- Dátum: 26.04.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.68 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 26.04.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Pripomenieme si výročie vyslania legendárneho ženijného práporu na misiu UNPROFOR na Balkán.
- Prvým veriteľom jednotky bol plukovník vo výslužbe Ľubomír Kolenčík. Ako zareagoval, keď mu to oznámil vtedajší minister obrany Imrich Andrejčák?
- Mali sme zmiešané pocity z toho, čo sme videli, spomínal veliteľ prvého transportu, ktorý dorazil do chorvátskeho Daruvaru, plukovník vo výslužbe Kamil Šipula.
- Desiatky mostov vybudovali slovenskí ženisti počas 5-ročného pôsobenia na Balkáne. Jeden sa podarilo vybudovať aj nám. Bol to Rádiomost, Slovenský rozhlas -Daruvar a 18 mesiacov po ňom putovali stovky informácií, ktoré zaznamenal vtedajší hovorca jednotky, podplukovník vo výslužbe Ján Minár.
- Ženistov na Balkáne, veteránov britského kráľovského letectva, ale aj mnohých vojakov pôsobiacich na misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu v minulosti nebol potrebné vyzývať, aby boli vlastencami. Oni lásku k svojej domovine mali hlboko vrytú vo svojich srdciach.
- Povedia vám o tom Ladislav Kostovčík, generál Ivan Schwarz, ale aj generál Ondřej Novosad.
- Za svoju vlasť bojovali v Slovenskom národnom povstaní aj statoční Rumuni. Jedného z nich Theodor Halčina vám predstavíme aj v našom seriáli k 30. výročiu SNP.
- Nie na bojových poliach, ale na tých športových bojujú za svoju vlasť armádni športovci. Na deň otvorených dverí, kde sa s nimi môžete už túto stredu stretnúť, vás pozve šéf vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, zlatý olympionik pplk. Matej Tóth.
- Informovať vás budeme aj o výtvarnej súťaži vojaci očami detí.
- Záver Plnej poľnej bude patriť spomienke na legendárneho speváka Dušana Grúňa, ktorý nás v týchto dňoch opustil.
Redaktor ,
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
1. mája si pripomenieme aj 31. výročie vyslania slovenského ženijného práporu na misiu OSN s názvom UNPROFOR. Čeliť novým výzvam mali neskúsení vojaci, ktorí prišli do Serede zo všetkých kútov Slovenska. Zodpovednosť vybudovať takmer 600-člennú jednotku zloženú zo 70 % záložákov, dostal na starosť plukovník vo výslužbe Ľubomír Kolenčík. Bolo mi cťou sa o tom s ním rozprávať v jednej z relácií Slovenského rozhlasu.
Redaktor ,
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Poďme na začiatok roka 1993. Tak ako sa rozdelila Česká a Slovenská federatívna republika, rozdelil sa aj spoločný československý prápor, ktorý účinkoval a pôsobil pri Plitvických jazerách. Slovensko bolo navrhnuté, aby vytvorilo ženijnú jednotku, ktorá mala nahradiť kanadských vojakov a to pomerne v krátkom čase. Aká bola vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli, že vy budete tým veliteľom?
Ľubomír KOLENČÍK, plukovník vo výslužbe
To je taká kapitola životná sama osebe. Poobede 14 hodín, telefón. Zastával som funkciu náčelníka krajskej mestskej správy pre Západoslovenský kraj. V tom období príde ku mne vodič, vozidlo na Ministerstvo obrany. Kutuzové kasárne. Kutuzové kasárne majú pre mňa obrovskú cenu, lebo 1966 som tam začal vojenskú kariéru ako poslucháč ženijno-technického učilišťa. Takže tam sa začali tie základy, ktoré nás predurčili, sa stať tým veliteľom, takže na ministerstvo. Pán prvý minister obrany Slovenskej republiky, pán Imrich Andrejčák povedal, takéto je rozhodnutie vlády Slovenskej republiky a slovenského parlamentu, treba ísť do sveta. Hovorím a čo ja s tým? No budeš veliteľom. No ale však ja už nie som veliteľ, ja som viac-menej úradník už. Si veliteľ, máš obrovské skúsenosti, si na to predurčený. No dobre, ale ja vám dneska na to odpoveď nemôžem dať.
Miroslav Minár, moderátor
Napokon plk. Kolenčík výzvu prijal. Za neuveriteľne krátky čas sa jemu a vtedajšiemu veleniu armády Slovenskej republiky podarilo do Serede sústrediť nielen odborníkov na stavbu mostov, strojníkov, vodičov, pyrotechnikov, ale aj stavbárov. Slováci na misii UNPROFOR striedali nielen kanadských ženistov, ale aj fínsku stavebnú jednotku.
Ľubomír KOLENČÍK, plukovník vo výslužbe
70 % príslušníkov toho telesa boli otcovia rodín a ľudia, ktorí neboli zvyknutí až na takú disciplínu. Boli tu ľudia, ktorí prišli zo zálohy, prihlásili sa a dosť dobre ani nevedeli, do čoho idú. Nehovorím o psychologickej, odbornej a bojovej príprave, hovorím o príprave pôsobenia občana Slovenskej republiky v takejto misii. Žiadne skúsenosti neboli, takže otázka, ktorá tu bola, že je všetko za Slovensko. Áno, a to sme sa tiež museli učiť. Srdiečko niekedy nestačí a tá škola života, ktorú sme tam dostali až potom, keď sme videli, že čo okolo nás je, okrem toho nešťastia, ktoré nás tam čakalo zo strany bojujúcich strán, tak tam bolo 33 armád sveta a tam sme sa začali nejakým spôsobom formovať, tam sme začali zisťovať, bože, však máme na tom rukáve slovenský znak, na čapici máme slovenský znak, na technike máme slovenský znak. A my sme sa učili tú slovenskú hymnu, naozaj všetky slová musel každý vedieť. Prisahali sme iným spôsobom, jak bolo napísané, skrátka sa tam vytvárali také nové prístupy, ktoré tá nová situácia pred nás všetkých postavila bez ohľadu na rozdiel, kto bol v akej hodnosti a kto bol na aké funkcii, pretože každý bol nezastupiteľný. Akonáhle nám ten strojník toho mostného tanku nevyšiel, nesplnil nám úlohu, tak sme padali. Náš kredit sa znižoval a to platilo o každom, že každý sa staval reprezentantom. No a naši slovenskí ľudia sú takí, že tá disciplína nám niekedy chýba a prečo by sme si nemohli uvoľniť, povoliť? No nie, musíme byť ako zo škatuľky, aj keď sme strojári, aj keď pracujeme v ťažkých podmienkach, musíme mať tú baretku tak, ako má byť, musíme tu šatku mať tam, kde má byť. Musíme vystupovať tak, ako sa má.
Miroslav Minár, moderátor
Nemali s tým najmä teda tí záložníci problém?
Ľubomír KOLENČÍK, plukovník vo výslužbe
Všetci sme s tým mali problém. Boli to veľmi ťažké situácie, pretože ľudia boli v strese, boli v takom strese z prostredia, do ktorého sa dostali. Teraz sme prišli do priestoru, kde prešli boje, kde neboli ľudia, kde nebol život, kde každý musel mať prilbu, musel mať ochrannú vestu nepriestrelnú, skrátka navyše záťaže, na ktoré vôbec nebol zvyknutý. 24 hodín s tým musel mať. Každý príslušník práporu bol vyzbrojený on s tým strelivom neustále. Či už so samopalom, s pištoľou, každý mal 2 zásobníky ostrej munície, skrátka boli to tlaky na psychiku obrovské. Teraz sme na 60 dní po vycestovaní sa mali starať sami o seba. Pokiaľ na nás sa naviaže misijná logistika. No a tak viete, ako to bolo. Konzervy, guláš, guláš a zova, guláš na rôzne spôsoby, tí majstri, kuchári, tie chaladi, tak to bola kapitola sami osebe, lebo už nevedeli, ako ten guláš akým spôsobom pripravovať, no potom kde spať a potom kde si ľahnúť. A 20 hodín denne sa pracovalo pred odchodom a potom.
Miroslav Minár, moderátor
Tam k tej psychike, ešte keď ste boli v Seredi, určite nepridal oznam, ktorý prišiel, že zahynul Igor Rigo, ktorý pôsobil v československej jednotke, ale vlastne po rozdelení už bol na tej, vy tomu hovoríte vojaci zaraďovačke ženijného práporu. Bola to smutná udalosť. Ale zároveň myslím si, že aj naznačila a ukázala chlapom, pozor, nejdeme do ružového sadu a prechádzať sa tam!
Ľubomír KOLENČÍK, plukovník vo výslužbe
Tak to bola prvá taká veľmi nepríjemná situácia, pretože dosť to s nami ako zacvičilo po vojensky povedané, aj keď sme tvrdí chlapci, ale predsa len smrť kamaráta bojovníka, spolubojovníka a Imro Rigo bol vybraný, že pôjde s nami.
Miroslav Minár, moderátor
Tragická udalosť, ktorú si pripomíname práve v týchto dňoch, Kolenčíkových chlapov neodradila naplniť svoje poslanie na Balkáne. Ani tých, ktorí dorazili do chorvátskeho Daruvaru ako prvý. Transportu zo Serede velil plukovník vo výslužbe Kamil Šipula.
Kamil ŠIPULA, plukovník vo výslužbe
No vtedy nevedel nikto, čo nás tam čaká. Hlavne ľudia boli v očakávaní, ako to tam bude vyzerať. No boli tam rozbité domy, no a priestor, kde sme sa mali ubytovať, tak ten prakticky neexistoval. Museli sme si postaviť všetko sami. Lebo ono sa súčasne staval stanový tábor i unimobunky pre ubytovanie všetkých vojakov. Druhá časť, hlavne veliteľstvo, bola ubytovaná a to sa tiež budovalo. Daruvare.
Redaktor ,
Slovenskí vojaci v zahraničí
Miroslav Minár, moderátor
Pomimo budovania veliteľstva a základného tábora. Stavbári už pripravovali aj plány na rekonštrukciu či výstavbu mostov v Topusku, Maslenici, Mlake. Aj my v redakcii armádneho vysielania Slovenského rozhlasu sme tiež vybudovali jeden most, pomenovali sme ho Rádiomost Slovenský rozhlas - Daruvar a na jeho linke sa z Balkánu ozýval vtedajší hovorca jednotky, podplukovník vo výslužbe Ján Minár.
Ján MINÁR, podplukovník vo výslužbe
Rok 93 bol rok ešte, kedy neboli mobily, kedy nebola komunikácia taká, aká dnes. Podala sa výborná vec a čím sme ďalej od tohto obdobia, tak sa nám bude javiť ako vynikajúca možnosť propagácie armády doma na verejnosti, ale i propagácii Slovenska vo svete. Pretože v januári 93 vznikla Slovenská republika samostatná a v máji sme už boli na Balkáne a rádio už bola výborná príležitosť spájať našich vojakov v misii doma s rodinnými príslušníkmi, pretože ak tam išlo 300, neskôr o 600, 800, tak v každej rodine mali niekoho bližšieho, či nejakého vzdialenejšieho príbuzného, ktorý bol misii a každý týždeň sme prinášali informácie, pozdravy, či už z Lipiku, Vukovaru, Mosta, Sarajeva a pod. Vlastne z celej bývalej Juhoslávie tam, kde bol konflikt.
Miroslav Minár, moderátor
Výpočet všetkého, čo naši na Balkáne robili, by bol dlhý. Čo však vtedajšieho hovorcu zaujalo najviac.
Ján MINÁR, podplukovník vo výslužbe
Asi jednoznačne budovanie cesty života z Mostaru do Sarajeva v čase, keď Sarajevo bolo v ťažkej blokácii. My sme na sviatky v roku 93 na prelome 93 a 94 roku ťahali súlodia, pontóny do Rieky, odtiaľ išli loďou do Splitu, kde sme nacvičovali na mori budovanie pontónového mosta, ktorý neskôr na jar v 94 stál po vyše Mostaru a spájal vlastne Mostar so Sarajevom a vlastne Sarajevo so životom odtiaľ sme prinášali najčastejšie potom informácie, pretože to bola najsledovanejšia akcia OSN, respektíve UNPROFOR-u v tom období a Slováci na nej participovali a veľmi významne sa zapísali do dejín mierových misií.
Miroslav Minár, moderátor
Nuž a do dejín vysielania Slovenského rozhlasu sa nezmazateľne zapísali aj pozdravy, ktoré zneli z Balkánu a zo Slovenska.
Ján MINÁR, podplukovník vo výslužbe
Čiže keď ste kdesi išli na druhý koniec Chorvátska alebo kdesi do Bosny a kde sme našli našich chalanov desiatich, dvadsiatich, ktorí nikoho zo Slovenska alebo z jednotky nevideli možno mesiac, dva mesiace, keď sa nám podarilo nahrať nejaké pozdravy domov, nejakú situačku do toho dostať alebo naopak, chalani hlboko v Bosne povedali náčelníku, počúvali sme Slovensko, sa nám podarilo chytiť tunáo cez spojárov, fajn, pozdravovali sme domov, z domu išli pozdravy sem. Je to vynikajúca vec. Čiže tých takých udalostí bolo veľa, takých drobných, normálnych ľudských, ktoré už dneska vyzerajú ako klišé, ale tam v tých dobách a v tom čase ako povzbudzovali určite aj morálku ľudí alebo takéto puto s domovom.
Redaktor ,
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na Rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk.
Redaktor ,
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Éterom z Balkánu na Slovensko často putovali nielen pozdravy vojakov svojim najbližším, ale aj pozdravy rodákom. Ďaleko od svojich domovov si ich vojaci pripomínali nielen rôznymi symbolmi, smerovými tabuľami, ale aj úprimným vzťahom k svojej vlasti. Ako tento vzťah k svojej domovine pociťoval vetrom ošľahaný vojnový veterán Ladislav Kostovčík.
Ladislav KOSTOVČÍK, vojnový veterán
Ja som sa narodil na východe v okrese Michalovce, v malej dedinke. Pochádzam z Krásnoviec. Je to veľmi pekná dedinka maličká, blízko Michaloviec, sedem kilometrov od Michaloviec.
Miroslav Minár, moderátor
Počas tých niekoľkých misií, máte ich za sebou, myslím 6, lebo 7, mysleli ste aj na tú svoju krásnu malú dedinku na východe?
Ladislav KOSTOVČÍK, vojnový veterán
Áno, áno. Na rodisko svojej sa zabudnúť nedá. To človek navštevuje a navštevujem dedinku rád. Mám tam svojich známych, mám priateľov, spolužiakov, rodičov, to sa zabudnúť nedá.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, aj viackrát, keď sme sa stretli v misiách, tak takouto neoficiálnou hymnou slovenských ženistov bola aj pesnička Slovenská rodná dedina.
Ladislav KOSTOVČÍK, vojnový veterán
To je tá naša správna východniarska.
Miroslav Minár, moderátor
Skúste teda poslucháčom Rádia Regina priblížiť tú svoju bojovú dráhu.
Ladislav KOSTOVČÍK, vojnový veterán
Kariéru som dá ako nespravil, pretože mám hodnosť čatára, aj keď som chvíľu išiel hore, potom zas dole. Ale vojenské povolanie je krásne povolanie. Človek ho musí robiť s citom, s láskou, musí sa do toho vžiť. Možnosti na rozvoj v armáde sú. Mladým ľuďom odporúčam, aby sa proste zapájali do takého normálneho vojenského života. Len jedno im odporúčam, aby to robili s láskou, aby robili s citom, aby nerobili niečo, čo sa im nepáči a nasilu
Miroslav Minár, moderátor
Nasilu to bolo takéto vnútorné vyznania a potom samozrejme, ale prišli na rad od roku 1993 zahraničné vojenské operácie a mierové misie, takže kde všade ste pôsobili?
Ladislav KOSTOVČÍK, vojnový veterán
Začínal som v Juhoslávii, potom nasledovala Afrika, po Afrike bol Afganistan, tam som pobudol takisto rok a po Afganistane ešte som pôsobil pol roka v Iraku. Boli to operácie, na ktoré človek rád spomína. Išiel som tam dobrovoľne, išiel som tam s pocitom, že niečo urobím pre ten národ, že niečo urobím pre náš národ, že zviditeľním meno slovenskej armády a takisto samozrejme pre svoju útechu.
Miroslav Minár, moderátor
Aj že zviditeľníte to svoju dedinku na východe?
Ladislav KOSTOVČÍK, vojnový veterán
No áno, áno, to som takisto, kde som chodil, všade som hovoril na východ, som nikdy nezaneverel a spomínam na to strašne rád.
Miroslav Minár, moderátor
Určite spomínate aj na tie krásne chvíle, ktoré ste teda prežili aj v tých ťažkých operáciách v Iraku, v Afganistane. Čo vám to vlastne dalo do života?
Ladislav KOSTOVČÍK, vojnový veterán
Viete, ono dalo mi to takú životnú skúsenosť, že človek musí zachovať chladnú hlavu v každej situácii, či je situácia taká alebo taká a zachovať si svoje sebavedomie, aby človek vedel zachovať svoje ja. To je taký odkaz ľuďom, ktorí majú v úmysle čosi také absolvovať. Proste nech sú silní a nech si veria.
Miroslav Minár, moderátor
Čo si v súvislosti s prejavmi vlastenectva u svojich vojakov na misiách a operáciách najviac cenil ich veliteľ a neskorší veliteľ pozemných síl, generál vo výslužbe Ondřej Novosad.
Ondřej NOVOSAD, generál vo výslužbe
V prvom rade tú osobnú statočnosť, ktorú vlastne prejavujú naši vojaci v tej svojej práci a teda tú vysokú profesionalitu. Nie je to patetičnosť, to, čo hovorím. Oni si uvedomujú, toto je naša úloha a takto sa prejavujeme a pekne vlastne tým ukazujú vlastne ten svoj vzťah svojej vlasti aj k všetkému, čo vlastne ich spája s našou krajinou a teda môžem povedať, že prejavujú možno viac ako inokedy si to vieme pripustiť alebo si to všímame u nás doma. Úctu k všetkému, čo nám pripomína našu vlasť alebo náš domov, ale aj hrdosť na naše národné zvyky, naše pesničky, všetko, čo nás vlastne v zahraničí viaže s našou krajinou alebo nám pripomína našich najbližších. Predstavte si taký príklad, kde sú všetko dospelí muži, povedzme v nie jednoduchej ľahkej situácii. Najstarší z nich má až 50 rokov. A kedy Mikuláš, čert a anjel, ktorí majú mimochodom na sebe Kevlarovu prilbu, vestu, majú zbraň, sú samozrejme zamaskovaní v tradičných úboroch a navštívia týchto vojakov v púšti a v mínovom poli, odovzdajú každému darček a navštívia napríklad našich kolegov zahraničných na veliteľstve divízie, tí sa čudujú. To je čo za zvyk? No to je náš slovenský. Skrátka náš Mikuláš, čert a tak ďalej a teraz pridáva sa viac a viac ľudí. Viete, to sú také veci, na ktoré si človek pamätá, predovšetkým v súvislosti s konkrétnou situáciou. Áno, tie prejavy toho vlastenectva sú rôzne od vecí povedzme, ktoré sú vznešené až po úplne obyčajné veci, ktoré spája každého z našich vojakov, iba možno v jeho mysli niečo súkromné k tomu domovu a takto sa to prejavuje.
Redaktor ,
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Prejavom vlastenectva tisícok mladých mužov a žien v období druhej svetovej vojny bolo, že sa nebojácne zapojili do protifašistického odboja. No nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ako to vtedy urobil aj nebohý gen. Ivan Schwarz, ktorý bojoval v československej jednotke v britskom kráľovskom lete. Ste sa dostali do lietadla ako 16-ročný a tam ste urobili aj menší taký podvod vo Veľkej Británii.
Ivan SCHWARZ, generál
Normálne roky som tam cigánil, dostal som sa do armády a prvú armáda anglickí ma predala potom na československej armáde. Prišli z toho Podankerku (?), tam zistili, že som príliš mladý, tak sme musel ísť dokončiť gymnázium, to som urobil, tam ma poslali potom do Friezilu (?), tam som zase robil štúdium na rádio, rádiotelegrafia a čítanie máp a lokácia a také rôzne veci, použitie rôznych guľometov, naučiť sa chodiť na motocykle, šoférovať auto, všetky guľomety som sa naučil obslúžiť, rozobrať a po tme, samozrejme, a dať zase dohromady.
Miroslav Minár, moderátor
Vy ste sa ale do Veľkej Británie, konkrétne do Walesu, dostali ešte pred vojnou.
Ivan SCHWARZ, generál
Otec s jeho priateľom zo Zvolena, čo vyrábal syry z ovčieho mlieka, sa dohovoril s lord Duberom vo Walesu, že nechá dojiť ešte tie obce. To bolo neznáme v Anglicku a všetci tí farmári sa bránili proti tomu dojeniu tých obcí, že to bude aj poškodenie tej vlny a bude poškodenie aj na mäse a niečo podobné. No ale sa to nestalo. Vojna vypukla v tridsiatom deviatom, bola okupácia, Slovensko bolo samostatné. Otec už posiela peniaze do školy.
Miroslav Minár, moderátor
No ale potom asi vášeň k lietadlám a predovšetkým zrejme ten vzdor vnútorný proti fašizmu rozhodol o tom, že ste sadli do lietadla?
Ivan SCHWARZ, generál
Mňa vždycky lákalo sa naučiť lietať od detstva. V 1941 som mal to školenie. Jedného krásneho dňa prišla notifikácia, že sa hľadajú ľudia pre letectvo. No tak som povedal, ja som chcel vždycky lietať, tak čo tu robím, že som k veliteľovi? Ten si vzdychol jaj to je báječné, zajtra ideš na lekársku prehliadku. Behom 7 dní som bol už v tranzitu, zelená uniforma dole, modrá uniforma na mňa. Tým, že už som mal za sebou tú rádio, tak som musel ísť z armádnych rádio prístrojov na letecké prístroje. Tam ma strčil do lietadla, aby som si zvykol. V jednej kabíne stres, nič som nevidel. Naučiť sa pekne vyblinkať a zvyknúť si na to, čo som si zvykol veľmi rýchle. No odtiaľ som išiel zase ešte na výcvik.
Miroslav Minár, moderátor
No nakoniec ste vo vzduchu strávili stovky, možno povedať aj tisíce hodín, kde všade ste teda lietali a kde všade ste zasahovali do bojov?
Ivan SCHWARZ, generál
Bol som nad nemeckom Düsseldorfom, nad Kolínom a potom na nejaké ešte sme urobili útoky, no Brémy, kde sme urobili veľké úspechy. Tam to okolo ...ja som z tej osádky konca 1943 bolo 7. decembra, sme potopili aj toho Alsterufera. Predtým, my sme boli ešte ako pred Danaku (?), pred inváziou, sme prvé lietadlo, čo štartovalo na tú inváziu, to bolo 3 minúty po polnoci. 6. júna 44, si úplne presne pamätám. Rozkaz bol lietať 2, 3 metre nad vodou, aby nás nezachytili na radare. Celý deň, 15 hodín sme lietali medzi Brestom a Anglickom, no a z tej osádky som už len sám nažive.
Miroslav Minár, moderátor
Kde vás zastihol koniec vojny?
Ivan SCHWARZ, generál
Koniec vojny som bol v transporte v Londýne.
Redaktor ,
Boli pritom
Miroslav Minár, moderátor
Za svoju vlasť bojovali na bojiskách druhej svetovej vojny aj tisícky rumunských vojakov. Mnohí aj na Slovensku. Napríklad Teodor Halčin, ktorého životnú púť v našom seriáli k 80. výročiu Slovenského národného povstania nám predstaví Pavol Vitko.
Pavol VITKO, šéfredaktor Obrany
K najvyššiemu vojenskému vyznamenaniu rumunského generálporručíka Teodora Haliča, ktorým je rad Michala Chrabreho, patril okrem kríža so stuhou na saku aj dlhý biely vlnený plášť bez rukávov so sponou. Teodor Halič ho získal za bojovú činnosť pri oslobodzovaní Slovenska, teda aj za pomoc slovenským partizánom. Povedal, keď sme sa nemohli prebiť cez nemeckú obrannú líniu. Velitelia ma ako mladého dôstojníka rozviedky vyslali 28. februára 1945 pri Lukavici na strednom Slovensku s mojimi chlapcami do tyla nepriateľa. Dostali sme sa až 14 kilometrov za front. V priebehu týždňa sa nám v tyle nepriateľa podarilo zničiť nemecký telekomunikačný uzol, čo ich oslabilo a našim pomohol k prielomu. Spomenul jeden z približne štvrť milióna rumunských bojovníkov, ktorí tiež oslobodzovali Slovensko. Takmer 11 000 Rumunov u nás padlo.
Redaktor ,
Čo je pred nami
Miroslav Minár, moderátor
Nie na bojových poliach, ale na športových kolbištiach po celom svete za svoju rodnú vlasť bojujú športovci Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. S mnohými sa môžete už túto stredu, teda 1. mája stretnúť aj na dni otvorených dverí. Na podujatie na štadióne na Štiavničkách vás pozýva šéf vojenského športového centra zlatý olympionik pplk. Matej Tóth.
Matej TÓTH, riaditeľ vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica
Súčasťou tohto podujatia budú prehliadky našich športov, rôzne druhy športu, biatlon, streľba, sánkovanie, skoky na lyžiach, atletika, džudo, zápasenie, karate, naozaj zo všetkých možných športov si budete môcť vyskúšať, ktorý vás najviac baví, zaujme, tak isto budú k dispozícii naši športovci, naši tréneri, ktorí vám budú ochotní tieto športy ukázať a samozrejme sa s vami aj porozprávať. Súčasťou toho bude aj vystúpenie vojenskej hudby, zoskok parašutistov, ukážky vojenskej polície, vojenská sanitka, Múzeá SNP, no a taká špecialita, určite, autogramiáda našich slávnych športovcov, olympijských víťazov, medailistov, určite. Za všetkých spomeniem hlavne Petru Vlhovú, ktorá sľúbila, že príde a stretne sa rada s vami. No a popri tomto dni otvorených dverí máme v pláne aj slávnostné udalosti, keďže sa nám podarilo zrekonštruovať budovu kuchynsko-jedálenského bloku, ktorý dnes už sa volá tréningovo-diagnostický blok, takže budeme slávnostne strihať pásku, no a čo ma veľmi teší, že budeme aj slávnostne odhaľovať stenu olympijských medailistov, kde každý olympijský medailista bude mať svoju tabuľku a práve títo olympijskí medailisti budú túto stenu odhaľovať. Takže všetci ste pozvaní, vítaní. Vidíme sa v stredu 1. mája od deviatej do dvanástej hodiny na Atletickom štadióne Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
Redaktor ,
Čo je pred nami
Miroslav Minár, moderátor
A teraz zbystrite pozornosť najmä pedagógovia a rodičia detí, ktoré navštevujú základné školy. Dôležitú informáciu má pre vás šéfredaktor rezortného časopisu obrana Pavol Vitko.
Pavol VITKO, šéfredaktor Obrany
Minister obrany Slovenskej republiky, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a mesačník Obrana vyhlásili dvadsiaty tretí ročník výtvarnej súťaže pre žiakov základných škôl Vojaci očami detí, a to v kategóriách mladší žiaci, čiže prváci až piataci a starší žiaci od šiesteho do deviateho ročníka základných škôl. Práce označené s názvom diela, menom a vekom autora, spiatočnou adresou, adresou školy, ročníkom a telefonickým kontaktom, prosím, posielajte najneskôr do 10. mája na adresu redakcia Oobrana, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Námestie gen. Viesta 2, 832 47 Bratislava a dopíšete Vojaci očami detí. Porota zložená z výtvarníkov, profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany vyberie po 3 najlepšie diela, v každej kategórii. Ocenení získajú finančné prémie a vecné ceny. Víťazné práce budú vystavené na putovnej výstave uverejnené v mesačníku obrana a na internete Ministerstva obrany. So súťažnými prácami treba poslať aj písomný súhlas zákonných zástupcov súťažiacich so spracovaním osobných údajov, keďže týchto informácií je relatívne veľa. Prosím, stačí si nájsť www.mosr.sk, čiže Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a na hlavnej stránke Ministerstva obrany je aj odkaz na mesačník Obrana, kde tieto informácie o súťaži vojaci očami detí máme.
Miroslav Minár, moderátor
Naozaj netypickým prejavom vlastenectva je už dlhé roky charakterizovaný aj prístup ženistov zo Serede ku klientom Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých v Šoporni v Štrkovci. Pravidelne pomáhajú aj pri organizácii súťaže Zlatá rybka, čo si nesmierne váži aj riaditeľka domova Mária Tóthová.
Mária TÓTHOVÁ, riaditeľka Domova sociálnych služieb v Šoporni
Vojaci nám veľmi významne pomáhajú. Okrem toho, že postavia stan, že nám uvaria guláš, že nám predvádzajú svoje techniky od potápačov, cez tú streľbu a cez tie dymovnice atď. atď., nám dávajú to najkrajšie, to ľudské a to je pocit, že to radi robia pre nás a že nám to venujú a hlavne našim klientom, ktorí sú zvyknutí na tie mamovské reči, ktoré my tu okolo nich máme a oni potrebujú predsa aj taký chlapský vzor a teda to už nič lepšie od chlapa ako vojak nie je.
Miroslav Minár, moderátor
V srdci mal ukrytý vzťah k hendikepovaným spoluobčanom aj spevák Dušan Grúň. A nielen to, mal vzťah aj k armáde a k vojakom, keď nás po Slovensku sprevádzal na mnohých podujatiach zameraných, či už na podporu vstupu do NATO, alebo do služby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky.
Dušan Grúň, spevák
Ja som zistil už dávnejšie, že títo ľudia, i keď sú troška postihnutí, majú veľký vzťah a veľmi milujú muziku, to znamená, že spievajú si so mnou a na očkách im vidieť, že veľmi sa tešia pri tejto peknej príležitosti, takže veľmi rád sa vraciam medzi nich.
Miroslav Minár, moderátor
Žiaľ, nezabudnuteľný Dušan Grúň nás v týchto dňoch navždy opustil. Zostanú nám po ňom mnohé hity, napríklad aj pesnička s názvom Starý rodný dom. Nech vám jej tóny a text navždy pripomenú nielen spevácku legendu, ale aj vlasť, ktorá je nám najdrahšia.
Redaktor ,
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
