- Dátum: 04.09.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.54 MB
Plná poľná
[04.09.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Nasledujúcich 30 minút je na Rádiu Regina vyčlenených pre zaujímavé informácie spred i spoza kasárenského plota. Nazbierali ich Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Vynovená vyhliadková veža na duklianskom bojisku čaká aj na vás.
* Pozemné sily majú nového veliteľa. Je to opäť tankista.
* Špecialisti z armády, Policajného zboru a záchranári opäť šantili na hladine Liptovskej Mary.
* Poďte s vojakmi na Kriváň. Tradičný výstup bude už túto sobotu.
* Takmer 300 záklaďákov sa blíži do cieľa. Onedlho sa stanú profesionálnymi vojakmi. Veríme, že dobrými. Videli sme to na streľbách v Sučanoch.
* Osobnosťou rezortu je rotmajster Miroslav Kunžák, inštruktor výcviku z Martina.
* Pochvala poputuje pod Martinské hole. Tamojší opravári prispeli k úspešnej certifikácii mechanizovanej práporovej skupiny."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Dominantou na duklianskom bojisku je vyhliadková veža. Za niekoľko desaťročí poskytla návštevníkom úchvatný pohľad na miesta, ktorými od 6. októbra 1944 kráčala sloboda. Pravda zub času spôsobil, že bola potrebná rozsiahla rekonštrukcia. Tá sa podarila a teší sa tomu aj riaditeľ Vojenského historického ústavu ministerstva obrany, plukovník Miloslav Čaplovič."
Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu ministerstva obrany:
“Tak samozrejme my sme radi a mal som možnosť minulý týždeň vidieť tú veľkú návštevnosť vyhliadkovej veže. Denne tam máme 300-400 návštevníkov, čo nás veľmi teší, aj keď je to nával teda, musia si niekedy aj počkať, lebo sú určité opatrenia, ktoré tu musíme dodržiavať, ale myslím, že sa nám počas toho Covidu podarilo opraviť strechu na vyhliadkovej veži nad lietadlom, ktoré tam máme …, takisto sme menili v prízemí všetky okná a dvere a to najpodstatnejšie je výťah. Bola to dlhá cesta a sme radi, že sme to úspešne skolaudovali a dnes tí návštevníci môžu sami výťah privolať a môžu v novom výťahu sa odviezť hore a máme ďalšiu víziu do budúcnosti a budeme takto pokračovať aj na budúci rok, aj v ďalšom roku budeme pokračovať v ďalších etapách rekonštrukcie vyhliadkovej veže, aby sme ju ešte viac zmodernizovali a aby sme tam dali aj taký multimediálny efekt. Chceme tam urobiť dobytie priesmyku, aby sme si pripomenuli 6. október 1944 a potom takisto vojenské dejiny Slovenska.”
Miroslav Minár:
“Je tu príležitosť poďakovať sa nielen tým ľuďom, ktorí pracovali na rekonštrukcii vyhliadkovej veže, ale aj mnohým vojakom, ktorí sa stále, stále podieľajú na úprave okolia pamätníkov, ktoré sú vybudované na duklianskom bojisku a starajú sa aj o exponáty.”
Miloslav Čaplovič:
“Áno, my sme radi, že už niekoľko rokov prebiehať technická pomoc ozbrojených síl, či je to samozrejme na Dukle, vo Svidníku alebo v Piešťanoch a som veľmi rád, že takto útvary východného Slovenska, alebo útvary zo stredného a západného Slovenska nám pomáhajú revitalizovať vojenskú techniku, ktorú môžeme potom sprítomniť návštevníkom a tento rok, myslím že už je to 8 kusov techniky, ktoré sa nám spolu v spolupráci s ozbrojenými silami podarilo dať do pucu, ako sa hovorí a budeme takto pokračovať ďalej.”
Miroslav Minár:
“Jeseň na Dukle je čarovná a ak sem zavítate s cieľom uctiť si statočných bojovníkov Karpatsko-duklianskej operácie, príďte aj na vyhliadkovú vežu. Radi vás tu privítame.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Tankista vystriedal tankistu. Po odchode generálmajora Jindřicha Jocha z postu veliteľa pozemných sil sa novým veliteľom tejto významnej bojovej zložky slovenských ozbrojených síl stal brigádny generál Ivan Pach. V Trenčíne ho generálneho štábu, generál Daniel Zmeko. Kto je brigádny generál Ivan Pach? Po štúdiu vo Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici a Vysokej vojenskej školy pozemného vojska vo Vyškove, smer tankový, sa profesionálna dráha generála Pacha začala písať 1. januára 1984, kedy bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania. v prítomnosti veliteľského zboru pozemných sil uviedol do funkcie náčelník Jeho bohatá vojenská kariéra bola predovšetkým spätá so štyrmi posádkami. A to najskôr v českých Podbořanoch a potom nasledoval Prešov, Trenčín a Bratislava. Brigádny generál Pach počas svojej kariéry vykonával viaceré veliteľské a riadiace funkcie, prevažne späté s tankovým vojskom, generálnym štábom, pozemnými silami a zahraničím. Absolvoval aj medzinárodné zahraničné kurzy a veliteľské funkcie, ako napríklad orientačný kurz štábnych dôstojníkov v Holandsku, špeciálnu jazykovú prípravu a interné štúdium americkom Kansase. Naposledy pôsobil na pozícii zástupcu náčelníka štábu veliteľstva spoločných síl NATO a v holandskom Brunssume. Držíme palce, generál.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Pestrú paletu činností a preverenie si svojich spôsobilostí si uplynulý týždeň precvičili vojaci veliteľstva síl pre špeciálne operácie spolu s príslušníkmi pohotovostných policajných zborov zo Žiliny a Trnavy. Nechýbali ani záchranári z Hasičského a záchranného zboru a prvýkrát aj hostia spoza rieky Moravy, príslušníci Zásahovej jednotky Moravsko-sliezskeho kraja. Do deja spoločného výcviku nás pozývajú špeciáli, mená ktorých z pochopiteľných dôvodov na uvádzame.”
Účastník výcviku:
“Dnešný výcvik pozostáva z dvoch fáz. V prvej fáze budú vykonávané zoskoky z vrtuľníka z výške 300 metrov, doskoková plocha bude vodná hladina. Všetko bude prebiehať v súčinnosti s Policajným zborom. V druhej fáze budú vykonávané alternatívne spôsoby zasadenie, to znamená zlaňovanie na hrubom lane, extrakcia z vodnej hladiny a potom zoskoky do vody z prízemného letu vrtuľníka. Doterajšiu súčinnosť s Policajným zborom hodnotím pozitívne. Napríklad, naposledy sme vykonávali streľby z vrtuľníka na pozemné ciele. Toto zamestnanie hodnotím kladne. Primárne tohto výcviku sa zúčastňuje obojživelná skupina, ktorá je predurčená na infiltráciu a exfiltráciu z vodnej hladiny. Tomuto výcviku predchádzajú mnohé hodiny tréningu. Takisto ako musíme zvládať vojensko-praktické plávanie a musíme zvládať manévrovanie na člne Zodiac FC470. Dnešný výcvik je vyvrcholením predchádzajúceho výcvikového obdobia. Budeme cvičiť so zbraňami taktiež, ako aj bez zbraní a je to skvelá príležitosť ako sa zladiť s Policajným zborom naše taktické postupy. Taktiež ďalším cieľom je porovnanie taktických postupov a zosúladiť ich, aby v prípade krízovej situácie sme mohli bez problémov spolupracovať.”
Účastník výcviku:
“Jednotlivé cvičenia budú zamerané na precvičenie a skoordinovanie rôznych techník pri záchranárskych činnostiach, kde bude v spolupráci s vrtuľníkom a Hasičským záchranným zborom vykonávaná činnosť z vrtuľníku, to znamená technika FastRope, hrubé lano z paluby vrtuľníka na čln, ďalej to budú zoskoky do vody z prízemného letu, maximálna výška 7 metrov, kde príslušníci musia opustiť palubu vrtuľníku za simuláciu topiaceho, kde následne z hladiny vodného diela budú zachraňovať zranených alebo topiacich. Táto činnosť na hladine vody sa vykonáva minimálne raz do roka, aby príslušníci si precvičili jednotlivé záchranárske činnosti, rôzne techniky práce s vrtuľníkom, hrubé lano. Ďalšie je to vyzdvihovanie zranených osôb na palubu vrtuľníka za pomoci lanového rebríka, alebo je to vyzdvihnutie skupiny ľudí pomocou podvesového lana. Pohotovostný policajný útvar Žilina má dlhodobú spoluprácu s 5. plukom špeciálneho určenia. Jedna z činností, ktorá je medzi týmito útvarmi, je aj činnosť záchranárskeho typu, ktorá prebieha dneska na tejto vodnej hladine. Doobeda bola vykonávaná činnosť zlaňovanie techniky taktického smeru, zameraná na opustenie vrtuľníka, čiže technikou FastRope. Tieto činnosti sa vykonávajú či za denných alebo nočných podmienok. Tento rok plánujeme medzi útvarmi 5. plukom a pohotovostným policajným útvarom vykonať ešte minimálne dve spoločné cvičenia, zamerané na sťažené podmienky, to znamená streľba z vrtuľníku v noci, takisto aj zlaňovanie v nočných podmienkach. Takisto si príslušníci vyskúšajú sťažené podmienky. Spolupráca je zmluvne podchytená aj v iných oblastiach výcviku, to znamená aj vo výsadkovej príprave, v streleckej činnosti a ďalej je to aj vykonávanie rôznych činností špecialistov, ako potápačov, ostreľovačov.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu si môžete vypočuť vždy v piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť na webovej stránke ministerstva obrny a tiež v Archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. Ďalšia časť dnešnej relácie bude patriť najmä desiatkam mladých mužov a dievčat, ktorí sa chcú stať profesionálnymi vojakmi. Zatiaľ sú iba čakateľmi, avšak svoje zamestnanie chcú vykonávať naozaj profesionálne, o čom sme sa precvičili na strelnici v Sučanoch. Tu sme objavili aj dnešnú osobnosť rezortu, rotmajstra Miroslav Klužáka. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“O tom, že Plná poľná je aj vaša relácia, prezradia dva príspevky, ktoré teraz zaraďujeme do nášho armádneho magazínu. Prvý je od rotmajstra Rolanda Hulana, logistu z Topoľčian. Jednou z hlavných výcvikových úloh ozbrojených síl je certifikačné cvičenie 13. mechanizovanej práporovej skupiny, ktorej súčasťou je aj čata opráv pod velením poručíka Jozefa Baču z opravárenského práporu v Martine. Ako cvičiaci element je zodpovedný za vykonávanie bežných neplánovaných opráv pozemnej výzbroje a techniky v poľných podmienkach. Od začiatku cvičenia čata vykonala celkom 60 bežných opráv a 6 výjazdov uvoľňovacieho družstva. Jedno z výziev, ktorú čata zvládla na vysokej úrovni, bola výmena poškodeného motora BVP2. Keďže sa jedná o výmenu hlavných skupín a podskupín, spĺňa rozsah a charakter strednej opravy, ktoré sa bežne v poľných podmienkach nevykonávajú. Danú opravu v poľných podmienkach však zvládla čata u opráv za dva výcvikové dni, čo možno považovať až za nadštandardný výkon, hodný uznania. Družstvo opráv pásovej techniky v zložení skúsených profesionálnych vojakov, čatára Rastislava Džobáka, čatára Jána Bella, desiatnika Stanislava Uličného a slobodníka Jána Janáka opäť potvrdilo vysokú mieru odbornosti a profesionality. Ďakujeme a naša pochvala preto putuje do Martina.
Rovnako tak aj druhá pánovi Milanovi Kožuchovi, ktorý nám napísal, že v Martine sa v rámci 76. výročia Slovenského národného povstania stala podivná vec. Uskutočnil sa tu totiž 17. ročník majstrovstiev Slovenska podujatia s názvom Strieľa celá rodina, v rámci ktorých sa najlepšou strelkyňou stalo dievča nad 75 rokov, Anna Babiková. Nastrieľala neuveriteľných 47 bodov z 50 možných. Blahoželáme jej, aj ďalším 58 strelcom, ktorí sa zapojili do súťaže.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Zväz vojakov vás pozýva na jubilejný 25. ročník medzinárodného vojenského výstupu na Kriváň, ktorý sa uskutoční 5, septembra, teda zajtra, vo Vysokých Tatrách. Výstup sa každoročne organizuje na počesť Slovenského národného povstania a Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Pred samotným výstupom sa o 8. hodine ráno uskutoční pietny akt kladenia vencov s vojenskými poctami pri pamätníku SNP vedľa Štrbského plesa.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Zatiaľ sú síce iba kadetmi a čakateľmi, ale svoju prípravu na budúce povolanie profesionálneho vojaka berú nesmierne vážne. V súčasnosti sa zaúča vojenskému remeslu 284 vojakov, 152 je kadetov Akadémie ozbrojených síl, to sú budúci dôstojníci a 132 čakateľov, medzi ktorými je 53 žien. Presuňme sa teraz na pechotnú strelnicu do Sučian, kde sme boli svedkami úsilia a odhodlania mladých ľudí pripraviť sa na službu vlasti čo najlepšie.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Výcvik v Sučanoch mal pevne v rukách veliteľ roty základného vojenského výcviku, kapitán František Kantár.”
František Kantár, veliteľ roty základného vojenského výcviku:
“Vždycky si myslím, že kadeti, ktorí sú budúci dôstojníci, už majú premyslené, zrovnané v hlavách, že proste tú kariéru vojaka si zvolili na niekoľko, možno desaťročí dopredu. Mali sme tu vojačku, ktorá prišla neskôr do kurzu, ako náhradníčka za kadeta ktorý odišiel. A hneď ma druhý deň aj si to rozmyslela, lebo zistila, že proste armáda, alebo ozbrojené sily sú neni pre ňu, že t u je nejaký denný režim, že sú tu nejaké ”obmedzenia slobody" a musíme sa riadiť nejakým denným poriadkom a vojenskými predpismi, takže vydržala vo výcviku 16 hodín. Takže to je dlhodobo rekord, ktorý sa ťažko prekoná niekedy v budúcnosti, takže vojačka si môže do životopisu v ďalšom zamestnaní napísať, teda dneska už bývalá vojačka, že absolvovala som výcvik 16 hodín na základnom vojenskom výcviku v Martine. No a ďalší vojak, takisto kadet Akadémie ozbrojených síl, prišiel ku mne do kancelárie na denné hlásenie k veliteľovi, teda ku mne a povedal, že z osobných dôvodov končí, že on sa v tomto naozaj nenašiel, že skúsi nejakú inú vysokú školu. Tak sme mu vyhoveli, odišiel, odovzdal veci čo mal, spísal papiere čo mal na personálnom, no a o týždeň sa vrátil s odôvodnením, že doma mu to rodičia vysvetlili, že predsa len tým vojakom bude, takže máme ho späť vo výcviku."
Miroslav Minár:
“A to je dobre, pretože týchto 284 čakateľov a kadetov ozbrojených síl pokračuje. Čo od toho 3. augusta, čiže za ten mesiac, doposiaľ stihli sa naučiť a v čom sú už dobrí?”
František Kantár:
“Samozrejme, tí vojaci k nám chodia častokrát veľmi nechcem povedať neinformovaní, ale mnohých to prekvapí ten základný výcvik. Predsa len je taký dosť výrazný zásah do ich životov, je to predsa len také špecifické zamestnanie pre všetkým, no prešli teoretickou prípravou, absolvovali rôzne zamestnania, či už strelnej výchovy, topografie, RCHDO, prešli všetkými týmito teoretickými zamestnaniami, minulý týždeň absolvovali prvé testovanie, ktoré všetci zvládli a pokračujú vo výcviku praktickým výcvikom, ktorý začal v pondelok 31. augusta, čo znamená strelecká príprava a taktická príprava.”
Miroslav Minár:
“Čo vám tie testy ukázali?”
František Kantár:
“Ja by som povedal, že až 90 % k tomu pristúpilo zodpovedne. Boli vnímaví na prednáškach. Tých zvyšných 10 % sa ukázalo takých, že si mysleli, že ten výcvik proste prejdú len tak, že jednoducho každý skončí základný výcvik, že to neni nič ťažké. To testovanie nespravili, no tak sme im umožnili, tak ako nám náš predpis umožňuje, im dať opakované skúšky, trošku sme ich vystrašili, povenovali sa im a teda absolvovali to úspešne aj oni.”
Miroslav Minár:
“Nachádzame sa na strelnici v Sučanoch, ich tu čaká prežitie.”
František Kantár:
“Prežitie, to je bonbónik vždycky pre všetkých vojakov a výzva aj pre našich inštruktorov. Tento výcvik prvýkrát budeme vykonávať prežitie 72 hodín, to znamená dve noci strávia v poli, teda budú prežívať našim medveďom sučianskym tuná.”
Miroslav Minár:
“Čo ich tam čaká?”
František Kantár:
“Útok, obrana, budovanie prístreškov, príprava jedla v poli, zakladanie ohňa. Ako samotný názov hovorí, aby prežili.”
Miroslav Minár:
“Aj incidenty budú?”
František Kantár:
“Samozrejme, že budú aj incidenty. Máme pripravenú imitačnú muníciu, cvičnú muníciu, budú určite nejaké prepady, budú mať, určite im vytvoríme nejaký diskomfort, aby si skutočne zažili nejaké to vojenstvo.”
Miroslav Minár:
“Dobre. Poďme sa teda pozrieť v tejto chvíli na to, ako sa chlapcom a dievčatám darí pri samotnej streľbe.”
František Kantár:
“Takže nachádzame sa na palebnej čiare na bariérovej strelnici v Sučanoch, kde momentálne 6. čata vykonáva cvičenia strelieb téma 42, čo je streľba na 100 metrov na terč s kruhmi. Každý vojak dostane 5 nástrelných nábojov a potom 10 nábojov, ktoré sú už hodnotené.”
Miroslav Minár:
“Toto všetko prebieha pod dohľadom skúsených inštruktorov.”
František Kantár:
“Vždy čo najviac inštruktorov zamestnáme na strelnici, alebo na taktickej príprave, aby sa jeden inštruktor venoval čo najmenšiemu počtu vojakov a teda mal naňho viacej času, aby ho to viacej naučil, viacej to s ním opakoval, viacej ho kontroloval a celkovo viacej pripravil na budúce zamestnanie.”
Miroslav Minár:
“No, toto boli nástrelné, ja sa idem pozrieť k terčom.”
Radomír Radačovský, inštruktor:
“To je vlastne 8, 17, 23, 29. Piata nám ušla.”
Miroslav Minár:
“Kto toto hodnotí?”
Radomír Radačovský:
“Nadrotmajster Radačovský Radomír.”
Miroslav Minár:
“A strelcom je kto,”
Dávid Ľupčo, vojak čakateľ:
“Čakateľ vojak Dávid Ľupčo.”
Miroslav Minár:
“Spokojnosť:”
Dávid Ľupčo:
“Celkom aj hej.”
Miroslav Minár:
“Čo hovorí inštruktor?”
Radomír Radačovský:
“Je to na prvú streľbu primerané, ale verím, že sa to ešte zlepší tou ďalšou streľbou.”
Miroslav Minár:
“Dobre, nebudeme vyrušovať, držíme palce.”
Dávid Ľupčo:
“Ďakujem.”
Miroslav Minár:
“S nástrahami základného vojenského výcviku statočne bojuje aj 53 dievčat. Zoznámte sa teraz s dvomi z nich:”
Zuzana Poláková, čakateľka vojačka:
“Čakateľka vojačka Zuzana Poláková.”
Lucia Polčáková, čakateľka vojačka:
“Čakateľka vojačka Lucia Polčáková.”
Miroslav Minár:
“Vy ste odkiaľ rodáčky?”
Zuzana Poláková:
“Z Liptova, Ružomberok.”
Lucia Polčáková:
“Orava, Novoť.”
Miroslav Minár:
“Čo vás motivovalo k tomu, že ste si odeli vojenskú uniformu, teraz teda maskáče.”
Zuzana Poláková:
“Ja budem ako zdravotník, takže určite preto, lebo si myslím, že naši vojaci robia veľmi veľa pre našu zem a si myslím, že tým určite veľa prispejem ako zdravotník:”
Miroslav Minár:
“Prečo práve zdravotníčka:”
Zuzana Poláková:
“Pretože som aj som vyštudoval zdravotníctvo, ošetrovateľstvo v Ružomberku v podstate na sv. Alžbete potom a tak si myslím, že je to veľmi pekné povolanie a veľmi pre ľudí je to určite.”
Lucia Polčáková:
“Ja, ja som už od mala chcela. Ja som rozmýšľala buď vojaci, alebo policajti, mne sa vždycky páčila uniforma a tým že mám aj známych vojakov, tak z rozprávania ma to strašne lákalo. Chcela som to proste vyskúšať. Len ľutujem, že som nešla skôr.”
Miroslav Minár:
“To rozprávanie a realita neodlišuje sa to moc?”
Lucia Polčáková:
“Ono záleží podľa mňa aj podľa toho, kde je človek zaradený, na akú funkciu. Takže to sa nedá porovnávať. Budem ženista. Fakt, že ja som spokojná.”
Miroslav Minár:
“Čo očakávate od tejto pozície u ženistov?”
Lucia Polčáková:
“Čo očakávam? Tak ja by som sa chcela určite niekde kariérne posúvať. Určite by som sa chcela vzdelávať, keď bude nejaká možnosť nejakých kurzov, tak určite nechcem stáť na jednom mieste, ale posúvať sa dopredu.”
Miroslav Minár:
“Čo na vaše rozhodnutie povedala tá najbližšia rodina, poprípade priatelia?”
Lucia Polčáková:
“Oni boli s tým úplne v pohode, lebo ja som o tom rozprávala už dávnejšie, takže oni čakali, že buď vojaci, alebo policajti, takže ich to neprekvapilo vôbec.”
Zuzana Poláková:
“Naši boli tiež určite radi, že vojsko. Ja si myslím, že sú aj budú vždycky na nás hrdí.”
Miroslav Minár:
“Čo by ste chceli odkázať vašim vrstovníčkam, priateľkám, priateľom, ktorí možno že uvažujú o tom, že by to tiež skúsili. Ešte tých skúseností nemáte veľa, ale už za ten mesiac, ktorý ste tu v Martine, predsa už niečo sa na vás nalepilo, prečo by to mali skúsiť aj oni?”
Lucia Polčáková:
“Podľa mňa, keď má človek takú myšlienku v sebe, že to chce skúsiť, tak to netreba odkladať, ale treba to spraviť hneď. Lebo ja som sa s tou myšlienkou pohrávala dlhšie a ono sa hovorí, taká tá komfortná zóna, predtým som mala prácu a nechcelo sa mi z tej komfortnej zóny vyjsť. Ale teraz ľutujem, že som to neurobila skôr.”
Zuzana Poláková:
“Ja si takisto myslím, že keď to človek nevyskúša, tak to nemôže vedieť a tí, ktorí by chceli ísť do toho, tak nech určite idú, pretože si myslím, že každý kto sa nastaví, tak sa to zvládnuť dá. Samozrejme, že za určitých podmienok, ale ja takisto neľutujem.”
Miroslav Minár:
“Tak, nech sa vám darí.”
Zuzana Poláková:
Lucia Polčáková:
“Ďakujeme pekne.”
“Ďakujeme aj vám.”
Miroslav Minár:
“No a teraz poďme ešte raz na palebnú čiaru v Sučanoch.”
Radomír Radačovský:
"Ostatní všetci budú mieriť na stred spodného okraja, rozumieme? Polohová činnosť metodika je tá istá, ako pri prvom cvičení, nič sa nezmenilo. Na cvičenie nemáte vyhradený čas, máte čas, dajte si načas vojaci. Radšej s rozvahou, s kľudom, neponáhľajte sa. Rozumieme? Určím palebné postavenia aj pre vás vzadu. Desať, deväť, osem, sedem, šesť, päť, štyri, tri, dva, jedna. Zmena, chrániče sluchu upraviť, zmena, náboj.
Miroslav Minár:
“Takže teraz v tejto chvíli už idú naostro, desať rám a veríme, že tak ako tie nástrelné boli vcelku úspešne zvládnuté, tak zvládnu aj túto časť výcviku. Dávid, pri tých nástrelných to bolo tak, tak, ale inštruktor povedal, že dobre. Ako dopadli tie ostré, z tých 10 rán koľko bodov?”
Dávid Ľupčo:
“Lepšie, 62, ale mohlo byť aj lepšie.”
Miroslav Minár:
“Už si zistil, kde si urobil chyby?”
Dávid Ľupčo:
“Trošku áno, viem. Lepšiu polohu zamieriť a dýchanie.”
Miroslav Minár:
"No ale takmer o 20 bodov viac získal.
Marek Lukáček, účastník výcviku
“Marek Lukáček.”
Miroslav Minár:
“Inštruktor ťa pochválil. 80 bodov, spokojnosť?”
Marek Lukáček:
“Ale hej, dalo sa aj lepšie, ale tak som spokojný.”
Miroslav Minár:
“Najčastejšie kde to padalo.”
Marek Lukáček:
“Najčastejšie do deviny asi.”
Miroslav Minár:
“A desina nebola?”
Marek Lukáček:
“Desina nebola ani jedna.”
Miroslav Minár:
“Takže výzva určite.”
Marek Lukáček:
“Bude, no.”
Miroslav Minár:
“No poďme chalani ešte na takúto vec. Čo vás motivovalo k tomu, že ste sa dali na vojenčinu?”
Dávid Ľupčo:
“Odmalička som chcel byť vojakom.”
Marek Lukáček:
“Mňa nebavila taká obyčajná práca niekde vo fabrike, alebo takto, tak som si podal žiadosť, aj ma lákalo čo mi hovorili kamaráti, to prostredie, že tam viacej športujú než v obyčajnej práci a tak asi kvôli tomu.”
Miroslav Minár:
“To rozprávanie kamarátov sa odlišuje od tej reality, ktorú zažívate tu už mesiac?”
Dávid Ľupčo:
“Ani nie. Disciplína je tu, máme harmonogram, režim nastavená, musíme sa riadiť podľa neho.”
Miroslav Minár:
“Aj upratovanie, mať v skrinke poriadok?”
Dávid Ľupčo:
“Áno, presne tak.”
Miroslav Minár:
“Doma sa asi potešia.”
Dávid Ľupčo:
“Hej, mama sa poteší určite.”
Miroslav Minár:
“Čo si predstavujete od toho, že teda budete slúžiť?”
Dávid Ľupčo:
“Posúvať sa hore hodnosťou. Zvyšovať svoje limity, ciele, napredovať.”
Miroslav Lukáček:
“Ja by som chcel niekedy v budúcnosti vyskúšať aj ten 5. pluk, ísť na nejakú misiu a tak.”
Miroslav Minár:
“Keď ste doma povedali, že chcete byť vojakom, čo na t o tá najbližšia rodina, poprípade frajerky?”
Dávid Ľupčo:
“Frajerka je tiež vojačka, čiže bola spokojná.”
Miroslav Minár:
“Čiže čerpáš skúsenosti, hej?”
Dávid Ľupčo:
“Áno.”
Miroslav Minár:
“Kde slúži?”
Dávid Ľupčo:
“V Prešove, vrtuľníkové krídlo.”
Miroslav Minár:
“Ty si odkiaľ rodák?”
Dávid Ľupčo:
“Strážske.”
Miroslav Lukáček:
“Tak mama jedine tak zareagovala, že nevie, že jak to dopadne so mnou, ale potom mi už pomáhala, verila mi. Babka, to bolo trošku strach. Frajerku nemám.”
Miroslav Minár:
“Takže výhoda. A rodák odkiaľ si?”
Miroslav Lukáček:
“Rodák zo Záhoria. Veľké Leváre, konkrétne.”
Miroslav Minár:
“Takže možno že niekde služba v Nitre, v Kuchyni.”
Miroslav Lukáček:
“Na letisku.”
Miroslav Minár:
“Tak blízko, v podstate doma.”
Miroslav Lukáček:
“V podstate doma, hej.”
Miroslav Minár:
Teraz nás počúvajú možno že aj vaši kamaráti, alebo možno že ďalší mladí ľudia po celom Slovensku a rozmýšľajú, možno že by to chceli skúsiť tiež. Prečo?"
Dávid Ľupčo:
To nech sami uvidia aký tu je režim, nech sa neboja a nech si vyskúšajú svoje limity, čoho sú schopní, či to vydržia."
Miroslav Minár:
“No, to budete mať aj aj vy, pretože tu vás čaká 72-hodinový výcvik v prežití.”
Dávid Ľupčo:
“Nebojím sa toho, dám to, zvládneme to. Mám rád turistiku.”
Miroslav Minár:
“Dávid, nebude to iba o turistike, lebo už mi prezradil aj veliteľ, že tam chystajú na vás rôzne incidenty.”
Miroslav Lukáček:
“Teším sa tiež na to prežitie. Bude to niečo nové zase, ešte som také niečo nepodstúpil, že by som bol tri dni v lese, ale podľa mňa sa neni čoho báť. Máme tam inštruktorov.”
Miroslav Minár:
“Čiže prečo by to mohli tí kamaráti skúsiť?”
Miroslav Lukáček:
“Podľa mňa, každý kto mal taký sen niekedy, tak by si mal ísť za tým a splniť si ho.”
Miroslav Minár:
“A za svojim snom ide v ústrety aj všetkých 284 mladých chlapcov a dievčat. My v Plnej poľnej o niekoľko dní novým vojakom našich ozbrojených síl držíme palce, aby úspešne zvládli ešte posledné dva týždne náročného výcviku. Na jeho konci ich 18. septembra čaká sladká odmena. Aj pred zrakmi svojich najbližších budú slávnostne vyradení a stanú sa plnohodnotnými profesionálnymi vojakmi. Držte sa.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Rotmajster Miroslav Klužák, inštruktor výcviku zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, patrí medzi priekopníkov profesionálnej služby vojaka. Bol totiž medzi tými, ktorí do tejto služby vstúpili v zostave práporu okamžitej reakcie v Martine. Mestu a armáde pod majestátnymi hoľami zostal verný do dnešných dní. Dnes je našou osobnosťou rezortu.”
Miroslav Kunžák, inštruktor výcviku, Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania Martin:
“V tej dobe, to bolo v roku 1997, som vstúpil vtedy ešte do dočasnej štátnej služby a riešil som svoje finančné aj sociálne a rodinné problémy. Mal som teda prácu a lákala ma.”
Miroslav Minár:
“Po toľkých rokoch neľutujete?”
Miroslav Kunžák:
“Určite nie. Vyhovuje mi to, rád to robím.”
Miroslav Minár:
“Vtedy v 97. roku samozrejme bola ešte základná vojenská služba. Vy ste ju zažili, teraz ste inštruktorom tu v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania, pracujete s mladými vojakmi, alebo teda s mladými adeptami vojenskej služby. Dá sa vôbec tá kvalita, alebo to mentálne nastavenie týchto mladých ľudí porovnať s tým rokom 97 a s tými predchádzajúcimi rokmi?”
Miroslav Kunžák:
“Ja si myslím, že keď si odmyslíme tie atribúty doby, sme takí istí boli aj my v ich veku. Nevidím v tom rozdiel. Treba ich naučiť, ukázať.”
Miroslav Minár:
“Čo sa ukazuje taký fenomén, že keď sa rozprávame s týmito čakateľmi, tak prevažná väčšina chce a išla do tej armády len kvôli tomu, že to je ich sen, že to chcú robiť, že chcú odovzdať tomu všetko. Tak to aj pociťujete?”
Miroslav Kunžák:
“To je práve ten rozdiel, že oni sú tu preto, že chcú. Takže samozrejme nájdu sa šikovnejší a menej šikovní vojaci, ale sú tu preto, že chcú. Tak podľa toho k tomu pristupujú.”
Miroslav Minár:
“Vy ste chceli v tom roku 1997, takže prejdime si tú kariéru.”
Miroslav Kunžák:
“Takže absolvoval som základnú vojenskú službu 95-96, v 97. som nastúpil vtedy ešte Prápor okamžitej reakcie Martin sa to volalo a v podstate keď si odmyslím misie, ktoré som absolvoval, tak som slúžil až do roku 2015. Skončil som na 11, prápore. Potom som po absolvovaní príslušných kurzov nastúpil ako inštruktor výcviku, vtedy ešte prápor výcviku.”
Miroslav Minár:
“Prápor okamžitej reakcie, jedna z prvých profesionálnych jednotiek našich ozbrojených síl. Ale mňa zaujímajú tie misie. Kde všade ste boli, čo ste absolvovali na nich?”
Miroslav Kunžák:
“Kosovo, Irak, Afganistan. Každá bola iná pre mňa zaujímavá, každá bola o niečom inom. Som rád, že som ich absolvoval:”
Miroslav Minár:
“Svojim spôsobom aj prežil, pretože najmä v Afganistane a v Iraku ste prišli aj o svojich kolegov.”
Miroslav Kunžák:
“Áno.”
Miroslav Minár:
“Ťažko sa na to spomína?”
Miroslav Kunžák:
“Nechcem to rozvádzať. Áno, bolo to tak.”
Miroslav Minár:
“Zrejme keď sa človek pozerá, nechcem povedať že priamo tej ťažkej situácii, nechcem hovoriť o smrti, do očí, tak vtedy si uvedomuje, aj význam toho svojho poslania, toho svojho povolania?”
Miroslav Kunžák:
“Tak človek sa rozhodol pre túto prácu, musí rátať aj s takýmito vecami.”
Miroslav Minár:
“Čo na vaše povolanie tá vaša najbližšia rodina, ako to vníma, ako to prežíva?”
Miroslav Kunžák
“Manželka je úplne zžitá, ona je sestrička, pracuje na smeny, takže my to poznáme obidvaja.”
Miroslav Minár:
“Deti?”
Miroslav Kunžák:
“Dve. Syn, dcéra, syn 16 a 13.”
Miroslav Minár:
“16, už sa blíži k veku, kedy možno že bude nasledovať kariéru otca?”
Miroslav Kunžák:
“Je to možné. Tak v tom veku asi každý chlapec má také úvahy.”
Miroslav Minár:
“A keď príde s rozhodnutím.”
Miroslav Kunžák:
“Nebudem mu brániť keď sa rozhodne., ak bude chcieť.”
Miroslav Minár:
“Možno ešte taká méta, predsavzatie do tých ďalších rokov služby?”
Miroslav Kunžák:
“Ako sa vraví, pokiaľ zdravie a personálny úrad dovolí, tak budem slúžiť ďalej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
