- Dátum: 07.05.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 22.92 MB
Plná poľná 2.
[07.05.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Pestrý armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota je pripravený. Pohodu pri jeho počúvaní vám želajú Miroslav Minár a Pavol Prelovský.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Naši piloti v Amerike si už vyskúšali F16-ky.
* Inšpirovala sa sestrou. Osobnosťou rezortu je dnes poručíčka Barbora Jusková.
* Azimut, tento raz o kurze Komando.
* Boli sme v Afganistane. Úspechu pod Hindukúšom pomohla poctivá príprava nielen v Centre výcviku Lešť, ale aj na domácom cvičisku.
* Beh oslobodenia masívne podporujú vojaci aj vyslúžilci. Pridajte sa aj vy.
* Osem statočných si v mene tisícok neúnavných a zodpovedných vojakov boji proti Covidu prevzalo ocenenia od prezidentky Slovenskej republiky."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Dnes by sme mohli našu stálu rubriku pokojne premenovať na ďalší týždeň slovenských pilotov v Spojených štátoch amerických. Lebo o nich bude reč na úvod relácie. Prvým našim stíhačom, ktorý si tu pod dohľadom inštruktora v uplynulých dňoch vyskúšal pilotovanie stíhacieho lietadla F16, bol nadporučík Lukáš Kúdela. V riadení sa postupne vystriedali všetci štyria piloti vzdušných síl, ktorí sú aktuálne v procese výcviku na základni v americkej Arizone. O svojich prvých dojmoch z pilotovania F16 sa nám zdôveril samotný Lukáš. Žiaľ, pre nízku kvalitu zvuku vám jeho dojmy prečítame."
Zo záznamu s Lukášom Kúdelom, slovenský pilot F16:
“Môj subjektívny názor je, že stíhacie lietadlo F16 sa pilotovalo jednoduchšie ako cvičné prúdové lietadlo T38. Aj výkonnostne je to oproti lietadlám, na ktorých sme lietali doposiaľ, veľký rozdiel. Určite môžem za nás všetkých povedať, že po tomto premiérovom lete sme pristáli vytešení, že aj v rámci pomerne náročného výcviku sme sa predsa len dostali do kokpitu F16 a vzali ju do vzduchu.”
Miroslav Minár:
“Toľko teda slovenský pilot F16 Lukáš Kúdela. Dodajme ešte, že v Spojených štátoch amerických sa pripravujú aj ďalší piloti, ôsmi sa v súčasnosti pripravujú na Leteckej základni Sliač. Prvých 7 stíhacích lietadiel F16 bude na Slovensku dodaných v roku 2023. V rovnakom roku je naplánované aj ukončenie výcviku prvých slovenských pilotov F16 v USA, návrat posledných pilotov je naplánovaný na rok 2028.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Dnešnou osobnosťou rezortu obrany je mladá veliteľka čaty v prápore radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave, poručíčka Barbora Jusková. Na cvičisku v Zemianskych Kostoľanoch riadila výcvik svojich vojakov, ktorí budú súčasťou bojovej skupiny. No, stretávame sa vo veľmi zaujímavý a vzácny deň, pretože je streda 5. mája. No nemôžem začať, ako inak, všetko najlepšie k narodeninám, veľa zdravia, šťastie, pohody a lásky a nech vás títo vojaci poslúchajú. Takže najskôr možno taká zásadná otázka. Kedy a prečo ste sa rozhodli stať profesionálnou vojačkou?"
Barbora Jusková, veliteľka čaty v prápore radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave:
“Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa rozhodla stať sa profesionálnou vojačkou na vysokej škole. Mám staršiu sestru, ktorá je vojačka a to bola moja hlavná motivácia.”
Miroslav Minár:
“Staršia sestra slúži kde?”
Barbora Jusková:
“V Prešove na prápore ISTAR.”
Miroslav Minár:
“No tak ste obidve teraz východniarky. Odkiaľ pochádzate?”
Barbora Jusková:
“Sabinov, Bodovce.”
Miroslav Minár:
“Takže ste skoro doma a samozrejme teda ten dôvod bol ten, že ste nasledovali sestru, dostali ste sa samozrejme do školy a rok už slúžite v prápore radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave. Neľutujete toto svoje rozhodnutie?”
Barbora Jusková:
“Neľutujem. Tak na začiatku, keď som sa dozvedela, že idem do Rožňavy, mala som mierne obavy, ale to ma rýchlo prešlo, pretože mám tam veľmi dobrý kolektív a ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť.”
Miroslav Minár:
“Ste veliteľkou čaty. Čo to je za jednotku, ktorej velíte? A akých máte vojakov?”
Barbora Jusková:
“Čata dekontaminácie, mám tam 5 družstiev a mám tam dekontamináciu osôb, techniky, výzbroje, výstroje.”
Miroslav Minár:
“Koľko ľudí máte pod sebou?”
Barbora Jusková:
“35.”
Miroslav Minár:
“No pomerne dosť. Poslúchajú?”
Barbora Jusková:
“Poslúchajú. Malo by ich byť 50.”
Miroslav Minár:
“Škola vás pripravila na to, čo za ten rok ste už stihli v tej Rožňave urobiť?”
Barbora Jusková:
“Tak ja mám civilnú vysokú školu, bezpečnostný manažment v Košiciach. Neviem, či som niečo zo školy využila z vysokej, ale tak prišiel Martin, základný výcvik, tam to bolo náročné zo začiatku, ale potom v poriadku a takisto aj v Mikuláši, kde sme mali mať dôstojnícky kurz, na ktorom sme boli bohužiaľ len tri týždne kvôli Covidu a potom nás priradili na útvar. Takže to bolo veľmi rýchle. A trvalo dosť dlho, kým som sa do toho dostala. Ale už je to v pohode.”
Miroslav Minár:
“Tak samozrejme tam je potrebné pri tej vašej veliteľskej pozícii mať teda tie vodcovské predpoklady a schopnosti, ale čo tá chémia?”
Barbora Jusková:
“No chémia je dosť problém, ale tak dá sa to všetko. Tak ako hovorím, mám dobrých ľudí, ktorí mi pomôžu stále a keď neviem, tak pýtam sa. Takže ide to postupne.”
Miroslav Minár:
“Ten rok, ktorý slúžite už ako profesionálna vojačka, dal vám už niečo do života? Potvrdili sa tie očakávania, ktoré ste mali?”
Barbora Jusková:
“Tak možno som čakala viacej týchto výcvikov a tak, lenže aj keď sme nastúpili v tejto dobe Covid, tak sa to nedá, ale je to hlavne o papieroch všetko.”
Miroslav Minár:
“Viac je to o výcviku. Bola taká doba, že v podstate skoro celá armáda bola nasadená do boja proti Covidu, aj vaši vojaci, však?”
Barbora Jusková:
“Všetci sme plnili odborné úlohy na testovacích miestach, kde chodia vlastne aj dodnes, cez víkendy sa testuje stále. Čiže ešte stále plníme úlohy.”
Miroslav Minár:
“Toto je ozaj taká príjemná zmena, že ste konečne vonku v prostredí a cvičíte.”
Barbora Jusková:
“Áno, to je pravda.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, pýtam sa každého s kým robíme túto rubriku Osobnosť rezortu, aké sú ďalšie vaše očakávania, méty, predsavzatia?”
Barbora Jusková:
“Tak určite by som sa chcela posunúť niekam ďalej a budem robiť všetko pre to, aby sa mi to podarilo. Chcela by som ísť aj na misiu vyskúšať, ale uvidíme. Zatiaľ som tu len krátko, takže najprv sa do toho musím poriadne dostať a potom.”
Miroslav Minár:
“Otázka na telo. Ako vašu službu vlasti vníma najbližšie rodina, poprípade priateľ?”
Barbora Jusková:
“Rodina ma podporuje a vždy ma podporovala v tomto a keďže mám aj sestru, tak dúfam, že naši sú na nás hrdí.”
Miroslav Minár:
“Ten priateľ?”
Barbora Jusková:
“Nemám priateľa.”
Miroslav Minár:
“Takže, možno že bude nejaká vojenská láska v nejakom ďalšom období. Dobre, tak nech sa vám darí a všetko dobré.”
Barbora Jusková:
“Ďakujem pekne.”
AZIMUT
Miroslav Minár:
“Azimut. Čo si tvorcovia pre vás pripravili dnes, povie poručíčka Mirka Mindárová.”
Mirka Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut:
“Pekný deň poslucháčom Plnej poľnej. V dnešnej časti pravidelnej relácie Azimut 24/7 okúsite niečo z toho, čo zažívali naši československí parašutisti počas výcvikov v Škótsku cez 2. svetovú vojnu. Porozprávajú vám o tom naši kolegovia, ktorí prešli neľahkým kurzom Komando. Práve ten našiel predlohu v rovnomennom britskom kurze.”
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/7 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile ozbrojených síl, alebo na yootubovom kanáli Azimutu 24/7.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas, pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie budeme spomínať na naše pôsobenie v Afganistane a spolu s bežcami vás pozveme na Beh oslobodenia. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
BOLI SME V AFGANISTANE
Miroslav Minár:
“Boli sme v Afganistane. V úlohe poradcov pre afganský prápor rýchlej reakcie pôsobili v operácii ISAF aj vojaci z Nitry. Na ich vystriedanie sa v máji 2014 usilovne pripravovali aj ich kolegovia z Levíc. Najprv v Centre výcviku Lešť a potom aj na domácom posádkovom cvičisku. Boli sme pri tom. Boli sme v Afganistane. Viac ako 260 incidentov a rôznych iných situácií museli vojaci zvládnuť, aby boli na poradenskú činnosť čo najlepšie pripravení na stretnutie s miestnymi autoritami. Náčelníka osady hodnoverne hral jeden zo skúsených vojakov a tak veliteľ tímu, podplukovník Peter Michalík sa mal čo obracať, aby reagoval na požiadavky, ktoré mu tlmočil v mene miestnych obyvateľov. Náčelník napríklad chce v osade vybudovať studňu a školu.”
Peter Michalík, veliteľ tímu:
“Naša pozícia v Afganistane a môjho tímu je striktne daná mandátom poradenskej aktivity v prospech jedného z mechanizovaných práporov afganských ozbrojených síl, ale samozrejme túto požiadavku budeme našim nadriadeným tlmočiť a oni majú, myslím si, že dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby boli schopní uspokojiť požiadavky miestneho obyvateľstva.”
Miroslav Minár:
“S prácou Slovákov, ktorí v poradenskom tíme v Afganistane pracujú pod velením podplukovníka Štefana Ácsaia od januára tohto roku, je doposiaľ spokojnosť. Spokojnosť s prípravou Levičanov, ktorí sa do operácie ISAF v júni pripoja, vyjadril podplukovník Ľudovít Valentíny z Veliteľstva pozemných síl v Trenčíne.”
Ľudovít Valentíny, Veliteľstvo pozemných síl Trenčín:
“Na základe našich zistení doterajších môžeme hodnotiť, že jednotka je pripravená na plnenie úloh v Afganistane s tým, že zatiaľ výsledky nemáme skompletizované, ale z doterajšieho priebehu je vidieť, že je vycvičená na požadovanej úrovni a majú zvládnuté potrebné, teda požadované spôsobilosti. Mňa osobne zaujalo to, že vojaci majú aktívny prístup k plneniu úloh počas tohto taktického cvičenia aj je vidieť nasadenie a v podstate vôľu a odhodlanie splniť operačnú úlohu. Bolo to vidieť aj pri incidente na check-pointe na COBOL-e, vrátane Medevacu, kde tento incident bol zvládnutý na veľmi dobrej úrovni. Týkalo sa to jednotky MSF statf, ktorá bude mentorovať afganský Kandak. Plusom je aj to, že v jednotke sa nachádzajú ľudia už so skúsenosťami z operácií, v niektorých prípadoch aj s viacnásobnými skúsenosťami a toto nám zaručuje v podstate vyššiu kvalitu zvládnutia úloh, ktoré ich čakajú v samotnej operácii v ISAF.”
Miroslav Minár:
“Medzi vojakov, pripravujúcich sa na operácie ISAF, neočakávane prišiel dnes už bývalý náčelník generálneho štábu našich ozbrojených síl, generálporučík Peter Vojtek.”
Peter Vojtek, bývalý náčelník generálneho štábu:
“Preveroval som sa zároveň aj to, akým spôsobom sa posledné informácie z Afganistanu dostávajú do tejto fázy cvičenia. Som skutočne spokojný, som presvedčený, že velitelia a príslušníci hlavne z 12. a 13. mechanizovaného práporu odviedli veľmi zodpovedný kus práce, precvičili všetky možné varianty a scenáre, ktoré ich môžu čakať. Je toto naša pravdepodobne posledná rotácia v Afganistane, ktorá bude zároveň najväčšia a musím s uspokojením skonštatovať, že ich príprava prebehla najlepšie a sú dnes pripravení ako najkvalitnejšie pripravená rotácia.”
Miroslav Minár:
“Aj na základe rozhodnutia veliteľských orgánov bolo rozhodnuté, aby na misiách a operáciách vojaci vo funkciách rotovali.”
Peter Vojtek:
“Základná filozofia rotácií je v tom, aby po prvé sme vymieňali skúsenosti, aby sme odovzdávali skúsenosti a učili ľudí pracovať na rozličných pozíciách. Má to zmysel v tom, že vylúčime stereotyp v nasadení a po druhé, zabezpečíme aj zastupiteľnosť. V prípade, že sa stane, že niekto vypadne z tímu, tak tí ostatní bez nejakých veľkých problémov a špeciálneho zaškoľovania sú schopní zo zastúpiť. Mali sme skúsenosti z nasadenia na jednom mieste, že vojak po 6-mesačnom zasadení skutočne zlyhal, museli sme riešiť jeho vystriedanie, výmenu v pozícii a museli sme požiadať o pomoc aj psychológov, aby sa ten človek dal do poriadku. Dnes som tu stretol vojakov, ktorí dokonca už 6 krát boli na misii, toto bude ich šiesta misia, ale som veľmi spokojný aj s tým, že je tu veľmi veľký počet vojakov, ktorí idú prvýkrát na misiu, pretože keď hovoríme, že od začiatku vzniku Slovenskej republiky, od vzniku Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa nám v misiách vystriedalo viac ako 16 tisíc vojakov, tak máme snahu, aby misiou prešiel každý vojak, pretože jak samostatná príprava, tak potom samostatné nasadenie je tým najlepším čo v príprave našim vojakom môžeme dať. Chcem popriať príslušníkom 22. rotácie do ISAF-u, aby zúročili to, čo tvrdo nadobudli v tejto záverečnej časti výcviku a chcem im samozrejme popriať bojové šťastie a popriať im, aby sa nám všetci šťastne a poriadku vrátili domov.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“V týchto dňoch is pripomíname 76. výročie skončenia 2. svetovej vojny. Skvelou príležitosťou ako si uctiť pamiatku hrdinov je Beh oslobodenia. Je to iniciatíva, s ktorou v Čechách pred rokom prišli neziskové organizácie Vlčie maky a Rozbiehame Česko. Tento rok sa k nim pridala aj naša Vojenská podporná nadácia. Cieľom je na oboch brehoch rieky Moravy absolvovať rôznym spôsobom trasu v súčte 127.876 kilometrov, čo sa rovná vtedajšej rozlohe Československa. Od 5. mája kilometre utešene pribúdajú a sme radi, že Beh oslobodenia podporujú nielen profesionálni vojaci, ale aj vojenskí vyslúžilci.”
Marek Mockovčiak, profesionálny vojak, prápor CSS Prešov:
Pozdravujme poslucháčov Plnej poľnej. Moje meno je Marek Mockovčiak a som profesionálny vojak, slúžiaci v prápore CSS Prešov. Pred niekoľkými dňami mi môj kolega poslal propozície o novom bežeckom podujatí a to Bohu oslobodenia, ktorý organizuje české občianske združenie Vlčie maky a Rozbeháme Česko. Tento rok sa k tým organizátorom pridala aj Vojenská podporná nadácia na Slovensku a tak som neváhal a prihlásil sa aj ja. Keďže som profesionálny vojak, táto myšlienka bežecky si pripomenúť 76. výročie oslobodenia a uctiť si jeho aktérov ma zaujala a je mi veľmi blízka. Patrím medzi bežeckých nadšencov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne aj na pretekoch a vždy si rád zmeriam sily s ostatnými bežcami. Momentálne sa pripravujem na rozbiehajúcu sa bežeckú sezónu a Wings for Life, čo je celosvetové bežecké podujatie, ktorého výťažok je použitý na výskum poranenia miechy. V roku 2017 som tento beh na Slovensku dokonca vyhral, pričom sa mi podarilo zabehnúť 63 kilometrov. V rámci Behu oslobodenia chcem zabehnúť v priebehu piatich dní 100 kilometrov. Možno tých 100 kilometrov odbehnem aj za kratší čas, keďže to nie je až tak veľa. Vojenská podporná nadácia výťažkom zo štartového pomáha ľuďom, ktorí to aktuálne potrebujú. Svoje kilometre budem zbierať na tratiach v okolí Prešova a Košíc. Aj tam sa dá nájsť mnoho miest, venovaných pamiatke na ľudí, ktorým pred 76 rokmi záležalo na slobode a neváhali za tento cieľ položiť svoje životy. Tak priatelia, beháme a zbierame kilometre."
Miroslav Minár:
“Mimoriadne agilní sú vo svojej činnosti členovia Klubu vojenských výsadkárov Slovenskej republiky z miestnej organizácie Zlaté Moravce. Všetko už vyslúžilci, paragáni, ktorí sú v dôchodkovom veku, avšak hrdosť na tradície a úctu k obetiam 2. svetovej vojny majú doslova v krvi. Pod ich gesciou je zachovaný a udržiavaný jeden z pamätníkov na prístupovej ceste do Zlatých Moraviec. Vlastnoručne obnovili a udržiavajú aj pamätník padlým vojakom Červenej armády neďaleko obce Zlatno. Ba čo viac, pre ľudí, ktorí sem prichádzajú uctiť si pamiatku obetí 2. svetovej vojny, ale aj pre turistov, ktorí prechádzajú krajom pod majestátnym Tríbečom, vybudovali altánok s ohniskom. Nás neprekvapilo, že paragáni prijali aj výzvu a zajtra sa zapoja do virtuálneho Behu oslobodenia. Hovorí predseda klubu Peter Hlavačka.”
Peter Hlavačka, predseda MO Klubu vojenských výsadkárov Zlaté Moravce:
“Hlavným našim cieľom je pripomenúť ľuďom, aby si tieto udalosti všetky vážili. Trasa nášho cieľa je pomník SNP v Zlatých Moravciach na Ulici SNP, pomník v meste pri partizánovi a obec Zlatno, pomník SNP, kde havarovali dve sovietske lietadlá, v obci obecný pomník pri obecnom úrade na Zlatne. Predpokladáme, že z nášho klubu pôjde 13 členov a obídeme tieto všetky miesta s položením kytíc, alebo kvetín, aby sme si uctili pamiatku tých ľudí, ktorí položili životy za našu slobodu.”
Miroslav Minár:
“Sloboda nie je samozrejmosť. To zasa hovorí rotmajster Peter Kwiatkowski z Strediska civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií z Martina. Tu je jeho príspevok v rámci Behu oslobodenia.”
Peter Kwiatkowski, Stredisko civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií Martin:
“Tá sloboda nie je samozrejmosť. Netreba zabúdať, že za našu slobodu vďačíme našim predkom. Oni za ňu zaplatili svojimi životmi. Je potrebné si to stále pripomínať. Ja som členom … rodiny a tá pôsobí pod velením síl pre špeciálne operácie. S Vojenskou podpornou nadáciou sme spolupracovali už v minulosti a keď prišla táto výzva, tak samozrejme, aktivitou podporiť dobrú myšlienku, to bolo úplne jasné. Keďže milujem behanie a v Turci máme nádhernú Cestu SNP, ktorá spája moje rodné mesto Martin s mestom kde bývam, Turčianske Teplice, tak rozhodnutie bolo jasné. Túto cestu som absolvoval posledné dva dni, prebehol som 60 kilometrov. Dneska sme absolvovali spoločný beh z kasární na Cintorín hrdinov Slovenského národného povstania v Martine, ďalej som ešte bežal na pamätník francúzskych partizánov a urobil som ďalších 20 kilometrov. Počas víkendu ešte mám naplánované pár bežeckých okruhov po pamätníkoch v okrese Turčianske Teplice. Verím, že spoločne s bratmi Čechmi dáme vyše tých 127 tisíc kilometrov, ktoré sme si dali za cieľ.”
Miroslav Minár:
“Svojimi kilometrami podporujú Beh oslobodenia aj príslušníci Vojenskej hasičskej jednotky zo Zemianskych Kostolian. Hlásenie Plnej poľnej podal nadrotmajster Roman Mikula.”
Roman Mikula, Vojenská hasičská jednotka Zemianske Kostoľany:
“Tak tohto roku myšlienku Behu oslobodenia podporíme našou účasťou, kde sa zúčastníme minimálne štyria, piati bežci, cyklisti, chodci, lebo dá sa zúčastniť nielen behom, ale podporiť túto myšlienku sa dá aj ostatnými aktivitami a samozrejme zaplatením nejakého príspevku finančného, ktorý je určený na Vojenskú podpornú nadáciu a na pomoc či už našim kolegom, alebo obnovu nejakých vojnových hrobov, alebo pamätných miest. V Českej republike sa tieto veci používajú na akciu Divých makov. Rozhodli sme sa, že podporíme túto myšlienku, tradície treba udržiavať nielen v ozbrojených silách, ale aj v civile.”
Miroslav Minár:
“Trasa?”
Roman Mikula:
“Trasa, trasy máme rôzne. My tu máme založený už asi 7-8 rokov Beh kapitána Weinholda, ktorý bol veliteľ tejto posádky počas Slovenského národného povstania, potom ho zajali nemecké gestapo, odvliekli ho do Topoľčian, tam v podstate končia stopy kapitána Weinholda, bývalého veliteľa tejto posádky. Odvtedy nemá ani hrob, nikto ho nenašiel, tak sme sa tu partia nadšencov rozhodli, že obnovíme pamätnú tabuľu na jeho počesť, pamätná tabuľa je na hlavnej budove a každoročne okolo 4. apríla bežíme beh na jeho počet okolo vojenského útvaru, je to trasa cca. 10-11 kilometrov.”
Miroslav Minár:
“No, pozorne nás počúva aj veliaci poddôstojník tu z Rožňavy Ján Horka. Možno, že aj výzva pre týchto chemikov? Oni síce tu budú už len 2 dni, ale je to príležitosť, ako podporiť aj Beh oslobodenia.”
Ján Horka, veliaci poddôstojník z Rožňavy:
“Samozrejme, stačí sa zaprotokolovať a zo zámočku sem hore na cvičisko chemické to majú presne 2,75 kilometra, takže keď si dajú 2,75 hore, 2,75 dole, majú aktivitu splnenú,. Čím ich bude viac, tým lepšie.”
Miroslav Minár:
“Janko, výzva?”
Ján Horka:
“Bolo mi cťou túto výzvu splniť aj s mojimi vojakmi.”
Miroslav Minár:
“Vojaci z Taktického krídla Sliač, Vrtuľníkového krídla Prešov, príslušníci Akadémie Ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, z Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky a mnohí ďalší už majú v nohách niekoľko kilometrov Behu oslobodenia. Ďalší sa na svoju trasu vyberú v sobotu a v nedeľu a čo vy? Pridáte sa? Otvorte si stránku Vojenskej podpornej nadácie, zaregistrujte sa a poďte si uctiť pamiatku obetí 2. svetovej vojny. Tešíme sa na vás.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Osem statočných z tisícok neúnavných a zodpovedných, ktorí boli nasadení v boji proti pandémii, si v mene všetkých vojakov prevzalo vzácne ocenenia od hlavnej veliteľky slovenských ozbrojených síl a prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej. V mnohých reláciách sme sa my občania, ako aj predstavitelia štátnej správy a samosprávy verejne poďakovali vojakom za ich nasadenie v krízových regiónoch Slovenska. Pochvala dnes teda patrí za všetkých tie tisíce aj týmto ôsmim vojakom. Čatárovi Marekovi Sovskému, slobodníkovi Jurajovi Černotovi, slobodníčke Patrícii Kuchárovej, rotnej Ivane Kováčovej, rotnému Pavlovi Janešíkovi, Petrovi Pápežovi, brigádnemu generálovi Ladislavovi Dovhunovi a tiež vojakovi síl pre špeciálne operácie.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
