- Dátum: 26.02.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.34 MB
. Plná poľná
[26.02.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Armádny magazín s podtitulom pre vojakov a nevojakov pre vás aj dnes pripravili Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Slováci v Bosne a Hercegovine už 15 rokov. Príprava ďalších vojakov vyvrcholila v Martine.
* Pomôžte nám nájsť hrdinov. Uzávierka ankety Vojenský čin roka je už v nedeľu.
* Prvá vojna v priamom prenose sa skončila 28. februára 1991. Boli pri tom aj Slováci.
* Máte dobrý nápad? Rezort obrany vám ho pomôže zrealizovať. Za príkladom sme boli v Starej Ľubovni.
* Slovák, jeden z najväčších amerických hrdinov 2. svetovej vojny. Kto bol seržant námornej pechoty Michal Strenk?
* Hovoria mu Husky. Dnešnou osobnosťou rezortu je stíhač, podplukovník Peter Lukáčik.
* Skvelí vojenskí sanitári pomáhajú v nemocniciach. Pochválime ich za to."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
"Od začiatku vojnového konfliktu v Bosne a Hercegovine uplynie 30 rokov. A celkovo tu už 15 rokov v misii Európskej únie s názvom Altea pôsobia slovenskí vojaci. Ďalšia rotácia má za sebou prípravu vo Výcvikovej jednotke vojenských misií v Martine, o čom nás informoval major Štefan Rybár."
Štefan Rybár, major, Výcviková jednotka vojenských misií v Martine:
"Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky plnia úlohy v tejto operácii v rámci troch styčných pozorovacích tímov, ktoré sú dislokované v mestách Novo Sarajevo, Foggia a Višegrád. Svoje zastúpenie máme na veliteľstve operácie a aj na koordinačnom centre, ktoré má pod sebou 17 tímov z krajín Európskej únie a Turecka. Tieto tímy sú rozdelené napriek celou Bosnou a Hercegovinou. Rovnako príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobia v rámci národného podporného prvku, ktorý zabezpečuje hladké fungovanie slovenského kontingentu. Rotácia nového slovenského kontingentu je plánovaná v mesiacoch apríl a august 2021. Dôležitou súčasťou prípravy bolo absolvovanie výcviku v decembri 2020 a februári 2021 vo Výcvikovej jednotke vojenských misií v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania Martin. Samotný výcvik bol o to viac špecifický a to tým, že pri jeho plánovaní, ako aj vykonaní, bol kladený veľký dôraz na súčasnú epidemiologickú situáciu, ako aj dodržanie jednotlivých usmernení INK. Kvôli týmto opatreniam sa minimalizoval kontakt medzi cvičiacimi. Cvičiaci boli počas celej doby prípravy rozdelení do malých skupín a dodržiavali sa prísne hygienické normy a samozrejmosťou bolo pravidelné testovanie, ako aj vykonanie výcviku na posádkovej ubytovni, bez možnosti opustenia tohto priestoru cvičiacimi a aj inštruktormi. Počas výcviku si cvičiaci získali a osvojili poznatky z rôznych oblastí, ako sú kultúrne a národnostné špecifiká Bosny, vývoj konfliktu, charakteristika operácie, práca s tlmočníkmi, postupy pri podávaní prvej pomoci, personal recovery. Ďalej im boli poskytnuté informácie o priestore nasadenia, jednotlivých možných hrozbách mínových incidentov. Cvičiaci boli oboznámení s politickou situáciou v Bosne a Hercegovine, ktorá v súčasnej dobe patrí medzi najzložitejšie v Európe. Posledný deň výcviku bol zameraný na preverenie si nadobudnutých vedomostí pomocou písomného testu. Cvičiaci boli preskúšaní z teoretických a jazykových zručností. Po skončení výcviku boli vykonané záverečné pohovory, v rámci ktorých komisia vybrala najvhodnejších príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí budú vzorne reprezentovať našu krajinu ďalších 12 mesiacov v operácii Eufor Altea."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Anketa Vojenský čin roka z dielne bývalej armádnej redakcie Slovenského rozhlasu píše svoju ďalšiu kapitolu. K trom tradičným kategóriám, Pomoc verejnosti, Záchrana života a Priateľ armády pribudla ďalšia, Služba vlasti. Ak poznáte niekoho vo vašom okolí, kto v týchto kategóriách urobil niečo výnimočné, dajte nám o tom vedieť. Urobiť tak môžete už iba do nedele. Podrobnosti sa dozviete na webovej stránke ministerstva obrany."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Prvá vojna v priamom televíznom prenose. Aj takýto prívlastok mala vojna v Perzskom zálive. Púštna búrka, jedna z najväčších vojenských konfrontácií od 2. svetovej vojny, sa skončila po 43 dňoch, presne 28. februára 1991. A boli pri tom aj Slováci.
xxx
Koncom 80. rokov sa Irak zmetal v ťažkej finančnej kríze. Aby ju zmiernil, obrátil svoju pozornosť na Kuvajt, ktorý mal bohaté ropné polia a ktorý považoval za svoju 19. provinciu. 2. augusta 1991 preto iracké jednotky obsadili túto krajinu. Ohrozená sa cítila byť au Saudská Arábia, ktorá požiadala USA o ochranu. Do zálivu sa preto v rámci operácie Púštny štít začali presúvať prvé stíhacie letky. Keď ani 12 rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN neprinútilo Saddáma Husajna stiahnuť sa z Kuvajtu, nadišiel čas na vojenské riešenie. 17. januára 1991 o 3. ráno sa začal mohutný letecký úder na Irak."
(ukážky zo zahraničného vysielania)
Miroslav Minár:
"Matka všetkých vojen sa začala. Nezlyháme, boli prvé slová hlavných aktérov tzv. druhej vojny v zálive, Saddáma Husajna a amerického prezidenta Georgea Busha staršieho. Prvýkrát sa od roku 1945 do bojovej činnosti zapojili aj československé vojaci, konkrétne 196 Čechov a Slovákov samostatnej protichemickej jednotky. Medzi 50 Slovákmi bol aj desiatnik v zálohe Martin Horňák."
Martin Horňák, člen slovenskej samostatnej protichemickej jednotky v Iraku:
"Ja som sa neprihlásil, proste ja som sa tan ocitol a zrazu som tam bol, neviem ani ako. Vtedy sa vlastne rušili určité jednotky, v pohraničí my sme boli, tak nás zrušili, odvelili nás do Českého Krumlova, kde odišli ruské jednotky, ostali prázdne kasárne. Vytvorila sa jednotka pre UN. Zhodou okolností sme absolvovali výcvik čo tam bol, odišiel som domov na Vianoce a keď som sa vrátil, zrazu som si zobral iba bágel, očkovanie a z rozkazu prezidenta, pána Havla, nás všetkých odlifrovali pekne do Španielska, Alexandrie, Džidy, v Rijáde a zrazu sme boli v prvej línii na hraniciach."
Miroslav Minár:
"Spojeneckým vojskám sa po 1014 hodinách podarilo vytlačiť iracké jednotky z Kuvajtu a 28. februára 1991 bolo vyhlásené prímerie. Československá jednotka počas operácie Púštna búrka stratila jedného muža a mala štyroch zranených vojakov. Na strane spojencov padlo okolo 400 vojakov, iracké odhady strát sa rôznia. Najčastejšie sa uvádza približne 35 tisíc zabitých vojakov a civilistov. Koalícia síce vyhnala Irak z Kuvajtu, ale keďže nemala mandát OSN, nemohla splniť jeden z ďalších cieľov, definitívne odstrániť Saddáma Husajna. To sa podarilo až v tzv. tretej vojne v zálive v rámci operácie Iracká sloboda."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve aj webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk.
V ďalšej časti relácie povieme, ako vám ministerstvo obrany dokáže naplniť vaše plány. Dozvieme sa, ktorý Slovák bol počas 2. svetovej vojny najvýznamnejším americkým vojakom, pozveme vás pozrieť si najnovšie vydanie relácie Azimut a pochválime desiatky vojakov sanitárov, ktorí pomáhajú v nemocniciach.
Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Až o trojnásobok zvýšilo ministerstvo obrany svoj príspevok na projekty mimovládnych organizácií. Ide o sumu 320 tisíc eur, ktorá sa rozdelí medzi tie subjekty, ktoré o dotáciu požiadajú do 30. ... obrany Jaroslava Naďa. Rezort obrany plánuje podporiť projekty, zamerané na vzdelávacie aktivity. Branno-športové, kultúrne, spoločenské a športové podujatia, ktorí podporujú výchovu občanov Slovenskej republiky k vlastenectvu, k informovaniu verejnosti o NATO a Európskej únie, prípravu občanov na obranu Slovenska a prezentáciu ozbrojených síl. Rovnako môže byť zámerom projektov aj podpora kultúrnych, duchovných a sociálnych potrieb profesionálnych vojakov, vojakov v zálohe a vojnových veteránov, či podpora vrcholového a výkonnostného športu a starostlivosť o športové talenty. O dotáciu sa môžu uchádzať tiež mimovládne organizácie s projektami, ktoré budú nápomocné pri procese personálneho doplňovania ozbrojených síl, ochrane a rozvoji historického a kultúrneho dedičstva so zameraním na vojenské dejiny. Dotáciu je možné poskytnúť aj na úhradu nákladov, ktoré súvisia s účasťou na aktivitách organizovaných medzinárodnými organizáciami, odbornej zameranými na ozbrojené sily, vrátane členského príspevku. Pre lepšie nasmerovanie žiadateľov o poskytnutie dotácie stanovil rezort obrany 15 nezáväzných prioritných oblastí, medzi ktoré patrí napríklad zvyšovanie záujmu obyvateľstva o obranu ako cesta k zvládnutiu ohrozenia, nové technológie a komunikačné kanály, ženy v ozbrojených silách, domáci krízový manažment po Covid-19, budúcnosť NATO a európskej obrany, budovanie odolnosti proti hybridným hrozbám, klimatické zmeny s vplyvom na obranu, dopady na fungovanie ozbrojených síl a rozvoj spôsobilosti, ako aj pripomínanie si vojenskej histórie Slovenska, budovanie, obnova a úprava pamätníkov a múzeí. Žiadatelia môžu otázky, súvisiace s výzvou a postupom predkladania žiadostí o dotáciu adresovať na túto e-mailovú adresu. dotacie@mod.gov.sk. Podrobné informácie sú zverejnené aj na webovom portáli ministerstva obrany."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"V minulosti sa úspešne o dotáciu ministerstva obrany uchádzala aj vojenská expozícia seržanta Michala Strenka, ktorá je umiestnená na hrade v Starej Ľubovni. Ako s ňou naložili, nás informovala Katarína Ilkaničová."
Katarína Ilkaničová. nezisková organizácia Michala Strenka:
"Vojenská expozícia nesie meno po americkom seržantovi námornej pechoty Michalovi Strenkovi, rodákovi z neďalekej obce Jarabina. Je realizovaná prevažne formou vonkajšej prezentácie, ktorou chceme priblížiť hlavne obdobie 2. svetovej vojny. Bez nenávisti a predsudkov chceme vzdať úctu všetkým zúčastneným stranám dotknutým vojnovým konfliktom. Poukazujeme na krutosť vojny, následky zbabelosti, ale aj česť a hrdinstvo. Návštevníkov chceme zaujať pútavou a modernou formou pri prehliadke realisticky vybudovaných zákopov, bunkrov, delostreleckých batérií a samotnej vojenskej techniky. Týmto projektom sa chceme priblížiť hlavne mladým ľuďom rôznymi edukačnými projektami. Aj vďaka pomoci ministerstva obrany a Vojenského historického ústavu sa môžeme každý rok zlepšovať a rozvíjať."
Miroslav Minár:
Seržant americkej námornej pechoty Michal Strenk je najslávnejší rodák z dedinky Jarabina v okrese Stará Ľubovňa. V pondelok uplynie presne 76 rokov od smrti tohto veliteľa 3. čaty 5. divízie námornej pechoty USA. O jeho hrdinstve, ako aj hrdinstve jeho spolubojovníkov na japonskom ostrove Iwo Jima viac povie Martin Rajec, bývalý korešpondent RTVS v Spojených štátoch amerických."
Martin Rajec, bývalý korešpondent RTVS v USA:
"Japonský ostrov Iwo Jima má rozlohu iba 21 kilometrov štvorcových. Napriek tomu sa tu odohrala jedna z najznámejších a najkrvavejších bitiek v Tichomorí. Japonskí obrancovia sa na amerických mariňákov dobre pripravili. Pod ostrovom vybudovali 18 kilometrov dlhý labyrint chodieb a bunkrov. Hovorí historik Harold Goldberg."
Harold Goldberg, historik:
"Japonci boli ochotní ostrov brániť do posledného muža. Neočakávali že vyhrajú, ale chceli spôsobiť americkej strane také vysoké straty, že USA požiadajú o mier a odradí ich to od invázie na hlavné japonské ostrovy."
Martin Rajec:
"Mariňáci sa vylodili na plážach Iwo Jimy bez odporu, čo ich prekvapilo. Netrvalo dlho a na ostrove sa rozpútalo peklo. Napriek pokračujúcim tvrdým bojom sa 23. februára 1945 šiestim mariňákom podarilo po druhý raz vztýčiť americkú zástavu na vrchu Suribachi. Medzi nimi bol aj slovenský rodák z Jarabiny, poddôstojník Michael Strank. Zástupca veliteľa námornej pechoty generál Eric Smith pre RTVS vysvetlil."
Eric Smith, zástupca veliteľa americkej námornej pechoty:
"Keď vztýčili zástavu na hore Suribachi, admirál Niemitz o tejto udalosti a fotke povedal, že zaručí existenciu námornej pechoty na ďalších 500 rokov. Toto bol symbol pre všetkých Američanov, že sa obrazne vyškriabeme na vrch, myslím tým 2. svetovú vojnu, a zvíťazíme."
Martin Rajec:
"Americké velenie si uvedomilo, že slávna fotografia zo šiestich mariňákov spravila idoly, ktoré treba chrániť a podľa Goldberga ponúklo Strenkovi jednosmerný lístok domov."
Harold Goldberg:
"Strenk ponuku na návrat domov odmietol a zaplatil za to vysokú cenu."
Martin Rajec:
"25-ročný Michael Strank zahynul v chaotickej bitke 1. marca 1945, keď pri ňom vybuchol delostrelecký granát vystrelený z americkej lode. Mariňáci aj napriek víťazstvu zaznamenali po prvý raz v 2. svetovej vojne viac mŕtvych a zranených ako ich protivníci. Z viac ako 20 tisíc Japoncov sa vzdalo iba 200, zvyšok zahynul, alebo spáchal samovraždu. Do dnešných dní stále neobjavili viac ako 10 tisíc tiel obrancov, ktorých pozostatky sú pravdepodobne zasypané v labyrinte chodieb pod povrchom. Opäť generál Eric Smith."
Eric Smith:
"Zúrivosť boja najlepšie dokumentuje fakt, že bitka sa oficiálne skončila v marci 1945 a poslední dvaja japonskí vojaci na ostrove sa vzdali až v 1949."
Miroslav Minár:
"Veľa rokov trvalo, než Michal Strenk získal americké štátne občianstvo, no ešte dlhšie trvalo, neý americké úrady oficiálne potvrdili a priznali, že Michal Strenk je pôvodom Slovák. Bolo to stvrdené 5. mája 2007, keď na jeho rodnom dome, aj vďaka iniciatíve vtedajšej Redakcie armádneho vysielania Slovenského rozhlasu, bola v prítomnosti veľvyslanca USA na Slovensku odhalená pamätná tabuľa. Načrime teda do nášho bohatého archívu."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"O malú chvíľu bude odhalené pamätná tabuľa na jeho rodnom dome s číslom popisným 177. Je tu už nainštalovaný obraz, ktorý v roku 2001 bol darovaný obci, no a na samotnej pamätnej tabuli je napísané: "V tomto dome sa v roku 1919 narodil Michal Strenk, seržant námornej pechoty USA, ktorý spolu so svojimi spolubojovníkmi vztýčil v roku 1945 americkú zástavu nad bojiskom na ostrov Iwo Jima v Pacifiku. 5. máj 2007." Samozrejme, nechýba ani anglický text. Ja sa opýtam tuto dievčat, čo vám hovorí to meno Michal Strenk?"
Mladá obyvateľka Jarabiny:
"Náš slávny vojak z Jarabiny."
Miroslav Minár:
"Dnešná udalosť bude zasvätená aj spomienke na všetkých tých občanov Jarabiny, ktorí padli v boji proti fašizmu. Pri mikrofóne mám teraz predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, pána Mikuláša Strenka. S Michalom vás niečo spájalo."
Mikuláš Strenk, predseda ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov:
"Ja som štvrté pokolenie ako bratanci a z hľadiska celoobecného pohľadu myslím si, že si zaslúži, že práve bratancovi Michalovi Strenkovi na základe rozhodnutia Ministerstva obrany Slovenskej republiky budeme odhaľovať pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome."
Miroslav Minár:
"No a záverečné slovo patrí starostovi obce Mikulášovi Kaňovi."
Mikuláš Kaňa, starosta Jarabiny:
"Sme veľmi radi, schádzajú sa hostia z ministerstva obrany, ale aj zavítal mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku, Rodophe Vallee. Tento akt znamená zadosťučinenie, toto čo sme si predsavzali pred niekoľkými rokmi, konkrétne pred 6 rokmi, keď sme odhaľovali obraz seržantovi Michalovi Strenkovi a vtedy vznikla myšlienka, že trebalo by postaviť nejaký pamätník, alebo pamätnú tabuľu seržantovi Michalovi Strenkovi. Túto vec sa nám aj podarilo zrealizovať a hrdina USA, seržant Michal Strenk, bude mať pietne miesto nielen na Arlingtonskom cintoríne, kde už navštívili aj naše ženy, naša folklórna skupina a veľa našich rodákov, ale bude ho mať aj vo vlastnom rodisku, na jeho vlastnom rodnom dome."
Miroslav Minár:
"Návštevníci webovej stránky ozbrojených síl so záujmom sledujú pravidelnú reláciu s názvom Azimut 24/7. Tvorcovia relácie sa inšpirovali reláciou RTVS, ktorá dlhá roky prinášala aktuálne informácie z diania v ozbrojených silách a na ministerstve obrany až do roku 2017, kedy ministerstvo obrany prijalo rozhodnutie, že túto reláciu pre potreby svojej prezentácie na verejnosti nepotrebuje. Čo teda prináša najnovšie vydanie Azimutu 247, na to sme sa opýtali poručíčky Mirky Mindárovej z tvorivého tímu relácie."
Mirka Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:
"V dnešnom 21. dieli vojenskej relácie Azimut 24/7 o vojakoch aj pre nevojakov sa pozrieme na tých, ktorí zabezpečujú vojenské spojenie na základni nasaditeľných komunikačných a informačných systémov v Ružomberku. V ďalšej reportáži sa predstavia sliačsky stíhači z taktického krídla generálmajora Otta Smika s lietadlami Mig29 a L39. Pozrieme sa, čo robia takmer každý deň, aj na to, čo ich čaká v budúcnosti. Ako sami hovoria, byť pilot je ten najlepší džob, ktorý môžem robiť."
SLÚŽIME VLASTI
Miroslav Minár:
"Ozbrojené sily už na pozíciu vojenský sanitár vyškolili stovky vojakov. A dobre urobili. Pretože niektorí z nich sú v týchto dňoch nasadení v novom bojovom poli. Napríklad aj v nemocnici vo Zvolene. Viac povie hovorkyňa vzdušných síl majorka Marcela Vrábelová."
Marcela Vrábelová, hovorkyňa slovenských vzdušných síl:
"Od pondelka 22. februára nasadzujeme 24 profesionálnych vojakov, ktorí sú rozdelení do dvoch skupín a striedajú sa po 12 hodinách, čím je zabezpečená nepretržitá 24-hodinová smena. Vojaci z taktického krídla Sliač a brigády riadenia vzdušných operácií Zvolen poskytujú v nemocnici sanitárnu a asistenčnú službu. Slúžia na štyroch oddeleniach v 3-členných skupinách, pričom jeden z nich je sanitár. Ich nasadenie v nemocnici predstavuje činnosť, ako je vykonanie rannej a večernej hygieny pacienta, jeho polohovanie a podávanie stravy, či úprava postele pacienta. Taktiež distribuujú na určené miesta vzorky krvi, či biologického materiálu, vykonávajú mechanickú očistu a dezinfekciu nástrojov, pomôcok a prostredia. Pevne veríme, že aj touto pomocou pomôžeme v tejto kritickej situácii, v ktorej sa zvolenská nemocnica nachádza, kde jej personálne kapacity už nepostačujú a zdravotnícky personál je značne vyčerpaný."
SLÚŽIME VLASTI
Miroslav Minár:
"Do všetkých nemocníc, kde našim zdravotníkom pomáhajú vojaci, posielame našu pochvalu. Ďakujeme za to, že slúžite vlasti."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Husky mal obrovské šťastie. Podarilo sa mu zalietať si v zostave slovenskej vynikajúcej akrobatickej skupiny Biele Albatrosy. A vtedy padlo aj jeho zásadné rozhodnutie stať sa pilotom. To sa dnešnej osobnosti, podplukovníkovi Petrovi Lukáčikovi aj splnilo."
Peter Lukáčik, pilot:
"Ja som chcel byť odjakživa v uniforme. Nebolo to samozrejme jedno v akej uniforme. Po gymnáziu som sa teda rozhodol, že vyskúšam tú cestu vzdušných síl a že sa prihlásim na pilota. Samozrejme, nepodarilo sa to hneď na prvýkrát. V roku 1998, keď som nastúpil na Vojenskú leteckú akadémiu, som nastúpil ako letiskové a prevádzkové zabezpečenie, ale pretože v ten rok sa vlastne pilotný smer neotváral. Následne, počas toho roku štúdia, to bola základná vojenská služba, som si znova podal žiadosť o pilota bojového lietadla, pretože som si povedal, prečo to nevyskúšať. Bol som odhováraný, tam je taký zdravotný stav atď., atď., je to náročné, ťažké, no ja som si stále myslel, prečo by som to nemohol zvládnuť. Ako jasné, je to ťažká práca, ale jednoducho som si povedal, že skúsim to."
Miroslav Minár:
"Pilotom chce byť každý jeden mladý muž, ktorý sa rozhodne, že by chcel slúžiť v armáde. Ale tá cesta až za tie kniple toho lietadla, toho letúna, je pomerne dlhá a tŕnistá."
Peter Lukáčik:
"Presne ako hovoríte. Je to dlhá a tŕnistá cesta. Jednoducho neustále sa musíte niečo učiť. V roku 2000 som začal lietať na Zlíne 162 v Košiciach v Slovenskom národnom aeroklube, následne som prešiel potom na lietadlá L39. Keď som ešte začal lietať s členmi Bielych Albatrosov, Ivan Chvojka, Maroš Koňár, Rodziňák, Rosenberg, úžasná skupina a jednoducho to bolo niečo neskutočné keď nás zobrali do zadných kabín a ukázali nám povedzme premet v pätici. To proste bolo pre mňa, že tak toto chcem robiť, toto musím robiť a jednoducho tak, že následne samozrejme tá skupina bola zrušená, no a nás prevelili na Letisko Sliač, kde sme šli najskôr stáže, kde sme začali lietať taktiež s perfektnými inštruktormi, Miro Lacko, Miro Mano. Následne po získaní 1. triedy v roku asi 20047 to už bolo, sme boli znova prevelení na 1. letku na lietadlo MiG29."
Miroslav Minár:
"Podarilo sa... zostali tam niekde zapamätané počas tých letov s Bielymi Albatrosmi?"
Peter Lukáčik:
"Samozrejme premety, to je súčasťou našej práce, každodenného chlebíčka, takže áno."
Miroslav Minár:
"Akurát chýbali tí partneri na ľavej, na pravej strane, vpredu, vzadu."
Peter Lukáčik:
"Presne tak. Po krídlach chýbali partneri. Lietame akrobacie aj vo dvojici, takže vždycky človek musí dávať pozor, či tam ho má, či je tam."
Miroslav Minár:
"Keď lietate vo dvojici, kde je tá kritická hranica, na akú vzdialenosť minimálnu sa môžete dostať, aby nedošlo nedajbože k nejakej nepredvídataľnej udalosti?"
Peter Lukáčik:
"My tomu hovoríme nula na nula. Keď lietame nula na nula, to znamená, že prelietavame mraky. Vtedy sme veľmi, veľmi blízko. To je myslím si najnebezpečnejšia činnosť čo sa týka lietania v stíhacom lietadle, pretože ste v mraku, jednoducho sledujete iba toho vedúceho a musíte, pokiaľ sú fakt husté mraky, tak jednoducho musíte veľmi blízko pri ňom letieť. Ilúziu počas letu môžete dostať a jednoducho vy musíte stále veriť tomu vedúcemu, aby vás bezpečne dostal cez tie mraky pekne do normálnych poveternostných podmienok. Lietame aj do veľkých výšok, v maximálnej výške som bolo 17 tisíc metrov, pri rýchlosti 1,9 2 machy. To Slovensko je krásne a z tej veľkej výšky sa zdá malé. Tie pohľady sú neuveriteľné."
Miroslav Minár:
"Tá kariéra sa postupne vyvíjala po tom roku 2007-2008. Čo robíte v súčasnosti?"
Peter Lukáčik:
"Som veliteľom 1. taktickej letky, taktického krídla Sliač, pilotom ostrej hotovosti."
Miroslav Minár:
"Sú ešte nejaké méty pred vami?"
Peter Lukáčik:
"Tak ono méta bola, samozrejme vek nepustí. Ešte bola tá F16-ka. Uvidíme teda, čo prinesie budúcnosť."
Miroslav Minár:
"Ale na tie 16-ky sa tešíte."
Peter Lukáčik:
"Ja nie teda, ale pretože nie som súčasťou toho tímu F16-tok, ale samozrejme ako človek všeobecne, ako pilot, sa teším a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie, že sme išli do tohto projektu F16, pretože je to vychytaný projekt, tie lietadlá budú blok 70-72, jednoducho najmodernejšie lietadlá, veľmi dobrý lokátor. Myslím si a verím tomu, že aj ten výcvik štátu bude vynikajúci."
Miroslav Minár:
"Ale keď nastane ten deň D a príde rozlúčka s Mig-om 29."
Peter Lukáčik:
"Určite to bude smutný deň pre každého pilota Mig-u 29, si myslím, keď sa s týmto lietadlom bude musieť rozlúčiť. Tieto lietadlá už majú niečo za sebou a jednoducho už aj oni musia svoju cestu ukončiť. Myslím si že to lietadlo je legenda a bude legenda."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň."
