujeme do vyhlásených prijímacích konaní.”
Miroslav Minár:
“Vy pomerne často navštevujete aj stredné školy, rozprávate sa s mladými ľuďmi. Keď ste s nimi, určite aj diskutujete o priebehu vojenskej služby, aj o tom proste, že prečo by si mali vybrať práve vojenskú službu.”
Andrea Ceténiová:
“Mladých ľudí najviac v súčasnej dobe zaujíma pri výbere povolania, to je stabilita zamestnania, potom finančné ohodnotenie, benefity a dá sa povedať, že aj tá akčnosť, ktorá je a možnosť vzdelávania, napredovania v tom svojom odbore, profesii.”
Xxx
Miroslav Minár:
“No moje kroky ma teraz vedú do jednej z miestnosti, tu v Regrutačnej skupine v Nitre, priamo pri vchode. Čo vy ste sa zapísali, k čomu, alebo ste sa odhodlali?”
Petra, záujemkyňa o vojenskú službu:
“Idem doložiť doklady na prihlášku k vojakom.”
Miroslav Minár:
“A voláte sa?”
Petra:
“Petra.”
Miroslav Minár:
“Petra, čo vás viedlo k tomu, že sa chcete stať vojačkou?”
Petra:
“Blízke okolie, zázemie.”
Miroslav Minár:
“Tak Petra je v tejto chvíli v rukách koho?”
Slavomír Haladík, Regrutačná skupina Nitra:
“Čatár Slavomír Haladík.”
Miroslav Minár:
“Čo budete preverovať, Slavomír?”
Slavomír Haladík:
“Menovanú som oslovil, nakoľko prešla výberovým procesom, úspešne zvládla fyzické previerky, psychické previerky a teraz potrebujeme od nej, aby mi doložila potrebné doklady o vzdelaní, certifikáty, osvedčenia.”
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
“V Nitre sme boli pri tom, ako sa sympatická Petra chce stať vojačkou. A vie vôbec čo ju čaká počas základného vojenského výcviku? Nuž napríklad aj to, čo po dva dni a noci prežívali v Sučanoch kadeti Erik Bujna a Jerguš Brečka zo Sniny.”
Erik Bujna, kadet
“Máme vykopané okopy, už padla tma, už to začína byť zaujímavé. Teraz sme v lese v okopoch, nemáme žiadne stany ani chatky, proste sme v tom, čo sme si za dnešný deň vybudovali, tak dúfame všetci, že nebude pršať.”
Jerguš Brečka, kadet:
“Áno, cesta sem už bola náročnejšia, jedna baba nás už opustila, čo je celkom dosť smutné, od nás z čaty, ale tak držíme sa navzájom. Tak vlastne vykopali sme si dneska okopy, bola to jedna z úloh dnešného dňa, vlastne vybudovať a udržať obrannú pozíciu.”
Erik Bujna:
“A strážiť si naše palebné sektory.”
Jerguš Brečka:
“Našou druhou úlohou je vykonávať posádkové hliadky, ktoré začali o šiestej, keď sa zotmelo, tie prebiehajú v dvojiciach.”
Erik Bujna:
“Počas toho budovania okopu, ktorý má mať presné rozmery, aj sme si ich maskovali.”
Jerguš Brečka:
“Čo bolo zaujímavé? Tak počas tohto budovania okopov mali sme rôzne prepady, mali sme delostrelecké prepady.”
Erik Bujna:
“Tuná nás chcú trošku preveriť, ako ovládame signály, hlavne na delostrelecké útoky, na chemické a rôzne prepadnutia, takže rýchlo sa musíme hodiť do okopu, hlavu vpred a do 10 sekúnd si nasadiť ochrannú masku, ktorú musíme mať vždy so sebou. Testujú nás, nie je to tu len ako na tábore.”
Jerguš Brečka:
“Presne tak. Ja som bol napríklad si po čečinu, že si vysteliem okop a zastihol nás delostrelecký prepad.”
Erik Bujna:
“Takže sme stratili vojakov.”
Jerguš Brečka:
“Šprintoval som do okopu, nasadzoval som si plynovú masku, čečinu som nechal ležať a išiel som si strážiť svoj palebný sektor.”
Erik Bujna:
“Sme celá čata rozdelení na 3 družstvá, každé družstvo stráži jednu časť kruhovej obrany, aby sme mali celý perimeter zaistený. Vlastne ty, Jerguš, ty si veliteľ družstva.”
Jerguš Brečka:
“Áno, áno. Veliteľ celej čaty, keď tu neboli inštruktori, čiže to bolo trošku zaujímavé. To aj možno budem robiť neskôr po tomto výcviku.”
Erik Bujna:
“Máš toho veľa na starosti, plniť si povely.”
Jerguš Brečka:
“Je toho veľmi veľa, áno plniť si povely, rozvrhnúť hliadky, všetky pokyny vlastne dostávam iba ja za celé družstvo a musím ich potom predať vám, môjmu družstvu. Popri tých okopoch a tých útokoch a snažení sa najesť, je toho celkom dosť. Ale sme tu, lebo nás to baví.”
Erik Bujna:
“To už je také naše heslo a dnes nás čaká celkom pokojná noc čo sa týka dažďa, máme hviezdy, takže dúfame, že nespŕchne, môžeme trénovať orientáciu podľa hviezd a budeme si strážiť naše palebné sektory.”
Jerguš Brečka:
“Má klesnúť teplota kúsok pod nulu, takže si dáme asi aj flísové bundy, zabalíme sa do našich spacákov, tie sú do -15 stupňov.”
Erik Bujna:
“Dúfam, že sa mi to podarí v tom okope.”
Jerguš Brečka:
“Ja si dám igelit na nohy alebo čo na kanady. Vždy sme tak, že jeden človek stráži a jeden človek bdie. Hovoríme tomu fifty, fifty, 50, 50, takže čokoľvek sa deje, jeden musí ten palebný sektor strážiť a len vtedy môže druhý sa najesť alebo prezuť, alebo trošku si pospať a tak. Ale palebný sektor musí byť pokrytý vždy.”
Erik Bujna:
“Jerguš, zaprajme si veľa šťastia do dnešnej noci a do ďalšej noci, ktorá nás zajtra čaká a do zajtrajšieho plnenia úloh, myslím si že máme sa na čo tešiť, keďže máme určite aj rôzne patroly. Pravdepodobne zase nejaké prepadnutia, nejaké útoky, ústupy a všetko, čo sme za posledné dva dni trénovali na cvičisku na základni. Tam sme sa pripravovali na taktiku, na plnenie týchto úloh a tu nás z toho budú inštruktori testovať.”
Jerguš Brečka:
“Vyvrcholenie výcviku a toto naše prežitie.”
Erik Bujna:
“A strašne nás to baví a tešíme sa z toho, že sme tu. Dúfam, že to úspešne dokončíte.”
Jerguš Brečka:
“Tak do ďalšej činnosti, odchod.”
Erik Bujna:
“Ideme si zaľahnúť do našich okopov a dobrú noc a držte nám palce.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Na striedanie kolegov v Bosne a Hercegovine je pripravený ďalší personál. Zahlásil nám z Martina zástupca veliteľa výcvikovej jednotky vojenských misií major Michal Bóna.”
Michal Bóna, zástupca veliteľa výcvikovej jednotky vojenských misií:
“Vojenská operácia Althea, formálne nazývaný Eufor, od roku 2004 implementuje Daytonskú mierovú dohodu. Hlavnou úlohou vojenskej operácie je podpora miestnych orgánov pri zaisťovaní bezpečného prostredia, ako aj podpora a monitorovanie humanitárneho odmínovania a uskutočňovanie kolektívneho výcviku. Ozbrojené sily Slovenskej republiky plnia v rámci mierovej operácie úlohy v troch styčných a pozorovacích tímoch, tzv. lothausoch v dislokovaných miestach Nové Sarajevo, Foča a Višegrad. K bezpečnostnej situácii krajiny prispievajú aj riadením koordinačného centra, tzv. LCC, združujúcom 19 medzinárodných tímov rozmiestnených v krajine. Príslušníci ozbrojených síl pôsobia tiež na veliteľstve misie a v rámci národného podporného prvku NCI, ktorý zabezpečuje fungovanie slovenského kontingentu. Pre napĺňanie cieľov operácie Eufor Althea sa vo výcvikovej jednotke vojenských misií v základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine uskutočnil viacfázový výcvik. Začal v decembri v roku 2022, pokračoval v januári a februári roku 2023. Príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, nasaditeľných do operácie v najbližších rotačných termínoch, pre zvládnutie operácie boli predurčení profesionálni vojaci vedení k nadobudnutiu teoretických vedomostí, zameraných na charakteristiku operácie, históriu krajiny a konfliktu, kultúrne povedomie, odlišnosti medzi jednotlivými etnikami žijúcimi a Bosne a Hercegovine. Ďalej aj prácu s tlmočníkmi, poskytovanie prvej pomoci. Následne plnili operačné úlohy priamo v teréne. V rámci druhej fázy výcviku sa dôraz kládol na nácvik vedenia stretnutí v anglickom jazyku s významnými miestnymi predstaviteľmi, aj za využitia tlmočníkov. Cieľom stretnutí bolo monitorovať situáciu v priestore nasadenia, komunikovať, vyjednávať a následne spracovávať hlásenia podľa štandardných operačných postupov. V poslednej fáze prípravy na … sa počas OTC, odborného taktického cvičenia, cvičiaci sústredili na imitovaných pracoviskách, jednotlivé tímy vykonávali v priestoroch zodpovednosti patrolovanie, stretnutia s kľúčovými predstaviteľmi miestnych samospráv a medzinárodných a mimovládnych organizácií. Udržiavali situačné povedomie a poskytovali požadované hlásenia pre LCC, ktoré zabezpečovalo ich koordináciu. V závere cvičenia členovia imitačnej skupiny a rozhodcovia, tzv. SME, vyhodnotili komplexnú činnosť lothausov. Prebrali sa jednotlivé úlohy a incidenty s dôrazom na silné stránky a predchádzanie nedostatkov. Všeobecne však možno zhodnotiť, že dané zoskupenie cvičiacich patrilo k jedným z najlepších v porovnaní s niekoľkými poslednými pripravujúcimi sa rotáciami.”
MY A NATO
Miroslav Minár:
“Ďalšie, výnimočné hlásenie do Plnej poľnej nám prišlo z Lotyšska.”
Major Vajda, veliteľ kontingentu v operácii Predsunutá prítomnosť v Lotyšsku:
“Zdravím poslucháčov relácie, tu veliteľ slovenského kontingentu v operácii Predsunutá prítomnosť v Lotyšsku major Vajda. S našou palebnou batériou sme v ostatných týždňoch absolvovali množstvo výcvikových aktivít. Ak nerátam bežné streľby z ručných zbraní, tak asi každá z nich sa niesla v duchu družnej a plodnej medzinárodnej spolupráce prispievajúcich krajín. Máme za sebou prvého spoločné cvičenie bojovej skupiny s názvom …., ktorého cieľom bolo preveriť postupy, osvojenie pri teoretickej fáze našej prípravy v mesiaci január a vyskúšať si ich plnenie v poli. V pomalom tempe, bez rozohrávania taktickej situácie a bez ostrej streľby. Napriek týmto obmedzeniam išlo o cvičenie, ktoré svojou náročnosťou prekračovalo bežný výcvik, na aký sú vojaci zvyknutí doma na posádkových cvičiskách. Päť dní v drsných severských podmienkach a vysoká intenzita plnenia úloh preverila aj techniku, ale hlavne odolnosť vojakov. Vďaka dostupnosti výcvikových príležitostí sme vykonali už aj ďalšie dve cvičenia s ostrými streľbami z našich Zuzán 2, ktoré tu právom vzbudzujú pozornosť našich partnerov. Aj preto nie je problém na naše streľby nalákať zahraničné jednotky, vybavené prieskumnými dronmi či radarmi pre vyhodnocovanie delostreleckej paľby. Takýmto radarom, obsluhovaným španielskymi vojakmi, sme kontrolovali našu presnosť aj na streľbách začiatkom tohto týždňa. Kým zo začiatku bol ich radar len vhodným doplnkom, po zhoršení pozorovacích podmienok v poobedňajších hodinách sa stal našimi druhými očami a potvrdilo sa, že by sme dokázali poskytovať palebnú podporu aj vo výrazne sťažených vizuálnych podmienkach. A o to tu v operácii na východnom krídle Aliancie vlastne ide. Ukázať, že naša sila sa skrýva v našej jednote a odradiť potenciálneho nepriateľa od úmyslu zaútočiť na ľubovoľnú členskú krajinu NATO. Naša bojová skupina pod vedením Kanady sa aktuálne nachádza na začiatku ďalšej, ešte intenzívnejšej fázy prípravy a slovenských vojakov v Lotyšsku tak čaká už o niekoľko dní séria mimoriadne náročných cvičení, keď v mesiaci marec budú nasadení v poli spolu asi 20 dní a 20 nocí. Registrujeme, že doma na Slovensku poslucháči zažívajú mimoriadne oteplenie, tu však zima práve naopak dostala druhý dych a dopraje nám zimné podmienky asi ešte dlho. Tak nám držte palce a trochu toho tepla pošlite aj na sever.”
Miroslav Minár:
“Posielame a ďakujeme vám za šírenie dobrého mena Slovenska a jeho ozbrojených síl v zahraničí.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
