- Dátum: 29.09.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.62 MB
ROZHLAS | Dátum: 29.09.2023 | Zdroj: Rádio Regina | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:10 Plná poľná
Miroslav Minár, redaktor: „Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Patria už je na Slovensku. Z Fínska do vozového parku našich ozbrojených síl pribudlo prvé vozidlo 8x8.
- Čo je nové vo Vlkanovej? Opýtali sme sa na to riaditeľa Odboru výcviku a kynológie vojenskej polície podplukovníka Mariána Turanského.
- Slúžili vlasti 30 a viac rokov. Vojenskí policajti major Pavol Sálus a nadrotmajstri Patrik Štefko a Vladimír Bobuľa, dnes zavesili vojenskú uniformu na klinec. Ich bohatá vojenská kariéra vzbudzuje úctu a poďakovanie.“
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár: „Iba 13 mesiacov od podpísania kontraktu, trvalo dodanie nového bojového vozidla Patria od fínskeho výrobcu pre slovenské ozbrojené sily. Pri jeho predstavení v areáli ministerstva obrany, nemohla chýbať ani Plná poľná.“
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár: „Nový prírastok vo vozovom parku privítal osobne minister obrany Martin Sklenár.“
Martin Sklenár, poverený minister obrany: „Vozidlo je absolútne špičkovým produktom, ktorý sa podarilo dohodnúť na základe dlhodobej prípravy, rozhodnutia vlády a, samozrejme, zmluvy o spolupráci s vládou Fínskej republiky, a potom, samozrejme, aj s výrobcom s firmou Patria. Toto konkrétne je v zdravotníckom prevedení, alebo je to teda verzia, ktorú budú používať vojenskí zdravotníci. Ako prvé vozidlo, ale celkovo ich príde 76 kusov, z toho 60 bude takých tých skutočných bojových vozidiel. Desať bude zdravotníckych a šesť bude veliteľských vozidiel. Poďakovanie za to, že dnes tu môžeme takto stáť, už v septembri v roku 2023, patrí tímu ministerstva obrany. Veľa úsilia venoval tomu, aby sa toto podarilo, pod vedením štátneho tajomníka Mariána Majera a generálneho riaditeľa Michala Homzu. Naozaj, mnoho ľudí tu z rezortu pracovalo, ale treba pripomenúť, že to by sa nedalo bez toho, aby aj bývalé vedenie nevytvorilo podmienky na to, aby ten proces mohol naozaj ísť čo najskôr, aby bol naozaj transparentný a aby doniesol spôsobilosť, ktorá pre ozbrojené sily prinesie špičkovú kvalitu, modernú spôsobilosť čo najrýchlejšie. A po 13-tich mesiacoch od podpisu zmluvy v auguste 2022, dnes tu stojíme. Pôjdu vozidlá predovšetkým samozrejme mechanizovaným jednotkám. Jednotlivé mechanizovaného prápory, ktoré ich budú využívať si zvýšia absolútne svoju spôsobilosť, ako budú dodávky prebiehať v nasledujúcich rokoch. Podiel slovenského obranného priemyslu na týchto vozidlách bude štandardne vysoký, ako pri všetkých zákazkách, o ktoré sa snaží ministerstvo obrany, bude to minimálne 40 percent, ale v praxi pravdepodobne aj viacej. Prvé kúsky síce väčšinou budú vyrobené vo Fínsku, ale dokončované budú na Slovensku, a potom neskôr sa mnohé z tých činností presunú práve na Slovensko do slovenských podnikov, kde bude pracovať viacero firiem ako subdodávateľov.“
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár: „Nad úspešným priebehom kontraktu dohliadal štátny tajomník ministerstva obrany Marián Majer.“
Marián Majer, štátny tajomník Ministerstva obrany SR: „Som rád, že tým hlavným kontraktorom je naša štátna spoločnosť, ktorá zároveň riadi, dohliada na zapojenie ďalších šiestich slovenských spoločností priamo a niekoľko desiatok spoločností nepriamo, ktoré budú do tohto projektu zapojené. Tiež je dôležité, že tieto spoločnosti budú zapojené nielen do výroby týchto samotných vozidiel pre Slovensko, ale budú zapojené do celého dodávateľského reťazca spoločnosti Patria. To znamená, že už aj ďalšie projekty, alebo ďalšie kontrakty, ktoré sú podpisované spoločnosťou, počítajú s tým, že slovenské spoločnosti tieto, o ktorých hovoríme, budú toho súčasťou.“
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár: „Osobne privítať fínsku krásavicu si nenechal ujsť ani náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl generál Daniel Zmeko.“
Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu OS SR: „Za ozbrojené sily považujeme toto vozidlo v tejto konfigurácii jednak za jedinečné, niektoré prvky, niektoré konštrukčné prvky sú vyslovene jedinečné momentálne na trhu a nám nahradia vozidlá BVP-1 predpokladám 21. práporu a pozemných síl, ktoré sú beznádejne zastaralé, a ktoré už dneska na modernom bojisku nemajú dostatočne kvalitné vlastnosti na to, aby boli úspešné pri zabezpečovaní úloh, ktoré ozbrojené sily majú plniť. Vozidlo podrobíme veľmi náročným vojskovým skúškam tak, ako bude prichádzať toto zdravotnícke, potom bojové, veliteľské. Veliteľské je ale inak takisto plnohodnotne spôsobilé viesť bojovú činnosť. A je to začiatok cesty celkovo na tejto platforme. Ozbrojené sily potrebujú viac ako 400 kusov týchto vozidiel. Zároveň majú výbornú spôsobilosť, pretože vzhľadom na balistickú ochranu, ktorá je v levele 3 a stále si zachovali spôsobilosť aj plavby, čo znova je veľmi veľká výhoda, keď sa pozrieme aj na geografiu východného Slovenska napríklad. Toto zvyšuje ich mobilitu a možnosť nasadenia. Naviac potom predpokladáme teda, že nielen tie bojové stroje, o ktorých sme už hovorili, ktoré by mali byť dodané v tej prvej fáze, neskoršie by mali byť dodávané množstvo verzií, ktoré podporia jednak prieskum, veliteľské stanovištia, rádioelektronický boj a ďalšie spôsobilosti, ktoré potrebujeme a chceme teda využiť jednotnú platformu tak, aby sme si zjednodušili logistické zásobovanie a logistické procesy.“
Miroslav Minár: „Opýtali sme sa aj za vás, či sa pri príprave a výcviku personálu Patrie nezopakuje model, ako pri tanku Leopard, teda keď sa osádky na ovládanie vozidla najskôr pripravovali v Nemecku.“
Daniel Zmeko: „Predpokladám, že nie, nie je to nutné, možno výcvik technických špecialistov, ale keďže ten hlavný dodávateľ a kontraktor pre nás, tak predpokladám, že bude nám poskytovať aj službu čo sa týka výcviku mechanikov a technikov na tieto vozidlá a čo sa týka výcviku obslúh, vzhľadom na to, že TURRA-30 aj jej modernejšia verzia je už zavedená v ozbrojených silách, máme už systém a čo sa týka vodičov, to vozidlo je úžasné na ovládanie, myslím, že to naši vojaci bez nejakých zásadných problémov zvládnu.“
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár: "A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk.
Už o chvíľu sa dozviete, ako nový prírastok ozbrojených síl vnímajú odborníci vojenského zdravotníctva. Porozprávame sa s riaditeľom Odboru výcviku a kynológie vojenskej polície podplukovníkom Mariánom Turanským. A na záver sa poďakujeme troma výnimočným vojenským policajtom, ktorí dnes zavesili uniformu na povestný klinec. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.“
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár: „Zdravotnícka verzia vozidla Patria je síce určená najmä pre potreby pozemných síl, ale dočinenia s ňou budú mať aj odborníci z jej veliteľstva vojenského zdravotníctva. Dopĺňa zástupca veliteľa plukovník Jaroslav Jakub.“
Jaroslav Jakub: „Je to aj výškovo nasadené pre zdravotnícky personál. Máme tam možnosť pre troch ležiacich alebo dvaja ležiaci a traja sediaci pacienti. Takže neodkladnú zdravotnú pomoc a odviezť do hniezda zranených, takže tak. Je to pripravené na zvody kyslíka, bude tam umiestnený defibrilátor, bude tam ventilátor, kyslíkové fľaše dvakrát 10 litrov, takže toto ešte bude všetko dodávané na Slovensko. Personál tam bude týkať sa jedného lekára a jedného paramedika.“
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár: „Vo Vlkanovej neďaleko Banskej Bystrice sídli Odbor výcviku a kynológie vojenskej polície. Každý voja, ktorý si raz nasadí na hlavu typicky modrý baret symbolizujúci vojenského policajta, prechádza bránami tohto špecifického zariadenia. Urobili sme tak aj my a počas rozhovoru s riaditeľom odboru podplukovníkom Mariánom Turanským, sme sa najskôr zaujímali o prácu tamojších inštruktorov.“
Marián Turanský: „Inštruktori, ktorí sú či už na oddelení všeobecného alebo špeciálneho výcviku, sú to skrz na skrz ľudia, ktorí majú za sebou dlhodobú prácu či už v priamom policajnom výkone, v podmienkach vojenskej polície, alebo sú to príslušníci nášho odboru výcviku a kynológie, ktorí sú tuná de facto od jeho vzniku. V prípade niektorých odchádzajúcich príslušníkov nášho odboru, v dnešnej dobe sú to ľudia, ktorí tuná slúžili 20 a viac rokov, čo tieto skúsenosti, ktoré oni počas tejto celej éry, čo u nás pôsobili, sú svojim spôsobom nenahraditeľné.“
Miroslav Minár: „Určite sú nenahraditeľné aj spôsobilosti, ktoré by mal mať dobrý inštruktor u vás.“
Marián Turanský: „Tá naša výcvikovka, od toho počiatku až do dnešnej doby, jednoducho prechádzala vývojom. To znamená, ten obraz, ktorý momentálne a tie spôsobilosti, ktoré naše výcvikové zariadenie ponúka jednak príslušníkom vojenskej polície, ale aj príslušníkom ozbrojených síl vo forme výcvikov a odborných kurzov, to sú proste veci, ktoré títo ľudia jednoducho budovali počas celej tej doby a dostali sa až do štádia, kedy dneska sme si myslím v rámci výcvikových zariadení rezortu plnohodnotným členom týchto výcvikových zariadení a takisto partnerom pre výcvikovú spoluprácu aj s ostatnými bezpečnostnými zbormi Slovenskej republiky a, samozrejme, aj so zahraničnými partnermi.“
Miroslav Minár: „Poďme teraz tak viac-menej na telo týchto inštruktorov, teda čo sa na týchto inštruktoroch tak od tých prvopočiatkov až do dnešných dní nabalilo?“
Marián Turanský: „Ten inštruktor by mal byť aj prirodzeným lídrom. Ten rešpekt, ktorý ten inštruktor by mal mať, musí vychádzať, samozrejme, jednak z jeho osobnostných vlastností a jednak z jeho skúseností, ktoré počas tej svojej kariéry nadobudol. V podobe týchto ľudí, ktorí nám teraz odchádzajú, presne toto mali. Boli to ľudia, ktorí boli povahovo vhodní, nemali absolútne problém nasávať nové informácie a čo je veľmi dôležité, boli to ľudia, ktorí dokázali tie informácie odovzdávať tým frekventantom tých kurzov a výcvikov, čo sa, samozrejme, potom prejavovalo na tej kvalitnej príprave tých ľudí. Naši inštruktori boli takisto príslušníci vojenskej polície, ktorí plnili úlohy priamo v operáciách medzinárodného krízového manažmentu a v podstate prešli všetkými misiami, v ktorých vojenská polícia tieto úlohy plnila. O to ľahšie potom, samozrejme, sa tie informácie odovzdali, lebo jedna z dôležitých súčastí výcvikového roka vo vojenskej polícii je pripraviť príslušníkov vojenskej polície, ktorí odchádzajú plniť úlohy mimo územia Slovenskej republiky. Keď ten náš inštruktor mal možnosť v tej misii pôsobiť, o to jednoduchšie sa mu pripravovali títo ľudia do tých operácií.“
Miroslav Minár: „Už o niekoľko dní nastane taká výmena stráží, budete prijímať asi nových inštruktorov. Viete už vycítiť, že aha, počkaj, tak tento na to určite bude mať a bude dobrý, bude vedieť nahradiť tých, ktorí odchádzajú.“
Marián Turanský: „Niektorých našich odchádzajúcich príslušníkov nahradia príslušníci vojenskej polície, ktorí sú nám už dlhodobo známi. To znamená, opäť, v tomto prípade nám riaditeľ vojenskej polície dal voľnú ruku, aby sme si vybrali takých ľudí, ktorí dokážu týchto našich odchádzajúcich príslušníkov odboru nahradiť. A v prípade, že na určitú spôsobilosť nemáme vo vojenskej polícii človeka alebo sa nám ho nepodarilo presvedčiť, aby prišiel odovzdávať tieto skúsenosti tak, samozrejme, sme sa poohliadli aj po príslušníkoch Policajného zboru, ktorí v rámci toho prijímacieho konania boli na personálnych pohovoroch, tam sme sa snažili vnímať, akým spôsobom ten človek sa dokáže vyjadrovať, ako dokáže vystupovať, čo sú, samozrejme, zase tie predpoklady, na to odovzdávanie tých informácií.“
Miroslav Minár: „Viete zaloviť aj medzi príslušníkmi aktívnych záloh? Pretože ich cvičíte a sú tam erudovaní ľudia, ktorí nejakým spôsobom prešli či už armádou alebo v Policajnom zbore.“
Marián Turanský: „Tam tých skúseností je skutočne veľa a príslušníci aktívnych záloh vojenskej polície sú vo veľkej miere bývalí príslušníci vojenskej polície, ale sú medzi nimi aj príslušníci Policajného zboru a myslím, že tam už aj nastal jeden prípad, kedy bývalý príslušník Policajného zboru, ktorý bol účastníkom našich aktívnych záloh, je už v dnešnej dobe opäť príslušníkom vojenskej polície.“
Miroslav Minár: „No a v ďalšej časti nášho rozhovoru s riaditeľom Odboru výcviku a kynológie vo Vlkanovej podplukovníkom Mariánom Turanským, sa budeme rozprávať aj o takých tých chúlostivejších veciach, ako napríklad odchod skúsených inštruktorov.“
Marián Turanský: „Áno, bohužiaľ, nastala taká situácia, že v podstate naše rady opúšťajú, by som povedal, stálice, ktorých poznali všetci príslušníci vojenskej polície. Medzi tých najskúsenejších inštruktorov, ktorí nám odchádzajú, určite patria nadrotmajster Vladimír Bobula, ktorí na odbor výcviku alebo vtedajšej výcvikové stredisko vojenskej polície nastúpil v roku 2003, to znamená, že ďalším, kto nám z výcviku odchádza, je nadrotmajster Patrik Štefko, ktorý nastúpil k nám v roku 2013, takže takisto jeho dostatočné pôsobenie. Ďalším človekom, ktorí opúšťa pozíciu inštruktora výcviku je nadrotmajster Marek Launer, ten nastúpil k vojenskej polícii v roku 1992. Ďalší, ktorého by som ešte raz spomenul, ktorý odchádza je major Pavol Sálus, ktorý bol spätý s výcvikovým zariadením vojenskej polície od roku 2002, kedy prišiel zo železničného vojska. Odchádza moja pravá ruka, lebo major Sálus bol dlhú dobu mojim zástupcom a jednoducho, ja som mal v tomto prípade veľké šťastie, lebo na tohto človeka som sa mohol maximálne a kedykoľvek spoľahnúť. Bol skutočne pravá ruka. My sa toho 30.9. budeme lúčiť nielen s dlhodobými kolegami, ale najmä teda s priateľmi, lebo počas tej dlhej doby tej vzájomnej spolupráce, sa medzi nami, samozrejme, vytvorili aj priateľské a kamarátske vzťahové väzby a musím povedať, že v niektorých prípadoch tieto vzťahy prerástli až do rodinných priateľstiev. To znamená, že sme sa stretávali nielen v rámci pracovných činností, ale aj v rámci voľnočasových aktivít aj s našimi rodinami.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár: „Vo Vlkanovej sa dnes so službou v ozbrojených silách rozlúčilo hneď niekoľko výnimočných profesionálov. Ako prvého z troch sme oslovili, dnes už bývalého zástupcu riaditeľa Odboru výcviku a kynológie majora Pavla Sálusa. Pamätá si ešte, kedy sa rozhodol stať sa vojakom?“
Pavol Sálus: „Bolo to tak, ja by som to nazval skoro nedopatrením, lebo išiel som na civilnú školu, na Žilinskú univerzitu, kde ma neprijali, a potom mi prišla pozvánka na prijímacie konanie v rámci Vojenskej fakulty železničného vojska ešte vtedy, ktoré patrilo pod ministerstvo dopravy, kde som spravil prijímacie konanie a 31. augusta 1992 som nastúpil na Žilinskú univerzitu, vtedy ešte Vojenskú fakultu.“
Miroslav Minár: „No a, samozrejme, asi už vtedy ste si museli obliecť vojenskú rovnošatu?“
Pavol Sálus: „Samozrejme, keď som prišiel, tak ma prvé dali ostrihať, potom ma zaviedli do výstrojného skladu, kde mi dali strašnú kopu vecí a začal dvojtýždňový nejaký výcvik na prísahu a základné tie vojenské poradovky a podobné veci.“
Miroslav Minár: „No a potom, samozrejme, prišiel bohatý vojenský výcvik, bohatá vojenská kariéra. 31 rokov v uniforme?“
Pavol Sálus: „Vlastne už bolo 31. augusta a 21 rokov pri vojenskej polícii bude rovno 30.9.“
Miroslav Minár: „Keď ste sa dozvedeli, že teda tá kariéra bude pokračovať u tak špecifickej súčasti ozbrojených síl a ministerstva obrany akou je vojenská polícia, čo to vo vás vyvolalo? Možno že obavy, možno že novú výzvu, dobrodružstvo, perspektívu?“
Pavol Sálus: „V podstate to prebehlo spôsobom, že železničné vojsko v roku 2002 končilo a mohli sme si buď sami hľadať nejaké nové uplatnenie v rámci armády, alebo nám bolo niečo ponúknuté. V rámci toho, že už predtým som mal nejakú skúsenosť s vojenskou políciou, aj keď z tej opačnej strany...“
Miroslav Minár: „Akej?“
Pavol Sálus: „Mal som dosť vojakov, ktorí nastupovali do služieb a keďže tam urobili niečo, čo nemali, tak ako ich veliteľ som išiel na výsluch k vojenskej polícii aj ja, a potom to bolo v rámci nejakých dopravných hliadok, kde nás počas nášho nasadenia na stavbách železníc pri Trenčíne kontrolovali. A už vtedy sa mi to celkom videlo, tak som zvažoval ísť na druhú stranu.“
Miroslav Minár: „Samozrejme, vojenská polícia si už pripomenula 31. výročie svojho vzniku, ale vlastne aj toto zariadenie, kde sa momentálne nachádzame, ktoré vy práve v piatok opustíte, stali ste pri jeho zrode.“
Pavol Sálus: „V roku 2002 odchádzali niektorí príslušníci, keďže vzniklo v Liptovskom Mikuláši a boli z iných posádok, tak sa tam uvoľnili miesta, dostal som tú šancu nastúpiť 1. októbra 2002 na post veliteľ roty organizačného prvku pre vznik vojenskej polície do Liptovského Mikuláša.“
Miroslav Minár: „Do vášho rodného kraja, ale tie vetry vás zaviali sem, k Banskej Bystrici.“
Pavol Sálus: „V roku 2008 sme sa presťahovali celý útvar do Vlkanovej. Som od toho začiatku, ako to sem prišlo, až doteraz takých 15 rokov.“
Miroslav Minár: „Ste v pozícii zástupcu riaditeľa, skúste si zaspomínať na také kľúčové okamihy vašej služby tu, vo Vlkanovej?“
Pavol Sálus: „Bolo to aj v rámci toho prechodu do Vlkanovej, kde bolo vlastne v rámci toho treba zriaďovať internetové siete, telefónne siete a ostatné veci, čo všetko išlo v tom čase za mnou.“
Miroslav Minár: „No, za vami išla aj jedna misia, boli ste vonku, v Kosove konkrétne.“
Pavol Sálus: „Do Kosova som išiel v roku 2010.“
Miroslav Minár: „Popri tých úlohách pri budovaní a zdokonaľovaní celkového zariadenia vo Vlkanovej, prišla aj ďalšia výzva pôsobenia v Lotyšsku.“
Pavol Sálus: „Vtedy ešte zamestnanec pán Turčányi ma oslovil, či by som nechcel ísť na takú misiu. Chvíľu som zvažoval, potom sa rozhodol, že áno, že pôjdem, ale nie do prvej, ale do druhej rotácie kvôli tomu, že už v tom čase som mal nejaké iné úlohy a nejaké iné veci, takže vlastne do druhej rotácie som nastupoval.“
Miroslav Minár: „Tá vaša vojenská kariéra teda sa končí, možno tak otázka na telo, pán major, čo vám dala služba v armáde a čo vzala?“
Pavol Sálus: „Dala mi strašne veľa ľudí, ktorých som spoznal, nielen na Slovensku, ale aj v rámci tých rôznych spoluprác medzinárodných, plus rôzne medzinárodné kurzy, kde som stretol ľudí naozaj, dá sa povedať z celého sveta. Nové obzory, jazykové zručnosti, kde k jazyku som nikdy nemal nejaký vzťah a toto ma donútilo a môžem povedať, že naozaj ten jazyk v rámci armády otvára dvere v rámci cestovania a spoznávania rôznych ľudí, rôznych krajín, iných mentalít.“
Miroslav Minár: „A čo vzala?“
Pavol Sálus: „Hlavne vyrastanie detí, lebo v rôznych tých obdobiach boli aj ľahké, boli aj ťažké a nemohol som vlastne toto nejako ovplyvniť. Keď som bol na kurze jazykovom v Kanade, dcéra bola dosť chorá, všetko sa dalo riešiť len telefonicky. Takisto na misiách Kosovo, kedy nastupoval syn do 1. triedy, našťastie existoval Skype, cez ktorý som sa dokázal s ním učievať aj takto a to isté bolo aj v Lotyšsku, kedy vlastne oni prechádzali jeden na vysokú školu, druhý na strednú školu a takisto to bolo zase len o tej komunikácii telefonickej.“
Miroslav Minár: „Napriek tomuto všetkému, neľutujete, že ste pred 31 rokmi na seba obliekli vojenskú uniformu?“
Pavol Sálus: „Určite nie. Môžem povedať, že keby sa to malo zopakovať, tak bol by som spokojný, keby to išlo takto isto.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár: „Históriu vojenskej polície písali aj ďalší dvaja profesionáli, ktorí dnes skončili službu Slovenskej republike. Rotmajstri Patrik Štefko a Vladimír Bobula. Ak by sa dalo kolesu času posunúť dozadu, urobili by obdobné rozhodnutie, pretože to, čo im služba v ozbrojených silách dala, by nikde inde nenašli.“
Patrik Štefko: „Otec bol tiež profesionálny voja, takže v podstate po ukončení gymnázia, civilného gymnázia vo Zvolene som v roku 1991 sa rozhodol začať svoju kariéru na Vysokej škole pozemného vojska vo Vyškove, kde som teda absolvoval prvý semester, ale vzhľadom k tomu, že som sa dozvedel o tom, že v roku 1992 vznikal teda vojenská polícia, zákon o vojenskej polícii a vznikla teda následne aj škola, Odborná škola vojenskej polície v Moravskej Třebovej, tak som sa automaticky rozhodol prestúpiť.“
Miroslav Minár: „Proste vy ste taká živá kronika vojenskej polície, dá sa povedať.“
Patrik Štefko: „Dá sa to tak povedať, áno. V podstate som taký patriot od začiatku vojenskej polície, čo sa týka histórie.“
Vladimír Bobula: „V roku 1989 som nastúpil na vojenskú základnú službu do Spišskej Novej Vsi k železničnému vojsku, kde som vlastne strávil potom aj 12 rokov. Pôsobil som v Liptovskom Mikuláši, v Dolnom Kubíne a v Spišskej Novej Vsi. V roku 2001 som prestúpil k vojenskej polícii na funkciu technika. Neskôr som bol zaradený na funkciu inštruktora, vtedy ešte boli inštruktori, kde pôsobím vlastne dodnes.“
Miroslav Minár: „Vráťme sa k vám, pán Štefko, takže vy môžete posúdiť teda, ako sa vyvíjala jednak štruktúra vojenskej polície, vznik vojenskej polície na Slovensku a vlastne aj vznik tohto špecializovaného zariadenia tu, vo Vlkanovej. Vás sa dalo rozoznať len spočiatku v tom, že ste mali ten modrý baret.“
Patrik Štefko: „Modrý baret a biele doplnky všetci. Takže tým sa teda odlišovali. Ja stále hovorím, alebo hovoríme našim kolegom, že byť vojenským policajtom je veľmi náročné aj z dôvodu toho, že tá pripravenosť po tej stránke aj teoretickej, musí byť na veľmi vysokej úrovni, pretože keď chcem vykonávať nejakú činnosť, tak nestačí ovládať len pár zákonov, ale je to nespočetne množstvo smerníc, nariadení, ktorými sa teda riadia celé ozbrojené sily, a teda toto všetko musí ovládať ten vojenský policajt, aby mohol vykonávať tú činnosť nielen kontrolnú, ale v podstate aj tú činnosť služby pre tie ozbrojené sily.“
Miroslav Minár: „Skúsme teraz poslucháčom Plnej poľnej teda predstaviť aj vašu prácu ako špecialistov, ktorí vlastne sa podieľajú na príprave týchto vojenských policajtov.“
Vladimír Bobula: „Učím päť predmetov, sú to dosť špecifické predmety, nakoľko jedným z nich je osobná ochrana, ku ktorej mám veľmi kladný vzťah a vykonávam ju 20 rokov. Zúčastnili sme sa rôznych kurzov napríklad aj pod záštitou izraelských inštruktorov, kde sme vlastne dostali taký základ, v niektorých veciach sme sa mýlili, lebo izraelská ochrana a naša je neporovnateľná. Vlastne na základe týchto skúseností sme vypracovali široko spektrálny program, kde vlastne teraz sa snažíme odovzdať frekventantom myslím si, že maximum čo sa týka zážitkového učenia, lebo teórie je tam minimum, všetko sa robí vlastne v tých reálnych podmienkach.“
Patrik Štefko: „Absolvoval som nasadenie v Iraku, kde som v podstate so svojimi kolegami pripravoval príslušníkov policajných zložiek Irackej republiky spolu s príslušníkmi iných národností, medzi ktorými boli aj karabinieri, boli tam, samozrejme, aj iné jednotky, z ktorých v podstate sme mali rozdielne postupy, ktoré sme nejakým spôsobom zosynchronizovali a tie sme potom pretavili do tých študijných programov, ktoré potom sme používali von. A samozrejme, tie poznatky, ktoré som nadobudol, konkrétne ja som takisto potom sa snažil aplikovať tuto s kolegom, do našich programov.“
Vladimír Bobula: „Tak ja som pôsobil len na jednej misii v 2009, 2010 v Afganistane v strážnej rote, v Kandaháre, kde sme vlastne zabezpečovali vstup a činnosť na ECP.“
Miroslav Minár: „Áno, to bola vstupná brána.“
Vladimír Bobula: „Áno, boli tam rôzne zážitky, hlavne čerpal som vtedy informácie a spôsobilosti pre výcvik ďalšej rotácie, čo sa nám aj podarilo, vrátili sa všetci v zdraví a to vlastne bolo zadosťučinenie pre nás, inštruktorov.“
Miroslav Minár: „Páni, obaja teda máte za sebou bohatú kariéru v službe vojenskej polície, odchádzate, čo vám teda kariéra v službe vojenských policajtov dala, ale aj čo vzala?“
Patrik Štefko: „Tým, že moje rozhodnutie bolo na sto percent, o tom som bol presvedčený, že to chcem robiť, ja nemôžem ani hodnotiť to, že čo mi vzala, pretože celú tú moju kariéru, teda spätne, keď som sa nad tým zamýšľal tým, že už teda odchádzame, hodnotím veľmi pozitívne. Stretol som neskutočne veľa ľudí, na ktorých sa dalo stopercentne spoľahnúť, perfektne sa mi s nimi spolupracovalo. Môžem povedať, že neľutujem ani jednu minútu strávenú v tejto zložke.“
Vladimír Bobula: „Tak ja hovorím za seba, že v železničnom vojsku nás vychovávali takí velitelia, že neboli velitelia, ale naši otcovia. Myslel som, že už keď som odchádzal zo železničného vojska z dôvodov rušenia tohto vojska, že už nikdy to nebude také ako predtým, ale opak bol pravdou. Našli sme sa tu ľudia, ktorí sme si veľmi rozumeli, boli sme ako jedna rodina. Nikdy sme sa nepohádali a vravím, armáda mi dala veľa. Keby som sa mal znovu rozhodnúť, tak sa rozhodnem určite pre ňu a nezobrala mi nič. Naučil som sa nových vecí, spoznal som veľa ľudí. Naučil som sa, naozaj, brať život trochu ináč a taktiež podporovala ma rodina, známi, takže bolo to super a vravím, ja keby som ešte raz mal tú možnosť, určite by som znovu nastúpil a do posledného dňa ešte stále sme rozmýšľali, ale je to tak.“
Miroslav Minár: „Nielen vám, skvelým vojenským policajtom, ale aj všetkým, ktorí k 1. októbru končíte službu Slovenskej republike, zo srdca ďakujeme. Želáme vám pevné zdravie, spokojnosť a pohodu v ďalšom profesijnom živote ako aj v kruhu svojich najbližších. Veríme, že už čoskoro budú vaše príbehy inšpirovať aj desiatky nových vojakov, ktorí už v pondelok prejdú kasárenskou bránou výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine a absolvujú tu základný vojenský výcvik. Pochopiteľne, budeme pri tom.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár: „A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.“
