- Dátum: 06.10.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.48 MB
ROZHLAS | Dátum: 06.10.2023 | Zdroj: Rádio Regina | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:10 Plná poľná
Miroslav Minár, redaktor: „Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Ďalší adepti vojenského remesla už zarezávajú v Martine.
- Príbeh pokračuje. Andrej Moringa a Martin Košút to nevzdali a do Martina prišli aj oni.
- Otec Tamarky na vojenčine nebol. Dcéra mu určite povie, aké to tam je.
- Chatu pod Suchým v Malej Fatre obsadili ozbrojenci. Proti elite zo Žiliny nemali nárok.
- Mnohonárodná bojová skupina NATO v Centre výcviku Lešť prešla ďalšou skúškou.
- A na záver vás v mene výsadkárov pozveme na tradičný Michalský deň.
PRIDAJTE SA K NÁM
Miroslav Minár: „Služba vlasti v ozbrojených silách naďalej láka. Iba pred niekoľkými dňami 400 nových vojakov zložilo v Banskej Bystrici slávnostnú vojenskú prísahu. A ďalších 130 v pondelok nastúpilo na základný vojenský výcvik. Poďte s nami pres kasárenskú bránu Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine na sídlisku Sever.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár: „Tak tu, pri vstupe do objektu kasární na Severe v Martine je mimoriadne rušno, je pondelok krátko po šiestej hodine a ten zoznam prichádzajúcich čakateľov sa postupne zapĺňa. Koľko ich má nastúpiť celkovo dnes?“
vojak: „139.“
Miroslav Minár: „No a vidieť teda, že už niektorí prišli aj skôr ráno.“
muž: „Áno, áno, od piatej.“
Miroslav Minár: „Takže ideme sem, koho ste priviezli na vojnu?“
muž: „Koho sme sem priviezli? Syna druhého.“
Miroslav Minár: „Už druhého, hej?“
muž: „Druhého, najstarší slúži na Sliači.“
Miroslav Minár: „A odkiaľ?“
muž: „Zo Zvolena.“
Miroslav Minár: „Chcelo sa ma na tú vojenčinu?“
muž: „No tak disciplínu musia mať, lebo inakšie neviem, čo z nich vyrastie.“
Miroslav Minár: „A hovorím s kým?“
muž: „S Mirom Čemanom.“
Miroslav Minár: „Tak zo Zvolena prišli sem do Martina aj ďalší chalani, ktorí to chcú skúsi na vojenčinu. Kto ich priviezol?“
Patrik Halam: „Zdravom, ja som Patrik Halam.“
Miroslav Minár: „To sú kamaráti?“
Patrik Halam: „Áno, áno.“
Miroslav Minár: „Teba to nelákalo spolu s nimi?“
Patrik Halam: „Ja akurát momentálne sa snažím k policajtom dostať.“
Miroslav Minár: „Takže rukuje tento fešáčik tu?“
Matúš Gambala: „Gambala Matúš.“
Miroslav Minár: „Matúš, prečo armáda?“
Matúš Gambala: „Istoty v živote, chcem sa osamostatniť aj s priateľkou a určite chcem byť nejak nápomocný snáď Slovensku.“
Miroslav Minár: „Tá rozlúčka bola ťažká?“
Matúš Gambala: „Ale, tak decentne, normálne s rodinou, s priateľmi.“
Miroslav Minár: „Tuto s kamarátmi...“
Matúš Gambala: „Tak, presne.“
Miroslav Minár: „Nebude ľúto za nimi?“
Matúš Gambala: „Tak bude, hlavne za priateľkou...“
Miroslav Minár: „Čo by ste chceli, chalani, svojmu kamarátovi zaželať do tej vojenčiny?“
muž: „Tak nech sa hlavne drží a čakáme ho vonku.“
muž: „Pevné nervy.“
Miroslav Minár: „Podľa značky na vozidle od Poltára prišli odprevadiť na základný vojenský výcvik kto a koho? Hrdý otec.“
Muž: „Je to dcéra Tamara Števková. No a dúfam, že sa jej bude dariť.“
Miroslav Minár: „Čo ste povedali na to, keď vám ona oznámila, že chce byť vojačkou?“
muž: „Zakrútil som očami.“
Miroslav Minár: „Vy si spomínate na tú svoju vojenčinu? Kde bola?“
muž: „Ja som nebol.“
Miroslav Minár: „Jaj, no tak toto bude asi premiéra v rodine.“
muž: „To bude. Brat bol, ale mňa sa to nedotklo.“
Miroslav Minár: „Dobre a mama čo hovorila na to, že dcéra sa rozhodla ísť na vojenčinu?“
mama: „Tak plne ju podporujem v tom, čo sa rozhodla, je to jej rozhodnutie a iba nech sa jej darí.“
Miroslav Minár: „Tak prišiel aj priateľ.“
muž: „Momentálne tiež slúžim v ozbrojených silách.“
Miroslav Minár: „Kde?“
muž: „Som na 52. výsadkovom prápore Jamník.“
Miroslav Minár: „Hrdosť na to, že priateľka...“
muž: „Som hrdý, že ide do tejto spoločnosti a má tú možnosť sa rozvíjať, má tu veľa možností, dúfam, že sa jej tu bude páčiť a dúfam, že ju to bude napĺňať.“
Miroslav Minár: „Čo ste jej také to najdôležitejšie poradili, aby zvládla vlastne aj tie prvé hodiny, aj tie prvé dni.“
muž: „Tak je to iba o tomto zvyku, lebo fakt, tých sedem týždňov príde do nového prostredia, bude tu kopec nových informácií čo v bežnom živote sa nestretne s toľkými vecami, čo napríklad tu a keď už príde aj tá zbraň, aj všetko, tak príde možno trošku aj stres, v bežnom živote to nemá kde skúsiť, pokiaľ sa nevenuje nejakým takým koníčkom, no ale sú tu dobrí inštruktori, určite ju na to pripravia a pevné nervy hlavne a dobrá psychika.“
Miroslav Minár: „Tamarka, toto boli asi dobré rady aj také dobré povzbudenie a aj taká opora v tých prvých začiatkoch. Prečo vy ste sa rozhodli ísť slúžiť vlasti?“
Tamara: „Mňa to od malička drží, tak som si išla za tým a rozhodla som sa, že idem do toho.“
Miroslav Minár: „Bola aj nejaká slzička?“
Tamara: „Ale tak slzička nie, ale stres tam je.“
Miroslav Minár: „Takže čo ešte na záver jej tak nejak zaželať.“
muž: „Takže nech to tu vydrží, nech sa nevzdáva, nech myslí len pozitívne a veľa šťastia.“
Miroslav Minár: „Napriek tomu, že v Kopčanoch bola veľká zápcha, tak dorazili sme na sever pred kasárenskú bránu aj Andrej Moringa a Martin Košút. No a Andreja prišiel odprevadiť aj oco.“
otec: „Áno, moc sme z toho neni nadšení, ale čo si zvolí chalanisko, tak...“
Miroslav Minár: „Vy si pamätáte na tú svoju vojenčinu?“
otec: „Áno, určite že áno. Ja som bol v Martine na Podháji.“
Miroslav Minár: „U tankistov.“
otec: „Áno, u tankistov.“
Miroslav Minár: „V ktorom roku?“
otec: „1992.“
Miroslav Minár: „No dobre, chalani, aká bola rozlúčka doma?“
muž: „Na sto percent.“
Miroslav Minár: „Pokojná, bujará?“
muž: „Pokojná, pokojná.“
Miroslav Minár: „Tak dobre, poďme sa sem zaregistrovať.“
vojak: „Mená?“
Muž: „Moringa.“
vojak: „Moringa Andrej, 3. čata. Ďalší.“
Muž: „Košút.“
vojak: „Košút Martin, 2. čata. Požiadam vás tam dovnútra počkať.“
Miroslav Minár: „Tak a máme ich, povedal by klasik.
Xxx
No a cesta našich dvoch regrútov viedla sem, do priestorov kinosály, kde ich privítal aj veliteľ roty základného výcviku kapitán Martin Červeň.
No, pán kapitán, čo im zaželať? Nielen týmto dvom chalanom, ktorí prišli od Topoľčian, ale vlastne aj všetkým tým mladým ľuďom, ktorí podľa značiek áut som videl, že prišli sem, do Martina z celého Slovenska.“
Martin Červeň: „No treba im zaželať hlavne pevné zdravie, pretože to potrebujú po celú dĺžku kurzu a pevné odhodlanie, nevzdávať sa. Zažijú to, čo nezažili a budú mať iný biorytmus, musia si zvyknúť na podmienky, v ktorých budú fungovať najbližších 7 týždňov. No a učiť sa, napredovať, to je hlavný cieľ.“
Miroslav Minár: „Dobré rady?“
muž: „Určite áno.“
Miroslav Minár: „Poďme sa pozrieť na to, čo čakateľov prípravnej vojenskej služby čaká v nasledujúcich siedmich mesiacoch. Opäť má slovo veliteľ roty základného vojenského výcviku kapitán Martin Červeň.“
Martin Červeň: „Prvá fáza je adaptačná fáza, tá je od 1. do 4. týždňa kde sa musia prispôsobiť novým podmienkam, naučiť sa fungovať v kolektíve, osvojiť si vojenské zručnosti, dovednosti, napredovať. V 5. týždni ich čaká potom strelecký týždeň, kedy si vyskúšajú streľbu zo samopalu vzor 58, z pištole P-09 a budú hádzať obranný granát F1. Následne prejdú potom do posledného taktického týždňa, kde ich bude čakať 72-hodinové prežitie v Sučanoch. No a po ukončení týchto troch fáz ich čaká záverečná fáza tzv. outprocessing, kedy budú umiestnení na jednotlivé útvary, budú mať vykonané personálne pohovory s riaditeľom personálneho úradu tu, v Martine a následne po ukončení základného vojenského výcviku po 24.11. budú pokračovať v odbornom výcviku na našom prvom stredisku.“
Miroslav Minár: „Teda slávnostná vojenská prísaha 24. novembra.“
Martin Červeň: 24. novembra. Miesto ešte nevieme.“
Miroslav Minár: „Je to zaujímavé. Na čo sa možno že chalani tak najviac budete tešiť?“
muž: „Tak určite na to prežitie, na tú streľbu, že sa naučíme niečo nové.“
Miroslav Minár: „No, v Sučanoch to bude veľmi zaujímavé, pretože tam sa objavil aj medveď.“
Martin Červeň: „No tak medveď sa síce objavil, ale keďže je tam skupina, tak budú kolektívne postupovať tak, aby sa nič nestalo. Máme bezpečnostné opatrenia, ktoré vieme dodržiavať a takisto robíme nejakú prevenciu, takže nemalo by sa nič stať. Sú tam skúsení inštruktori, ktorí vedia postupovať v týchto prípadoch a nebude to prvý ani posledný kurz, kedy nás maco prišiel navštíviť priamo do tábora.“
Miroslav Minár: „Tak to sú povzbudivé správy. No nič, čo vám zaželať? No nech vám to teda odsýpa, no a budeme sa tešiť, dopočutia, v Plnej poľnej. Tak všetko dobré, chalani.“
muž: „Ďakujeme.“
muž: „Ďakujeme.“
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár: "A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk.
Už o chvíľu vám povie vedúci starší inštruktor nadrotmajster Miroslav Kušnír, ako správne motivovať a usmerňovať najmladších vojakov. Dozviete sa, že mnohonárodná brigáda Severoatlantickej aliancie na Slovensku zvládla dôležitú previerku. Zavedieme vás aj na chatu pod Suchým, kde zasahovali žilinskí špecialisti. Nuž a na záver vás v mene výsadkárov pozveme osláviť ich deň. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár: „Vedúci starší inštruktor v základní výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine nadrotmajster Miroslav Kušnír, už niekoľko rokov pripravuje na vojenské remeslo stovky mladých chlapcov a dievčat. Nie je mu čo závidieť, pretože popri výcviku musí prejaviť aj isté vodcovské schopnosti, aby súčasná mladá generácia zvládla mnohé nástrahy nielen toho vojenského života.“
Miroslav Kušnír: „Najväčší dôraz sa vždycky bude klásť na tú adaptáciu, aby si proste vojaci zvykli z toho civilného života na ten vojenský, že nejaký harmonogram, denný poriadok čoho sa musia pridržiavať. Takisto rozvíjanie základných zručností, aby si táto nová mládež, nová generácia musela vedieť poriadne poskladať veci, ako skompletizovať určité veci, napríklad masku a tieto veci, aby sa to naučili a aby sa vlastne zabehli v tom dennom poriadku a zvykli si proste na ten vojenský režim.“
Miroslav Minár: „Ten, samozrejme, začína už rozcvičkou, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Mňa zaujala jedna taká vec, že čo sme tak neformálne sa rozprávali s veliteľom roty, že predsa len, v tom adaptačnom procese táto mladá generácia je trošku taká iná a niektorí mladí ľudia majú problém či už s disciplínou, s organizovanosťou, ale vlastne aj podriadením sa istým pravidlám, zvyklostiam na vojne samozrejme veliteľom.“
Miroslav Kušnír: „Áno, je to vlastne spôsobené aj vlastne touto dobou, mládež vyrastá v úplne iných podmienkach, viac-menej majú veľa vecí otvorených, doma keďže niektorí majú, bohužiaľ, príliš zamestnaných rodičov, tak viac-menej tam tá autorita nejak veľa nesprevádza a niekedy niektorí tí, čo majú najväčšie problémy, sú vychovávaní ulicou, keď to tak povieme obrazne, a tým pádom si musia zvyknúť na tieto autority, že niekomu sa musí zodpovedať a musí ho aj poslúchať. To nie je ako doma, že proste niekomu odvrkne a proste nič sa nedeje a funguje sa ďalej. Čiže toto je najväčší problém u niektorých, aby si zvykli, že vlastne sú niekomu podriadení a niekomu sa zodpovedajú.“
Miroslav Minár: „Vy máte dlhoročnú skúsenosti, ako teda v prípade, že aj možno medzi týmito mladými ľuďmi nájde niekto, kto s týmto má problém, ako to potom teda riešite?“
Miroslav Kušnír: „Tak, samozrejme, tieto veci, alebo tieto problémy sa riešia najprv nejakým tým pohovorom a väčšinou tie pohovory postačia. Samozrejme, nájdu sa aj extrémne výnimky, kde už musíme prikročiť aj k takým tvrdším opatreniam, ako nejaké pokarhanie alebo nebodaj už aj nejaký ten papier dostane k tomu a už vtedy si človek uvedomí, že aha, už som asi prekročil tú hranicu. No a, samozrejme tí, čo proste nevedia sa stotožniť s týmto systémom, tak bohužiaľ, s tými sa musíme rozlúčiť.“
Miroslav Minár: „Určite budete dbať na to, aby aj v tých kolektívoch sa vytvoril taký kolektívny duch proste, aby ich sprevádzal a v prípade, že niekto padne na to dno, že možno že ten kolektív ho potom teda podrží, že tam je tá vzájomná empatia.“
Miroslav Kušnír: „Áno, samozrejme, budujeme v nich aj tú vlastne súdržnosť, aby proste bojovali, vravím, vždycky im hovorím, že tím je vždycky taký silný, ako je jeho najslabší článok. Čiže toto im vštepujeme od prvého dňa, tým pádom oni si vedia pomáhať. A takisto zase tí, čo sú najslabší, neznamená to, že im večne niekto bude pomáhať, ale vynaložia všetky svoje sily a úsilie na to, aby proste dobehli ten tím a boli rovnocennými partnermi.“
Miroslav Minár: „Ste inštruktorom už niekoľko rokov, môžete posúdiť nielen teda túto osobnostnú stránku budúcich vojakov, ale aj to, ako oni pristupujú k tomu výcviku. Mnohí hovoria o tom, že áno, ja som sa rozhodol stať sa profesionálnym vojakom, pretože to je môj sen, ale možno že aj tu tá realita potom je niekedy iná, čiže ako ich nejak motivovať, aby ten výcvik robili poctivo, že potom, samozrejme, to ako sa hovorí, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.“
Miroslav Kušnír: „Tak ja im osobne vravím vždycky, že čím viac sa naučia, tým ľahšie to budú mať potom a tá motivácia, aby tu dosahovali čo najlepšie výsledky, máme v podstate také bodové hodnotenie, kde proste vojaci sú zoraďovaní od najlepšieho po najhoršieho, a tým pádom, aj keď príde ten deň personálnych pohovorov, podľa toho sú vlastne porozdeľovaní. Tí najlepší si budú môcť vybrať miesto a tým, čo sú slabší už, samozrejme, bude ponúknuté miesto. Čiže podľa toho sú aj vojaci motivovaní v tomto základnom vojenskom výcviku ako pristupovať.“
Miroslav Minár: „Čo by ste im chceli zaželať? Je prvý deň ich pobytu v kasárňach tu, na Severe v Martine.“
Miroslav Kušnír: „Tak hlavne v prvom rade je to zdravie, aby im vydržalo počas toho základného vojenského výcviku, lebo samozrejme, keď zdravie je, tak ľahšie sa veci robia. A, samozrejme, veľa odhodlania a pevných nervov, lebo je toho veľa, veľa nového pre nich, čiže toto keď pochopia a hlavne tej chute robiť, lebo kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvody. A to je základný kameň všetkého k úspechu.“
NATO A MY
Miroslav Minár: „V uplynulých dňoch 600 vojakov zo Slovenska, Česka, Nemecka a Slovinska s viac ako 150 kusmi bojovej a zabezpečovacej techniky zvládli dôležitú previerku svojej pripravenosti. Jednotky z týchto štátov Aliancie sú súčasťou mnohonárodnej bojovej skupiny NATO pôsobiacej v Centre výcviku Lešť. V rámci certifikačného cvičenia bola preverená schopnosť veliteľstva a štábu práporu mnohonárodnej bojovej skupiny v plánovaní, vedení a koordinácii defenzívnych operácií medzinárodných jednotiek na území Slovenskej republiky. V preverovaných oblastiach bola zahrnutá napríklad vzájomná spolupráca, úroveň zladenosti bojových jednotiek, vyžiadanie a integrácia palebnej podpory počas bojových činností a v neposlednom rade celé spektrum spôsobilostí logistickej podpory. Stanovené úlohy certifikačného cvičenia boli splnené a mnohonárodná bojová skupina NATO je pripravená ubrániť zvrchovanosť a nezávislosť Slovenska.“
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár: „Ďalšiu dôležitú previerku zvládli spolu so svojimi partnermi elitní vojaci z 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny. Viac o dôležitom nasadení v horskom teréne nám povedali veliteľ pluku plukovník Peter Žochňák a jeho zástupca major Kornel Kánik.“
Peter Žochňák: „Primárnym cieľom medzinárodného a medzirezortného cvičenia FOX bolo vyriešenie vysokoprofilového incidentu, ktorý sa odohral v horskom a vysokohorskom prostredí Malej Fatry, konkrétne Chata pod Suchým, kde teroristi obsadili chatu a zajali niekoľko rukojemníkov. Tesne pred samotným incidentom jeden rukojemník zavolal na linku 158, kde bola povolaná policajná hliadka, ktorá dorazila na miesto a potvrdila, že sa jedná o
vysokoprofilový incident. Následne bol aktivovaný pohotovostný policajný útvar Žilina, ktorý vyrazil spolu s vyjednávačmi na miesto. Po zhodnotení celkovej situácie si PPÚ Žilina vyžiadal na spoluprácu 5. pluk špeciálneho určenia, ktorý v tom čase vykonával taktiež výcvikové úlohy s jednotkou poľských síl pre špeciálne operácie Jednotky Wojskowej Komandosów, ktorú taktiež zahrnul do svojej operácie. Keďže sa jedná o horský terén, taktiež bola aktivovaná Horská záchranná služba v Malej Fatre. Všetci zástupcovia jednotlivých zložiek, ktorých som spomenul, začali plánovať na pôde 5. pluku špeciálneho určenia túto operáciu s cieľom vyslobodenie rukojemníkov. Útočný element bol vyslaný k objektu Chata pod Suchým pozemnou cestou, ale taktiež vzdušnou cestou za pomoci dvoch vrtuľníkov UH-60 Black Hawk z 51. vrtuľníkového krídla Prešov vzdušných síl.“
Kornel Kánik: “Tá medzirezortná spolupráca je veľmi dôležitá práve preto, aby sme dokázali v reálnej situácii skoordinovať všetky zložky. Prečo je to dôležité, práve preto, že používame rôzne typy vysielačiek, rôzne typy zbraní, máme rôzne postupy na veci a práve týmito cvičeniami ich potrebujeme zjednotiť, prípadne zistiť, ako kto postupuje, a toto práve využiť pri ostrých operáciách. Zároveň nám toto cvičenie poskytlo obrovskú možnosť cvičiť v reálnych podmienkach v civilných priestoroch, nie v uzavretých sterilných a výcvikových zariadeniach, čo je zase z pohľadu výcviku obrovský prínos, pretože my nedokážeme si rôzne scenáre rozohrať v týchto výcvikových strediskách, lebo nemáme dostatok ľudí na to, aby nám napríklad ako turisti, bežná populácia do výcvikových priestorov nechodí, to je toho súčasťou. Takisto sme mali možnosť využiť heliport v civilnej nemocnici. Znova, v bežných normálnych podmienkach to nie je možné. Takže toto cvičenie nám v podstate zreálnilo podmienky. Je to veľmi náročné na koordináciu, ten samotný zásah musí byť čo najrýchlejší. Je to aj vlastne na úkor bezpečnosti zasahujúcich jednotiek práve kvôli tomu, aby boli čo najnižšie straty na rukojemníkoch. Je veľmi náročné na koordináciu tým, že bol použitý aj vzdušný aj pozemný element, to znamená, zosúladiť vzduch s pozemnými jednotkami a boli použité dva vrtuľníky z 51. vrtuľníkového krídla Prešov, ktoré zasadili jednotky zo vzduchu, zároveň robili zabezpečenie vonkajšieho perimetra zvrchu a zabezpečovali zároveň aj prieskum okolia
