- Dátum: 03.12.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.51 MB
Plná poľná
[03.12.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
“Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili číslo „96.”
TÝŽDEŇ V AFMÁDE
Miroslav Minár:
"Po niekoľkomesačnom nasadení v boji proti šíreniu nákazy Covid-19, niekoľkotýždňovom plnení úloh na cvičení Slovenský štít, čakala vojakov z levického mechanizovaného práporu ďalšia výzva, intenzívny a nepretržitý 96-hodinový výcvik v Centre výcviku Lešť. Zvládli ho? Vypočujte si to práve teraz."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“V tejto chvíli som ozaj musel zbystriť zrak, pretože tu v húštine, v poraste, ktorý tvoria náletové dreviny a vysoká uschnutá tráva, sa sem pomaličky na toto bojové miesto a do tohto bojového poľa, kde bude prebiehať taká tá hlavná časť výcviku, priblížili vojaci a mojim sprievodcom v tejto chvíli je nadrotmajster Martin Moravský.”
Nadrotmajster Martin Moravský:
"Prišli sme sem v prvom rade z Attac Position, to je samotné východisko pre útok a začíname vykonávať plánovanú operáciu v zastavanej oblasti s tým, že cieľom je dobiť objekt. Jednotka sa v prvom rade presúva taktickým presunom v určených zostavách a formáciách. Vlastne po tomto presune zaujímajú potom samotné priestory, ktoré majú určené operačným rozkazom."
Miroslav Minár:
“Na činnosť svojich vojakov dohliadal nadporučík Filip Mahút a ten nám spresnil taktický námet celej epizódy, ktorú budeme sledovať.”
Filip Mahút, veliteľ jednotky:
“Nonstop sme pod určitým taktickým námetom, kde je zameraný na obdobie pred vykonaním agresie zo strany nepriateľa. Pre nás to znamená, že sme v našom priestore zodpovednosti zaujali fopku, zabezpečili sme ochranu fopky a takisto bezpečnosť v prostredí patrolovaním a vytváraním pozorovacích stanovíšť. Fopka je v podstate skratka na Forward Operation Base. Zjednodušene je to základňa. Zaujali sme základňu, ktorú chránime a slúži nám na riadenie operácií v oblasti.”
Miroslav Minár:
“Vy máte za úlohu teda nielen chrániť tú vašu základňu. Z vojensko-politického hľadiska je situácia taká, že čelíte rôznym aktivitám fiktívnych štátov, ktoré majú aj na tomto území, kde sa vy budete nachádzať, kde budete vykonávať tú bojovú činnosť, sa tu nachádzajú aj skupinu ľudí a ozbrojenci, ktorí podporujú, alebo sympatizujú s týmito krajinami.”
Filip Mahút:
“Hej. Námet dnešného útoku, ktorý tu vykonávame v zastavanej oblasti je taký, že členovia polovojenskej skupiny prebrali kontrolu nad osadou, ktorú predstavuje cvičisko Oremland, vo výcvikovom priestore CV Lešť. Našou úlohou je vykonať útok na ten objekt, zničiť nepriateľa a ovládnuť objekt.”
Miroslav Minár:
“Isto máte aj spravodajské informácie, alebo nejakého iného charakteru, že viete že kto sa tam asi nachádza, okrem teda tej všeobecnej informácie, že sú to ozbrojenci, teda koľko asi ich tam je, akú majú výstroj, výzbroj hlavne?”
Filip Mahút:
“Máme spravodajské informácie z nadriadeného stupňa a samozrejme aj z vlastného prieskumu objektu, kde sme zistili, že v objekte sa nachádza 10 ozbrojencov polovojenskej skupiny, ktorí sú vyzbrojení ostreľovacími puškami SVD Dragunov a útočnými puškami AK 47. Objekt, na ktorý útočíme, je objekt baru, ktorý sa nachádza na severozápadnej strane osady Oremland. Tento objekt, podľa našich spravodajských informácií, slúži ako určitá základňa na riadenie tých polovojenských aktivít v našom priestore zodpovednosti.”
Miroslav Minár:
“Dostávame sa do tej aktuálnej situácie. Čo teraz vidím tu po pravej strane?”
Filip Mahút:
“Údernú skupinu, ktorá sa približuje k objektu. Prekonali momentálne cestu, zaujali okraj dediny a stále majú pred sebou dosť otvorený terén. Ich úlohou je teraz kryť postup podpornej skupiny, ktorá sa presúva momentálne z južnej strany, ako ju môžete vidieť, tá potom zaujme tzv. support by fireposition, čiže podpornú pozíciu, pokiaľ bude vykonávať podpornú paľbu. Dá signál údernej skupine, ktorá sa presunie na svoju pozíciu a odtiaľ potom spustíme podpornú paľbu do objektu a vykonáme útok na objekt.”
Miroslav Minár:
“Keďže sa blížil už čas Č, nechali sme veliteľa na pokoji, aby pozorne sledoval, či vojaci robia všetko tak, ako si ešte pred útokom nacvičili. Dozvedám sa, že im bol počas hliadkovania pripravený nástražný výbušný systém a poradili si s ním. Rovnako tak aj s evakuáciou obyvateľov z ohrozeného priestoru. Napokon, vojaci stihli aj streľby.”
Martin Moravský:
"Mali sme zaradený do výcvik výcvik dekontaminačných tímov, kedy v podstate počas výcviku na pešo prekonávali kontaminovaný úsek terénu a nacvičili si základné odmorenie. Ďalej počas incidentov, čo sa týka patrolovania, alebo čo sa týka základne, bolo nastražené ID-čko, nástražné výbušné zariadenie, na ktoré museli naši vojaci reagovať a museli podľa hlásenie a vykonať správne procedúry. Ďalej sme mali imitované neidentifikované osoby, ktoré sa snažia dostať do základne, chovajú sa agresívne, robia problémy na bráne. Mali sme tam incident na zasadenie tohto tímu rýchlej reakcie, ktorí ich mali za úlohu zadržať, prehľadať. Okrem iného sme cvičili aj činnosť na signály, na bojový poplach, na spozorovaní vzdušného nepriateľa v rámci základne, následne reakcia našej jednotky na takúto skutočnosť."
Miroslav Minár:
“Komplexný intenzívny výcvik, dá sa to všetko za tých 96 hodín vôbec stihnúť, to čo ste teraz povedali?”
Martin Moravský:
“Samozrejme, dá sa to stihnúť. Ako vravím, my tých 96 hodín samozrejme aj oddychujeme, ale nonstop niekto cvičí, nonstop nejaká skupina je vonku a nonstop vykonáva nejakú činnosť.”
Miroslav Minár:
Čiže spokojnosť s tým, ako vojaci teda cvičia a pristupujú k tomuto výcviku."
Martin Moravský:
“Samozrejme, ja som spokojný. Ako sme sem prišli, tak sa tu aj všetci držíme, morálka je vysoká. Ja som zatiaľ spokojný.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme treba pripraviť ale aj pyrotechnické zabezpečenie toho všetkého. Aby tá situácia bola naozaj taká, ako by ozajstná, tak to majú na starosti pyrotechnici. Ja som ich teraz zastihol pri nejakej činnosti, dostal som pokyn, aby som nezdvíhal prilbu, aby som nešiel tam, aby som nešiel hentam. Čo to tu montujete?”
Pyrotechnik:
“Tu montujeme nástrahu pomocou dymovnice a zapaľovača nástražného, naťahujeme silon, aby vlastne vojaci, aj keď to objavia, aby mali tú správnu reakciu na danú činnosť, že čo majú robiť, že to nemôžu chytať, musia zahlásiť veliteľovi, vlastne zahlásiť mu, že niečo také sa tu nachádza, aby vedeli, že majú ešte viacej zvýšiť svoju ostražitosť.”
Miroslav Minár:
“To keby som nevedel že to tu lanko naťahujete, tak by som ho ani nezbadal, ale tá dymovnička je špeciálne uchytená v zemi, ale vidím, že používate aj klasickú zicherku.”
Pyrotechnik:
“Tá zicherka je súčasťou toho zapaľovača. Už je to nachystané tak, ako to má byť.”
Miroslav Minár:
“Prečo som nemal zdvihnúť tú prilbu?”
Pyrotechnik:
“Lebo je tam nástražný systém urobený, presne tak, ako je to tu. Tuto je vlastne na nohu a tam zvedavý vojak vždycky niečo chytí, zodvihne a takisto to odpáli.”
Miroslav Minár:
“Kde ste sa naučili toto všetko nachystať a montovať?”
Pyrotechnik:
“V YouTube. Ja mám kurz ICID, treba sledovať aj nejaké dokumenty na internete, nejaké články a čítať si nejaké rôzne fóra atď. Ja keď som bol na misii v Bosne, tak som bol ako pomocný prieskumník a takéto veci sme vôbec neriešili.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Roman Žlkovan, pyrotechnik:
“Rotmajster Roman Žlkovan.”
Miroslav Minár:
“Pyrotechnika, to je taká vaša záľuba v rámci tej vojenskej roboty, ktorú vykonávate od ktorého roku?”
Roman Žlkovan:
“Okolo 2010 som si robil vojskového pyrotechnika a robím ho vlastne teraz, každé 3 roky chodím na predlžovačky a robím to vlastne až doteraz.”
Miroslav Minár:
“Kedy ste vstúpili do armády vôbec a prečo?”
Roman Žlkovan:
"Vstúpil som do armády ešte na vojenskú strednú školu do Valašského Meziríčí, do Čiech, to bol okolo 91-92 rok a v ozbrojených silách, čo sa týka, slúžim od 96., kedy som nastúpil v 12. tankovej brigáde v Leviciach. S prestávkou tam slúžim doteraz. Chvíľu som bol ešte v Topoľčanoch a teraz vlastne slúžim doteraz v Leviciach. Valašské Meziříčí potom sa to tam zrušilo v rámci delenia republiky a toho stavu čo nastal, tak ma presunuli potom do Liptovského Mikuláša, kde som chvíľku zostal, ale hneď nás presunuli aj na Mokraď. Tam som vlastne pokračoval ďalšie 2 roky na odbor technik roty. V 96. som ho dokončil a hovorím, ako som nastúpil do Levíc."
Miroslav Minár:
“Z Levíc vás potom zaviala služba aj do zahraničia, na zahraničnú misiu?”
Roman Žlkovan:
“V Leviciach 2014 som nastúpil do Bosny a tam som bol do roku 2015. To bol taký ten rozmedzný rok, 9 mesiacov som tam bol.”
Miroslav Minár:
“Skúsme možno tak porovnať, ste už v podstate by som povedal že veterán, nielen teda vojnový, lebo však spĺňate samozrejme aj podmienky na priznanie titulu vojnový veterán, ste aj vojenský veterán. Skúsme možno teda len kratučko porovnať, ešte máme chvíľočku času pred samotným útokom vašich kolegov sem na pozície, porovnať tú vojenskú službu tých vojakov základnej služby. Teraz máte, v podstate spolupracujete a máte pod sebou aj vojakov profesionálnych, ktorí samozrejme majú možno že iný vzťah k tej službe?”
Roman Žlkovan:
“Ono je to ťažké. Ja poviem, možno sa to niekomu nebude ľúbiť, ale ja si myslím, že s tými záklaďákmi sa lepšie robilo, lebo oni boli viacej motivovaní pre tú službu, dostávali za odmenu, bola s nimi proste lepšia robota. Len teraz títo noví vojaci čo sú, česť výnimkám, je ich chvalabohu dosť, ale nájdu sa také prípady, ktorí strašne využívajú ten sociálny systém vojakov, čo sa týka PN-ky, SV-čka, vyhýbania sa vojenským výcvikom a to sa mi neľúbi a je čas to zmeniť nejako. Buď nejako finančne.”
Miroslav Minár:
“Ako vy tých svojich kolegov motivujete, alebo ako by ste ich vy motivovali k tomu, aby ten výcvik šľapal. Ja si myslím, že v tejto chvíli čo sme tu, tak ten výcvik naozaj beží dobre, ale aby sa takéto veci možno že neopakovali. Takže skúsme tak nejak zabŕdnuť do toho vášho najbližšieho okolia. Stretávate sa s takýmito prípadmi, poprípade ako motivovať tých chlapcov, ktorí idú na výcvik, alebo mali by sa zúčastniť výcviku, aby ho odviedli 100 %.”
Roman Žlkovan:
"Tak motivácia, to už je na každom vojakovi, proste to je jeho vôľa. Vybral si toto zamestnanie a vie vlastne čo ho čakalo. Nie že sa dozvie, že má ísť na cvičenie dajme tomu na 6 týždňov ako sme boli na Slovak Shield a zrazu sa začnú kopiť PN-ky, a všelijaké veci. Človek, ktorý nebol rok na PN-ke, lebo pred tým cvičením nebol na PN-ke, zrazu ochorie. Prídeme z cvičenia a záhadne ozdravie a proste neviem si to vysvetliť. Možno, že taká motivácia. vojakov najviac motivujú peniaze, motivujú ich výcviky na modernej technike, alebo na výzbroji, ale dôležité sú tie peniaze. Keď vojakovi šiahnete na peniaze, tak proste začne sa odvolávať, sťažovať a neviem čo možné. Stačilo by, že 30 % z nášho platu bude tvoriť osobný príplatok, ktorý bude fixný a bude stále naplnený. To znamená, že tie tabuľky finančné tam budú. Ten vojak keď ochorie, tak tých 30 % z platu mu zoberiem a dám to druhému vojakovi, ktorý na tú Lešť ide a musí robiť za neho tú robotu. A zrazu keď zistíte, že miesto 1300 euro na výplatu dostane o 30 % menej a bude to dostávať 2-3 mesiace, splácať pôžičky, úvery, tak zistí, že aha, treba asi chodiť do roboty. Kebyže takúto činnosť urobí u súkromníka, nikto sa s ním nebabre, proste povie dobre, dovidenia, majte sa."
Miroslav Minár:
“Takže áno, pyrotechnik ako záľuba?”
Roman Žlkovan:
"Pyrotechnik, na každej rote by mal byť jeden pyrotechnik, ktorý zabezpečí výcvik tejto jednotky, čo sa týka imitačky, čo sa týka práce s muníciou do kanónu BP-čkového, čo sa týka cvičnej munície do mínometov, tak preto sme vlastne vyškolení a máme takýto kurz 3-mesačný v Novákoch."
Miroslav Minár:
“Ale inak vaša funkcia je aká?”
Roman Žlkovan:
“Moja originál funkcia je veliteľ protitankového družstva, veliaci poddôstojník čaty palebnej podpory.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj na v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas po písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie sa ešte dozviete, že našich 9 parádnych Zuzán je už v Lotyšsku a takmer 1300-kilometrovú cestu po vlastných kolesách zvládli na jednotku. Ale predtým ešte poďme do bojového poľa levických vojakov. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Ja sa v tejto chvíli presúvam aj s vojakmi do jednej z miestností .. market mix.”
Peter Gašpar:
My sa nachádzame v budove, kde zabezpečujeme podpornú silu pre hlavný útok, takže my musíme pokryť okná, dvere a otvorené priestory, aby sme mali výhľad na tú budovu."
Miroslav Minár:
“Dobre. Hovorím s kým?”
Peter Gašpar, veliaci poddôstojník mechanizovanej čaty:
“Gašpar”
Miroslav Minár:
“Krstným?”
Peter Gašpar:
“Peter.”
Miroslav Minár:
“Tak naozaj tu v tejto budove sú miestnosti, ktoré veľmi reálne imitujú priestory, v ktorých by sa mohli ukryť ozbrojenci a svoje miesto tu s ľahkým guľometom zaujal aj kto?”
Leonard Andel, vojak:
“Vojak Leonard Andel.”
Miroslav Minár:
“Tento výcvik je intenzívny, 96-hodinový. Zažili ste tu mnohé výcviky, ktoré vyvrcholia aj tým útokom na budovu, v ktorej sú ozbrojenci. Zaujímavý je tento výcvik?”
Leonard Andel:
“Bol veľmi zaujímavý a veľmi dynamický. Hlavne čo ma najviac zaujalo, boli nočné patroly.”
Miroslav Minár:
“Prvýkrát na takejto akcii?”
Leonard Andel:
“Nie. Toto už je môj tretí výcvik.”
Miroslav Minár:
“V ktorom roku ste vstúpili do armády?”
Leonard Andel:
“Nastúpil som v januári 2020.”
Miroslav Minár:
“Ste v podstate ešte mladý vojak, dá sa povedať.”
Leonard Andel:
“Áno ešte mladý.”
Miroslav Minár:
“Aký bol ten dôvod, že ste sa rozhodli pre službu profesionálneho vojaka?”
Leonard Andel:
“Tak chodil som hlavne kvôli tomu, že aj športujem a bol som fyzicky zdaný a chcel som nejakú prácu, ktorá tom aj zodpovedá a chcel som niečo také. A hlavne odmalička som chcel byť vojak, najmä kvôli tomu.”
Miroslav Minár:
“Šport aký robíte?”
Leonard Andel:
“Behávam dlhé trate, 10 kilometrov a polmaratón.”
Miroslav Minár:
“Aj s nejakými výsledkami dobrými? Reprezentácia mechanizovaného práporu?”
Leonard Andel:
“No na útvare som bol stále prvý zatiaľ čo boli. Päťka napríklad, tam som bol prvý a na … tiež.”
Miroslav Minár:
“Nejaké nové predsavzatia pred sebou, čo by ste chceli dosiahnuť na tej vojne?”
Leonard Andel:
“Chcel by som sa posúvať každým rokom a hlavne nech mám zdravie a dotiahnem to niekam.”
Miroslav Minár:
“Rodák ste odkiaľ?”
Leonard Andel:
“Pochádzam z východného Slovenska, z Košíc.”
Miroslav Minár:
“Takže sem do Levíc vás služba zaviala. Neľutujete, že ste museli tak ďaleko od domova?”
Leonard Andel:
“Neľutuje, popravde už som si zvykol v Leviciach, už tam aj žijem priateľkou, takže už som sa tam ako keby zasídlil.”
Miroslav Minár:
“Tak nech sa darí v tej vojenčine.”
Leonard Andel:
“Ďakujem pekne.”
Miroslav Minár:
“Nuž, všetko je pripravené, útok na pozíciu ozbrojencov sa môže začať. Takže sme sa dostali do jednej z fáz, kedy asi sa bude diať niečo dramatické, lebo som dostal pokyn, chalani ma z tých miestností vyhnali, lebo že bude podporná paľba.”
Vojak:
“Áno, v podstate z toho objektu, kde ste sa nachádzali, slúži ako SB Position. Z tejto pozície vlastne podporná skupina bude viesť podpornú paľbu do objektu a tým bude kryť postup údernej skupiny pri priblížení k objektu.”
(ukážka z cvičenia)
Miroslav Minár:
“Imitácia zafungovala, s dymom, vidím že sa približuje už tá skupina, ktorá dostala pokyn. Dobre postupujú?”
Vojak:
“Zatiaľ postupujú dobre. Sú krytí dymom, imitačným … a začínajú vnikať do objektu.”
Miroslav Minár:
“A keďže počujem paľbu aj z druhej budovy, zdá sa že teda tá úderná skupina, ktorá má za úlohu vniknúť do tejto budovy a spacifikovať už spomínaných ozbrojencov, úlohu zvládla. Prebieha tam intenzívny boj a myslím si, že v tejto chvíli môžeme povedať, že 96-hodinový intenzívny výcvik vojakov z levického mechanizovaného práporu prebiehal tu v centre výcviku úspešne a všetky úlohy vojaci splnili.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Od veliteľa jednotky, nadporučíka Filipa Mahúta sme sa neskôr dozvedeli, že najlepším vojakom počas 96-hodinového výcviku v Lešti patrili veliaci poddôstojník nadrotmajster Martin Moravský, veliteľ čaty poručík Lukáš Homičko, veliteľ protitankového družstva, veliaci poddôstojník čaty palebnej podpory rotmajster Roman Žlkovan, či veliaci poddôstojníci mechanizovaných čiat, rotmajstri Peter Gašpar a Miroslav Škadra. Blahoželáme a veríme, že aj v týchto dňoch, kedy sú ich vojaci opäť nasadení do boja proti šíreniu nákazy Covid-19, oni ako mladí vojenskí lídri pôjdu príkladom a spolu bez problémov zvládnu aj ďalšiu výzvu. Držíme vám palce.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“9 šarmantných Zuzán putovalo počas uplynulých dní takpovediac po svojich z rodných Michaloviec až do ďalekého Lotyšska. Pravda, nie sú to šarmantné východniarky, ale novučičké 155-milimetrové samohybné kanónové húfnice Zuzana 2. Ich cieľom je misia v tzv. predsunutej prítomnosti NATO vo výcvikovej základni pri mestečku Adaži.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Slovensko je zapojené do Predsunutej prítomnosti NATO v tejto časti sveta už niekoľko rokov. Je to na žiadosť našich partnerov, ktorí sa obávajú možnej vojenskej agresie Ruska potom, ako jeho jednotky anektovali Krym. Presun ďalšej rotácie vojakov zo samohybného delostreleckého oddielu z Michaloviec sa zrealizoval netradične a premiérovo. Prvýkrát totiž vojaci so svojimi kompletmi, ktoré si od slovenského výrobcu prevzali iba v auguste, absolvovali presun do Lotyšska po vlastnej osi. Keďže do zostavy jednotky sa dostal aj náš kolega, šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko, dozvedeli sme sa, že toto rozhodnutie pozitívne hodnotil aj veliteľ pozemných síl, generálmajor Ivan Pach.”
Ivan Pach, veliteľ Pozemných síl OS SR:
“Je to krátky čas, musíme zvládnuť ich implementáciu do výcviku, do používania, ale aj EFP, resp. nasadenie v priestore je asi najideálnejšia príležitosť, aby vlastne sa ten proces urýchlil a zvládol. Je jednoduchšie ich mať tam, kde budú denne cvičiť, než povedzme v kasárňach, aby tam stáli.”
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
“Čo očakávate od jednotky, ktorá je vyslaná?”
Ivan Pach:
“Tak jednak profesionálny prístup a zvládnutie úlohy. Táto úloha je vlastne samostatná úloha, to znamená presun do priestoru, vrátane výcviku spolu s Poliakmi a Američanmi a následne potom prevzatie plnenia úlohy EFP a splnenie úloh v EFP.”
Miroslav Minár:
“V slovenskej jednotke Predsunutej prítomnosti NATO v Lotyšsku bude najbližších 6 mesiacov veliť major Peter Jankay.”
Peter Jankay, veliteľ slovenskej jednotky Predsunutej prítomnosti NATO v Lotyšsku:
“Pracujem v Michalovciach, delostrelecký oddiel, ako náčelník štábu a v armáde som už 22. rok. Celkovo nás bude v operácii nasadených 135 profesionálnych vojakov, z toho 8 žien.”
Pavol Vitko:
“Čo je predovšetkým úlohou vašej jednotky?”
Peter Jankay:
“Docvičiť, resp. byť plnohodnotným partnerom Aliancie, spojeneckých vojsk NATO a zabezpečiť vycvičenosť, byť quasi garantom článku 5 Severoatlantickej aliancie v prípade napadnutia členského štátu NATO, samozrejme poskytnúť a byť pripravený ubrániť územie Severoatlantickej aliancie.”
Pavol Vitko:
“Slovenskí vojaci prvý raz po dlhšom čase odchádzali do misie s úplne novou technikou. Mohli by ste ju predstaviť?”
Peter Jankay:
“Preškolili sme časť oddielu na nový typ techniky, je to 155-milimetrová samohybná kanónová húfnica Zuzana 2. Je to vlastne mladšia sestra predchodkyne Zuzany vzor 2000. Je s kalibrom 155 mm, samozrejme štandard NATO. Beriem ju ako zábeh, resp. ideme všetko vyskúšať, čo sa na nej dá.”
Miroslav Minár:
“Na novú výzvu pôsobiť v zahraničí sa teší aj desiatnik Maroš Čokina.”
Maroš Čokina, účastník misie v Lotyšsku:
“Do operácie Predsunutá prítomnosť odchádzam na funkcii časovač, obsluha dela. Je to moja prvá misia. Slúžil som na viacerých funkciách na útvare, aj mimo. Slúžil som v Trebišove aj na funkcii ako pisár vodič.”
Pavol Vitko:
“Čo ste vyštudovali a prečo ste sa rozhodli pre armádu?”
Maroš Čokina:
“Vyštudoval som strednú odbornú školu ako kuchár čašník, pracoval som v civile ako kuchár v zahraničí a po príhode na Slovensko som sa vlastne rozhodol, že bude to dobrá voľba z každej strany. Aj z tej, že ma to bude baviť, aj vlastne z finančnej stránky. Zvážil som si všetky možnosti a vlastne vyšlo mi to ako najlepšia voľba?”
Pavol Vitko:
“Vidím na vašom prste čerstvú obrúčku, ešte sa leskne. Ste ženatý.”
Maroš Čokina:
“Ženatý som 3mesiace, takže je to úplne čerstvé.”
Pavol Vitko:
“Aká bola rozlúčka?”
Maroš Čokina:
“Rozlúčka bola smutná, ale tak snažil som sa to dávať na úsmev aj jak som doma vravel aj manželke aj rodine, lúčime sa s úsmevom, budeme sa vítať s úsmevom.”
Miroslav Minár:
“Deväť šarmantných Zuzán dopĺňa v Lotyšsku aj ďalších 8 nemenej šarmantných vojačiek. Jednou z nich je slobodníčka Viktória Repovská.”
Viktória Repovská, účastníčka misie v Lotyšsku:
“Do Lotyšska odchádzam ako vodič rekognoskačného družstva. Šoférujem Land Rover. Tak odkedy som vstúpila do armády, tak si môžem povedať, že sa mi tie vodičské schopnosti zlepšili, určite, lebo som predtým mala aj UAZ, čo je starší typ takého džípu viac-menej, takže si môžem povedať že áno, že je to aj ten môj koníček.”
Pavol Vitko:
“Ako dlho ste v armáde?”
Viktória Repovská:
“Tretí rok.”
Pavol Vitko:
!Toto je vaša prvá misia?"
Viktória Repovská:
“Áno.”
Pavol Vitko:
“Čo okrem armády vás zaujíma, aké sú vaše koníčky, hobby?”
Viktória Repovská:
“Chodiť do fitka, alebo s kamarátmi niekde, čítanie kníh, filmy.”
Pavol Vitko:
“Čo ste vyštudovali a prečo ste sa rozhodli pre armádu?”
Viktória Repovská:
“Vyštudovala som Obchodnú akadémiu v Trebišove a pre armádu som sa rozhodla asi preto, lebo je tam vždy niečo nové čo sa naučím a proste nebaví ma práca niekde v kancelárii, alebo tak.”
Pavol Vitko:
“Aké očakávate že budú vaše Vianoce?”
Viktória Repovská:
“Tak naše vojenské Vianoce budeme určite tráviť spolu s kolegami, skladali sme sa na kapustnicu a strávime príjemný večer.”
Miroslav Minár:
Nuž, a my o tom vôbec nepochybujeme. Michalovčania, veríme, že tak dobre ako ste zvládli ďaleký presun a streľby, ktoré ste počas tejto púte úspešne absolvovali ešte v Poľsku, že rovnako úspešní budete aj v Lotyšsku. Držte sa."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
