- Dátum: 05.08.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.75 MB
Plná poľná
[05.08.2022; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Vo Vajnoroch sa menili velitelia integračnej jednotky NATO. * Medzinárodná bojová skupina NATO v Centre výcviku Lešť intenzívne cvičí. * Mínometčíci sú z českého Žatca a slovenských Michaloviec na prvých spoločných streľbách. * Čo je nové na výcviku dobrovoľníkov v Martine, povie účastník dobrovoľnej vojenskej prípravy Marián Baláž. * Výmena služobných psov v Hronseku. * Osobnosťou rezortu je dnes veliteľ mínometnej čaty, poručík Andrej Turcovský. * A na záver vás pozveme počúvať reláciu Portréty. Bude o jednom z veliteľov Čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky."
NATO A MY
Miroslav Minár:
"Novým veliteľom tímu pre integráciu síl NATO na Slovensku sa stal plukovník Marián Kurila. Vo funkcii nahradil plukovníka Petra Braunera. Štátny tajomník rezortu obrany Marián Majer počas slávnostného ceremoniálu v priestoroch kasární vo Vajnoroch sa poďakoval plukovníkov Braunerovi, pod ktorého velením v rokoch 2019 až 2022 jednotka úspešne plnila úlohy, vrátane podporovania mnohonárodných cvičení na Slovensku. Ocenil aj prehĺbenie a zintenzívnenie komunikácie a spolupráce s obdobnou maďarskou jednotkou a mnohonárodným divíznym veliteľstvom Stred. Nová veliaca skupina na čele s veliteľom a jeho zástupcom bude mať na starosti celkovo 41 príslušníkov, z toho 21 Slovákov a ostatných z Česka, Spojených štátov amerických, Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Úlohou slovenskej jednotky je podpora kolektívnej obrany NATO v plánovanom procese, asistencia pri výcviku a spoločných cvičeniach, ako aj prípadné zabezpečenie a koordinácia prijatia spojeneckých síl v danom regióne."
MY A NATO, NATO A MY
Miroslav Minár:
“Súčasťou mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku je aj mínometná čata z mechanizovaného práporu z Michaloviec. A hneď po príchode do Centra výcviku Lešť si prvýkrát vyskúšala aj spoločnú streľbu z mínometov s partnermi z českého mesta Žatec. Na palebných postaveniach nás privítal zástupca veliteľa českej batérie. Tak ako pri iných vojakoch medzinárodnej bojovej skupiny z dôvodu špeciálneho štatútu, aj pri vojakoch z Čiech nebudeme odkrývať ich identitu.”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Takže nachádzame sa vo vojenskom priestore Lešť. Teraz sme v palebnom postavení mínometu, strieľame tu priamym zamierením, to znamená, že vidíme na cieľ a ostreľujeme cieľ priamo veliteľmi družstiev mínometov.”
Miroslav Minár:
“V akej diaľke je cieľ?”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Strieľame do cieľov, ktoré sú vo vzdialenosti od 900 metrov do 1,5 kilometra a potom prejdeme na nepriamu streľbu a tam budeme strieľať na väčšie vzdialenosti.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ teda vaša jednotka je a máte už za sebou obdobné cvičenia?”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Náš domáci prápor je 41. mechanizovaný prápor, ktorý je vlastne jadrom toho práporu, ktorý je tu nasadený. Takéto cvičenie v zmysle nás, ako palebných čiat, máme za sebou. Cvičíme takto aj doma v Českej republike. Toto je pre nás prvá príležitosť, keď máme miesto 3. našej čaty pridelenú slovenskú čatu, ktorá nám robí tú štruktúru tej batérie, takže sme o troch čatách v štyroch mínometoch.”
Miroslav Minár:
“Aké prostriedky máte so sebou, ktorými mínometmi strieľate a aké sú ich dajme tomu tie základné takticko-technické údaje?”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Mínomety čo máme my, tak to sú mínomety vzor 82, česká výroba, 120 mm, majú dostrel od 250 metrov do 8 kilometrov, váha míny je 16 kg. Celý mínomet aj s podvozkom je prevážaný na Tatre 8157, je to pancierovaná Tatra a vlastne aj munícia je prevážaná na tej Tatre. Potom čo máme slovenské mínomety, alebo slovenská čata má mínomety vzor 97 a je mínomet ráže 98 mm a dostrel má rovnaký, 8 kilometrov. To je vlastne dôvod, prečo sú k nám pridelení, pretože obidve tie palebné jednotky, alebo obidva tie národy, máme rovnaký dostrel. Takže si môžeme strieľať spoločne.”
Miroslav Minár:
“Je to taký prvý kontakt vašej jednotky so slovenskou?”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Momentálne áno, takže sme si s nimi prešli priestory, dohodli si procedúry ako budeme strieľať, nastavili si nejaké procesy a toto sú vlastne naše prvé spoločné streľby, spoločný výcvik tu na Slovensku.”
Miroslav Minár:
“Ste zaradení v medzinárodnej bojovej skupine Severoatlantickej aliancie. Čo to teda pre vás znamená, vašich vojakov?”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Pre nás je to hlavne príležitosť, tým že toto nie je bojová misia, tak je to vlastne príležitosť sa vycvičiť, zdokonaliť sa hlavne s tými medzinárodnými partnermi. Slováci sú síce bratia, ale stále je to pre nás medzinárodná spolupráca, rôzne postupy, rôzne procedúry, rôzny systém velenia a potom pre nás ako celok, ako mínometnú batériu, je to hlavne tá spolupráca s návodčíkmi, ktorí sú vlastne z tých mechanizovaných rôt, to znamená, že my teraz využívame ako návodčíkov Slovincov, Američanov, Nemcov a Slovákov.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, že celá tá komunikácia prebieha v angličtine, ale vy to máte teraz uľahčené s tým, že tu máte bratov Slovákov.”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Presne tak. Pre nás je to výhodnejšie, že vlastne my môžeme veliť po česky, vyjasníme len keď sú nejaké nedorozumenia, alebo nejaké termíny a môžeme normálne s nimi hovoriť. Ja som nasadený v súčasnosti druhýkrát. Prvé nasadenie bolo v 2. úlohovom zoskupení Armády Českej republiky v Litve, tam som bol ako operačný dôstojník, toto je teraz moje druhé nasadenie, zase v podobnom garde, posilnenie tej východnej hranice Aliancie, takže pre mňa to nie je novinka.”
Miroslav Minár:
“Kedy ste vstúpili do armády a prečo?”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Ja som vstúpil do armády v roku 2010. Bolo to z takých jednoduchých dôvodov. Ja som vyštudovaný zbraniar, konštruktér a kde sa vlastne dostane človek k zbraniam ako v armáde, že? A tiež taká národná hrdosť, chcieť niečo tej krajine dať. To tam bolo samozrejme tiež.”
Miroslav Minár:
“Naplnili sa vaše predsavzatia, tie predstavy?”
Zástupca veliteľa českej batérie:
“Mne sa plnia, síce je pravda, že odbor ktorý som vyštudoval, konštruktér, de facto strojár, tu nevyužijem, ale zase vzhľadom na to, že tá práce pri mínometoch je veľa o počítania, je tam hodne matematiky, nie je to jednoduchá práca, musí byť človek presný, nemôže sa seknúť, tak aspoň tú matematiku, alebo ten mozog ktorý som si vytrénoval študovaním konštrukcie zbraní, si tu udržiavam a používam.”
NATO A MY
Miroslav Minár:
“Na streľby so slovenskými partnermi sa tešil aj veliteľ mínometného družstva.”
Veliteľ mínometného družstva:
“Je to tu zaujímavé, je to tu trošku iné ako u nás, kde sme zvyknutí na svoj priestor. Je zaujímavé vidieť inú techniku, vidieť ako s inou technikou ostatní pracujú. Môžeme si z toho zobrať ako ponaučenie čo robíme dobre, čo by sme mohli zlepšiť.”
Miroslav Minár:
“Ten pobyt tu, na Slovensku a tá účasť aj trebárs vašej jednotky, ale aj vám osobne, v tej mnohonárodnej bojovej skupiny NATO, čím vás to obohatí? Čo vám to dáva?”
Veliteľ mínometného družstva:
“Môžem byť rád, že sa môžem podieľať na zvýšení bezpečnosti východnej hranice NATO. Najviac mi to dalo asi tú spoluprácu s tými cudzími jednotkami. Nielen moje družstvo, ale celá naša batéria, tak sme veľmi skúsení, každý už je na svojej funkcii niekoľko rokov, čo neznamená, že sa nemôžeme zlepšovať a myslím si, že cvičenie čo sa tu práve koná, je podobné tomu, čo vykonávame doma. Takže z toho dôvodu pre nás samotné tie streľby, nie je nič až také nové, okrem tej spolupráce s inými armádami.”
Miroslav Minár:
“Kedy ste sa rozhodli vstúpiť do armády a prečo?”
Veliteľ mínometného družstva:
“Ja som vstúpil do armády v roku 2000, ešte ako vojak základnej služby.”
Miroslav Minár:
“Kde ste slúžili?”
Veliteľ mínometného družstva:
“… v Mariánskych Lázňach. Tam so bol ako veliteľ tanku.”
Miroslav Minár:
“Tak z tankistu delostrelec.”
Veliteľ mínometného družstva:
“No v roku 2002 som nastúpil ako vojak z povolania, som nastúpil k výsadkárom ako ženista, 3 roky a niečo na to, tak som nastúpil do Rakovníka ako starší potápač na záchranný prápor. Ten následne zrušili. Tam som bol ako veliteľ ženijného prieskumného družstva, potápač. Potom som išiel naspäť na záchrannú rotu ako potápač a keď to tam kompletne zrušili, tak som išiel potom do Žatca na mínometnú batériu. Tu slúžim na mínometnej batérii už asi 9 rokov.”
Miroslav Minár:
“Ktoré z tých funkcií, ktoré ste tu menovali, bola alebo stále je taká tá najpríťažlivejšia?”
Veliteľ mínometného družstva:
“Všetko má niečo do seba. Keď som bol u výsadkárov, tak tam bol to skákanie veľmi pekné. Bol som tam pri ženistoch, tam som si samozrejme urobil kurz na výbušniny, takže som mal ešte kurz na riadiacich operácií prác, to bolo tiež veľmi zaujímavé, no a pri potápačoch, samozrejme, to bolo asi také top čo som kedy zažil. To sme prešli celú republiku a to nie je potápanie za rybičkami. To je proste práca pod vodou. To je aj že niečo staviame pod vodou, aj niečo demolujeme pod vodou, alebo či len prieskum toho daného vodného diela, to naozaj nie len že pozrieť sa čo tam je, ale tam naozaj musíme vedieť čo tam musíme robiť. A ešte tam bolo, že niekedy sme sa potápali, teplo, leto, paráda, ale zimné potápanie, to sme sa potápali v -17 stupňov, pol metra ľadu. Keď som sa dostal sem k mínometom, tak to je zase úplne iná práca.”
Miroslav Minár:
“Je to paráda, lebo teraz počúvame ako pália tie vaše mínomety, ako dopadajú do cieľovej plochy. To je armáda teraz.”
Veliteľ mínometného družstva:
“Čím väčšia rana, tým viac … Takže každá z týchto profesií má niečo do seba.”
Miroslav Minár:
“Máte za sebou aj nejaké pôsobenie v zahraničí?”
Veliteľ mínometného družstva:
“Áno, bol som v Kosove, bol som v Mali a teraz v zahraničí Slovensko. Ja som ešte Made in Czechoslovakia, takže pre mňa je to tak na polovicu zahraničie.”
Miroslav Minár:
“Čo očakávate ešte možno že v tej vašej ďalšej kariére? Aké máte plány, predsavzatia?”
Veliteľ mínometného družstva:
“Rád by som sa dostal do výcvikového centra a zostal tam ako inštruktor. Buď ako inštruktor delostrelectva, alebo inštruktor pri potápaní, alebo inštruktor pre nováčikov.”
Miroslav Minár:
“Tie skúsenosti vás k tomu predurčujú.”
Veliteľ mínometného družstva:
“Baví ma učiť. Už to robím občas aj tu, že pomáham viesť kurzy, takže to ma baví.”
Miroslav Minár:
“Keď vy ste sa rozhodovali vstúpiť do armády, teda vy ste povedali že ste vstupovali ako vojak základnej služby, vás to motivovalo a bol, alebo je niekto z vášho blízkeho okolia v armáde, na koho by ste mohli byť hrdý a povedať, že aj vďaka nim som aj ja tým vojakom Armády Českej republiky?”
Veliteľ mínometného družstva:
“No moja rodina má takú trošku vojenskú tradíciu. Môj otec bol pilot, lietal na Mig15, najstarší brat, tiež pilot, bratova manželka nedávno asi po 30 rokoch odišla z armády, tá bola zase riadiaca letovej prevádzky. Prostredný brat, tak ten slúžil chvíľu u pyrotechnikov, potom pri spojároch, synovec je v armáde, zastáva celkom vysoký post IT na letisku, no a ja. Takže to máme celkom také v rodine.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu sa dozviete aj to, ako si na streľbách z mínometov počínali vojaci z Michaloviec. Z dobrovoľnej vojenskej príprave naplní Plnú poľnú jej účastník Marián Baláž. Informovať vás budeme aj o výmene služobných psov v Hronseku, predstavíme vám poručíka Andreja Turcovského z Michaloviec a pozveme k počúvaniu relácie Portréty na Rádiu Regina. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac. S Plnou poľnou sme naďalej v palebných postaveniach mínometných jednotiek zo Žatca a z Michaloviec. No a v tejto chvíli sem na palebné postavenie sa presúva mínometná čata mechanizovaného práporu z Michaloviec."
Andrej Turcovský, veliteľ mínometnej čaty mechanizovaného práporu z Michaloviec:
“Poručík Andrej Turcovský, veliteľ mínometnej čaty.”
Miroslav Minár:
“S českou jednotkou vášho partnera sme si už v relácii predstavili, tak skúste niečo viac povedať o mínometnej čate mechanizovaného práporu z Michaloviec.”
Andrej Turcovský:
“Mínometná čata sa skladá z dvoch mínometných družstiev, kde v každom mínometnom družstve sú dve obsluhy, každá obsluha vlastne tvorí veliteľ, mierič, nabíjač, resp. obsluha a vodič nákladného vozidla.”
Miroslav Minár:
“Aké mínomety máte so sebou tu teraz v Centre výcviku lešť?”
Andrej Turcovský:
“Je to 98 mm mínomet, vzor 97, ktorý má minimálny dostrel 300 metrov, maximálne môžeme strieľať na tých 8000 metrov.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, ste súčasťou mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku. Čo to pre jednotku a konkrétne aj vás osobne, znamená?”
Andrej Turcovský:
“Ešte sme nepôsobili v takej jednotke mínometnej batérie, takže je to pre nás nová skúsenosť, sme radi že tu sme a môžeme zbierať skúsenosti od zahraničných kolegov a naopak, možno aj niečo oni od nás.”
Miroslav Minár:
“Čo všetko ste museli zvládnuť predtým, než ste prišli sem do Centra výcviku Lešť 4. júla a stali ste sa už pevnou súčasťou mnohonárodnej bojovej skupiny?”
Andrej Turcovský:
“Keď sme sa dozvedeli, že budeme pôsobiť v skupine … Group tu na Lešti, tak sme sa museli logisticky vystrojiť, ďalej sme absolvovali aj výcviky s mínometnou čatou na našom posádkovom cvičisku v Michalovciach, na cvičisku Biela hora, kde sme absolvovali potom nakoniec aj kontrolu zladenosti. Tam sa ladí tá čata na tom výcviku, kde plníme rôzne úlohy, od nájazdu do palebného postavenia, plnenie polopriamej streľby a takisto aj nepriamej streľby na vyžiadanie. Touto etapou kontroly zladenosti sme ukončili výcvik mínometnej čaty a nastúpili sme tuto.”
Miroslav Minár:
“Kedy naposledy ste strieľali takpovediac naostro?”
Andrej Turcovský:
“V októbri minulého roku. My sme absolvovali tiež bojové školské streľby a samozrejme všetky ciele boli zasiahnuté.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Určite au vás bude zaujímať, čo všetko je potrebné urobiť predtým, než zaznie výstrel z mínometu. Povie vám to veliaci poddôstojník mínometnej čaty z Michaloviec, rotmajster Pavol Hudák.”
Pavol Hudák, veliaci poddôstojník mínometnej čaty z Michaloviec:
“Napríklad začnem len obyčajnou rektifikáciou tých mínometov, to je nejaká zladenosť, potom je to preskúšanie tých osôb, či vlastne môžeme ich pripustiť k tej streľbe. To je kvôli tomu, aby vedeli čomu sa majú vyvarovať, bezpečnostné opatrenia. Takisto prejde sa nejakým výcvikom a vyvrcholenie sú tieto streľby. Táto jednotka … priamym zamierením, to znamená, že veliteľ čaty vydá veliteľovi družstva palebný povel, zadá cieľ kam má strieľať a ďalšiu zodpovednosť za ten cieľ preberá veliteľ družstva, ktorý vlastne má za úlohu si zmerať diaľku na ten cieľ, smer. Celá táto úloha stojí na tom veliteľovi družstva.”
Miroslav Minár:
“Koľko je tam vojakov pri tom mínomete?”
Andrej Turcovský:
“Sú to traja vojaci, kde je veliteľ, mierič a obsluha. Ten veliteľ počíta a zadáva úlohy, mierič má na starosti to zamierenie toho mínometu, že ten smer, ktorý povie veliteľ, ide správne a tá obsluha má na starosti podávanie a vhadzovanie tých mín do mínometu.”
Miroslav Minár:
“Vidím tu, samozrejme, aj nejaké ďalekohľady, tam je tiež niekto.”
Andrej Turcovský:
“To je vlastne práca naša, veliteľa čaty a veliaceho poddôstojníka, ktorí vlastne pred tými streľbami prídu na to miesto a tie mínomety zamieria do toho požadovaného smeru, kde očakávame protivníka a kde sú predpokladané ciele. Samozrejme tie mínomety sa nepostavia len tak, ale aj veliteľ čaty na základe informácií ktoré má, vlastne tie mínomety zamieri.”
Miroslav Minár:
“Vy vo svojej jednotke už máte aj skúsených harcovníkov, páli sa o 106, ale aj mladých vojakov. Takže skúsme ich prestaviť, ako trebárs napríklad tí mladí vojaci zapadli do jednotky.”
Andrej Turcovský:
“No uvidíme, pretože máme tu aj veľmi čerstvých vojakov, ktorí prišli len pred niekoľkými týždňami zo základne v Martine a mali čo robiť, aby sme dostali tie základné zručnosti a hlavne vedomosti a ostatné príde pri týchto cvičeniach. Toto majú za úlohu tí starší harcovníci, máme veľmi skúsených veliteľov družstiev.”
Miroslav Minár:
“Skúsme niektorých menovať.”
Andrej Turcovský:
“Tak je tu rotná Peter Krajníkovec a rotná Martin Čačko, ktorí sú veľmi skúsení velitelia družstiev. Na ich pleciach stojí príprava tých mladých vojakov.”
Miroslav Minár:
“Členovia toho tímu sú traja. Kto je taký najdôležitejší?”
Andrej Turcovský:
“To nemôžme povedať, lebo môžeme hovoriť len o týchto ľuďoch, ktorí priamo strieľajú. Áno, tí sú dôležití pri tom, aby sme trafili ten cieľ. Lenže je tu ten veliteľ, ten výpočtár, ktorá vlastne počíta tomu mínometu prvky a potom je tu nejaký človek, ktorý stojí neďaleko toho cieľa pozerá zásahy. To je náš prieskum, ktorí robí opravy a nám hovorí, či sme ten cieľ trafili, alebo netrafili. Lebo my väčšinou sme určení na to, aby sme strieľali nepriamou streľbou a na ten cieľ my nevidíme. Takže oni sú naše oči. Takže to je skĺbenie viacerých druhov, tímová práca. Jeden pochybí a pochybili sme všetci.”
Miroslav Minár:
“To sa zatiaľ nestalo zrejme.”
Andrej Turcovský:
“Zatiaľ nie. Zatiaľ tá spolupráca ide. A tá spolupráca hlavne v tomto kolektíve bude veľmi dôležitá, pretože sme na tej batérii len Česi a Slováci, ale fungujeme vlastne pre slovinské, nemecké, americké a české jednotky. Takže vlastne budeme podporovať tú mnohonárodnú brigádu celkove.”
Miroslav Minár:
“Je to zároveň asi aj taká česť pre vás.”
Andrej Turcovský:
“Áno, áno. Vlastne tu ideme všetky tie jednotky nejaký spoločný postup, aby sme fungovali, aby sme nejak všetky tie svoje postupy, čo máme národné, skĺbili do jedného a vedeli fungovať spoločne.”
Miroslav Minár:
“Vy kedy ste sa rozhodli vstúpiť do armády a prečo?”
Andrej Turcovský:
“Pred 20 rokmi, keď som bol ešte vojak základnej vojenskej služby, páčila sa mi tá robota, proste nejak som tomu pričuchol, dostal som ponuku a prijal som ju.”
Miroslav Minár:
“Kde ste slúžili ako záklaďák?”
Andrej Turcovský:
“Ja som bol ako prieskumák v Prešove. Tam som potom začal slúžiť ako profík a tak som si prešiel prieskumom, mechanizovaným vojskom, pričuchol som trošku aj k ženistom. Teraz robím s delostrelectvom, taký dosť široký záber.”
Miroslav Minár:
“Napĺňajú sa tie vaše predsavzatia, tie vaše sny o tom, že áno, dobre som sa rozhodol?”
Andrej Turcovský:
“Myslím, že áno. Táto práca nie je práca od pásu, je to práca, ktorá je kreatívna, prichádzajú nové výzvy každý deň. Však pred 2 rokmi sme nevedeli, že kde sa ocitneme dneska, akú dostaneme šancu a naozaj táto práca, ak človek chce, tak mu ponúka veľa nových výziev.”
Miroslav Minár:
“Medzi vašimi výzvami bolo aj to že ste sa stali súčasťou viacerých kontingentov v operáciách a na misiách. Kde konkrétne ste boli?”
Andrej Turcovský:
“V operácii UNDOF na Golanských výšinách, UNFICYP na Cypre a Althea v Bosne a Hercegovine.”
Miroslav Minár:
“Čo vám dali tieto misie a operácie? Čím vás obohatili?”
Andrej Turcovský:
“Asi najviac tá spolupráca s tými cudzími ľuďmi, vidieť prácu tých cudzích ľudí, trošku mať iný pohľad na tú prácu ako tuná.”
Miroslav Minár:
“Dôležité je, že keď teda chodíte do toho zahraničia, ale aj sem na Lešť na takúto misiu, to rodinné zázemie. Ste ženatý, odkiaľ pochádzate?”
Andrej Turcovský:
“Ja pochádzam z Giraltoviec a mám tri deti, 12, 9 a 1-ročné. Ja mám 40 rokov. Pokiaľ bude táto práca ponúkať ďalšie výzvy a budem ešte mať síl, tak určite zotrvám, pretože stále táto misia nie je u konca, takže táto práca ma stále baví.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Na základe výzvy na výkup služobných psov odbor krízového manažmentu, výcviku a kynológie Vlkanová Hronsek, v 1. polroku 2022 vykúpil 12 služobných psov. Tieto psy úspešne zvládli prísne a náročné kritériá, čo sa týka požadovaných povahových, pracovných a zdravotných vlastností služobného psa. Dva z týchto psov doplnia rady Vojenskej polície ako hliadkovacie psy, určené na stráženie objektov, hliadkovú službu, sledovanie pachových stôp osôb pri ich prenasledovaní, eskortovanie a stráženie predvádzanej osoby, alebo na označenie ukrytého páchateľa. Deväť psov bolo vykúpených v kategórii všestranný pes a jeden v kategórii poľovný pes. Všetky vykúpené psy prešli pozorovacou karanténou, kde sa so psami vykonávali činnosti, ktoré vedú k spoznaniu psa a potvrdenie jeho povahových vlastností, potrebných na plnenie služobných úloh, ktoré nemohli byť zistené, alebo sa neprejavili v rámci vstupného preskúšania. Zároveň psy boli počas celej doby pozorovacej karantény pod neustálym veterinárnym dohľadom. Po uplynutí tejto doby boli nové služobné psy odovzdané kynológom v útvaroch ozbrojených síl a príslušníkom Vojenskej polície.”
DVP-čka OČAMI MARIÁNA BALÁŽA
Miroslav Minár:
“Marián Baláž, frekventant dobrovoľnej vojenskej prípravy má z Martina ďalšie zaujímavé správy.”
Marián Baláž, frekventant dobrovoľnej vojenskej prípravy:
“Pozdravujem poslucháčov Plnej poľnej zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, z roty dobrovoľnej vojenskej prípravy. Prvý úspešný mesiac je za nami. Človek by ani nepovedal ako ten čas rýchlo letí. Tretinu tohto výcviku máme úspešne absolvovanú a v dnešnej časti si niečo povieme o našich inštruktoroch, nakoľko niet ich, tak by sme sa nič nenaučili a nič nevedeli. Sú to všetko drsní chlapi, ale aj ženy sú medzi inštruktormi, ktorí majú veľa rokov odslúžených, majú nespočetne veľa skúseností, vedomostí. Každý inštruktor má nejaké to svoje odvetvie, v ktorom sa vyzná. Niektorí tých odvetví majú viacej a my tu na tejto DVP-čke sme rozdelení do dvoch čiat. Každá čata má svojich inštruktorov. Pre niektorých nás z DVP-čky sú inštruktori našim vzorom. Ja osobne som zo začiatku aj rozmýšľal nad tým, že ak by som ostal v ozbrojených silách, že tiež by som chcel robiť inštruktora, lebo je to zaujímavá náplň práce, no a nakoľko už máme ten …pomaly sa nám z učebného plánu alebo rozvrhu pomaly vytráca teória a začína už praktická časť prípravy, väčšinu testov z teórie máme už za sebou úspešne za sebou, no a od budúceho týždňa nám začína viacej tá praktická časť, možno že aj nejaké streľby a nakoľko aj tento týždeň sme už mali aj prežitie, ale o tom si povieme niekedy inokedy do budúcna.”
Miroslav Minár:
" A my len dodávame, že niektorých inštruktorov z martinskej Základne výcviku a mobilizačného doplňovania vám predstavíme o týždeň. Boli sme sa totiž pozrieť na to, ako ich dobrovoľníci prežili náročné hodiny v neznámom teréne."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Dnes sa vám predstaví poručík Andrej Turcovský, veliteľ mínometnej čaty z mechanizovaného práporu z Michaloviec.”
Andrej Turcovský:
“Do ozbrojených síl som nastúpil v roku 2018. Ja som absolvoval civilnú vysokú školu, bezpečnostný manažment, potom som dal prihlášku do ozbrojených síl, kde som si prišiel vlastne tým celým procesom, fyzickým, psychologickým vyšetrením a zaradil som sa do kurzu DKVŠ, kde som úspešne absolvoval, kde ma zaradili potom neskôr na mínometnú čatu v Michalovciach, kde pôsobím až dodnes.”
Miroslav Minár:
“Krátko, 4 roky. Naplnili sa tie predsavzatia a tie predstavy o tejto práci?”
Andrej Turcovský:
“Aj som rád, že som tak dlho na tej mínometnej čate, pretože človek chytá skúsenosti. Aj za tie 4 roky by som povedal, že tých skúseností je málo. Odkedy prišiel ten Covid, tie skúsenosti chýbajú, takže asi toto tak poznačilo moju 4-ročnú kariéru, že mohlo to byť aj trochu viac toho výcviku.”
Miroslav Minár:
“Teraz si ale zacvičíte, pretože určite vás čaká pomerne atraktívny a častý výcvik s kolegami z českej armády. Čo očakávate od pôsobenia v tejto mnohonárodnej bojovej skupine?”
Andrej Turcovský:
“Tým pádom, že budeme pôsobiť do konca roka na tejto mínometnej batérii, očakávam, že tie skúsenosti pôjdu hore. Tá technika pri zaujímaní palebného postavenia, opúšťania palebného postavenia, že tí ľudia si tu nadrilujú, keďže teraz nebola možnosť pri tých našich výcvikoch. Som rád, že sme sa dostali tuto do priestoru, že môžeme cvičiť technikov, máme komplet mínometnú čatu, ktorá bola personálne obsadená, takže som rád že sme tu a môžeme pôsobiť s českými kolegami v mínometnej batérii.”
ČO JE PRED NAMI
Moderátor:
“Portréty. Za každého počasia dokážu bez pohnutia stáť a dotvárať jedinečnú atmosféru pri dôležitých návštevách predstaviteľov vlád krajín z celého sveta. Vojaci Čestnej stráže. Jedným z nich je aj nadporučík Oliver Košiba, ktorý na svojich podriadených v rote nedá dopustiť.”
Oliver Košiba, vojak Čestnej stráže:
“Je samozrejmé, že som si urobil priateľov na život a na smrť, keďže trávim s tými ľuďmi 8 rokov deň čo deň. Som veľmi rád, že som ich spoznal, stretol.”
Moderátor:
“Čo dokáže nadporučíka Olivera Košibu na jeho práci vnútorne naplniť? Aký je jeho sen? Aj na to sa opýta Janka Bleyová v nedeľu po 15-tej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
