- Dátum: 04.02.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.89 MB
Plná poľná
[04.02.2022; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
" Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte začína sa Plná Poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Prvý polčas výcviku čakatelia v drsných podmienkach výcviku Lešť zvládli.
* Poručíčka Marcela Rumlová bola v minulosti nielen najúspešnejšou študentkou v Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, ale dnes bravúrne vedie aj výcvik budúcich vojenských profesionálov. Na pomoc jej prišla aj jej bývalá spolužiačka z akadémie, poručíčka Angelika Švajková, veliteľka dopravnej čaty z Topoľčian.
* Aj kadeti Simona Komorová a Ákos Vincze chcú byť dobrými mladými lídrami. Výcvik s možnými budúcimi podriadenými vojakmi si pochvaľujú.
* Anketa Vojenský čin roka píše 25. kapitolu. Pomôžte nám nájsť ďalších novodobých hrdinov.
* Levickí vodiči šantili na posádkovom cvičisku aj na železnici. Pochválime toho najlepšieho."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Ešte predtým, než sa vyberieme do Centra výcviku Lešť, vráťme sa na chvíľu do júlových dní v roku 2019. V aule Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši bola slávnostná promócia nových kadetov. Prvú časť prípravy na budúce povolanie profesionálnej vojačky tu medzi najlepšími študentkami zvládla aj Marcela Rumlová. Vtedy sme sa jej, aj v prítomnosti partnera Petra Bullu opýtali, prečo chce svoju kariéru spojiť so službou v Ozbrojených silách."
Marcela Rumlová, najúspešnejšie absolventka Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši:
“Určite ja si myslím, že je to zaujímavé povolanie, pretože žiadne povolanie nie je tak zaujímavé, že môžete robiť aj v teréne, rôzne výcviky, streľba zo samopalu, zo zbrane, hádzanie granátov, ale na druhej strane je to aj veľmi náročné povolanie, pretože viete, disciplína, poslúchanie rozkazov, musíte častokrát splniť aj niečo, čo je vám proti srsti, takže asi kvôli tomu a taktiež aj sociálne istoty samozrejme hrali rolu.”
Miroslav Minár:
“Keď sa priateľ dozvedel, že Marcelka sa rozhodla na seba odieť vojenskú uniformu, vzdať sa určitých výhod oproti svojim kamarátom, kamarátkam, čo by ste na to povedali?”
Peter Bulla, partner Marcely Rumlovej:
“No takže v prvom rade moja reakcia bola taká, že som podporoval už od prvej chvíle a pomáhal som aj s prípravou na prijímacie skúšky, čo sa týka aj telesných skúšok aj testov, tam boli psychotesty a matematika a angličtina.”
Miroslav Minár:
“Necítite trošku aj takú hrdosť?”
Peter Bulla:
“Som na ňu hrdý, samozrejme.”
Miroslav Minár:
“Vy ste nad tým nerozmýšľali?”
Peter Bulla:
“Nie. Ja osobne som ten typ človeka, ktorého to nikdy nejako extra nepriťahovalo.”
Miroslav Minár:
“Tak bude to taká nejaká rovnováha, Marcelka.”
Marcela Rumlová:
“Tak určite. Ale zas musím povedať, že Peťo ma veľmi podporoval a aj keď on možno nie je veľký fanúšik takéhoto povolania, nikdy mi nič nezazlieval a podporoval ma vždycky.”
Miroslav Minár:
“Aký študijný program ste študovali?”
Marcela Rumlová:
“Študovala som zbraňové systémy, zbrane a ich časti. Tento program sa delí ešte na dve také odnože, zbraňové systémy a kolesová pásová technika a ja som mala kolesovú pásovú techniku.”
Miroslav Minár:
"Mimoriadne aktuálne, pretože v ozbrojených silách prebieha rozsiahla modernizácia, najmä teda pozemnej techniky, ale samozrejme aj leteckej, čiže tu počítate s tým, že nájdete svoje uplatnenie zrejme."
Marcela Rumlová:
“Tak určite, dúfam, že nájdem uplatnenie, ale tak viete ako to chodí v armáde, že miest je stále viac a viac.”
Miroslav Minár:
"Ešte vás čakajú dva roky ďalšieho štúdia. Sú už také nejaké kontúry, aké nejaké predsavzatia, méty, čo by ste chceli ak sa vám podarí úspešne absolvovať Akadémiu ozbrojených síl a získať jednu hviezdičku poručíčsku, to by ste teda chceli?"
Marcela Rumlová:
"Prvý taký krok by bolo dokončiť túto školu, po čom túžim, to je asi tak prvý cieľ, no a potom už dáka úspešné uplatnenie sa na útvare a práca s vojakmi."
Miroslav Minár:
“Odkiaľ ste rodáčka?”
Marcela Rumlová:
“Ja som z Oravy, Dolného Kubína.”
Miroslav Minár:
“Keď príde rozkaz na východ, alebo na západ?”
Marcela Rumlová:
“Dúfam, že taký rozkaz nepríde, ale keď už príde, tak ho budem musieť poslúchnuť.”
Miroslav Minár:
“Čo v tom prípade priateľ, keď mu Marcelka pôjde slúžiť dajme tomu do Levíc?”
Peter Bulla:
“Uvidíme, čo čas prinesie a potom sa patrične s tým popasujeme.”
Miroslav Minár:
“Čo vy ste chceli zaželať svojej partnerke do tých ďalších vojenských rokov?”
Peter Bulla:
“Veľa pevných nervov najmä, pretože niektoré veci si myslím, že ženy majú sťažené, takže hlavne tie nervy a aby bola stále taká obľúbená a usilovná, ako je doteraz.”
Xxx
Miroslav Minár:
"No a to mladá poručíčka Marcela Rumlová je. Boli sme sa o tom presvedčiť na práve prebiehajúcom výcviku čakateľov. Nových vojakov, ktorí sa na svoje budúce povolanie pripravujú už 4. týždeň v Centra výcviku Lešť. Tak Centrum výcviku Lešť, tak ako to má vyzerať práve v zime, je zasnežené, napadol tu čerstvý sniežik, no a čakatelia sa už pripravujú na ostrú skúšku, pretože o malú chvíľu ich čaká streľba z ručných zbraní. Samozrejme, musí byť poučenie."
Marcela Rumlová:
“Streľba sa vykonáva s cieľnikom 1. Hodnotenie, splnil, aspoň v jednej streleckej sérii sú tri zásahy v kruhu s priemerom 4 centimetre a stred zámerného kríža je v kruhu. Nesplnil, ak cvičiaci ani v poslednej sérii nedosiahol stanovené hodnotenie.”
Miroslav Minár:
"No a to ste už počuli rázny veliteľský hlas poručíčky Marcely Rumlovej, ktorá viedla výcvik čakateľov. Ako jej chutí ten vojenský život za múrmi Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine?"
Marcela Rumlová:
"Vojenský život zatiaľ myslím si, že ide celkom podľa predstáv. Musím povedať, že je to inakšie ako na akadémii. Proste ten vojenský život na akadémii, čo je vlastne školy, kde je štúdium, tak nedá sa to porovnať s týmto životom na útvare, kde prebiehajú samé cvičenia a takéto veci."
Miroslav Minár:
“Áno, predsa len v tom Martine, na Základni výcviku a mobilizačného doplňovania sa pomerne často cvičí, nielen teda s čakateľmi, ale aj pri rôznych kurzoch. Na aké pozície ste zaradená?”
Marcela Rumlová:
"Ja som na skupine logistiky. Je to skupina vojenskej dopravy a logistickej podpory v Martine, na základni výcviku."
Miroslav Minár:
"Logisti majú pomerne veľa práce najmä pri nástupe čakateľov. My ste 10. januára prijali týchto čakateľov, čast nastúpila do Martina, časť nastúpila do Popradu a hneď vlastne boli vyvedení sem, do Centra výcviku Lešť."
Marcela Rumlová:
"Áno, áno. Oni boli vlastne vystrojení v Poprade a po vystrojení vlastne boli zvážaní tuná na Lešť, kde pôsobí 2. rota základného vojenského výcviku."
Miroslav Minár:
“Pýtal som sa na vojenský život, čo ten súkromný? Viem, že vy ste vtedy prekvapili svojho partnera, nečakal to, že budete vyhodnotená ako najlepšia.”
Marcela Rumlová:
“Áno, tak vtedy to bolo také, bol veľmi prekvapený, lebo ja som chcela s tým počkať vlastne až keď ma vyhlásia v aule ako za najlepšiu študentku, no a on sa to takto vlastne nedopatrením dozvedel, takže to bolo také úsmevné. Súkromný život je stále v poriadku, všetko beží ako má.”
Miroslav Minár:
“A partner?”
Marcela Rumlová:
“Partnera mám stále toho istého, takže je to v poriadku.”
Miroslav Minár:
“Takže taký fanúšikom vašim, lebo ten bol pri tej promócii a stále teda je aj takto na diaľku s vami, keď ste trošku odlúčení od seba. Momentálne kde býva?”
Marcela Rumlová:
“Momentálne býva v Dolnom Kubíne a ja tuná som vlastne na Lešti 7 týždňov, takže.”
Miroslav Minár:
“Tak z Martina zase nie je ďaleko do Dolného Kubína, odtiaľto z Centra výcviku Lešť trošku ďalej. Ako zvládajú čakatelia ten leštiansky pobyt?”
Marcela Rumlová:
“Vzhľadom aj na klimatické podmienky, aké sú momentálne, mráz, sneh, vietor, si myslím, zvládajú veľmi dobre tento výcvik. Naozaj, nemáme nejaké závažné problémy a aj vidno na nich, že sami chcú. Chcú sa zlepšovať, chcú sa zdokonaľovať, či už v práci so zbraňou, takže musím ich pochváliť v tomto smere.”
Miroslav Minár:
“Majú za sebou taký ten základ, to znamená nejaká poradová príprava, určite taktická, zbrane hromadného ničenia, čiže chemická príprava a podobné veci. Čo telesná?”
Marcela Rumlová:
“Majú každé ráno rozcvičky, čiže tam sa zdokonaľujú vo fyzickej pripravenosti a taktiež bolo preskúšanie v pohybovej výkonnosti a oni aj, vidím, v osobnom svojom čase chodia behať, snažia sa zlepšovať a v tejto fyzickej pripravenosti.”
Miroslav Minár:
“Poďme teda k tomu výcviku. Tri týždne majú za sebou, do 25. februára zostávajú ešte 3 týždne, kedy bude teda slávnostné vyradenie. Čo všetko zvládli?”
Marcela Rumlová:
“Po nástupe na Lešť absolvovali dostrojovanie. Čo sa týka toho výcviku, tak absolvovali poradovú prípravu, teraz majú streleckú prípravu, či už bola vykonaná v učeniach, alebo aj teraz praktické zamestnanie streľby, taktiež ženijnú prípravu, RCHBO. Ešte ich čaká momentálne v tomto týždni taktika, prežitie 72-hodinové, takže majú ešte dosť toho pred sebou. 2. rota je rozdelená na dve polovice, kde v tomto týždni jedna polovica vykonáva streľbu a taktiež hádzanie ručných granátov s tým, že vlastne sa striedajú po dňoch.”
Miroslav Minár:
“Pochopiteľne ste tu teda v uzavretom priestore, ale napriek tomu tie protipandemické opatrenia je potrebné dodržiavať. Viem, že keď títo čakatelia nastúpili 10. januára, tak samozrejme museli byť očkovaní. Ako je to teraz s tými ďalšími kontrolami, ako na toto reagujete?”
Marcela Rumlová:
“Podmienkou vlastne bolo, že musia byť zaočkovaní a hneď pri nástupe na Lešť sme ich testovali. Taktiež sa potom pretestovávali, mali sme jedného pozitívneho. Následne po tomto prvom pozitívnom sme čaty, ktoré boli v kontakte s ním pretestovali ďalšie tri razy a potom až po troch razoch, keď vyšli negatívni všetci, tak sme vlastne neupustili z toho testovania, ale už sa to netestovalo tak často.”
Miroslav Minár:
“Je to váš prvý kontakt s čakateľmi, ktorých takto pripravujete?”
Marcela Rumlová:
“Áno, je to môj prvý kontakt. Je to určite veľká skúsenosť ako zástupcu veliteľa roty, pretože na útvare mám úplne inú pozíciu, takže je to aj pre mňa škola do života a do mojej budúcej praxe. Som a to vďačná za takúto skúsenosť, lebo človek nikdy nevie, kedy to využije vo svojom živote.”
Miroslav Minár:
“Možno, keď piatok večer budú títo čakatelia počúvať našu reláciu, alebo si ju nájdu v archíve, tak tam nájdu možno že aj také vaše povzbudivé slová, alebo také odporúčania, aby teda ten záver toho výcviku zvládli a možno aj také vaše želanie im do tej vojenskej kariéry,”
Marcela Rumlová:
"Tak by som začala, každý máme ťažký deň, máme horší deň, lepší deň, treba vydržať, treba naozaj zatnúť zuby, pretože bude lepšie a naozaj treba chcieť. Keď by bol nejaký problém, alebo niečo, treba prísť za nami a my sa budeme snažiť motivovať vás a prajem vám do toho vášho budúceho vojenského života na útvaroch len to najlepšie. Dobrých veliteľov, dobrých kolegov, dobrú pracovnú morálku a dobrý kolektív okolo seba."
Xxx
Miroslav Minár:
"Keďže na základni vojenský výcvik do Martina nastúpil rekordný počet čakateľov, takmer 500, Martinčania si na výpomoc pozvali aj kolegov z niektorých ďalších jednotiek. Napríklad aj veliteľku dopravnej čaty z Topoľčian, poručíčku Angeliku Švajkovú. Mimochodom, bývalú spolužiačku poručíčky Rumlovej. Je to pre Angeliku nová a dobrá skúsenosť?"
Angelika Švajková, veliteľka dopravnej čaty z Topoľčian:
"Veľmi nová skúsenosť a skúsenosť, ktorá vlastne núti aj mňa učiť sa, lebo je jedna vec keď fungujete napríklad na útvare a máte svojich už vojakov, ktorí vedia čo robiť a potom druhá vec je, keď máte prísť pred ľudí, ktorí v živote sa s takým tým vojenským životom nestretli a zrazu vy ich to máte naučiť. Čiže okrem toho, že im musíte ísť nejakým príkladom, tak chcete ich aj niečo naučiť a chcete ich to naučiť čo najlepšie. Takže určite je to veľmi veľká skúsenosť a veľmi veľa pozitív vidím v tomto."
Miroslav Minár:
“Máte za sebou 3 týždne tohto výcviku s čakateľmi, od toho 10. januára. Akí sú? Chce sa im do toho?”
Angelika Švajková:
“No ja mám šťastie, lebo ja mám čatu vlastne kadetov, vysokoškolákov a podľa môjho názoru je tam dosť viditeľné, že sú jednak starší a jednak takí ako keby aj zrelší. Chcú, veľa sa pýtajú, často prebiehajú učebné témy alebo hodiny, aby vedeli. Sami si vytvárajú rôzne situácie a pýtajú sa, ako by mali reagovať v danej situácii, takže naozaj spolupráca konkrétne za moju čatu je veľmi príjemná a myslím si, že napreduje veľmi dobre.”
Miroslav Minár:
“Vy sa aj teraz môžete vrátiť tak myšlienkami do toho obdobia, kedy vy ste boli v tejto pozícii.”
Angelika Švajková:
“Keby som to mala porovnať teda z čias keď som bola ja na základnom vojenskom výcviku, tak ja som bola kadetka, ktorá ešte len išla na Vojenskú akadémiu v Liptovskom Mikuláši. Títo kadeti už majú za sebou vysokú školu a idú v rámci dôstojníckeho kurzu absolventov vysokých škôl a je naozaj zaujímavé, že aj včera ako sme mali napríklad zamestnanie, tak tam sa rozprávali počas psychologickej prípravy a hovorili, že aké majú plány, prečo sú vlastne tu naozaj sú veľmi silno motivovaní, že nie je to také že prišiel som, vyskúšal som, ale naozaj ich motivuje minimálne zabezpečiť rodinu, ochraňovať ju a byť vlastne takým stabilným partnerom vo vzťahu v rodine, takže naozaj nemám pocit, že by to brali len tak že vyskúšam a nejako bude, ale chcú.”
Miroslav Minár:
“To sú vlastne tí budúci mladí lídri a oni majú teraz výnimočnú príležitosť a šancu spoznať aj tých svojich budúcich podriadených. To znamená tých vojakov, s ktorými aj tu spolu cvičia, spolu spávajú na izbách, spolu samozrejme absolvujú tie rozcvičky a ďalšie náročné výcviky, takže to je taká myslím si že dobrá forma prípravy pre ich budúce povolanie.”
Angelika Švajková:
“Jednak dobrá forma prípravy, ako hovoríte, taktiež to utužuje kolektív a na druhej strane, keď už poznáte toho človeka v tom najhoršom a zároveň aj v najlepšom, tak potom už viete tak viac čo od neho očakávať. Takže je to dobre vymyslené.”
Miroslav Minár:
“Určte budú aj také krízové situácie, pretože viem, že ich čaká ten 72-hodinový boj o prežitie a tam sa teda prejaví tá mentálna pevnosť a fyzická zdatnosť a psychologická odolnosť.”
Angelika Švajková:
“Zatiaľ nedošlo ku krízovej situácii a hlavne u našich kadetov sa snažíme podporovať toho kolektívneho ducha. Stále sa im snažíme opakovať, že celok je tak silný, ako jeho najslabší článok. To však neznamená, že si majú z toho článku najslabšieho robiť nejakú srandu, ale práve že ho majú podporovať a uvedomiť si, že vlastne jednotlivec toho veľa nezvládne a aj na tom prežití si budú musieť pomôcť, lebo predsa len počasie je aké je, vietor je aký je a 72 hodín byť v lese je aj v lete niekedy náročné, takže sa naozaj snažíme, aby krízy neboli a ak je nejaký problém, nech skomunikujú.”
Miroslav Minár:
“Čo ich čaká a neminie počas toho prežitia?”
Angelika Švajková:
“Hlavne ten život v poli, nehovoriac o 10-kilometrovom a taktiež 15-kilometrovom pochode, ktorých 10-ka je na začiatku, 15-ka je na konci, no a potom klasický život v poli a rôzne taktické námety, plazenie sa, stavanie prístreškov a vlastne celkovo ako si pripraviť stravu, ako si založiť oheň, ako sa zohriať, ako nezmrznúť, takže čaká ich naozaj veľmi pestrý program. Teraz nech sa sústredia na prežitie, nech majú dostatok ponožiek, lebo keď sú nohy v chlade, tak potom celý človek je v chlade a no už len vydržať a nezabudnúť, prečo sem vôbec prišli.. Lebo áno, je to ťažké, je to občas náročné, aj prednášky aj samotné cvičenia vonku, ale nech nezabúdajú prečo sú tu, lebo toto povolanie podľa mňa je nádherné, tak nech sa toho držia.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu sa pôjdeme pozrieť za čakateľmi priamo na bojové pole a dozvieme sa, ako sa im darí v streľbe, pripomenieme vám čo treba robiť, aby váš favorit uspel v 25. ročníku ankety Vojenský čin roka a pochválime desiatnika Kureka z Levíc. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“No, presúvame sa teraz spolu na pracoviská, kde prebieha konkrétny výcvik. Oni už majú za sebou takú tú suchú prípravu so zbraňami, ale toto sú už praktické cvičenia. Takže na aký cieľ sa strieľa, aké sú teda tie podmienky?”
Marcela Rumlová:
“Títo čakatelia a kadeti strieľajú na terč po 26. V štyroch zásobníkoch majú po 3 rany, po každej streleckej sérii idú s inštruktorom, ktorý im vyhodnotí ako nastrieľali, aký majú rozptyl a vracajú sa znovu na palebnú čiaru a znovu strieľajú ďalšiu sériu. Podmienka je, aby ten rozptyl bol v okruhu 4 centimetrov …”
Miroslav Minár:
“Tak sa poďme na to pozrieť. Takže na palebnej čiare je v tejto chvíli ďalšia zmena.”
(ukážka zo streľby)
Miroslav Minár:
"Tak poďme aj my k terčom s našim mikrofónom. Ide vám to pekne. Prvé ste dali krásne do kruhu. Prvá skúsenosť?
Vojak:
"So strieľaním nie, ale s touto zbraňou áno. Som veľmi rád a som šťastný, že som si mohol vyskúšať streľbu aj z tejto zbrane."
Miroslav Minár:
“Takže s tím ste strieľali ešte prd nástupom?”
Vojak:
“So športovou championkou a vzduchovky a s malorážkou.”
Miroslav Minár:
“Hovorím s kým?”
Vojak:
“Adrián Andel z Rožňavy.”
Miroslav Minár:
"S nástrahami streľby si dobre počínali aj kadeti. Simona Komorová a Ákos Vincze. Prečo sa rozhodli stať sa vojenskými profesionálmi?"
Simona Komorová, kadetka:
"Tak mňa osobne to už dlhšie ťahalo k ozbrojeným silám. Som stále čakala na nejaký taký asi väčší podnet, také to nakopnutie a tým sa stal jeden môj bývalý kolega, ktorý mi veľmi išiel príkladom. Mala som veľký rešpekt voči nemu a jeho hodnotám, on bol teda bývalý príslušník ozbrojených síl a myslím, že to ma dosť tak nakoplo, že áno, toto je to čo chcem."
Ákos Vincze, kadet:
"Mňa osobne celkovo tá atmosféra a tá disciplína keďže pôsobil som v civile ako psychológ, tak skôr ma to ťahalo, aj kvôli tej disciplíne, samozrejme aj uniforme, takže pre mňa to bola taká nejaká spoločenská prestíž nosiť uniformu a celkovo pôsobiť ako psychológ v takejto sfére, alebo v tejto oblasti vojenskej. Je to pre mňa niečo veľmi zaujímavé."
Miroslav Minár:
"My sme sa s vašimi veliteľkami rozprávali o tom, že vlastne vy budete tí mladí lídri, ktorí budete viesť už aj týchto kolegov, ktorí sú tu ako čakatelia, ktorí budú teda tými klasickými vojakmi."
Simona Komorová:
"Toto považujem za asi možno takú najväčšiu výzvu čo ma čaká, že ma postavia pred skupinu ľudí, ktorých budem mať presne motivovať, viesť, naučiť ich aj tej disciplíne, ale zároveň byť aj spravodlivým, férovým lídrom, takže určite sa ešte máme čo učiť. A máme skvelé príklady, takže áno, máme perfektných veliteľov a inštruktorov, takže to bude fajn."
Miroslav Minár:
"Vy ste teda pôsobili ako psychológ, čiže vlastne už aj tu si môžete overovať tie svoje získané skúsenosti. Predsa len, ten vojenský kolektív je trošku špecifický."
Ákos Vincze:
"Čo sa týka toho odhodlania, samozrejme tí, ktorí neboli úplne presvedčení o tom, že by chceli pôsobiť v tejto sfére, keďže tá vojenská disciplína a vojenský život je diametrálne odlišný ako život v civile a naozaj nejakú tú disciplínu treba dodržiavať, vnímam to tak ja osobne, aspoň v rámci našej čaty, že sme všetci odhodlaní a chceme a sme tu pre niečo. Takže toto určite vidno na nich, že určite sú motivovaní a chcú. Čo sa týka toho líderstva a vedenia tých tímov z nášho hľadiska, tak k tomu by som sa vyjadril skôr tak že áno, je to pre nás tiež veľká výzva viesť ľudí celkovo a viesť dobre, tak aby by som povedal že bolo každému vyhovené, ale aby ten cieľ sa splnil, takže je to veľmi veľká výzva aj pre nás a chceme tomu čeliť."
Simona Komorová:
“Zatiaľ čo máme informácie, tak nás všetkých kadetov čaká 11 týždňov na Akadémii v Liptovskom Mikuláši a potom podľa zaradenia, podľa funkcie, či tam ešte treba nejaký ďalší odborný výcvik. Takže v podstate ešte stále nevieme koľko to bude trvať celkovo.”
Miroslav Minár:
“A viete už kde chcete pôsobiť?”
Ákos Vincze:
“Tak z mojej strany, keďže momentálne bývam na východe, tak veľmi rád by som aj ostal na východe, keďže ma doma čaká manželka, čakáme spolu dieťa, takže sa teším na to veľmi a dúfam, že sa mi podarí dostať čo najbližšie ku nej na východ niekam.”
Simona Komorová:
“Ja som zase práve tak naopak, ja som na západe a rada by som zostala na západe, ale zároveň určite v budúcej kariére by som sa rada pokúsila o to, aby som sa dostala do zahraničia. Čiže v rámci kurzov, alebo štruktúr, určite sa o to budem snažiť.”
Miroslav Minár:
“Áno, tých možností je niekoľko, samozrejme, no a ale v prvom rade treba zvládnuť tento kurz, lebo ten teraz, aj napadol sneh, aj je tu tak krásne zimná idylka a pred vami 72-hodinový výcvik prežitia.”
Simona Komorová:
“Bude to rozhodne náročné, veľa ľudí na to nie je zvyknutých. Ja osobne sa toho až tak nebojím, ja sa celkom teším, ale určite budeme mať čo robiť. Možno viac to bude o tej hlave, ako o tom fyzickom, pretože v hlave je 70 % úspechu. Presne tam sa musíme zaprieť, ísť do toho a všetci spolu sa podporovať, to je podstatné.”
Miroslav Minár:
“Psychológ určite teraz vie o čom hovorí jeho kolegynka.”
Ákos Vincze:
“Áno, tak ako kolegyňa hovorila, prevážna väčšina tej energie a odhodlanosti je v hlavne a to že je vonku zima, tak pravdepodobne to bude náš najväčší nepriateľ, keďže proti zime dá sa síce bojovať, ale v zima je zima. Takže je to taký určitý diskomfort, ale ja si myslím, že všetci sme odhodlaní to zvládnuť nejakým spôsobom a naozaj máme veľmi dobrých inštruktorov, ktorí určite nám nejak poradia ako to prežiť tých 72 hodín.”
Miroslav Minár:
"Určite vy v tejto chvíli by ste mohli poradiť tým, ktorí počúvajú náš rozhovor a budú zvažovať, že teda aha, počkaj, do tej armády by som mohol ísť aj ja, alebo mohla. Prečo by to teda mali urobiť a na čo sa sústrediť, aby zvládli napríklad aj takýto výcvik tu v Centre výcviku Lešť."
Simona Komorová:
"No v prvom rade je to nesmierny zážitok prejsť takýmto niečím. Myslím si, že armáda ponúka veľa výhod, či už sú to také tie racionálnejšie, alebo potom možno nejaký taký úplne iný životný štýl a na čo sa zamerať? Pripraviť sa, psychicky byť na to pripravený, že to nebude možno len také ako možno niekde počuli, že sa to dá ľahko zvládnuť. Obzvlášť v tej zime to môže byť aj náročnejšie a treba sa pripraviť na to, že ten život už bude trošku nalinajkovaný, že už si nebude vyberať kedy chce robiť, čo chce robiť, ako to chce robiť. Disciplína, disciplína, disciplína."
Miroslav Minár:
“A čo musí robiť.”
Simona Komorová:
“A čo musí robiť.”
Ákos Vincze:
“K tomu by som ešte dodal, tak skompletizoval možno, že flexibilita je základom vojenského života a disciplína. Lebo človek nikdy nevie že kam pôjde, čo bude robiť, ale hlavne treba splniť to, čo od nás očakávajú. Lebo predsa preto sme tu a splníme si a teda mali by sme si plniť svoje úlohy. A to je ten cieľ, ktorý nás sem priviedol.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Jedna z novodobých tradícií našich Ozbrojených síl už píše svoju 25-ročnú históriu. Pred 25 rokmi sa vo vtedajšej odbornej redakcii Armádneho vysielania Slovenského rozhlasu zrodila anketa Vojenský čin roka. Jej jubilejný ročník vyhlásil minister obrany Jaroslav Naď. Do konca mesiaca môžete posielať svoje návrhy na všetkých, ktorí vykonali mimoriadne skutky presahujúce rámec ich povinností. Pomôžte nám nájsť novodobých hrdinov. Anketa Vojenský čin roka má 4 kategórie. Záchrana života, Pomoc verejnosti, Priateľ armády a Služba vlasti. Vaša nominácia musí obsahovať meno nominovaného, kategóriu, voľne spracovaný text, ktorý čo najpresnejšie opisuje čin, za ktorý dávate nomináciu. Dátum a miesto kde sa čin stal a kontakt na nominovaného. Návrhy do ankety môžete posielať každý z vás z rezortu obrany, ale aj z radov verejnosti, v termíne do 28. februára. A to elektronicky na adresu cinroka@mod.gov.sk., alebo poštou na adresu Oddelenie marketingu komunikačného odboru Kancelárie ministra obrany, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava. Heslo Vojenský čin roka 2021."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Na studených vlnách Severného mora vyvrcholila príprava slovenského tímu vojenských policajtov, ktorí by sa v marci mali zapojiť do operácie Európskej únie s názvom EUNAUFOR MED IRINI. O samotnej operácii, o tom všetko čo museli vojenskí policajti zvládnuť, vám v Plnej poľnej povieme presne o týždeň.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Svoju pásovú techniku vytiahli na posádkové cvičisko vodiči mechanizovaného práporu z Levíc. Vo dne aj v noci tu v zložitých terénnych a poveternostných podmienkach absolvovali zdokonaľovací výcvik. Najlepšie ho zvládol vodič špeciálneho vozidla z 2. mechanizovanej roty, desiatnik Miroslav Kurek. Blahoželáme a posielame pochvalu Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
