Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná 25. marca 2022

  • Dátum: 25.03.2022
  • Dĺžka: min.
  • Veľkosť súboru: 38.3 MB

Plná poľná

[25.03.2022; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]

 

PLNÁ POĽNÁ

Miroslav Minár, redaktor:

"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Príprava na obranu štátu. Koncepcia z dielne ministerstva obrany prichádza v pravý čas. * Zapojíš sa a prejavíš svoje moderné vlastenectvo? Možností na to bude neúrekom. Hovorí generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov ministerstva obrany Martin Jákal. * Na slovensko-ukrajinskej hranici už pôsobia aj vojenskí policajti. Čo tam robia? * Dnes vám prinesieme aj niekoľko námetov výtvarných prác pre žiakov základných škôl. * A na záver vás pozveme k sledovaniu armádneho magazínu 24/7."

RÁDIO REGINA

Miroslav Minár:

"Podstatná časť dnešnej našej relácie sa bude venovať v týchto dňoch nanajvýš dôležitej téme, obrane vlasti. Oblasť, ktorá pred rokom 1989 s patričným ideologickým nábojom fungovala pod názvom jednotný systém brannej výchovy obyvateľstva. Mnohé aktivity, či už branné cvičenia na školách, práca v rôznych krúžkoch, ktoré mali blízko k armáde, zastrešovala vtedy celoštátna organizácia s názvom Zväzarm. To všetko je minulosť. Prítomnosť, najmä tá, ktorá na Ukrajine trvá presne mesiac, nás všetkých vystrašila. Vojna je totiž za humnami. Sme dostatočne pripravení na obranu nášho vlastného štátu? Aké je branné povedomie nášho obyvateľstva? Ministerstvo obrany ako keby predvídalo, čo sa bude od februára v Európe diať. Pripravilo koncepciu prípravy obyvateľstva na obranu štátu. Vláda Slovenskej republiky ju schválila už 16. novembra 2021. Pri začiatkoch jej kreovania, teda od jesene 2020, až do jej prijatia, bola pritom sekcia ľudských zdrojov ministerstva obrany. Jej generálny riaditeľ Martin Jákal je hosťom Plnej poľnej."

Martin Jákal, generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov ministerstva obrany:

"Nové vedenie ministerstva obrany si hneď od svojho nástupu veľmi dobre uvedomovalo túto potrebu a to z viacerých dôvodov. Žiaľ, od vzniku Slovenskej republiky, v podstate postupne až do dnešnej doby, ako keby degradovala tá príprava obyvateľstva na obranu štátu, kedy sa dá povedať, že to už bolo v zásade len atomizované a len čiastočne nejakým spôsobom realizované. Súčasne nás k tomu viedla aj potreba zmeny bezpečnostného prostredia, ktorá sa žiaľ potvrdila až súčasným vojnovým konfliktom na Ukrajine, kde mnohé krajiny okolo, vrátane nás, začínali reagovať na situáciu, kde popri ozbrojených silách bolo potrebné, aby sa začalo pripravovať na obranu štátu a najmä na riešenie a zvládanie krízovej situácie akéhokoľvek charakteru aj obyvateľstvo."

Miroslav Minár:

"Z akých téz ste pri tvorbe koncepcie vychádzali a aká je vôbec taká základná filozofia tohto dokumentu a a teda následnej aplikácie do praxe?"

Martin Jákal:

"Cieľom, keď môžem zjednodušene povedať, v oblasti prípravy obyvateľstva na obranu štátu je zvýšenie jeho pripravenosti ako takej a to poskytovaním objektívnych informácií o zabezpečovaní obrany štátu, získavanie vedomostí a zručností potrebných v období krízovej situácie a rozvíjanie branného povedomia a praktickej pripravenosti na obranu štátu. Našim cieľom je posilňovať kohéziu, kultivovať pozitívny vzťah k štátu a budovať a vytvárať priestor na získavanie potrebných spôsobilostí, ktoré by umožnili obyvateľstvu v prípade potreby sa efektívne podieľať na obrane štátu. Jeden z nosných atribútov je samozrejme vstúpiť aj do výchovno-vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách, pretože aj v rámci prieskumov, ktoré sme si robili, vypadla najmä informovanosť obyvateľstva o atribútoch obrany štátu."

Miroslav Minár:

"Pred rokom 1989 sa príprava obyvateľstva na obranu štátu riadila podľa jednotného systému brannej výchovy obyvateľstva. Je tam niečo z toho, čo by sa možno že dalo aplikovať v súčasnosti? Napríklad, že by nositeľmi, alebo realizátormi praktických aplikácií koncepcie boli nejaké inštitúcie zastrešované štátom? V minulosti to napríklad robil Zväzarm."

Martin Jákal:

"Dobrá otázka. Dostávame ju v tejto súvislosti veľmi často. Z môjho pohľadu v prvom rade je možné sa čiastočne inšpirovať tým systémom prípravy obyvateľstva obrany štátu, ktorý nám tu fungoval pred 89. Samozrejme, celý ten systém bol postavený na tom, že sa snažil nejakým spôsobom pripravovať obyvateľstvo a poskytovať mu priestor na to, aby nadobúdalo vo vojenskej terminológii spôsobilosti, ktoré v prípade krízovej situácie je schopný ten obyvateľ využiť."

Miroslav Minár:

"Áno, bol tam teda silný ten ideologický náboj."

Martin Jákal:

"Áno, cielene som sa vyhol tomuto. Bol využívaný aj ako nejaký ideologický nástroj na výchovu toho obyvateľstva, ale toto nie je teraz podstata tej našej prípravy obyvateľstva na obranu štátu. Ale to, čo by bolo naozaj možné využiť je, že tam bolo silné zapojenie rôznych foriem, vtedy nie občianskych združení, ale rôznych záujmových krúžkov, ktoré boli štátom podporované, pretože mali pre štát, v tomto prípade pre obranu alebo armádu, dôležité spôsobilosti a schopnosti, ako boli ja neviem rádioamatérske krúžky, rôzne modelárske, strelecké."

Miroslav Minár:

"Výsadkári napríklad."

Martin Jákal:

"Výsadkári, čiže to bolo veľmi často využívané. A toto si viem predstaviť, že by bolo nejakým spôsobom využívané aj v dnešnej dobe. Tu si treba uvedomiť, že my nad týmto uvažujeme a má to dve formy. Zväzarm bol v podstate štátom zriadená organizácia, ktorá bola ako takým dáždnikom pre všetky tieto záujmové krúžky a občianske združenia. Súčasne si viem predstaviť, že by nejakým spôsobom tu bolo občianske združenie, ktoré by bolo štátom v tejto oblasti podporované a to by plnilo túto úlohu, že by nám sa podieľalo najmä pri brannej príprave a podpore rôznych záujmových krúžkov a bolo by tým akoby tým scelovateľom pre potreby Slovenskej republiky."

RÁDIO REGINA

Miroslav Minár:

"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu sa v rozhovore s našim dnešným hosťom, generálnym riaditeľom sekcie ľudských zdrojov ministerstva obrany Martinom Jákalom dozviete, či sa napríklad predmet branná výchova vráti do našich škôl. Dozviete sa, aké skúsenosti pri zvyšovaní branného povedomia obyvateľstva majú niektorí naši partneri. Zvítame aj na slovensko-ukrajinskú hranicu, kde pôsobia vojenskí policajti. Povieme vám viac o výtvarnej súťaži pre žiakov základných škôl a pozveme vás k sledovaniu relácie Azimut 24/7. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."

PLNÁ POĽNÁ

Miroslav Minár:

"Dnes je našim hosťom generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov ministerstva obrany Martin Jákal a rozprávame sa o koncepcii prípravy obyvateľstva na obranu štátu. Je príprava obyvateľstva na obranu štátu výlučne iba v kompetencii ministerstva obrany ... procesu zapájať ďalšie ministerstvá, resp. štátne inštitúcie?"

Martin Jákal:

"Ministerstvo obrany je gestorom. Zodpovedá za zabezpečenie obrany. Čiže tú kľúčovú a hlavnú úlohu bude zohrávať ministerstvo obrany, ale branná príprava a branná výchova sú prierezové témy, ktoré sa nedajú realizovať len v našej pôsobnosti. Čiže z tohto explicitne vyplýva aj koncepcia, v podstate ukladá úlohy ministerstvu školstva a ministerstvu vnútra podieľať sa pri procese opätovného zavádzania brannej výchovy do škôl, v tomto prípade najmä ministerstvo školstva a brannej prípravy možno v spolupráci s civilnou ochranou a budovanie ako keby odolnosti obyvateľstva voči krízovým situáciám."

Miroslav Minár:

"Sú tam aj zrejme také možnosti, ako pripravovať pedagogický zbor na to, akým spôsobom viesť trebárs v rámci občianskej náuky, alebo iných aktivít, tých svojich študentov, žiakov."

Martin Jákal:

"V súčasnosti prebieha proces nového systému vzdelávania na základných školách, následne aj na stredných školách bude prebiehať. My sme súčasťou pracovných komisií, ktoré sa podieľajú na ako keby definícii rôznych predmetov a cieľom prečo sme tam je, aby sme v rámci týchto predmetov zabezpečili informácie o brannej výchove a o brannej príprave, o potrebách ktoré chceme, aby v obrane ten žiak základnej školy vedel. Toto je jeden aspekt a súčasne ak chceme, aby sa táto branná výchova a branná príprava realizovala, na školách bude potrebné vzdelávať aj pedagógov. K tomuto už tiež podnikáme kroky. Viem si predstaviť a už sme mali prvotné rokovania s Múzeom Slovenského národného povstania, ktoré má vzdelávací inštitút a realizuje to vzdelávanie pedagógov, že by sme mohli rozbehnúť projekt nejakého akreditovaného vzdelávania pre učiteľov, kde by dostali základné informácie ako učiť brannú výchovu a brannú prípravu, pretože už si ju mnohí ani nepamätajú akým spôsobom bola realizovaná v minulosti."

Miroslav Minár:

"Áno, keď už hovoríte o minulosti, pán riaditeľ, tak samozrejme pre niekoho boli populárne, pre niekoho menej populárne branné cvičenia na školách."

Martin Jákal:

"Áno, samozrejme aj branné cvičenia tam budú. Snažíme sa to už spraviť tak, aby to bolo moderné, aby to bolo skôr formou asi do budúcna zážitku, pretože myslím že aj najnovšie poznatky ukazujú, že ten zážitok pre toho žiaka, najmä základnej školy, je ten najdôležitejší, z ktorého si potom odnáša ten poznatok. Čiže, aby to nebolo len nejaké suché cvičenia, ako sme si to mnohí pamätali, že nástup niekde pred školou a nasadenie si masky a podobne. I keď aj to bolo zaujímavé pre niekoho."

Miroslav Minár:

"Budete v tomto smere podporovať napríklad záujmové organizácie, združenia, alebo napríklad regrutačné strediská, ktoré pomerne často chodia do tých škôl a robia tam rôzne ukážky, rôzne súťaže."

Martin Jákal:

"V tomto smere aj koncepcia definuje ako jedného z kľúčových partnerov pri realizácie koncepcie tzv. neštátny sektor, v našom ponímajú ide o občianske združenia a občiansku spoločnosť. Ich považujeme naozaj za kľúčový faktor pri realizácii koncepcií, pretože jednak sa môžu oveľa efektívnejšie realizovať jednotlivé ciele, na rozdiel od ústredného orgánu štátnej správy, ktorý má relatívne zviazané ruky. Súčasne to pomáha budovať občiansku spoločnosť a chceme pracovať aj s tým princípom takej tej občianskej angažovanosti, čiže tie občianske združenia mnohé poznajú ten terén oveľa lepšie ako ho poznáme my z ústredného orgánu štátnej správy a vedia prichádzať s oveľa cielenejšími riešeniami a riešiť tie potreby daného napríklad regiónu, danej školy a nastaviť niektoré či už branné cvičenia, alebo brannú výchovu, oveľa efektívnejšie ako by sme to robili cielene od zeleného stola."

Miroslav Minár:

"Pochopiteľne, že nositeľmi tejto koncepcie ešte pred jej vznikom boli teda ako ste už spomínali, rôzne profesijné organizácie, združenia, kluby vojenskej histórie. myslím si, že aj dobrý projekt vytvorenia aktívnych záloh, alebo dobrovoľná vojenská príprava. Je tu koncepcia, ako počíta s podporou takýchto združení a profesijných organizácií?"

Martin Jákal:

"Tak máme tu dneska dotačnú schému, ktorá už platí niekoľko rokov, ktorá bola za ostatné dva roky zásadným spôsobom navýšená. Dneska už je tam myslím že balík 500 tisíc euro, ktorý sa bude rozdeľovať na rok 2022. Tá výzva nám končí teraz v marci. Čiže toto je jeden zo základných spôsobov, akým ministerstvo vie podporovať občianske združenia rôzneho charakteru. Tam sa podporujú aktivity od renovácie nejakého pamätníka z 2. svetovej vojny, až po organizáciu rôznych športových pretekov typu nejakej streleckej súťaže a podobne. Čiže toto vidím ako jednu zo zásadných ciest, ako môže ministerstvo podporovať a rozvíjať tú občiansku komunitu. Preto aj boli zvyšované tie finančné prostriedky, čo ja vnímam ako veľké pozitívum, je práve to, že budujeme tu podhubie tých občianskych združení, začíname s nimi spolupracovať, začíname si navzájom zvykať a verím tomu, že v dohľadnej dobe ich postupne začneme aj nejakým spôsobom koordinovať k nejakému spoločnému cieľu."

Miroslav Minár:

"Áno, prvýkrát v histórii sa do tohto projektu, alebo do tohto dotačného procesu mohli zapojiť aj obce."

Martin Jákal:

"Áno, to bolo presne spôsobené tým a ja tento krok tiež veľmi vítam, pretože obce sú realizátorom mnohých aktivít a nie vždy tá obec mala občianske združenie. Veľakrát sa kvôli takémuto účelu musela zakladať a súčasne v správe obcí je väčšina tých pamätníkov rôznych, ktoré majú vo svojich katastroch, či už hroby vojakov, ktorí v ich okolí padli, alebo rôzne pamätníčky z bojov z 2. svetovej vojny, alebo z 1. svetovej vojny. Čiže podľa mňa tento krok zapojenia obcí by bolo veľmi správny."

Miroslav Minár:

"Myslím si, že nositeľmi myšlienok koncepcie prípravy obyvateľstva na obranu štátu sú aj bývalí profesionálni vojaci, alebo vojaci, a vojačky, samozrejme, ktorí slúžili na misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu."

Martin Jákal:

"My s tzv. občianskymi združeniami s profesijným vzťahom, čo sú bývalí profesionálni vojaci, vojnoví veteráni, alebo veľakrát ešte aj aktívni profesionálni vojaci, úzko spolupracujeme, v podstate na príprave koncepcie prípravy obyvateľstva na obranu štátu boli úzko zapojení a veľmi sa nám v tomto smere osvedčil 7formát, ktorý my pracovne nazývame OZ7. Ide o neformálne združenie občianskych združení rôzneho charakteru, od vojnových veteránov, zväzu vojakov, nástupnícke organizácie Zväzarmu, kluby vojenských výsadkárov, ktorí mali možnosť sa podieľať na vypracovaní tejto koncepcie a ich účasť na tomto celom procese vnímam ako kľúčovú, pretože ide o ľudí, ktorí ten systém prípravy v tej jeho najorganizovanejšej podobe nejakým spôsobom zažili a nevidím dôvod, aby sa niektoré veci, ktoré fungovali a boli správne nastavené, neoprášili a nevrátili sme sa k nim."

Miroslav Minár:

"V tomto smere niektorí naši partneri v zahraničí majú bohaté skúsenosti. Mohli by sme teda poukázať na niektoré z nich, ktoré by možno že časom mohli zapustiť korene aj u nás."

Martin Jákal:

"Okolité krajiny, najmä smerom na sever, či už Poľsko alebo baltské krajiny, majú tento systém veľmi rozvinutý. V ich prípade to vyplýva aj z toho, že ten pocit ohrozenia, ktorý oni vnímali, bol výrazne väčší. Tu by som chcel povedať jednu zo zásadných vecí, ku ktorým smerujeme aj my a v podstate aj to bolo jeden z dôvodov, prečo sme pristúpili k systémovému riešeniu prípravy obyvateľstva a to je ten fakt, že obyvateľstvo, alebo poviem občan, je jedno zo základných alebo esenciálnych súčastí obrany, bez ktorého zapojenia to nejde. Ukazuje nám to aj dnešný konflikt na Ukrajine, kde jednoducho bez zapojenia toho širokého spektra obyvateľstva, občanov, by sa tá Ukrajina tak efektívne nedokázala brániť. To znamená, že budovanie istej súdržnosti, posilňovanie nejakej schopnosti pomáhať ostatným a súčasne dávať priestor občanovi, aby mal poznatky o tom, že čo má v takejto krízovej situácii robiť, súčasne buduje jeho odolnosť v takejto krízovej situácii, pretože vie, čo má robiť. A toto vnímam ako veľmi dôležitý aspekt, ktorý ako ste na začiatku použili tú otázku, ostatných krajinách je relatívne rozvinutý. Či už je to v Poľsku, kde je to v zásade skoro štátna organizácia, alebo v baltských štátoch, kde sú to veľakrát také rôzne pološtátne organizácie, ktoré podporujú niekedy pomaly už od základnej školy rôzne formy organizácií a najmä v tých baltských krajinách sa to častokrát stáva dokonca lifestylom takejto organizácie, ktorá ich formuje v podstate od základnej školy až do dôchodkovského veku. Je úplne prirodzené, že keď štát zniekadiaľ sa stiahne, tak následne ten priestor, v prípade že ide o niečo zaujímavé, bude vyplnený. Z môjho pohľadu práve toto je odpoveď na to, aby sme nejakým spôsobom občanovi, alebo mladému človekovi, ktorý má záujem či už o rôzne militárie, má k tomu blízko, alebo vôbec chce získavať niektoré znalosti, ktoré považuje pre seba za prospešné, poskytli priestor na to, aby ich mohol nejakým spôsobom realizovať."

Miroslav Minár:

"Samozrejme, toto všetko o čom dnes spolu pán riaditeľ hovoríme, by malo vplývať na novodobé vlastenectvo."

Martin Jákal:

"Zaujímavá otázka a veľmi trefná, pretože áno, stretávam sa s tým aj ja, že vlastenectvo, alebo slovo vlastenec, alebo keď niekoho označím za vlastenca, začína u nás nadobúdať, alebo už aj nadobudlo, také zvláštne kontúry a má veľakrát takú svoju negatívnu pachuť. Samozrejme, aj na tomto by sme my veľmi radi popracovali. My tomu nehovoríme novodobé, ale hovoríme tomu moderné vlastenectvo, pretože pre mňa vlastenectvo znamená vzťah k štátu. V rôznych podobách, rôznym spôsobom realizovaný a práve v tomto pri budovaní vlastenectva, alebo toho vzťahu k tomu štátu, ktorý tiež je žiaľ v dnešnej dobe veľmi erodovaný v svojich smeroch, vidím nejakým spôsobom ako keby priestor, pretože ja tomu tak rád hovorím zjednodušene, že musíme popracovať na tom, aby sme poznali vlastnú históriu, aby sme vedeli na akých základoch stojíme a potom môžeme niekam smerovať. Čiže určite budeme robiť množstvo aktivít, kde chceme vychovávať k tomu, aby Slováci boli hrdí na svoju minulosť, na svoju aj vojenskú minulosť, ale vo všeobecnosti na svoju minulosť, aby poznali dobré príklady, kedy mnohí občania v kritických situáciách nezaváhali, nezradili svoje princípy, stáli na tej správnej strane, zachovali sa ľudsky, o čom svedčí množstvo dochovaných príbehov či už z 1., ale najmä z 2. svetovej vojny, kedy občania sa zachovali naozaj veľmi statočne a aj v prípade slovenského povstania ani netušili ako dopadne a išli do toho bez toho, aby mali z toho nejaký osobný prospech."

Miroslav Minár:

"A to bol príklad aj bývalých dôstojníkov, ktorí v rokoch 68-69 sa postavili proti okupácii Československa Varšavskou zmluvou."

Martin Jákal:

"Presne tak. Ak teraz došlo k udeleniu ocenení pre bývalých profesionálnych vojakov, ktorí, žiaľ, po 68. a následnej normalizácii pre prejavenie svojho občianskeho postoja museli skončiť. Čo je žiaľ príznačné, pretože ani oni v tej dobe nemohli vedieť, ako to nakoniec dopadne a že dôjde k tej zmene režimu a k ich rehabilitácii. Ale budovanie vlastenectva je veľmi dôležitý aspekt prípravy obyvateľstva a bol by som rád, keby že niekde na konci toho celého procesu by bola taká jednoduchá hrdosť na to, že sme Slovákmi, že žije v krajine v akej žijeme a v prípade, že by došlo k ohrozeniu tejto krajiny, aj by sme mali ochotu a vôľu brániť tento štát."

SLÚŽIME VLASTI

Miroslav Minár:

"Asistenčnú pomoc na našej východnej hranici poskytujú už niekoľko dní naši vojenskí policajti. Čo je ich úlohou, nám povedal nadrotmajster Jozef Gomboš."

Nadrotmajster Jozef Gomboš, Vojenská polícia:

"Úloha Vojenskej polície na východnej hranici je vykonávať činnosť mobilných hliadok spolu s hraničnou políciou, alebo samostatné mobilné hliadky. Takže jedná sa o kontrolu štátnej hranice medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, nelegálne prekročenie štátnej hranice, kontrola vlakových súprav v Čiernej nad Tisou a v Matejovských Vojkovciach, ďalej kontroly vozidiel pri štátnej hranici, kontrola osôb. Najnáročnejšie úloha je to, že sa ťahajú služby, 12-hodinové smeny obdeň, deň-noc. Moje misie boli v Sýrii 2003-2004, ďalej 2007-8 Bosna Hercegovina, 2009-10 Afganistan, 2014-15 Cyprus, jedna z posledných misií bola na Stredozemnom mori na lodi, na nemeckej fregate."

ČO JE PRED NAMI

Miroslav Minár:

"Až do 13. mája sa môžu žiaci základných škôl z celého Slovenska zapojiť do tradičnej výtvarnej súťaže s názvom Vojaci očami detí. Pri vzniku tejto novodobej tradície rezortu obrany a ozbrojených síl stál šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko."

Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:

"Tie témy sú povedal by som také, ktoré sa viažu k nejakej aktuálnej udalosti a také, ktoré sú tradičné. Tými tradičnými sú výcvik, priateľstvo detí s vojakmi, nasadenie v misiách, no a potom sú také, keď sú záplavy, veľa detí samozrejme kreslí pomoc pri kalamitách. Keď bol Covid, tak sme mali veľmi veľa kresieb ako vojaci pomáhajú pri testovaní. Vtedy bolo aj ďaleko najviac týchto kresieb, pretože naozaj vojaci boli v každom mestečku, v každej dedine a tie deti boli inšpirované, takže to bolo viac ako 2000 kresieb. A dnes teda očakávam, pretože vojaci pomáhajú na východnej hranici, pomáhajú ukrajinským utečencom, deťom, tak je dosť pravdepodobné, že popri týchto tradičných témach bude práve pomoc vojakov ukrajinským vojnovým utečencom na našej východnej hranici."

Miroslav Minár:

"Povedzme v tejto chvíli poslucháčom Plnej poľnej, ale aj samozrejme pedagogickému zboru, samotným deťom, ich rodičom, také tie základné údaje o výtvarnej súťaži."

Pavol Vitko:

"Súťaž vyhlasuje tradične minister obrany, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a náš mesačník Obrana. Tento rok to bude už 21. raz, čo nás veľmi teší, že pokračujeme v tradícii. Súťaž je rozdelená do kategórií mladší žiaci, teda 1.-5. ročník a starší žiaci, 6.-9. ročník. Záujemcovia môžu posielať svoje výtvarné práce označené názvom, menom autora, spiatočnou adresou, adresou školy, ročníkom a telefonickým kontaktom. Práce môžu poslať do 13. mája 2022 na adresu Redakcia Obrana, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava. Prosím, na obálky ešte treba napísať Súťaž a jedna taká povinnosť, ktorá v ostatných rokoch je nevyhnutná, so súťažnými prácami treba zaslať aj písomný súhlas zákonných zástupcov súťažiacich detí so spracovaním osobných údajov súťažiacich na účely verejnej medializácie súťažou a jej výsledkov, pretože najlepšie práce tradične publikujeme na internetovej stránke ministerstva obrany, bývajú vystavené a tradične ich publikujeme aj v mesačníku Obrana."

Miroslav Minár:

"Pochopiteľne, deti bude zaujímať aj čo za to, aká sladkosť, poprípade sú tam aj finančné prostriedky vyčlenené, tak ako tomu bolo v minulosti?"

Pavol Vitko:

"Áno, áno, pravdaže. Sú celkom slušné finančné ceny, ja ich tu teraz nebudem hovoriť, ale nie sú to desiatky, sú to trošičku viac v eurách a okrem toho čakajú deti diplomy, vecné ceny, rozličné suveníry s tématikou Ozbrojených síl Slovenskej republiky a obrany našej krajiny, no a pozvanie na Deň detí s Ozbrojenými silami, kedysi to bol Deň detí s Ozbrojenými silami a Slovenským rozhlasom, kde tradične náčelník Generálneho štábu a minister obrany a zástupca redakcie Obrany odovzdávajú tieto ceny. Teraz ale ešte neviem presne povedať v tejto situácii, podobne ako to bolo minulé roky cez Covid, že či tento Deň detí sa uskutoční, ale nepochybne budeme deti informovať. A ak by sa neuskutočnil, ostatné 2 roky boli víťazi kategórii mladších žiakov aj starších žiakov, vždy prví traja, pozvaní priamo na ministerstvo obrany, kde si z rúk ministra, alebo pána štátneho tajomníka a zástupcu Generálneho štábu, osobne tieto ceny prevzali, boli navštíviť Sieň slávy, prešli sme sa spolu po ministerstve obrany, porozprávali a bolo to veľmi milé a príjemné. A okrem toho výstava ich diel bolo v jednom z veľkých obchodných domov v Bratislave."

AZIMUT 24/7

Miroslav Minár:

"K pozeraniu najnovšieho vydania armádneho magazínu Azimut 24/7 vás pozýva poručíčka Miroslava Mindárová."

Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:

"Dnešná reportáž bude trochu odlišná, pretože odlišná je situácia okolo nás. V relácii Azimut 24/7 sa pozrieme na našu východnú hranicu."

Miroslav Minár:

"Reláciu Azimut 24/7 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile Ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimutu 24/7."

PLNÁ POĽNÁ

Miroslav Minár:

"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň."