- Dátum: 29.11.2019
- Dĺžka: 28 min.
- Veľkosť súboru: 24.98 MB
[29.11.2019; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Na Rádiu Regina preberá štafetu dvojica Miroslav Minár a Pavol Prelovský a s nimi ako každý piatok o tomto čase aj armádny magazín pre vojakov a nevojakov. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili. Sieň slávy ministerstva obrany doplnili štyria výnimoční vojenskí profesionáli. Vyberajú najlepších. Tých svojich spoznali už aj v pozemných silách. Výnimočná inštitúcia rezortu obrany Vojenský historický ústav oslávi 25. výročie svojho vzniku. Počúvajte diskusiu s jej riaditeľom v stredu na Regine. * Dnešná pochvala Plnej poľnej bude patriť vojakom z Trebišova."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Už takmer 15 rokov trvá tradícia stretávania sa novodobých vojnových veteránov s členmi umeleckého súboru Radošinského naivného divadla. Založili sme ju vo vtedajšej odbornej redakcii armádneho vysielania Slovenského rozhlasu. Keď sa k našej myšlienke pripojilo vedenie rezortu obrany a velenie ozbrojených síl s tým, že práve na tomto podujatí bude do novovzniknutej Siene slávy ministerstva obrany uvádzať výnimočných vojenských profesionálov, potešili sme sa tomu. A tak v utorok na scéne Radošinského naivného divadla, mohol minister obrany Peter Gajdoš predstaviť publiku a širokej verejnosti mená ďalších štyroch vojakov nových členov Siene slávy."
Peter Gajdoš, minister obrany:
“Je to o pomoci ľuďom, o hrdinstve, odhodlaní, ale samozrejme aj reprezentácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky a rezortu v zahraničí. Dnešný deň je výnimočný aj z toho hľadiska, že som ocenil Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania bývalého bojovníka počas 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania pána Samuela Barana a som nesmierne rád a šťastný, že aj takýmto ľuďom sme dnes mohli poďakovať za to, že žijeme v pokoji v mieri.”
Miroslav Minár:
“Ani tohtoročný výber tých najlepších nebol jednoduchý. Veď všetci vojaci, ktorí sú nasadení v zahraničí, si plnili a plnia svoje úlohy zodpovedne. No sú však aj takí, ktorí v zložitých situáciách v prítomnosti každodenného stresu si dokážu zachovať chladnú hlavu, mimoriadnu profesionalitu, rozvahu a otvoriť svoje srdce. Je na nich hrdí aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Daniel Zmeko.”
Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu OS SR:
“Dnes sme mali možnosť oceniť štyroch kolegov, ktorí každý ten príbeh je niečím výnimočným. Úplne perfektným spôsobom dotvára celý obraz o ozbrojených silách. Máme kolegu, ktorý so zbraňou v ruke bránil svojich ranených priateľov a kamarátov v boji a máme tu aj tých zranených priamo v hľadisku. Máme tu chlapca, ktorý zachraňoval migrantov v Stredozemnom mori. Máme chlapca, ktorý popri plnení si náročných operačných povinností našiel čas organizovať zbierky a pomôcť miestnym obyvateľom. A máme tu aj veliteľa kontingentu, ktorý vo viacerých misiách niesol na svojich pleciach zodpovednosť za celý kontingent. Myslím si, že tieto príbehy dotvárajú celkový obraz ozbrojených síl, ako majú vyzerať, a to nielen v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, ale aj doma.”
Miroslav Minár:
“Ku generálovým slovám sa pripája generálny tajomník služobného úradu ministerstva obrany Ján Hoľko.”
Ján Hoľko, generálny tajomník služobného úradu MO SR:
“Som veľmi hrdý na to, že som počas štyroch rokov posledných vykonával funkciu generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva obrany, ktoré zabezpečuje a vytvára všetky podmienky preto, aby ozbrojené sily boli na tej úrovni, na ktorej sú a tí naši príslušníci, aby mohli vykonávať tú svoju prácu tak zodpovedne, ako dnes sme ocenili štyroch, ktorí ju vykonávajú. Naozaj si myslím, že môžeme byť na čo hrdí, že máme slovenské ozbrojené sily, že nám nerobia zlé meno v zahraničí, nikde a doma tiež. A som rád, že sme dokázali urobiť za tie štyri roky veľa opatrení vo vzťahu k tomu, aby sa tie podmienky pre službu ozbrojených síl vylepšili.”
Miroslav Minár:
“Plná poľná má v tejto chvíli česť predstaviť vám nových členov Siene slávy ministerstva obrany.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Desiatnik Milan Tomlák, 11. mechanizovaný prápor Martin. Počas svojej kariéry pôsobil v operácii KFOR v Kosove, dvakrát v Afganistane a tiež v misii NATO v Lotyšsku. 9. júla 2013 v sektore letiska Kandahár v Afganistane počas výcviku spustil zo strážnej veže vojak afganskej armády paľbu na slovenských vojakov. Jedného smrteľne zranil a dvaja naši vojaci utrpeli ťažké zranenia. Väčšej tragédii zabránil práve desiatnik Tomlák, ktorý identifikoval pozíciu útočníka a viedol na neho kryciu paľbu. Neskôr poskytol zraneným kamarátom spolu s ďalšími kolegami prvú pomoc a pomáhal pri ich odsune do zdravotníckeho zariadenia. Desiatnik Milan Tomlák je držiteľom Medaily prezidenta Slovenskej republiky za statočnosť, odznaku náčelníka Generálneho štábu za bojový kontakt a ďalších medailí."
Milan Tomlák:
“Neviem, či to je droga, tak keď chcete kariérne podrásť, alebo zlepšiť sa v určitých oblastiach, jediná možnosť je proste navštíviť tieto misie. Zúčastniť sa.”
Miroslav Minár:
“Je tu s vami aj partnerka Anna Pukáčová. Vy ste mi prezradili tu, na chodbe, že ste už dlho spolu, dokonca aj pred tou vašou prvou misiou, ktorá bola v Kosove. Ako vy ste reagovali na to, že vám tuto kamarát, partner odchádza ďaleko od vás.”
Anna Pukáčová:
“Bála sa som sa určite, ale verila som mu, že to všetko zvládne, a že budem šťastná, keď sa vráti.”
Miroslav Minár:
“Vrátil sa aj z toho Afganistanu, žiaľ ale jeden z vašich kamarátov neprežil útok afganského vojaka, vráťme sa teda do roku 2013 9. júla, čo sa stalo?”
Milan Tomlák:
“Bohužiaľ, 9. júla sme stratili kamaráta, kolegu a ďalších dvoch veľmi ťažko zranených kolegov odviezli do nemeckej nemocnice, ktorí našťastie prežili tento útok. Môžem povedať za seba, že sme tam mali jednoducho obrovské šťastie, pretože strelec, ktorý nebol dostatočne vycvičený na streľbu z takej zbrane, akú použil a vlastne nedokázal eliminovať všetky ciele.”
Miroslav Minár:
“Vy ste vycvičený, pretože v podstate okamžite ste eliminovali, respektíve odhalili, odkiaľ ten strelec strieľa a spustili se takú účinnú paľbu, aby ste dali priestor na to pomôcť, najmä teda tým chalanom, ktorí boli ťažko zranení.”
Milan Tomlák:
“No áno, po streľbe sme sa každý snažili dostať do situácie, že čo sa vlastne deje, pretože neboli sme mimo kemp, boli sme uprostred kempu, kde vlastne došlo k tomuto. Nakoniec sa zistilo, že strieľal strelec, ktorý bol v strážnej veži a mal strážiť letisko, aj teda asi strážil zrejme, len chcel proste sa dostať tiež svojim spôsobom nejak do povedomia svojich ľudí, tak spáchal tento čin.”
Miroslav Minár:
“Bola to situácia, kde ste konali okamžite, asi bol prítomný stres, možno aj obava, že mohol by zasiahnuť aj vás?”
Milan Tomlák:
“Určite, pokiaľ tá streľba trvala, tie projektily lietali okolo, padali na zem, prskalo to zhruba tak, ako keď vybuchujú petardy, takže človek čaká, že každú chvíľku ucíti zásah. Našťastie, hovorím, bol to slabý strelec, takže sme mali šťastie.”
Miroslav Minár:
“Čo nasledovalo?”
Milan Tomlák:
“Krycia paľba, veliteľ družstva sa okamžite presunul do vozidla s ranenými, naštartoval, ja som sa vlasne pripojil k nemu, počas jazdy sa snažil im pomôcť ako sa dalo, no a snažili sme sa čo najskôr ich dostať do nemocnice. To sa podarilo a v nemocnici ich špičkoví americkí doktori zachránili.”
Miroslav Minár:
“Kedy vy ste sa ako dozvedeli o tom, čo váš partner Milan vykonal?”
Anna Pukáčová:
“No ja som sa dozvedela vlastne až zo správ, ja som v skutočnosti najprv nevedela o ničom, až potom, keď mi napísal správu, že je všetko v poriadku, bolo to akože strašne som sa bála, aj mi bolo strašne ľúto tých ľudí, čo sa stalo, ale z jednej strany som bol šťastná, že môjmu partnerovi sa nič našťastie nestalo a priala som aj úprimnú sústrasť aj tomu, čo zomrel, aj tým zraneným a verila som, že všetko dobre dopadne, a že sa vyliečia.”
Miroslav Minár:
“Vojaci slovenských ozbrojených síl pokračujú v plnení náročných úloh v zahraničných vojenských operáciách a mierových misiách. Možno tá vaša skúsenosť ozaj taká aj smutná, ale na druhej strane aj taká, ktorá by mohla pomôcť tým, ktorí by sa do takejto situácie snáď, nikto to nechce privolať, dostali. Čo by ste im odporúčali?”
Milan Tomlák:
“Aby nestratili každopádne hlavu a snažili sa urobiť to, čo je správne. Aby nepodceňovali prípravu vo výcviku, ktorá im môže toto rozhodovanie v kritickej situácii uľahčiť.”
Miroslav Minár:
“Anka, keď za vami Milan príde a povie, no tak vzhľadom aj na tie skúsenosti, ktoré mám zo zahraničných misií a operácií, je tu ďalšia možnosť vycestovať do zahraničia, aká by bola vaša reakcia?”
Anna Pukáčová:
“No ja by som tom určite nechcela. Nechcem, aby išiel preč znova.”
Miroslav Minár:
“Ale je vojak.”
Anna Pukáčová:
“Je, ale ja by som rada, keby bol doma.”
Miroslav Minár:
“Pre vás keď takáto výzva nastane?”
Milan Tomlák:
“Tak pokiaľ človek chce sa zlepšiť, tak jednoducho musí využívať tie príležitosti, ktoré sa ponúkajú.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Nadrotmajster Dušan, príslušník veliteľstva síl pre špeciálne operácie z 5. pluku špeciálneho určenia pôsobil v misii UNDOF na Golanských výšinách, v Bosne a Hercegovine a dvakrát aj v Afganistane. V operácii ALTHEA v roku 2011 inicioval a organizoval finančnú zbierku pre tamojšie ťažko choré dieťa a pre opravu strechy základnej školy vo Vyšegrade, získal pomoc a podporu od nášho zastupiteľského úradu v Bosne a Hercegovine. Angažoval sa aj v Afganistane.”
Nadrotmajster Dušan:
“Charakter tej misie, ktorej som sa zúčastňoval, si to aj vyžadoval v podstate od nás, že aby sme nejakým spôsobom pomohli ľuďom, ktorí sú v ťažšej zložitej životnej situácii ako sme my, na Slovensku.”
Miroslav Minár:
“Pripomeňme trebárs situáciu, kedy v Bosne a Hercegovine súrne potrebovalo pomoc ťažko choré dieťa.”
Nadrotmajste Dušan:
“Tam bolo viacej takých akcií, ale to bolo také najmarkantnejšie, lebo to sa v podstate aj v novinách objavilo. Bol tam postihnutý chlapec, ktorý bol (…) alebo nejakú finančnú pomoc. Oslovili nás miestni ľudia z toho mesta, kde sme sa nachádzali vo Vyšegrade, či by sme vedeli nejakým spôsobom pomôcť. Snažili sme sa získať prostriedky aj zo Slovenska, ale naša legislatíva, proste je to zložité, nakoniec sme sa rozhodli, že vlastne všetci, čo sme boli v tom dome, nás tam bolo asi 11, tak sme sa poskladali vlastne na to, aby sme mu aspoň nejakou malou sumou prispeli, na to, aby ten jeho život bol trošku ľahší.”
Miroslav Minár:
“Mohlo to tomu chlapcovi?”
Nadrotmajster Dušan:
“Naši zástupcovia už v podstate odovzdávali a viem, že on bol tiež nejakým spôsobom ocenený aj ten, teraz je to podplukovník ako čin roka to dostal.”
Miroslav Minár:
“Tak začali ste niečo šľachetné, tak toto je dosť dôležité a podstatné na to, aby ste si získali tú dôveru toho miestneho obyvateľstva.”
Nadrotmajster Dušan:
“Áno, to v podstate bol aj charakter celej misie, my sme to vlastne získali tou našou slovanskosťou a tým našim prístupom k miestnemu obyvateľstvu. Takže toto bol jeden zo spôsobov.”
Miroslav Minár:
“Áno, aj vďaka tomu sa vám podarilo v spolupráci so zastupiteľským úradom v Bosne a Hercegovine vybaviť aj pomoc pre jednu zo základných škôl.”
Nadrotmajster Dušan:
“To sme riešili s pánom ambasádorom Mojžitom sme chodili riešiť do Sarajeva. Slovenská ambasáda má možnosť prispieť do sumy 5-tisíc euro na nejaké takéto projekty. To znamená, že bolo to veľa vybavovania a musím tiež povedať, že som to nevybavoval sám, vybavoval som to s kolegom, ktorý je už momentálne v civile. Vybavoval sme takéto veci, tá škola, oprava strechy, sa podarilo vybaviť nejaké futbalové ihrisko, podarilo sa vybaviť nejaké oplotenie okolo ihriska, lebo tam mali nejaký problém s tým a ešte sa vybavovalo zdravotné stredisko. Ale tá strecha sa podarilo na základnej škole opraviť.”
Miroslav Minár:
“Veríme, že slúži doposiaľ. Rovnako tak veríme, že aj ďalšími takými aktivitami vy a vaši kolegovia ste zviditeľňovali slovenské ozbrojené sily, Slovenskú republiku ako celok, pretože tá dôvera sa získava nielen plnením tých služobných úloh, ale aj takým niečím, čo stmeľuje nielen vás, ale aj vašich partnerov. Napríklad v Afganistane.”
Nadrotmajster Dušan:
“V Afganistane to bolo počas osláv Slovenského národného povstania, spravil sa tam prezentácia o Slovenskej republike, spravila sa tam nejaká strelecká súťaž. Malo to veľmi dobré ohlasy. Dokonca mi povedali, aj osobne najvyšší veliteľ tam bol v kempe, že som to postavil dosť na vysokú úroveň, pretože takéto ešte nezažili od nejakého iného partnera. Lebo treba si povedať, o Slovensku toho moc nevedia. Veľa ľudí a stretne a vlastne na misiách zistia, že je tu nejaká krajina malá, že sú Slováci dobrí ľudia. Bol som hrdý na tom, že som mohol odprezentovať Slovensko, tie dobré veci, stmeliť vlastne tú koaličnú spoluprácu.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
“Podplukovník Štefan Rigas, veliteľstvo brigády bojového zabezpečenia Trenčín patrí k tým novodobým vojnovým veteránom, ktorí svoje bohaté skúsenosti uplatňuje nielen pri riadení mnohých cvičení na slovensku, ale aj v zahraničí. Má za sebou pôsobenie v Iraku, v Kosove, v Afganistane a v Bosne a Hercegovine.”
Štefan Rigas:
“Niečo to bolo na základe môjho dobrovoľného záujmu ísť do tej misie, niečo bolo viac-menej naplnenie tých operačných požiadaviek a rozkaz, ťe som bol vyslaný na plnenie úloh do zahraničia.”
Miroslav Minár:
“Vráťme sa o niekoľko rokov dozadu, kedy bola tá prvá misia a kde?”
Štefan Rigas:
“Prvá bola v Iraku v roku 2004, tam som v podstate pôsobil dve rotácie po sebe. Druhá bola v Kosove 2007, 2008 polroka, na prelome rokov. Tretia bola v Afganistane 2013 a štvrtá skončila teraz nedávno v auguste 2019 v Bosne.”
Miroslav Minár:
“Bosna a Hercegovina, to už je také pokojnejšie prostredie, ale ten Irak, Afganistane, pani Eva, to asi zrejme zakývalo s vami keď vám manžel povedal, že odchádzam do doslova bojovej operácie.”
Eva Rigasová:
“Áno, zakývalo. Bolo to ťažké, lebo bolo to tak narýchlo rozhodnutie v podstate, neviem, či to nebolo tak, že si bral tú misiu, v rámci dovýberu, neskoro som sa to dozvedela. Teraz je to tak, že skôr rok dopredu sa dozviem, že v podstate ide na misiu. A bolo to ťažké, lebo som mal dve deti, jedno malo 5 rokov, druhé 9, takže sama, bez rodiny, pretože sme bývali mimo rodinu. Rôzne problémy okolo toho. Žalúdočné ťažkosti zo strachu, nespavosť a vtedy sa odohrala aj tá tragédia to tam bola v tom roku, takže bolo to ťažké.”
Miroslav Minár:
“Júl 2004 Afganistan.”
Štefan Rigas:
“Áno, bol som vtedy v tej rotácii. Je to také, že v podstate sa mi to počas pôsobenia stalo už dvakrát, že som mal aj tú smolu, na druhej strane aj šťastie, že som viac-menej po tom, ako sa to stalo dopredu varoval rodinu, že niečo sa stalo, bude to v médiách, ale ja som v poriadku.”
Miroslav Minár:
“Tie tragické udalosti sa, žiaľ, teda stávajú. Tá odlúčenosť, ale možno že aj to, že ste prekonali spolu takéto ťažké chvíle, utužujú ten vzťah v rodine?”
Eva Rigasová:
“Áno, môžem povedať jednoznačne, že utužujú a vždy je to uvedomenie si toho, že ten partner je dôležitý v tej rodine a myslím si, že tie rodiny, ktoré to zažili, takéto odlúčenie, ak si vážia tie ženy, aj tie deti tých otcov asi viac, lebo 13 mesiacov odlúčenia, v podstate denno-denne neviete, čo s ním je, v noci sa budíte a proste premýšľate, ako sa má. A ten strach veľa robí.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, aj strach, niekedy aj ten stres posúvajú človeka dopredu. Ale najdôležitejšie je asi, dokázať uplatniť tie skúsenosti, tie spôsobilosti, ktoré ste získali v Afganistane, v Iraku, v Bosne a Hercegovine, v Kosove, na tých pozíciách, ktorými ste prešli a prechádzate v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, množstvo medzinárodných vojenských cvičení ďalší kontaktov s partnermi, čiže dajú sa tie skúsenosti, spôsobilosti z týchto misií a operácií uplatňovať v tom každodennom živote vojenskom?”
Štefan Rigas:
“Dajú sa určite, ale je to vždycky také obmedzené. Naj myslím je ten príklad a človek sa tak viac-menej oťuká a nemá problém už potom v rámci tej základnej komunikácie, už čo sa týka jazyka a spoznávania cudzích ľudí a proste spolupráca s inými národmi. Takže v prvom rade ten ľudský rozmer, prísť k nim, opýtať sa, skontaktovať sa, a potom ísť do problémov hlbšie.”
Miroslav Minár:
“Čím teda obohatilo pôsobenie v zahraničí vašu profesionálnu kariéru?”
Štefan Rigas:
“Tak asi tým, že človek získa po tom čase trocha taký širší rozhľad o tom, čo sa deje v rámci našej armády, v rámci koalície aj celosvetovo.”
Miroslav Minár:
“Mnohí chlapci slovenských ozbrojených síl v týchto dňoch, mesiacoch, rokoch pokračujú v tom čo ste začali vy. Čo by ste im možno že preto, aby jednak úspešne a v šťastí plnili úlohy a vrátili sa domov, aby boli prínosom pre spôsobilosti tých jednotiek, v ktorých pôsobia. Čo by teda mali z vášho pohľadu skúseného vojnového veterána, na čo by sa mali sústrediť, či u ž v tom prípravnom období, alebo potom aj priamo počas nasadenia.”
Štefan Rigas:
“Pri tých nasadeniach vonku je to v prvom rade asi tá jazyková pripravenosť. Tam je to dôležité, aby ľudia sa vedeli zaradiť do toho pracovného procesu bezproblémovo a chápali, čo viac-menej ide, aby nebol problémom ten jazyk. A potom samozrejme v rých nebezpečnejších oblastiach byť opatrný a rozvážny na každom kroku, pri každom rozhodnutí byť kamarátom, kolegom a ochrancom svojich spolubojovníkov a viac-menej mať stále oči otvorené.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Nadrotmajster Marián Valach, vojenská polícia. V súčasnosti pôsobí v operácii ALTHEA v Bosne a Hercegovine. Bol aj v Kosove, na Cypre, v štruktúrach NATO v Holandsku i v Nemecku ako veliteľ druhej a zatiaľ poslednej rotácie príslušníkov vojenskej polície nasadených v námornej operácii SOPHIA, sa 22. apríla 2018 podieľal na záchrane viac ako 400 migrantov v medzinárodných vodách Stredozemného mora.”
Mariána Valach:
“Práve minulý týždeň sme si tak hovorili s mojim kolegom, ktorý tam pôsobil so mnou, že už ubehli takmer dva roky, čo sme tam boli, ale spomienky stále zostávajú, pretože je to niečo nezabudnuteľné. Boli sme hrdí vlastne, že sme tam mohli pôsobiť, v niečom novom, nevyskúšanom. Takisto môžeme s hrdosťou povedať, že sme tie úlohy všetky splnili nad očakávania.”
Miroslav Minár:
“Nad očakávanie bol aj váš zásah pri záchrane migrantov. Bola to situácia, do ktorej ste sa dostali, nacvičiť sa dá všeličo, ale na rozbúrenom mori za nepriaznivých poveternostných podmienok vyťahovať tých ľudí z člnov a dostať ich do bezpečia, ak to si vyžadovalo poriadny kumšt.”
Marián Valach:
“Veľa sme trénovali aj počas výcviku v Nemecku, aj počas pôsobenia na tej misii, vo voľnom čase sme si skúšali tie procedúry, ale vždy akcia je niečo nové. Človek proste si musí veriť, musí prejaviť takú ľudskosť a proste ľuďom v núdzi, ktorí potrebujú pomoc im aj pomôcť. Všetci moji kolegovia sme s ak úlohe postavili zodpovedne. Boli nám nahlásené nejaké pravidlá s utečencami, na plavidlách, ktoré boli určené možno že pre 40 ľudí sa tlačilo možno že 120-150 osôb. Čiže tie podmienky pre nich boli veľmi zúfalé. Bolo to podvečer, čiže vedeli sme, že budeme robiť aj v noci. Preto sme začali vlastne takým svižnejším tempom, museli sme zhodnotiť tú situáciu, či tam nie sú nejaké ozbrojené osoby, či tam nie sú zranení, ženy, deti.”
Miroslav Minár:
“Zistili ste teda, že tam ženy boli, dokonca aj tehotné a boli tam aj malé deti.”
Marián Valach:
“Presne tak. Keď nás videli, proste každý sa chcel dostať na tú palubu ako prvý, lebo sa bál o svoj život. Osobne si myslím, že väčšina z nich ani nevie plávať. Museli sme ich v prvom rade upokojiť, vysvetliť im, že každý bude zachránený, ale v prvom rade ženy a deti.”
Miroslav Minár:
“Ako ste ich dostávali z tých plavidiel, z tých člnov hore k vám?”
Marián Valach:
“Vlastne my ako ten tím, tá zásahová jednotka, sme boli takou predĺženou rukou toho nášho plavidla. Pôsobili sme na člnoch nafukovacích, v ktorých sme sa približovali k tým člnom s migrantami a vyberali sme si po troch, alebo po šiestich ľudí, po takej tej prvotnej osobnej prehliadke sme ich prepravovali na našu loď, kde potom prebiehali tie ostatné procedúry.”
Miroslav Minár:
“Čím vás, vo vašej kariére obohatila táto skúsenosť?”
Marián Valach:
“Obohatila ma, samozrejme vyskúšali sme si niečo nové, hoci to, čo trénujeme v našich podmienkach je veľmi podobné, len práve to prostredie lode, more, to sa u nás nacvičiť nedá. No a ďalšia vec proste spolupráca s inými národnosťami, no a tá samotná záchrana ľuďom pomôcť.”
Miroslav Minár:
“Keby prišla výzva ísť znovu, išli by ste?”
Marián Valach:
“No, určite by som o tom dlho rozmýšľal, ak by bola možnosť, možno že hej.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Pred niekoľkými minútami sme spoznali mená štyroch výnimočných vojakov Siene slávy ministerstva obrany. K tým výnimočným môžu pribudnúť aj ďalší, pomôžte nám ich nájsť. Príležitosťou je anketa Vojenský čin roka. Jej 23. ročník v utorok na predvianočnom stretnutí s novodobými vojnovými veteránmi vyhlásil minister obrany Peter Gajdoš. Hľadajme teda spolu v našom okolí v tých z nás, ktorí v tomto roku vykonali mimoriadne skutky v troch kategóriách - Záchrana života, Pomoc verejnosti a Priateľ armády. Svoje typy posielajte do 28. februára 2020 na adresu Vojenský čin roka, oddelenie marketingu kancelárie ministerstva obrany, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava alebo mailom na adresu cinroka@mod.gov.sk. Piati z vás, ktorí sa svojimi typmi zapojíte do ankety sa zúčastníte aj na slávnostnom galaprograme.
Významná inštitúcia ministerstva obrany Vojenský historický ústav oslávi 25. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti si k rozhlasovému mikrofónu riaditeľa Ústavu plukovníka Miloslava Čaploviča. Bude to na Rádiu Regina už najbližšiu stredu, teda 4. decembra v čase päť minút po 21. hodine. Počúvajte a pýtajte sa nás."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Finále výberu najlepších vojakov a poddôstojníkov ozbrojených síl sa blíži. V špičkovej Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine v čase, keď sme tam boli s reportážnym mikrofónom Plnej poľnej, vyberali svojich najlepších pozemné sily.”
Štábny nadrotmajster Bodnár:
Štábny nadrotmajster Bodnár, veliaci poddôstojník pozemných síl. Tak, ako každý rok komisia posudzuje najlepších vojakov mužstva a poddôstojníkov priamo podriadených útvarov a zariadení pozemných síl, teda z 1. a 2. mechanizovanej brigády, brigády bojového zabezpečenia Základne výcviku a mobilizačného doplňovania, základne nasaditeľných KIS z Ružomberka a práporu podpory pozemných síl."
Miroslav Minár:
“Poďme sa teda pozrieť na to, čo všetko hodnotíte.”
Štábny nadrotmajster Siekela:
“Som veliaci poddôstojník 1. mechanizovanej brigády štábny nadrotmajster Siekela. Naše hodnotenie každého vojaka spočíva vlastne v určitých základných kritériách a potom doplnkových, ktorí majú popísať kariéru vojaka, jeho dosiahnutú výkonnosť, hodnotíme jeho prejav pred komisiou, schopnosť predať vlastne svoju prácu v priebehu tohto roka. No a nakoniec po zhodnotení tých základných a doplnkových kritérií vyberieme človeka, ktorého si myslíme, že najlepšie bude reprezentovať pozemné sily v rámci celonárodného kola.”
Miroslav Minár:
"A tu sú teda mená najlepších vojakov v pozemných silách. V kategórii vojak je to desiatnik Vladimír Želinský, strelec operátor z 13. mechanizovaného práporu z Levíc a v kategórii poddôstojník čatár Jaroslav Nadzam, zástupca veliteľa 11. mechanizovaného práporu v Martine. Blahoželáme a v pondelok sa pôjdeme pozrieť do Žiliny, ako sa im bude dariť v rámci celoslovenského výberu.
Vyhlásili víťazov prehliadok Foto Atak a Galéria Mil za rok 2019. 86 autorov z útvarov a zariadení slovenských ozbrojených síl poslalo do oboch súťaží 254 prác. V kategórii Ozbrojené sily fotoobjektívom získala 1. miesto rodmajster Jozef Filický. V kategórii Vojenská história podplukovník Peter Sobek a v kategórii Voľná tvorba Jaroslav Matejček. V súťaži Galéria Mil v jednotlivých kategóriách zvíťazil Tibor Hladký, Oľga Horňáková v kategórii detská tvorba 11-ročná Darina Repová. Blahoželáme.
Na prešovskom letisku vyvrcholila výsadková príprava príslušníkov práporu ISTAR. Jej cieľom bolo zabezpečiť spôsobilosť a stálu pohotovosť vojakov i materiálu v prípade ich nasadenie na plnenie bojových úloh. Všetky denné i nočné zoskoky z vrtuľníkov Mi-17 sa konali s materiálom určeným pre výsadkára, teda zbraň a zásoby minimálne na tri dni. Inštruktori výsadkovej prípravy útvaru boli zároveň preškolení a prakticky si vyskúšali aj zoskoky z vrtuľníka Black Howk."
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
"Aj tento rok pokračujú v spolupráci s Červeným krížom vojaci 1. motorizovanej roty 23. motorizovaný práporu z Trebišova. V uplynulých dňoch vyzbierali veľké množstva kníh, šiat, hier, hračiek a iných vecí. Pod vedením čatára Dušana Holiša túto zbierku odovzdali pracovníkom Červeného kríža s vedomím, že aj takýmto príspevkom pomôžu ľuďom v núdzi príjemnejšie stráviť blížiace sa vianočné sviatky. Ďakujeme a posielame pochvalu Plnej poľnej.
