- Dátum: 06.08.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.82 MB
Plná poľná
[06.08.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
“Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili,.
* Vo Zvolenskej Slatine nezabúdajú na hrdinov.
* Slovenskom putoval Medzinárodný beh mieru.
* Výnimočné stretnutie s veteránom RAF. Čo odkazuje 98-ročný armádny generál Emil Boček nám všetkým.
* Armádna jazdecká výprava má za sebou prvé náročné kilometre.
* Deti z Centra pre deti a rodinu vo Svidníku zvládli 12-kilometrový pochod na Čiernu horu, aj vďaka vojakom z Prešova.
* LetoFest číslo 3 sa tento raz zastaví v Liptovskom Mikuláš.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Sú obce na Slovensku, kde sa ľudia stretávajú pri pamätníkoch nielen pri významných výročiach, ale aj počas bežného pracovného dňa. Alebo, keď do obce zavítajú významní hostia. Tak tomu bolo aj vo Zvolenskej Slatine. Mali sme to šťastie, že tu jeden deň takmer na minútu presne, prišli hostia, ktorí bojovali, či bojujú za mier rôznymi spôsobmi. Avšak s jedným cieľom. Aby sa to, čo bolo počas 2. svetovej vojny, už nikdy nezopakovalo. So starostkou Zvolenskej Slatiny Máriou Klimentovou sme sa pri pomníkoch zastavili aj my s mikrofónom Plnej poľnej.”
Mária Klimentová, starostka Zvolenskej Slatiny:
“My máme pamätník, ktorého autorom je akademický sochár Ján Kulich, okrem iného náš rodák zo Zvolenskej Slatiny a je to pamätník padlých 1. aj 2. svetovej vojny. Takže často si my pripomíname a pri každej príležitosti k tomu pamätníku robíme pietnu spomienku a kladieme vence.”
Miroslav Minár:
“Viem, že vo vašej obci je pomerne silná základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. No a vlastne oni tým, že sa pripomínajú mladej generácii, tak navštevujú aj pamätné miesta.”
Mária Klimentová:
“Áno. Naši členovia základnej organizácie sú veľmi aktívni a naozaj pravidelne sa zúčastňujú rôznych pietnych spomienok pri rôznych príležitostiach. Máme veľmi šikovnú predsedníčku, pani Pavlíkovú, ktorá naozaj tieto ich výletu na tieto pamätníky organizuje a obec samozrejme sa snaží prispieť finančne, aby to mali jednoduchšie.”
Miroslav Minár:
“Keďže tu teda máte, ako som už povedal, silnú organizáciu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tak ako je to s výchovou tej mladšej generácie, aby tá pamäť národa zostala zachovaná?”
Mária Klimentová:
“Myslím si, že sa snažíme. Máme naozaj veľa klubov, kde sa združujú mladí ľudia vo Zvolenskej Slatine. Takí najaktívnejší sú naši skauti, ktorí spolupracujú aj so základnou organizáciou Zväzu protifašistických bojovníkov a samozrejme máme veľmi akčný miestny odbor Matice slovenskej, ktorý takisto úzko spolupracuje so základnou organizáciou Zväzu protifašistických bojovníkov. a veľmi si váži naše jednak osobnosti Zvolenskej Slatiny, ale aj významné udalosti v histórii Slovenska.”
Miroslav Minár:
“Tu, na priečelí pred budovou obecného úradu, sa vyníma pamätník veľkého syna slovenského národa, generála Milana Rastislava Štefánika.”
Mária Klimentová:
“Na toto sme my Slatinčania obzvlášť hrdí. Pred rokom, z iniciatívy miestneho odboru Matice Slovenskej a samozrejme s finančnou podporou ministerstva, sme znovu osadili do stredu obce bustu Milana Rastislava Štefánika, ktorá tu naozaj v minulosti dlhé roky bola a potom kvôli situácii, aká v tom čase bola, bola odstránená. Vlani, pri príležitosti 140. výročia narodenia, sme túto bustu opäť umiestnili do stredu obce, dali sme urobiť podobný podstavec ako bol v minulosti a vlastne busta je presne kópia tej pôvodnej busty.”
Miroslav Minár:
“Je štvrtok 29. júla a obec čaká významnú návštevu. Čo sa tu vlastne bude diať?”
Mária Klimentová:
"No sme veľmi poctení tým, že armádny generál vo výslužbe, pán Emil Boček, si vybral Zvolenskú Slatinu a poctí nás dnes svojou návštevou. Pripravili sme preňho taký krátky program, samozrejme spolu s jeho organizačným tímom, položíme kyticu, alebo budeme pri pietnej spomienke položenia vencov k pamätníku padlých 1. a . svetovej vojny, samozrejme položíme kyticu aj generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, no a potom by sme sa chceli pochváliť našou pýchou, Galériou Jána Kulicha, ktorú máme v strede obce. Keďže náš rodák Ján Kulich, akademický sochár, mal k Slatine veľmi blízky a vrúcny vzťah, tak začal s touto organizáciou on a dokončili to žiaľbohu jeho deti lebo už nie je medzi živými a vlastne galéria v strede obce stojí. Čiže pozývame pána armádneho generála, aby si túto galériu išiel pozrieť, no a hneď oproti zase máme Jána Bahýľa,. vieme, že to bol významný vynálezca, vynálezca vrtuľníka, sa snažíme všetkých tých našich rodákov, ktorých máme a máme ich dosť v Slatine, nejakým spôsobom uctiť, tak Jánovi Bahýľovi sme venovali Park Jána Bahýľa."
Miroslav Minár:
"No a samozrejme ešte sa bude rozprávať aj o bojovej púti generála Emila Bočeka, pretože to je posledný žijúci veterán, účastník československých perutí v zostave Britského kráľovského letectva."
Mária Klimentová:
"No samozrejme program bude pokračovať v popoludňajších hodinách, kedy o pol piatej popoludní v zasadačke kultúrneho domu máme pripravenú besedu s armádnym generálom. Veľmi sa naňho tešíme, verím, že naši občania prídu. Snažili sme sa to spropagovať a určite veľmi radi si vypočujeme jeho príhody jeho zážitky a teda opis jeho vzácneho a naozaj zaujímavého života. Chcela by som sa pri tejto príležitosti predovšetkým poďakovať za to, že nás naozaj poctí svojou návštevou, že si tú Zvolenskú Slatinu vybral a chcela by som mu, keďže naozaj má úctyhodný vek, zaželať veľa, veľa zdravia a veľa, veľa ešte takýchto pekných zážitkov."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o malú chvíľu privítame v Plnej poľnej poslov mieru, účastníkov Medzinárodného behu mieru, ktorí sa zatavili aj vo Zvolenskej Slatine. Čestným hosťom občanov tejto obce, aj hosťom našej relácie, je posledný žijúci príslušník československých stíhacích perutí v zostave Britského kráľovského letectva, armádny generál Emil Boček. Pochválime vojakov z Prešova. Povieme vám, akú trasu má za sebou armádna jazdecká výprava z Mojtína do rumunského mestečka Arad a pozveme vás aj do Liptovského Mikuláša na tretiu časť vojenského LetoFestu. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Ešte predtým, než čestný hosť občanov Zvolenskej Slatiny, armádny generál Emil Boček položil svoje kvety k obetiam 1. a 2. svetovej vojny, ako aj k buste generála Milana Rastislava Štefánika, prišli do obce aj účastníci Svetového behu mieru.”
Účastníci Svetového behu mieru:
“Varuna Klabníková a Vlado Kulíšek.”
Miroslav Minár:
“Skúsme pripomenúť poslucháčom aj našej Plnej poľnej históriu tohto behu. Kedy vlastne vznikla dá myšlienka a aká je filozofia:”
Varuna Klabníková, účastníčka Svetového behu mieru:
“Mierový beh založil v roku 1987 športovec, umelec a mierový filozof Sri Chinmoy. Ona zasvätil ideálom svetovej harmónie celý svoj život. A svojou životnou filozofiou a dielom inšpiroval ľudí najrozmanitejších národov a kultúr k spolupráci. A my v týchto krokoch pokračujeme ďalej. Táto štafeta vedie cez viac ako 150 krajín sveta a momentálne týchto 5 dní prechádzame Slovenskom.”
Miroslav Minár:
“Vlado Kulíšek z takého kultúrneho sveta do športového, vidím teda, že si naladený. Koľko máte za sebou, Vlado, už kilometrov na Slovensku?”
Vlado Kulíšek, účastník Svetového behu mieru:
“No prvý deň sme mali 70 kilometrov, včera 80 a dnes to je tak okolo 10. Takže dohromady asi 160 kilometrov máme. Ale samozrejme to nebehám sám. Preto sme takýto veľký tím, aby sme sa mohli prestriedať. Robíme to, čo vieme. to znamená beháme a snažíme sa tým vyjadriť tú myšlienku toho, čo chceme tým ľuďom povedať, že naozaj ten mier nie je o politikoch, nie je o tom, že si tam povedia že bude mier, ale je to o nás. Je to o nás, čo cítime v sebe.”
Miroslav Minár:
“Kedy účastníci behu prekročili slovenskú hranicu a odkiaľ?”
Varuna Klabníková:
“Takže začali sme 27. , v utorok, blízko Tornale, na hraniciach s Maďarskom. No a odvtedy pokračujeme až po 1. augusta na hranicu s Českou republikou. Ale nieje to len prekonanie týchto 360 kilometrov. My na našej trati sa veľmi radi stretávame s ostatnými ľuďmi podobného založenia, spolkami, ďalšími združeniami, ktorí svojim spôsobom vyjadrujú spolupatričnosť, toleranciu, alebo nejaké iné aktivity na zlepšenie celkového nášho dobrého pocitu a dobrej vôle.”
Miroslav Minár:
“Tu dochádza vo Zvolenskej Slatine k takému prepojeniu s tou základnou filozofiou účastníkov Mierového behu s odkazom tým ešte žijúcich veteránov 2. svetovej vojny, ktorí bojovali, mnohí položili svoje životy na oltár mieru a jedným z nich je aj armádny generál Emil Boček.”
Vlado Kulíšek:
“My sa práve snažíme tak troška preklenúť túto vec, že vlastne áno, boli tu vojny, my sa snažíme o to, aby neboli vojny, ale my máme aj tú filozofiu, že mier nie je len to, že nie je vojna. Mier je to, že my vlastne robíme napríklad aj také s deťmi, keď máme mítingy s deťmi, tak im vysvetľujeme, že naozaj mier začína u mňa a je to to, že vlastne keď ja budem mať v sebe mier, sused bude mať v sebe mier a ďalší sused, tak vlastne ako môže vzniknúť vojna? Nemôže, lebo všetci sme navzájom prepojení. A vlastne tým preklenujeme túto otázku, že áno, máme tu veteránov, ktorí si pamätajú vojny a my chceme, aby naše deti už si ich nepamätali.”
Miroslav Minár:
“Áno, pokiaľ má človek pokoj a mier vo svojej duši, tak naozaj môžeme len súhlasiť s Vladom. Tak Slováci, ako aj Česi, pôsobili, pôsobia na mierových misiách všade na celom svete a ich prácu si oceňujú najmä tí miestni obyvatelia, pretože ozaj oni bojujú za ten mier aj takýmto spôsobom.”
Varuna Klabníková:
“Ďakujem veľmi pekne. V podstate naša základná myšlienka je, že k mieru je potrebný úplne každý jeden človek. Nenechávame to na nejaké misie, alebo nech začne niekto druhý, podpíše nejakú zmluvu. Naopak, naša dobrá voľa v každodenných činoch, čo povieme, na koho sa usmievame atď., týmto si tvoríme medzi sebou to dobré spolupatrično a takto sa posúvame ďalej. Čiže mier znamená neprítomnosť vojny, mier znamená prítomnosť lásky, harmónie, dobrej vôle a jednoty medzi národmi a rôznymi kultúrami.”
Miroslav Minár:
“Vieme už približne asi koľko bežcov sa pripojí ku vám na Slovensku?”
Vlado Kulíšek:
“No ten základný tím je okolo 20 bežcov. Len my to všetci robíme samozrejme vo svojom voľnom čase, takže niekto si zoberie dovolenku na 2 dni, niekto na 3 dmi, prestriedame sa, ale okrem toho s nami behajú, ja si trúfnem povedať, že aj tisícky ľudí, ktorých stretneme po ceste. Že vlastne nás čakajú na tabuli tej obce a zbehne s nami len k mestskému úradu, k obecnému úradu, takže naozaj si trúfnem povedať, že okolo tisícky ľudí sa k nám pridá. Ja ešte možno sa vrátim k jednej myšlienke z hľadiska tých misií a vojakov, lebo zhodou okolností ja som bol bývalý vojak z povolania, takže pre mňa je to také vcelku blízke a zaujímavé, že teraz cítim, že lepšie tú myšlienku mieru šírim v tomto behu, ako keď som bol ten dôstojník.”
Varuna Klabníková:
“A ešte doplním, my máme jednu symboliku, my bežíme s mierovou pochodňou, čiže zapálená pochodeň, ktorú dávame kolovať z ruky do ruky, od srdca k srdcu a poprosíme každého kto ju chytí, aby do tejto pochodne vložil svoje želanie. Za niekoho, za nejakú dobrú vec, za mier, aby sme si lepšie spolu vychádzali atď. A tí ľudia sa v tomto momente krásne rozžiaria, pretože vtedy vychádza tá dobrota, ktorú nosíme každý jeden z nás v srdci a my teda želania potom nesieme do obce, do ďalšieho okresu, do ďalšieho štátu a takto tie dobré želania kolujú po celom svete, takže ešte raz vytvárame symboliku, že sme spolu všetci zjednotení.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
"Symbolicky, zjednotení sú aj vojaci 2. mechanizovanej brigády tamojšie roty podpory velenia s klientmi Domova pre deti a rodiny zo Svidníka. Zjednotil ich spoločný projekt, pri zrode ktorého stál náčelník Generálneho štábu generál Daniel Zmeko. Projekt má názov Nájdi si svoj domov. Pomimo iných aktivít sa vojakom podarilo zorganizovať spoločný turistický 12-kilometrový pochod na vrch Čierna hora. Pochod Chodníkom Slovenského národného povstania sa začal pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu na svidníckom námestí. Červené značenie po lesných cestičkách ich previedlo Ostrým vrchom, kde sa nachádzal hrob neznámych ruských vojakov z 1. svetovej vojny, ktorý si uctili zapálením sviece až na samotnú Čiernu horu. Tam už na deti čakali osvedčené a obľúbené športové aktivity a súťaže ako streľba zo vzduchovky, hod granátom, skok vo vreci, preťahovanie lanom a podobne. Okrem toho deti získali aj nové skúsenosti, ktoré budú môcť využiť v reálnom živote pri krízových situáciách, keďže im profesionálni vojaci ukázali aj základy a rôzne spôsoby rozloženia ohňa, či alternatívnu prípravu vojenského potravinového balíčka, t.j. pot-upu počas výcvikov vojakov. Vyvrcholením bola spoločná opekačka blízko útulne na Čiernej hore. Ďakujeme posielame pochvalu dnešnej Plnej poľnej."
GENERÁL
Miroslav Minár:
“S výnimočným veteránom, s letcom československých stíhacích perutí vo Veľkej Británii, armádnym generálom Emilom Bočekom, som sa stretol viackrát. Môžem povedať, že sa vytvorilo medzi nami silné puto a bolo mi cťou stretnúť sa s ním opäť. Tento raz vo Zvolenskej Slatine, kde sme si spolu pripomenuli niektoré etapy v jeho bohatom 98-ročnom živote. Po vychodení obecnej a meštianskej školy v Brne Tužanech sa začal učiť za strojného zámočníka. Všetko sa v jeho živote zmenilo 27. decembra 1939, kedy tajne odišiel z domova.”
Emil Boček, veterán, letec československých stíhacích perutí vo Veľkej Británii:
“Mal som kamaráta a ja neviem čo nám to napadlo, že pôjde do tej Veľkej Británie. Tak ja som už otca nemal, tak som bol za svojim najstarším bratom, on pracoval v elektrárňach v Brne a hovoril som mu, že pôjdeme do Veľkej Británie. On povedal, že ak si to nerozmyslíte, tak kým prejdete tú bránu, tak už vás povedú Tak som mu povedal, že počkáme, aby nám povedal on, že kedy máme ísť. A v pondelok sa vydávala moja sestra, tak on prišiel na svadbu a hovoril, že si to so mnou vybaví. Ale kým prišiel na svadbu, ja som bol už preč. Ja som bol už vo vlaku a išli sme do Maďarska. A pani Sedláková nám urobila, aby sme mali na cestu niečo na jedenie, tak nám urobila balíček jedla. No teraz ako sme chodievali do toho Brna, tak chlapci aj dievčatá sa pýtali kam ideme, ja som položil ten balíček s jedlom na zem. Vystúpil som z vlaku a hovorím, jej, ja tam mám balíček. Tak som sa vrátil a balíček už bol preč. Ani nikto nevedel čo tam je. Že tam bolo jedlo na cestu. Takže sme odišli do Bratislavy, že budeme v Bratislave prechádzať do Maďarska. Ja keď som tam videl tých vojakov s flintami, hovorím, tak tam urobíme krok a už nás povedú. Tak sme išli do Trenčína a zmienili sme sa, že ideme do toho Maďarska a prišla tam pohraničná stráž, alebo také niečo, tak hneď nás upratali do kuchyne. Keď odišli, tak sme potom odišli do tej Bratislavy a z tej Bratislavy sme išli do Komárna. A teraz si nás všimli nejakí tí Slováci, kam idete? Do Komárna. Musíte vystúpiť v Seredi, to je posledná stanica, v Seredi vystúpite a prejdete do Maďarska. Tak sme vystúpili a prišli sme do toho Maďarska.”
Miroslav Minár:
“Bola to samozrejme strastiplná cesta. Kedy ste vstúpili na ostrovy, do Veľkej Británie?”
Emil Boček:
“My sme najprv prišli do Francúzska, vo Francúzsku sme išli na front a to bolo ako za 1. svetovej vojny, proste tie fronty sa pohybovali rovnako. Prišli sme na frontu a každý vyfasoval 5 nábojov. Pušku sme mali z roku 1864 na jeden náboj. Hovorím, 5 nábojov, čo to je? Išiel som asi 4 krát dokola, aby som mal viac nábojov. Keď sme prišli do Gyenu, tak boli tam také vráta, stál tam dedo, tak hneď hovorím daj ruky dole prosím ťa, tak sme tam vliezli do bytu, tak ako tí ľudia odišli, tak to tam zostalo. Tak sme postavili pušky k stene, vyzliekli sme si kabáty, vyzuli topánky a tak sme si ľahli hore na tie postele a boli tam schody do sklepu, tak išiel som sa tam pozrieť a bol tam… 350-ka. Pozriem sa do nádrže, plná nádrž benzínu. A tých schodov tam bolo asi 40. Kým my sme to vytlačili hore, tak sme sa nadreli a ja som to nakopol, bola tam prasknutá zadná oska. Hovorím, no keby tu bol sústruh, tak to urobíme, no ale nebol sústruh. Tak sme to dali do komory, našliapli sme to, dali sme tomu plný plyn, aby sa to zadrelo, aby to nedostali Nemci. No a teraz sme ustupovali naspäť do toho tábora, do Agde. Cesty boli preplnené ľuďmi. Tak sme išli vlakom a všelijako, než sme prišli do toho tábora. Zháňali šoférov. Tak ja som sa prihlásil ako šofér, pretože u nás bol obchodný dom Pazdera, ja som tam vždy tomu šoférovi pomáhal, tak on ma naučil jazdiť s autom. Z tej Agde potom prišla nákladná loď Arosee el Faraque, tak sme do nej nastúpili a išlo do Gibraltáru. Franta skočil z lode do mora. Oni ho chceli zatvoriť, ale sa to nejak potom ututlalo. Potom tam prišli Taliani, že budú bombardovať Gibraltár. A videl som, ako v tých kopoch išli tie kanóny a na hneď ich stiahli preč keď začali strieľať, to som teda žasol. Oficieri tam mali baby a žiadna baba na loď nemohla. A my sme mali odplávať ráno a odplávali sme o 7. hodine večer. ale ženská žiadna. Z toho Gibraltáru sme odišli do Veľkej Británie. Chceli sme ísť do Veľkej Británie a mne pridelili k 312 Squadron ako mechanika. Tak som tam robil 2 roky mechanika, no ale stále som poškuľoval po pilotnom výcviku. Nakoniec to dopadlo tak, že ma pridelili a tak odišli do Kanady a v Kanade sme robili pilotný výcvik. Potom sme sa vrátili a bol som pridelený k 310 Squadrone. Stále som chcel ale lietať. Tak nakoniec sa mi podarilo, že ma poslali do Kanady, tam som urobil ten pilotný výcvik, vrátil som sa k 312-ke a lietal som s 312-kou do konca vojny.”
Miroslav Minár:
“Už na spitfire?”
Emil Boček:
“Áno už na spitfire. Boli 5-ky spitfire, to nemalo chybu. Odštartoval som a ono sa mi vysadil motor a v tom Anglicku pristávať, tam je to zlé. Proste tie polia sú ohradené, rastú tam kry, stromy a čo ja viem čo, tak hovorím, tak pri tej prekážke musím ísť kolmo a hovorím si, ja to ešte preskočím. Tak som to ešte zdvihol, na ľavej strane bol strom, tam som nechal polovicu krídla a padol som medzi kravy. To sa rozpŕchlo, ja som si zapálil cigaretu a začal som nadávať. Potom priletel jeden Angličan chcel som, aby pri tom počkal, my sme sa neboli schopní dohovoriť. On koktal. Tak to teda bolo nadlho. Potom som prišiel na tú farmu, že si zavolám na letisko, že tam mám lietadlo na poli, on hovorí, že on nič nepočul. Ja hovorím, že ja som tam havaroval bez motora. Tak potom pre mňa prišli a to bol jeden plukovník a jeden fly-seržant a ten plukovník hovoril, že som išiel s prehriatym strojom, preto sa to stalo. No v tom do mňa vošla taká zlosť, hovorím blbec, nerozumie tomu a bude to toho kecať. Hovoril som, že som robil 2 roky mechanika a nie som žiadny blbec, aby som štartoval s prehriatym strojom a zabil sa. Tak sklapli, doviezli ma na letisko, to bol veliteľ Kanaďan, najprv vytiahol tabatierku, pilot z toho havarovaného spitfire vytiahol tabatierku, aby som si zapálil, tak sme si pofajčili, no a potom sme sa porozprávali. My väčšinou tých letov sme boli doprevádzaní bombardérmi. Doprevádzali sme 800 halifaxov a bombardovali tam ten ich ponorkový ostrov Helgoland a oni tomu hovorili vedľa že nemecká Havai. Tam chodili na dovolenky a tak. Teraz keď sme prileteli na ten ostrov, tak tá protilietadlová paľba čo bola, to bolo čierno. Preletelo prvých 800 bombardérov a už tam strieľali asi 2 kanóny. Preletela ďalšia dávka, už nestrieľal nikto. Aj Američanov sme doprevádzali- Američania prišli do Európy a mysleli si, že to bude prechádzka po parku, ale ono to tak nebolo, pretože tí mali takú protilietadlovú obranu tí Nemci, že to bolo úžasné. Mali ešte stíhačky rôzne, 22 krát som bol nad Nemeckom. Som rád, že mladí ľudia si spomenú, že tu boli nejakí, ktorí bojovali za vlasť, tiež zomreli, takže im kladú vence, za čo im veľakrát ďakujem. Pretože sú mladí ľudia, ktorí o 2. svetovej vojne nevedia ani čo bolo. Ja im za to vďačím, že za ten miere behajú, pretože už je veľmi málo ľudí, ktorí si na to spomenú.”
Miroslav Minár:
“No a my na teba pán generál, budeme spomínať stále. A nezabudneme na to, čo si so svojimi bojovými druhmi položil na oltár mieru. Ďakujeme.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Vojenský LetoFest zavíta v nedeľu 8. augusta do Liptovského Mikuláša. Verejnosť tak bude mať od 13. hodiny na Námestí osloboditeľov možnosť spoznať prácu a techniku Ozbrojených síl. Samozrejme, vstup je zdarma. Súčasťou podujatia bude aj prelet lietadiel Mig29, L39 Albatros, pričom vystúpením sa predstaví aj Čestná stráž Ozbrojených síl. V priestore festivalu bude viacero informačných stánkov rezortu obrany, vrátane regrutácie a Vojenského historického ústavu. Hudobný program otvorí vojenská hudba so svojim repertoárom a pokračovať budú kapely rôzneho hudobného žánra. Príde medzi vás aj držiteľka Veľkého krištáľového glóbusu, členka Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, Petra Vlhová. majster sveta vo fitnes Michal Barbier a ďalší športovci. Súčasťou bude tiež benefičná držba športového vybavenia Petry Vlhovej. Prostriedky z tejto dražby budú venované zbierke organizácie muskulárnych dystrofikov v Slovenskej republike Belasí motýľ. Benefíciu bude možné podporiť aj kúpou trička s vojenskou tematikou. Príďte medzi nás."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Desiatky kilometrov putovaním po cestách a necestách Slovenskom má za sebou výnimočná armádna jazdecká výprava, nad ktorou má patronát minister obrany Jaroslav Naď. Na púť sa vydala v nedeľu a dnes už prekročila slovensko-maďarskú hranicu. Cieľ ich cesty, rumunské mestečko Arad, kde pred 190 rokmi vo vojenskom lazarete zomrel cisársky večný vojak, doživotný zástavník 8. cisárskeho kráľovského husárskeho pluku Ladislav Škultéty Gábriš. V Mojtíne, jeho rodnej obci, sme boli na spomienkovom stretnutí a vo štvrtok na kúpalisku Margita Ilona, neďaleko Levíc. To, čo všetko sa tam udialo, si budete môcť vypočuť presne o týždeň. Nenechajte si to ujsť."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
