- Dátum: 06.03.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 275.56 MB
Plná poľná
[06.03.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Známa zvučka vám po týždni pripomína, že o vašu priazeň sa bude opäť uchádzať armádny magazín pre vojakov a nevojakov. Pripravila ho osvedčená dvojica Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. Poddôstojníci snemovali, zvolili edukatívny formát.
* Ako dospieť od analýzy k riešeniu problému? Vie to štábny nadrotmajster Miroslav Dulaj.
* Slováci v škole NATO v Oberammergau zanechali hlboké stopy. V súčasnosti ďalšie pridáva štábny nadrotmajster Jozef Antalík.
* Nielen že sú chrbtovou kosťou ozbrojených síl, ale aj rukami a nohami. Je na nich spoľahnutie, hovorí na adresu poddôstojníkov náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, generál Daniel Zmeko
.
* Aj cez pozíciu zdravotnej sestry viedla cesta štábneho nadrotmajstra Viliama Macharu k funkcii hlavného zdravotníka Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
* Pozdrav od náčelníka generálneho štábu všetkým ženám k ich sviatku.
* Odznaky a medaily pre najlepších poddôstojníkov. My im k tomu pribalíme pochvalu z Plnej poľnej.
* Pocta partizánovi, po rokoch navštívil miesta, kde bojoval."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"V utorok merali cestu do Bratislavy špičkoví poddôstojníci z ozbrojených síl z celého Slovenska. Ide o vojakov, ktorí sú asi najviac zodpovední za vycvičenosť svojich jednotiek. Mali tu svoj snem. Vojenskou terminológiou povedané, odborné zhromaždenie hlavného poddôstojníka ozbrojených síl. Základný cieľ snemu? Naučiť sa hľadať riešenia problémov v rámci svojich možností a nečakať na to, že im toto riešenie ich vlastných problémov v danej jednotke ponúkne niekto iný. Hovorí hlavný poddôstojník Marcel Kaniak."
Marcel Kaniak, hlavný poddôstojník Ozbrojených síl SR:
“Možností, kedy sa môžme zísť v takomto zastúpení, je minimum počas výcvikového roka, preto nechcem premeškať túto príležitosť a chcem im dať možnosť nejakým spôsobom zdieľať svoje znalosti, svoje poznatky a čerpať samozrejme aj nové vedomosti k tomu, aby ich mohli uplatňovať potom ďalej u svojich podriadených. Preto je táto forma taká edukatívna forma.”
Miroslav Minár:
“Čo vám táto diskusia doposiaľ ukázala?”
Marcel Kaniak:
“Pre mňa víťazstvo bude to, pokiaľ účastníci odborného zhromaždenia dokážu implementovať aspoň nejakú časť poznatkov, ktoré získajú na tomto odbornom zhromaždení do budúcna, aby sa naozaj zamerali na to, snažiť sa hľadať riešenia v rámci svojich možností a dokázať ich uplatňovať. Nečakať na to, že im niekto dodá riešenie na ich problém.”
Miroslav Minár:
“Použili ste slovo implementácia a to sa dostávame k takému jednému kruhu, ktorý naznačil aj veliaci poddôstojník Základne výcviku a mobilizačného doplňovania Miroslav Dulaj z Martina. Analýza, dizajn, vývoj, implementácia, vyhodnotenie. Je to taký kruh, ktorý možno bude v budúcnosti posúvať aj tých vašich priamo podriadených veliacich poddôstojníkov k tomu, aby pri riešení možno že aj požiadaviek pri riešení nedostatkov, na ktoré je stále poukazované, našli dobré riešenia?”
Marcel Kaniak:
“Určite verím tomu, že tento model bude veľmi nápomocný. Nejedná sa o žiadnu raketovú vedu, nie je to nič prevratné, čo by už nebolo. Ide hlavne o to, aby účastníci odborného zhromaždenia dokázali pochopiť, čo má byť výsledkom. Nedokázať pomenovať jednotlivé tie fázy tohto cyklu, ktorý sa nezastavuje, je v podstate permanentne v pohybe, ale naozaj pochopiť, čo je dôležité, k čomu sa máme dopracovať, akým spôsobom analyzovať, akým spôsobom implementovať, akým spôsobom vyhodnocovať.”
Miroslav Minár:
“Tak napríklad jeden z takých výstupov medzinárodného cvičenia Slovenský štít tak bolo prežitie v neznámom teréne, zabezpečenie vojaka.”
Marcel Kaniak:
"Pokiaľ by sme mali použiť tento cyklus, tak samozrejme už počas samotnej analýzy dať dohromady tím ľudí, ktorý má skúsenosti, ktorý dokáže zanalyzovať to súčasné prostredie. To znamená to, čo má príslušník ozbrojených síl k dispozícii, aké prostriedky potrebné, alebo vhodné na sebazáchovu, ako ich efektívne využiť, ako ich efektívne udržiavať, akým spôsobom sa o seba postarať a potom to implementovať. Pretože to know-how, to vedomia ozbrojených silách určite máme. Nemyslím si, že by sme potrebovali vytvárať nejaký nový model, niečo, čo už je vytvorené."
Miroslav Minár:
“Nápady môžete mať vynikajúce, poddôstojnícky zbor, ale bez tej koordinácie, spolupráce, sa možno že budeme o rok, dva, baviť o tom istom.”
Marcel Kaniak:
"Je to už možno že otázka potom skôr na dôstojníkov ako oni vnímajú, nakoľko oni dôverujú poddôstojníckemu zboru v tom, aby dokázali akceptovať a brať ich poznatky, podnety. Pretože povedzme si úprimne, poddôstojnícky zbor, nazývaný aj chrbtica ozbrojených síl, to sú hlavne tí, ktorí sa nachádzajú v týchto poľných podmienkach, ktorí potrebujú prežiť a ktorí majú znalosti čo potrebujú k tomu, aby boli efektívni."
Miroslav Minár:
“Štábny nadrotmajster Miroslav Dulaj pôsobil v škole NATO v Oberammergau niekoľko rokov. Dosiahol to ďaleko. Bol totiž prvým poddôstojníkom bývalého východného bloku, ktorý tu mal na starosti celú prípravu poddôstojníkov z desiatky krajín. Je jasné, že sa na neho nabalili mnohé skúsenosti. Aj v oblasti vzdelávania, ktoré je pupočnou šnúrou spojené s výcvikom.”
Miroslav Dulaj, štábny nadrotmajster:
“Dnešní mladí ľudia sú mimoriadne otvorení a úprimní. Kedysi dostať spätnú väzbu od ľudí v ich hodnosti a s ich v podstate nulovými skúsenosťami bol obtiažne a museli sme to z nich ťahať v podstate nasilu a dnes oni veľmi otvorene hovoria o tom, že čo im vadí, aké majú pocity, aké majú očakávania a o to jednoduchšie je v podstate pre nás vyhodnotiť to, čo by potrebovali, alebo to, čo by očakávali. Samozrejme my nemôžme nadizajnovať výcvik podľa toho, čo oni očakávajú. My máme pre to nejaké štandardy, nejaké úlohy a my musíme ten výcvik smerovať týmto. Ale určite by som viacej počúval to, čo tí ľudia očakávajú a hlavne upraviť tú metodológiu toho výcviku v tom, aby bola tá motivácia ich využitá na 100 percent.”
Miroslav Minár:
“Dostávame sa k jednému bodu toho kruhu, o ktorom ste tu pomerne zaujímavo rozprávali a zaujalo to aj veliacich poddôstojníkov. Dostávame sa k takému bodu, že implementácia. Implementácia, aj vy máte čo povedať k tomu, pretože máte za sebou bohaté skúsenosti z pôsobenia v rôznych štruktúrach, samozrejme aj v škole NATO.”
Miroslav Dulaj:
“Tá implementácia je vždy konečná fáza a to už každý sa teší, že ideme si to vyskúšať. Častokrát a v podstate vždy sa to robí nejakým pilotným projektom, alebo nejakým pilotným kurzom, kde tie výsledky sa neberú až tak záväzne a skôr zase sa pokračuje na tú analýzu, že či to splnia alebo nesplnia, ale tá fáza tej implementácie, niekedy sa urobia aj nejaké zmeny, niekedy nie. Pre mňa najdôležitejšia fáza je tá fáza tej analýzy, naozaj si povedať, čo z toho je dôležité, čo potrebujeme, čo nie, čo viacej, čo menej.”
Miroslav Minár:
“Ja som skôr mal na mysli pretavenie tých skúseností, ktoré trebárs aj vy osobne, alebo vaši kolegovia, získavali v tom medzinárodnom prostredí. A implementovať to, čo sa deje tam a čo sa deje u nás, to je asi sizyfovská úloha.”
Miroslav Dulaj:
"Je. Ja vnímam pozitívne, že je t o čím ďalej, lepšie. Hlavne súčasné vedenie ozbrojených síl, pán generál štábu, pán generál Zmeko počúva a veľmi s ochotou počúvať tých ľudí, ktorí prídu so skúsenosťami. Častokrát treba viac trpezlivosti. Lebo nie je jednoduché niečo zmeniť len tak, lebo ja mám takú skúsenosť. Častokrát to trvá. Ono netreba urobiť revolúciu, lebo všetko zmeniť, zahodiť to čo bolo, lebo častokrát niektoré sú veci aj dobré. ale treba takouto salámovou metódou po kúsku zlepšovať a dôjsť k tomu cieľu, ktorý máme stanovený."
Miroslav Minár:
“Možno poslucháčov Plnej poľnej bude zaujímať teda, čo vy máte za sebou, keď takto múdro hovoríte.”
Miroslav Dulaj:
"Už to začalo tým, že som pracoval na strednej škole na tom učebnom oddelení, pracoval som na Národnej akadémii obrany, na Akadémii Ozbrojených síl, na medzinárodnom kurze (nezrozumiteľné), neskôr ISOC, pracoval som na Silách výcviku a podpory, momentálne na výcvikovej základni. V neposlednom rade samozrejme ako veliteľ kurzu a inštruktor a potom aj v tom vedení ako veliaci poddôstojník. Takže tak neskromne môžem povedať, že nejaké tie skúsenosti s výcvikom a vzdelávaním určite mám."
Miroslav Minár:
"Na vlnách Rádia Regina armády magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiére každý piatok o tomto čase na Rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na stránke ministerstva obrany, alebo na stránke RTVS v sekcii Rozhlas, pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. Už o chvíľu sa dozviete, že v špičkovej škole v NATO sa presadili aj Slováci. Zoznámite sa osobnosťou rezortu, štábnym nadrotmajstrom Viliamom Macharom a pripravené máme aj ďalšie zaujímavé informácie spred i spoza kasárenského plota. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Takmer stovka dôstojníkov, ale len hŕstka poddôstojníkov, mala v uplynulom roku šancu vzdelávať sa v škole NATO. Na utorňajšom sneme veliacich poddôstojníkov zaznelo, že by to chceli zmeniť. Lebo ako sme už v predchádzajúcej časti Plnej poľnej povedali, vzdelávania ide ruka v ruke s výcvikom. A ten chce mať velenie ozbrojených síl kvalitný. (nezrozumiteľné) je pilierom operačnej pripravenosti celej armády. V súčasnosti ako inštruktor výcviku v škole NATO v Oberammergau pôsobí štábny nadrotmajster Jozef Antalík.”
Jozef Antalík. inštruktor výcviku v škole NATO v Oberammergau:
“Mojou cestou do tejto školy bol vlastne výber hlavného poddôstojníka, ktorý teda mi oznámil, že počíta s tým, že by som mohol obsadiť funkciu v tejto škole a potom samozrejme prebiehali výbery a selekcie a nakoniec sa mi to podarilo. Samozrejme vážim si to, vážim si ten výber, pretože obsadzujeme tam len jedinú pozíciu. Tešil som sa na to. Trochu tam boli obavy z toho okolia, sťahovania a zariaďovania všetkých tých vecí, ktoré sú spojené samozrejme s tým, že budeme žiť v úplne inej krajine na tri roky aj s manželkou a že teda sa budeme musieť presťahovať.”
Miroslav Minár:
Predstavme poslucháčom Plnej poľnej toto špičkové zariadenie Severoatlantickej aliancie, jeho možno štruktúru a čo všetko teda zabezpečuje."
Jozef Antalík:
“Škola NATO v Oberammergau je vzdelávacia inštitúcia pre vykonávanie individuálneho vzdelávania v rámci NATO a krajín Partnerstva pre mier. Ako každá edukatívna inštitúcia, zabezpečuje aj odborné vzdelávanie a v tomto prípade ide aj o kariérne vzdelávanie. V rámci tejto školy pôsobí personál z 22 národov a pohybuje sa to niekde okolo čísla 90.”
Miroslav Minár:
“Pôsobíte tam krátku chvíľu, necelý rok. Už je badať aj u vás taký nejaký rozdiel, alebo pokrok v tom, že a tak toto robíme u nás v Ozbrojených silách Slovenskej republiky takto, ale tí partneri to robia trošku inak.”
Jozef Antalík:
“Pôsobím tam vlastne od septembra minulého roku a moje dojmy z pôsobenia na tej škole sú také, že máme sa čo učiť. Nechcem to prezentovať tak, že máme sa čo učiť od NATO. Máme sa čo učiť od určitých krajín, kde samozrejme aj tí inštruktori vyučujú v rôznych inštitúciách, nielen vojenského charakteru, viac ako 20 rokov a teda to ich pozadie ich predurčuje pre to, aby skutočne mali perfektne zvládnutú túto úlohu a túto pozíciu. Máme sa čo učiť od krajín, ktoré implementujú do vojenského výcviku mnoho civilných modelov, ktoré zabezpečujú vyššiu efektivitu výcviku a vzdelávania.”
Miroslav Minár:
“Čo vy mal urobiť mladý líder, poddôstojník tu u nás na Slovensku, aby sa do tejto školy dostal?”
Jozef Antalík:
“Samozrejme pre to, aby človek mohol byť študentom v kurze v NATO škole Oberammergau, musí spĺňať základné požiadavky jazykové a teda anglický jazyk. Bez toho samozrejme nemá šancu sa dostať na ten kurz, pretože základným motívom vzdelávania je komunikácia, je získavanie, preberanie, vlastne zdieľanie aj vlastných skúseností a teda bez tej jazykovej pripravenosti to nejde.”
Miroslav Minár:
"Snem veliacich poddôstojníkov prišiel pozdraviť aj náčelník generálneho štábu, generál Daniel Zmeko. Partnerom sa poďakoval za to, že práve vďaka nim bol uplynulý výcvikový rok úspešný."
Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu OS SR:
“Poddôstojnícky zbor je asi nielen chrbtová kosť ozbrojených síl, ale zároveň sú to aj ruky a nohy ozbrojených síl, pretože na ich bedrách je výkon ozbrojených síl, priama exekutíva v teréne, alebo pri plnení operačných alebo zahraničných, alebo doma na podporu domáceho krízového manažmentu. Ja rok 2019 vnímam ako rok úspešný, ako úspešný príbeh. Myslím si, že poddôstojníci v ňom zohrali nemalú úlohu a výnimočne dobrým spôsobom prispeli k niektorým jasným okamihom roku 2019. Či už to bola vojenská prehliadka, či to bol Slovenský štít, ale aj množstvo denno-dennej každodennej tvrdej práce na útvaroch.”
Miroslav Minár:
“Určite v centre, na Generálnom štábe Ozbrojených síl Slovenskej republiky rozmýšľate na tom, ako im vytvoriť ešte lepšie podmienky na to, aby boli tými lídrami, aby boli tými stmeľujúcimi silami v tých jednotlivých kolektívoch priamo dole.”
Daniel Zmeko:
“Áno, je to priestor, kde je možnosť zlepšiť niektoré veci, aj teraz v rámci odborného zhromaždenia hlavného poddôstojníka som hovoril o úlohách hodnostného zboru poddôstojníka a mužstva a interakciu s hodnostným zborom dôstojníkov. Skutočne ten vzťah medzi veliacim poddôstojníkom a veliteľom akéhokoľvek celku, od čaty počínajúc, musí byť oveľa bližší a teda musí byť funkčný. Druhá vec zjednodušenie niektorých systémových vecí čo sa týka administratívy, tá štábna práca, byrokracia, tam je priestor na takisto na zamyslenie a odbúranie niektorých vecí, ktorí sú podľa mňa zbytočné a zbytočne odvádzajú prácu najnižších funkcionárov od tej svojej prvotnej úlohy a to je príprava na obranu Slovenskej republiky.”
Miroslav Minár:
“Áno, to bude jedna z priorít na tento výcvikový rok. Vyvrcholí už známym cvičením Slovenský štít, 6000 vojakov bude v pohybe.”
Daniel Zmeko:
“Ja som hovoril o nejakom čísle, ktoré predpokladáme, že budú priamo vyvedené do výcvikových priestorov, ale súčasti ozbrojených síl budú plniť úlohy aj v posádkach, prípadne aj na výcvikových priestoroch v blízkosti posádok. Jednoznačne Slovenský štít bude veľkou príležitosťou pre veľké súčinnostné cvičenie. Je to cvičenie, ktoré je zaradené do súboru cvičení v rámci NATO, zlinkované s niektorými strategickými cvičeniami NATO, Je to V4-kové cvičenie, to znamená budeme tu mať partnerov aj zo zahraničia a naozaj každá súčasť ozbrojených síl bude doňho nejakým spôsobom zapojená a ja verím, že úlohy zvládneme.”
Miroslav Minár:
“Jedným z pilierov ozbrojených síl je aj disciplína, morálka.”
Daniel Zmeko:
“V tomto smere apelujem na každého príslušníka ozbrojených síl, nielen na poddôstojníkov a mužstvo, ale aj na dôstojníkov a generalitu, aby sme si uvedomili, že sme pevnou súčasťou občianskej spoločnosti a že každý z nás je tým nositeľom tej správy o tom, ako ozbrojené sily vyzerajú. Proste občan má právo posudzovať kvalitu ozbrojených síl a podľa svojho osobného kontaktu s každým jedným príslušníkom. To znamená, tak ako vníma svojho suseda, priateľa, známeho, ktorý oblieka uniformu, tak si robí obraz aj o ozbrojených silách a akékoľvek vybočenie sa z občianskej morálky, z etiky, môže poškodiť dobré meno ozbrojených síl a to si musí byť každý vedomý.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Aj cez funkciu zdravotnej sestry sa dostal k súčasnému postu hlavný zdravotník ozbrojených síl a veliaci poddôstojník Úradu hlavného lekára, štábny nadrotmajster Viliam Machara. Zoznámte sa s dnešnou osobnosťou rezortu.”
Viliam Machara, hlavný zdravotník ozbrojených síl; veliaci poddôstojník Úradu hlavného lekára:
“Som mal možno že šťastie, že so m vyštudoval vojensky už strednú zdravotnú školu v odbore zdravotník. Pôsobil som ešte za československého štátu na Šumave, kde som pôsobil v odlúčenom pracovisku v horách sedem rokov ako zdravotník, no a postupne som prešiel trošku do logistických funkcií, ale opäť som sa vrátil, aj čo sa týkalo zahraničných pôsobení, do zdravotníckych prvkov, či to bola Juhoslávia, Cyprus a od tej doby vlastne už v kuse 15 rokov pôsobím v novodobých zdravotníckych prvkoch Ozbrojených síl Slovenskej republiky a po návrate z Cypru som bol oslovený vtedajším hlavným lekárom, funkciu ktorú vykonávam doteraz, či by som bol ochotný. Aj napriek tomu, že som avizoval iné zaradenie v rámci ozbrojených síl, tak som sa zhostil tej pozície hlavného zdravotníka.”
Miroslav Minár:
“Poďme teda ešte hlbšie do tej fázy vášho rozhodovania sa. Pamätáte si presne kedy prišla tá myšlienka, že sa chcete stať profesionálnym vojakom a prečo?”
Viliam Machara:
“Áno. Môj otec bol človek, ktorý mi vždycky navrhoval od malého útleho detstva, kde by som sa mal orientovať. Nakoľko moja mamina bola ošetrovateľka, zdravotná sestra, tak som jej chodil ako malý chlapec pomáhať už pri ošetrovaní a to v procese v takom dedinskom prostredí, kde musela ísť za tým pacientom do domu ošetriť ho atď., tak mi to bolo také blízke. Keď som dostal ponuku, ktorú mi doniesol otec, že existuje vojenská zdravotná škola, k vojakom som mal takisto blízko, lebo môj strýko, otcov brat, bol vojak, lenže mal problém v 68. roku opustil ozbrojené sily. Ako 14-ročný som vlastne sa zhostil tejto myšlienky a v 82. roku som započal štúdium na tejto Vojenskej strednej zdravotnej školy v Žiline a vlastne tú uniformu nosím doteraz.”
Miroslav Minár:
“Neľutujete to svoje rozhodnutie vtedy v tom 82. roku?”
Viliam Machara:
“Postupne som bol veľkým kritikom toho, že čo sa vlastne deje, pretože tie podmienky v tej dobe boli úplne iné ako teraz, ale postupom času som si to obľúbil, môžem to porovnať k manželstvu, že keď niekto povie manželstve, že ale ešte ja ju nepoznám tú ženu, alebo opačne, ono sa hovorí, že tá láska príde. Takže možno, že aj tá láska k tomu vojenstvu, k tomu zdravotníctvu prišla postupne. Až po x rokoch som si a začal uvedomovať, že tie moje kroky v začiatku boli správne a možno že sú správne aj doteraz, lebo ešte stále v tej uniforme som a stále chcem ešte nejakým spôsobom pomôcť tomu vojenskému zdravotníctvu a by som po mojom odchode som vlastne mal taký dobrý pocit z toho, že som zanechal nejakú šnúru pamätnú.”
Miroslav Minár:
“Možno vás poteší jedna informácia. My keď robíme a vyhodnocujeme tipy, námety, ktoré prichádzajú napríklad do ankety Vojenský čin roka, keď robíme portréty osobností Plnej poľnej, tak sa dostávame k tomu, že vojaci už sú pomerne dobre pripravení na to, pomáhať ľuďom v núdzi, pomáhať zachraňovať ich životy, napríklad pri dopravných nehodách. A vďačia za to tomu, že práve v tých jednotkách ich na toto pripravili zdravotníci.”
Viliam Machara:
Jednoznačne, súhlasím s vami, pretože už päť rokov robíme súčinnostné výcviky s Integrovaným záchranným systémom Slovenskej republiky, so Zdravotnou záchrannou službou Bratislava, súčinnostné výcviky s vojenskými hasičskými jednotkami, s hasičskými zbormi Slovenskej republiky vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť a našou filozofiou je, aby skutočne v rámci obväzísk celoplošne Slovenskej republiky boli vojaci a vojenskí zdravotníci pripravení na aktívnu pomoc pri mimoriadnej udalosti, ktorá sa môže stať hocikde na území Slovenskej republiky. Túto edukáciu riešime v rámci základných zručností bojových zručností, tematika zdravotníckej prípravy, ktorú budeme aktualizovať, pretože doba nás núti. Ideme to nastavovať tak, aby skutočne vojaci dostali, všetci obyčajní vojaci bez zdravotníckeho vzdelania, dostali informácie čo sa týka zdravotníckej prípravy také, aby vedeli reagovať a zachraňovať ľudské životy svojich kolegov a poprípade civilné."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“V nedeľu si po celom Slovensku uctíme ženy. Sviatok MDŽ je príležitosťou poďakovať sa aj všetkým ženám a dievčatám, ktoré sa rozhodli spojiť svoju kariéru so službou vlasti. Čo im želá náčelník generálneho štábu, generál Daniel Zmeko?”
Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu OZ SR:
“Nech nám ostanú stále také usmievavé, zdravé a s nadhľadom, nech majú s nami, mužskými kolegami obrovskú mieru trpezlivosti a poďakovať im za ich prácu, ktorú odvádzajú v prospech ozbrojených síl a v prospech Slovenskej republiky a všetko dobré jak v profesnom živote, tak v občianskom.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“V utorok boli na odbornom zhromaždení hlavného poddôstojníka odznakmi a medailami ocenení aj najlepší poddôstojníci. My vám ich teraz predstavíme. Veliteľ družstva z prešovského práporu, desiatnik Jaroslav Adamkovič, starší pomocník prvej protilietadlovej raketovej skupiny S300 Protilietadlovej raketovej brigády Nitra, rotmajster Igor Boško, inštruktor odboru Špeciálnych zdravotníckych činností a výcviku Úradu hlavného lekára, rotmajster Vlastimil Svrček, staršia zdravotníčka Veliteľstva posádky Bratislava, rotmajsterka Diana Simanová, príslušník Skupiny podpory infraštruktúry, komunikačných informačných systémov, nadrotmajster Jaroslav Švajka, starší strážnik Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky, desiatnik Peter Bacigál, mladší pomocník Centra podpory zásobovacej základne Úradu logistického zabezpečenia, čatár Martin Raninec, starší odstreľovač michalovského mechanizovaného práporu, slobodník Roman Balogh, príslušník skupiny odbornej prípravy Strediska výcviku špeciálnych operácií, veliaci poddôstojník Základne výcviku a mobilizačného doplňovania Martin, štábny nadrotmajster Miroslav Dulaj a veliteľ Poddôstojníckej akadémie v Martine, štábny nadrotmajster Richard Fabricius. Blahoželáme a pripájame pochvalu Plnej poľnej.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Nemeckí vojaci začali po vypuknutí Slovenského národného povstania osadzovať územie Slovenského štátu a mesto Stará Turá nebolo výnimkou. Usídlili sa v budove Meštianskej školy. Boj, ktorý sa v tomto čase začal len prebúdzať, prešiel prvou skúškou pri prepade nemeckej posádky 12. októbra 1944 práve v Starej Turej. Posledný žijúci partizán, ktorý bol súčasťou útoku na Meštiansku školu v roku 1944, JUDr. Samuel Baran, sa včera s náčelníkom generálneho štábu, generálom Danielom Zmekom, vrátil na miesto, kde ako mladý bojoval proti hrôzam nacistického Nemecka. Veterán protifašistického odboja sa v Starej Turej stretol s deťmi zo Základnej umeleckej školy v bývalej Meštianskej škole, teda na mieste, kde bojoval proti fašistom.”
(Ukážka z vystúpenia žiakov ZUŠ Stará Turá)
Samuel Baran, posledný žijúci partizán,účastník útoku na Meštiansku školu v Starej Turej v roku 1944:
“Som sa pohyboval v celej myjavskej a podjavorinskej oblasti. Viete, v prvých začiatkoch ešte nebola ani jednotka nejak zvlášť pripravená na boj, sústavne nás prepadávali nemecké jednotky. No a v tom prípade sme sa sťahovali spod Javoriny na druhú stranu pod Malé Karpaty. Ja som vtedy sa dostal do skupiny, kde sme sa utáborili na Šmahelovej, blízko Podhradia, no a tam sme sa pripravovali. Potom veliteľ našej skupiny Miro Suvan rozhodol. No bolo to v noci z 11. na 12., postupovali sme okolo železničnej trati po skupinkách. Práve tam sa ukázala tá partizánska taktika, že boli rozptýlení a každý mal presne stanovenú úlohu. V tom čase neboli obrancovia zo strany nemeckej armády pripravení na to. Takže celkove to prepadnutie malo ten dosah pre nás dosť priaznivý. Lebo nám sa podarilo obkľúčiť ten objekt tak, že oni ani úniku nebolo. No viete, ja vtedy ako ešte nevojak, 20 rokov, to bol môj prvý najväčší krst. To bolo úplné peklo zo všetkých strán. Poviem vám, že to nebol žiaden špás, že by to bola nejaká hra. Celkove sme to zvládli s jednou smrťou, myjavských kopaníc, blízko môjho rodiska.”
Miroslav Minár:
“Pán Samuel Baran, ďakujeme vám za vašu odvahu, sme na vás hrdí, zaznelo nielen z úst generála, ale aj detí. A zaznieva aj od nás z Plnej poľnej.
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
