- Dátum: 08.10.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.57 MB
Plná poľná
[08.10.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Banskobystrická Dukla má nielen novučičký štadión, ale bude mať aj nového riaditeľa.
* Do nového šatu sa postupne oblieka aj vyhliadková veža nad duklianskym bojiskom.
* Je čistokrvný Angličan, avšak po otcovi srdcom Čechoslovák. Príbeh syna jedného z veliteľov 2. československej paradesantnej brigády nám rozpovie Jozef Rodák, bývalý riaditeľa Vojenského múzea vo Svidníku.
* Zablahoželáme Suchým karkom k ich výročiu.
* A pochválime najlepších strelcov operátorov topoľčianskej brigády."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Štadión Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici na Štiavničkách sa odel do nového šatu. Zvýšená kapacita hľadiska na 7000 divákov, novučičká tartanová dráha, vynovené šatne a zázemie, komplet vymenená celá vnútorná a vonkajšia vodo a elektroinštalácia, nová svetelná tabuľa, úprava okolia a mnoho iného čo sa v rámci rekonštrukcie podarilo urobiť, pochválil pri slávnostnom otvorení zrekonštruovaného štadióna minister obrany Jaroslav Naď."
Jaroslav Naď, minister obrany:
"Máte možnosť vidieť dnes najmodernejší atletický štadión nielen na Slovensku, ale aj v širšom regióne a ja som veľmi rád, že môžem dnes potvrdiť to, že tento štadión získal ako certifikáciu od Medzinárodnej atletickej asociácie, tak aj certifikát na úroveň UEFA 3 od Slovenského futbalového zväzu. To znamená, že na tomto štadióne, pevne verím, budeme mať možnosť my ľudia z Dukly a rezortu obrany, ľudia v Banskej Bystrici, ale aj z celého Slovenska, vidieť kvalitné futbalové zápasy a tiež atletické preteky na najvyššej národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Rezort obrany sa rozhodol ešte niekedy v roku 2017 urobiť komplexnú rekonštrukciu tohto štadióna a po mojom príchode jedna z mojich prvých ciest, naozaj v prvých dňoch môjho pôsobenia na ministerstve obrany, bola sem do Dukly a keď som sa oboznámil so stavom prác a s návrhom projektu, tak som povedal pánovi riaditeľovi a tiež zástupcovi realizačnej firmy, že musíme ten projekt upraviť. Upraviť tak, aby tu nebolo len 4000 miest na sedenie, ale viac ako 7000, čo dnes môžete vidieť a upraviť tak, aby tu neboli len atletické preteky, ale aj futbal na najvyššej úrovni. Preto sme urobili množstvo úprav v projekte a navýšili sme cenu tohto projektu o 1,3 milióna eur. Celkovo rezort obrany preinvestoval do tohto štadióna viac ako 14 miliónov eur. Je to Štadión Slovenského národného povstania. Áno, rezort obrany má blízko k Slovenskému národnému povstaniu, či to niekto spochybňuje alebo nie a vždy bude mať blízko a je to investícia do Banskej Bystrice a ja môžem s radosťou povedať, že ďalšie investície do Banskej Bystrice prídu z rezortu obrany a budú sa týkať ako Múzea Slovenského národného povstania, v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky bude súhlasiť s prevodom správy pod rezort obrany a takisto aj do vojenskej infraštruktúry, ktorú tu v meste máme a s radosťou hovorím, že do Banskej Bystrice prichádzajú vojaci v desiatkach a bude ich tu nakoniec niekoľko stoviek, ktorí tu budú mať aj spoločné operačné veliteľstvo, ktoré už je v počiatočnej fáze svojho fungovania a bude plne naplnené v najbližších mesiacoch."
Miroslav Minár:
“Všetka ťarcha rekonštrukcie štadióne ležala na bedrách riaditeľa Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, podplukovníka Romana Benčíka.”
Roman Benčík, riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica:
“Pán minister, dovoľte mi, aby som sa poďakoval ministerstvu obrany za to, že podporilo a že zrealizovalo tento projekt. Zároveň mi dovoľte, aby som sa poďakoval všetkým zúčastneným, bolo ich veľké množstvo subjektov, ktoré sa spolupodieľalo na tomto projekte. Či to boli národné športové zväzy, najmä atletický zväz, alebo futbalový zväz, mesto Banská Bystrica, ktoré nám vyšlo vždy v ústrety, samotné ministerstvo, okresný úrad atď., atď., všetky štátne inštitúcie. Pri takomto veľkom projekte naozaj bolo veľa problémov, ktoré sa dali riešiť, ale najväčší problém je, keď to trvá príliš dlho. My sme sa s tým časovým problémom stretávali čo najmenej, za čo všetkým ďakujem, všetci nám vychádzali v ústrety a to je jedno z dôležitých momentov tohto projektu, kedy sa nám naozaj podarilo všetko včas postavať tak, aby sme dneska mohli konštatovať, že sme na najmodernejšom atletickom štadióne, na ktorom sa dá plnohodnotne hrať futbal, najvyššia liga a mládežnícke medzinárodné podujatia. Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne všetkým za spoluprácu a prajem všetkým, aby sme si to plným priehrštím teraz užívali.”
Miroslav Minár:
"Úspešnou rekonštrukciou štadióna na Štiavničkách sa zavŕšilo 4-ročné pôsobenie Romana Benčíka vo funkcii riaditeľa. Post opúšťa na vlastnú žiadosť a v Dukle bude naďalej pôsobiť ako tréner. Na post riaditeľa si zasadne výnimočný športovec, dnes už bývalý chodec Matej Tóth. Oznámil to minister obrany Jaroslav Naď."
Jaroslav Naď:
“Od 1. novembra tohto roku preberá pozíciu riaditeľa Vojenského športového centra Dukla človek, viac ako známy všetkým Slovákom, olympijský víťaz, majster sveta, Európy a atlét roka, Matej Tóth. Držím m veľmi palce v novej úlohe, ktorá ho čaká. Opäť je to človek, ktorý takmer 2 desaťročia je aktívnou súčasťou Vojenského športového centra Dukla,. Je to človek, ktorý nepotrebuje nejaké väčšie predstavovanie. Verím tomu, že s tu skúsenosťou, ktorú má ako vrcholový športovec, dokáže tieto skúsenosti pretaviť do jeho manažérskych rozhodnutí v pozícii riaditeľa. Rovnako s radosťou hovorím, že ďalší športovci, ktorí sú známi, celosvetovo úspešní športovci, ktorí sú u nás v Dukle a rozhodli sa ukončiť svoju kariéru, napríklad Elena Kaliská, aj ona bude vo vedení Dukly pôsobiť a veľmi sa tešíme na to, že tí ľudia, ktorí pre Duklu a pre Slovensko spravili tak veľa, nám budú ďalej odovzdávať svoje skúsenosti a radosť aj v podobe ich ďalšieho pôsobenia na Dukle.”
Miroslav Minár:
"Matej Tóth je v súčasnosti nadporučík a nám nedalo a opýtali sme sa Jaroslava Naďa, či na ramenách nového riaditeľa nepribudnú ďalšie hviezdy."
Jaroslav Naď:
“Je to samozrejme vojenská štruktúra, ktorá má jasne stanovené hierarchické postavenie, takže áno, môžem potvrdiť, že Matej Tóth prevezme od 1. novembra vojenskú hodnosť, prepožičanú vojenskú hodnosť podplukovníka.”
Miroslav Minár:
“No a čo na nové pôsobenie vo funkcii riaditeľa Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica hovorí samotný Matej Tóth?”
Matej Tóth, olympijský víťaz v chôdzi, budúci riaditeľ VŠP Dukla Banská Bystrica:
“Ďakujem Romanovi Benčíkovi, riaditeľovi VŠP Dukla Banská Bystrica za všetku prácu, ktorú odrobil a myslím si, že táto výmena sa do histórie, aspoň tej nedávnej, zapíše ako naozaj jedna z tých najmenej konfliktných, alebo resp. naozaj cenných a je veľmi príjemné prichádzať na túto pozíciu v tej atmosfére aká je. Ja sa teším na spoluprácu. Budem sa snažiť Dukle dať maximum, čo budem vedieť. Tak ako ma poznáte v športe, budem sa snažiť aj na Dukle v podstate na maximum uplatniť všetky svoje znalosti, skúsenosti a pomáhať hlavne športovcom vytvárať im tie najlepšie podmienky. To je v podstate moja najväčšia starosť a najvyšší cieľ všetku svoju energiu orientovať na to a k tomu v podstate namotivovať aj všetkých zamestnancov, všetkých svojich podriadených, aby robili všetko pre to, aby športovci mali vytvorené čo najlepšie podmienky, lebo v podstate oni sú na Dukle tí, pre ktorých sme tu. Nie je to naopak, takže tomuto sa budeme všetko prispôsobiť a budem naozaj sa snažiť stmeliť celý ten kolektív pre to, aby sme mali všetci rovnaký cieľ, spoluprácu s ďalšími zväzmi, organizáciami, športovými aj štátnymi, aby sme tieto podmienky športovcom vytvorili.”
Miroslav Minár:
“Matejovi želáme pevné zdravie, veľa tvorivých nápadov, trpezlivosť a ďalšie úspechy Dukly doma i vo svete.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Z banskobystrickej Dukly pôjdeme v ďalšej časti dnešnej relácie na inú Duklu. Nachádza sa nad Svidníkom a 6. októbra 1944 sa tu odohrala bojová operácia s názvom Karpatsko-duklianska. O jej priebehu sa všetko podstatné dozviete, keď navštívite tamojšiu … 1. etapa rekonštrukcie a na čo sa môžu návštevníci tešiť, povie riaditeľ Vojenského historického ústavu ministerstva obrany, plukovník Miloslav Čaplovič. Ďalší riaditeľ, pravda dnes už bývalý, svidníckeho vojenského múzea Jozef Rodák nám prerozprával nevšedný príbeh Angličana so srdcom Čechoslováka. Pošleme pozdrav speváckej skupine Suché karky a na záver pochválime najlepších strelcov operátorov. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"V stredu sme si pripomenuli 77. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Vzhľadom na pandemickú situáciu bolo hlavné spomienkové stretnutie priamo pri pamätníku na Dukle. Zúčastnili sa na ňom predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár, minister obrany Jaroslav Naď, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl generál Daniel Zmeko, delegácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, predstavitelia štátnej správy a samosprávy Prešovského kraja a mesta Svidník. Tiché kladenie vencov sa neskôr uskutočnilo aj vo Svidníku. Najskôr pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu a potom aj na cintoríne padlých sovietskych vojakov. Minister obrany Jaroslav Naď v sprievode náčelníka Generálneho štábu generála Daniela Zmeka a generálneho tajomník služobného úradu ministerstva obrany Petra Kozáka slávnostne prestrihli pásku, ktorou bola ukončená 1. etapa rekonštrukcie vyhliadkovej veže, vypínajúcej sa nad duklianskym bojiskom. Riaditeľ Vojenského historického ústavu ministerstva obrany, plukovník Miloslav Čaplovič nám povedal, čo všetko sa v rámci rekonštrukcie veže podarilo urobiť."
Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu ministerstva obrany:
“Tak samozrejme primárne, tak ako máme v pláne modernizovať a rozširovať naše expozície, či už v Piešťanoch alebo vo Svidníku, tak sme sa posledné roky začali práce na vyhliadkovej veži na Dukle a to aj vďaka solídnej podpore Ministerstva obrany Slovenskej republiky a keďže minulý rok sa nám podarilo zrealizovať, minulý a predminulý rok 1. etapu, takú nultú etapu, modernizovali sme výťah, vymenili sme okná v dolnej časti vyhliadkovej veže, tak tento rok sme pristúpili k tej takej 1. etape, ktorá obsahovala viacero aspektov. Ten najhlavnejší aspekt, to bola modernizácia expozičnej časti, kde bola vybratá absolútne zemina, urobili sa nové podlahy, kúrenia, dali sme tam unikátnu techniku, ktorú máme tu zo zbierkového fondu vojensko-historického múzea. Tak môžeme tam vidieť nemecký mínomet, nemecké obrnené vozidlo, takisto sovietske delá, ktoré používal aj Československý armádny zbor. Samozrejme je tam expozícia, ktorá je venovaná duklianskemu bojisku Premena času, je dvojjazyčná, plus takisto sme urobili priestor pre Aviu B33, ktorá je vlastne licenčným lietadlom Il10, ktoré sa používalo v rokoch 2. svetovej vojny.”
Miroslav Minár:
“Všimol som si už pri vstupe, že dbáte aj na komfort pre návštevníkov, pretože sú tu bezbariérové vstupy a dokonca dole, v tej vstupnej hale, som videl aj zdvíhaciu plošinu pre imobilných návštevníkov múzea.”
Miloslav Čaplovič:
“Samozrejme toto bol ďalší náš primárny cieľ, aby sme všetky, tak ako máme bezbariérové Piešťany a máme bezbariérový Svidník, kde sa nám podarilo tento rok vybudovať novú unikátnu rampu, tak sme sa upriamili aj tu na vyhliadkovej veži, aby ten návštevník mal jeden okruh. To znamená, vybudovali sme pre vozíčkarov a imobilných nástupové rampy do expozície, do vyhliadkovej veže, takisto v priestore vyhliadkovej veže je zdvíhacia rampa pre vozíčkarov. Ďalšie práce, ktoré sme tu realizovali v rámci tejto 1. etapy, sa týkali sociálnych zariadení, čiže prešli totálnou rekonštrukciou, úplne, tak, aby sme vytvorili ešte aj priestor, samostatné sociálne zariadenie práve pre imobilných návštevníkov a podarilo sa nám aj v rámci tejto 1. etapy ešte zrealizovať aj výmenu všetkých okien a tabúľ okenných, ktoré sú v pylóne vyhliadkovej veže.”
Miroslav Minár:
“My sa teraz nachádzame v tej vyššej kopule, ktorou teda sledujeme duklianske bojisko, no a zrejme toto bude ďalšia výzva, to bude asi zrejme ďalšia časť rekonštrukcie vyhliadkovej veže.”
Miloslav Čaplovič:
“V súčasnosti prebieha realizácia projektovej dokumentácie k 2. etape, ktorá by mala byť ukončená v priebehu novembra tohto roka, následne celá dokumentácia pôjde na posúdenie s tým, aby dostala právoplatné stavebné povolenie. Plánujeme niekedy na prelome zimy a jari vyhlásiť verejné obstarávanie a pokúsime sa, keď to bude v našich silách a technicky možnostiach, aby realizácia 2. etapy bola do leta budúceho roka, aby v letných mesiacoch už bola vyhliadková veža úplne zmodernizovaná pre všetkých návštevníkov. Je to veľká výzva, ideme rekonštruovať hornú, dolnú kopulu, nástupné priestory, výmena všetkých okien, vzduchotechnika, EPS, rôzne elektrozariadenia s tým, že v pláne máme, aby dolná kopula slúžila ako nová ďalšia expozícia, kde sme sa chceli v budúcnosti upriamiť na odmínovanie východného Slovenska s tým, že vyhliadková veža návštevníkom ponúkne dve expozície, ktoré budú venované duklianskemu bojisku v premenách času a udalostiam, ktoré sa odohrali bezprostredne po skončení 2. svetovej vojny, keď práve na tomto území severovýchodného a východného Slovenska prebiehali obrovské odmínovacie práce, ktoré si vyžiadali aj mnoho ľudských životov vojakov a aj týmto spôsobom si v budúcnosti chceme týchto ľudí pripomenúť a uctiť.”
Miroslav Minár:
“Vynovenú časť vyhliadkovej veže na Dukle si budete môcť pozrieť do 17. októbra, kedy sa končí aj letná turistická sezóna.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Jozef Rodák, bývalý riaditeľ Vojenského múzea vo Svidníku, je neúnavný zberateľ faktov o udalostiach, ktoré súvisia s Karpatsko-duklianskou operáciou. Pred rokmi sa dostal k výnimočnému príbehu mladého veliteľa jednej z jednotiek 2. československej paradesantnej brigády. Veď počúvajte.”
Jozef Rodák, bývalý riaditeľ Vojenského múzea vo Svidníku:
“Predovšetkým ide o príbeh, ja som to tak nazval, príbeh zabudnutého veliteľa. Lebo to je bývalý príslušník 2. československej paradesantnej brigády, ktorý proste padol v predhorí Karpát počas Karpatsko-duklianskej operácie, v dedine Pastviská, volal sa poručík František Geiser. On sa narodil v Prostějove. Po okupácii Československa v 39. roku ušiel za hranice a dostal sa až do Anglicka, kde bol pri našich formujúcich sa jednotkách v Anglicku.”
Miroslav Minár:
“Bol samozrejme, teraz tomu hovoríme profesionálny vojak, teda vojak z povolania a zrejme aj to rozhodlo o tom, že bol predurčený ako jeden z veliteľov jednotiek paradesantnej brigády.”
Jozef Rodák:
“Áno bol, pretože v 2. paradesantnej brigáde chýbali velitelia. Chýbali velitelia čiat, velitelia rôt, no a on ako dôstojník pôsobil pri vtedajšom ministerstve obrany v Londýne. Takže bolo žiadúce, aby sa takíto ľudia sa dostali k našim jednotkám a aby velili týmto vojakom počas Karpatsko-duklianskej operácie. Lebo 2. paradesantná brigáda potom bola od 12. septembra 44 zapojená do priebehu Karpatsko-dukelskej operácie.”
Miroslav Minár:
“V Anglicku, v Londýne, sa odohrával aj taký ten ľúbostný príbeh tohto mladého poručíka.”
Jozef Rodák:
“Áno, bol aj taký ľúbostný príbeh tohto poručíka, že keď vo voľnom čase on bol na takejto prechádzke a oproti išla jedna dáma a mala psíka. A ten psík jej ušiel, no a on chytil toho psíka a jej ho vrátil. No a takto nastal ten prvý kontakt s tou dámou, no a z toho vzniklo až potom aj manželstvo.”
Miroslav Minár:
“Manželstvo, samozrejme neskôr aj dieťa. Ale to sa už mladý poručík, žiaľ, nedozvedel, pretože krátko na to ako bol nasadený do bojov Karpatsko-duklianskej operácie, do 5 dní zomrel.”
Jozef Rodák:
“Áno, bol nasadený do bojov 12. septembra a 18. septembra padol v poľskej dedine Pastwiska. Je to neďaleko Sanoka, kde bol úsek bojov 2. československej paradesantnej brigády.”
Miroslav Minár:
“No ale tento jeho syn z rozprávania mamy sa dozvedel o svojom otcovi a nenechal to tak, začal po ňom pátrať.”
Jozef Rodák:
“Celý život tento syn pátral po otcovi, lebo otca nikdy nepoznal. Poznal ho len z rozprávania svojej matky, no a proste chcel byť tým, čím bol jeho otec. Tak dokonca vstúpil do vojenskej akadémie, no a on nebol ako tým paradesantom ako otec, ale bol ako tankista. Tak čiže matka neveľmi chcela, aby vstúpil do armády, lebo ako rozprávala, že ja nechcem stratiť teba ako otca.”
Miroslav Minár:
“Pred rokom 1989 boli tie kontakty také aké boli, ale potom, keď prišla zmena spoločenského zriadenia, tak syn, ktorý sa volá rovnako ako jeho otec František, napriek tomu, že je Angličan, že sa narodil v Anglicku, tak teda prišiel do Československa a začal pátrať. A jeho kroky viedli aj sem do Svidníka, za vami.”
Jozef Rodák:
“On býval v hoteli tu vo Svidníku, pýtal sa, či je tu nejaké také múzeum, ktoré by mu pomohlo dopátrať sa kde je jeho otec pochovaný a kde padol. No samozrejme, že na recepcii vo Svidníku vedeli, že také múzeum je, no tak on prišiel za mnou, s tlmočníkom pochopiteľne, oslovili mňa a ja som zhodou okolností vedel o tom, kde je jeho otec pochovaný, lebo v 72. roku jeho babka sa obrátila na vtedajšieho prezidenta, generála Ludvíka Svobodu, že či by jej dopomohol nájsť miesto, kde padol jej syn František Geiser. No a proste prišiel prípis vtedy na vtedajšie Dukelské múzeum, že proste bolo by potrebné dopátrať, kde je pochovaný tento príslušník našej paradesantnej brigády. Zhodou okolností bývalý riaditeľ dal mi úlohu, aby som vycestoval do Poľska a našiel hrob tohto padlého. No ja som pochopiteľne vtedy vycestoval, podarilo sa mi to, lebo ešte aj žilo veľa týchto pamätníkov a aj v tej dedine, kde bol pochovaný ten jeho otec, aj dokonca vedeli. Lebo hovorili, že vedľa bol pochovaný jeden oficier, ako hovorili a vedľa neho dvoja vojaci. Lebo to podľa vojenských predpisov bolo to takto, že veliteľ bol vždycky vedľa pochovaný od mužstva. Tak mu hovorím, ja viem o tom. No a on hovorí, že to bol môj otec. No a že či pomôžem mu nájsť jeho hrob. Ja hovorím, ja aj o mieste viem kde je ten hrob. Takže či by som s ním vycestoval do Poľska. No samozrejme našiel som si čas a som s ním vycestoval a sme našli ešte pomerne dosť veľa pamätníkov, ktorí to potvrdili kde bol ten jeho otec pochovaný a odtiaľto z tohto miesta bol potom prevezený do Nowosielec, kde sú pochovaní ostatní príslušníci 2. paradesantnej brigády.”
Miroslav Minár:
“No ale tu sa začal odvíjať ďalší príbeh Františka, pretože keď ste boli v tom Poľsku, tak ste vkročili do nejakého domu, kde ste sa snažili dopátrať k ďalším informáciám a došlo k zaľúbeniu.”
Jozef Rodák:
“No áno, takto. Zhodou okolností takáto náhoda bola, že keď ja som mu pomohol postaviť pamätník otcovi, lebo ma poprosil, lebo preňho to bolo komplikované aj jednať na úradoch a ja som tam bol v kontakte s miestnymi, lebo som mal dobré kontakty s poľskou stranou, no tak som povedal že áno, že pomôžem. No takže pri tom začiatku som sa pýtal, že proste akú má predstavu, ako bude vyzerať tento náhrobný kameň. A on bez rozmýšľania hovorí, že tak ako majú na Dukle. Hovorí, že aby tam bol československý erb a aby bol nadpis, že Zde padl poručík František Geisler a dodal k tomuto, lebo ja sa stále cítim Čechoslovákom.”
Miroslav Minár:
“Napriek tomu, že bol čistokrvný Angličan.”
Jozef Rodák:
“Áno, dá sa povedať čistokrvný Angličan, jednak vychovaný v Anglicku a proste aj žil celé to obdobie.”
Miroslav Minár:
“A ako to bolo s tým jeho zaľúbením v Poľsku?”
Jozef Rodák:
“No a s týmto zaľúbením bolo to takto, že zhodou okolností prišiel k nám aj jeden Poliak, pán a bol zvedavý, čo my tam hľadáme na tomto mieste. No a ja som mu hovoril, že tu sme dali postaviť pamätník, ale hľadáme niekoho z Poliakov, kto by sa staral o tento náhrobný kameň. A on hovorí, no ja sa budem starať, poďte ku mne domov, on neďaleko býval, no a prišli sme k nemu, no a tam nás privítala jedna pani a slečna. No a on sa zahľadel, navzájom sa zahľadeli tá slečna aj ten Geisler do seba a vzniklo toho manželstvo. No a po určitých rokoch, keď on skončil jednak svoju činnosť, lebo už ukončil, robil takú podnikateľskú činnosť, už v armáde nebol, no tak sa rozhodol, že sa presťahuje do Pastwíc do Poľska, tam kde jeho otec padol. No presťahoval sa a dodnes je v Pastwiskách a každý rok sa zúčastňuje spomienkových osláv Karpatsko-duklianskej operácie.”
Miroslav Minár:
“Nielen to, ale aj v tejto obci zriadil takú pamätnú izbu otcovi a paradesantnej brigáde.”
Jozef Rodák:
“Nezabudol aj na to, lebo pamiatky po otcovi ostali, lebo mamka jeho nebohá uchovala všetky tieto pamiatky. Fotografia dobová, potom rôzne takéto osobné veci, dokonca aj pištoľ, no a ostatné takéto fotografie z výcviku našich vojakov v Anglicku, takže on sa rozhodol, že postaví neveľkú takú budovu, takýto domček a že tam zriadi múzeum otca, to znamená, že všetky pamiatky tam sústredil a tak. No a dal tomu tiež taký symbolický termín, že na 75. výročie Karpatsko-dukelskej operácie otvoril toto múzeum. Samozrejme, za prítomnosti širokej verejnosti, miestnych občanov a okolitých týchto funkcionárov. A toto múzeum tam dodnes je, no a my do tej korony sme sa každý rok stretávali, aj na poľskej strane, aj na našej. A vzhľadom k tejto situácii, tak došlo k obmedzeniu, takže mám len akurát kontakt s ním, alebo novoročný, alebo telefonický, proste vieme o sebe.”
Miroslav Minár:
“Nuž a my teraz, Jožko Rodák, aj vďaka tebe vieme, kto bol a je František Geisler. Možno príbeh otca a jeho syna bude inšpirovať aj vás, aby ste začali pátrať po rovnakých príbehoch, povedali nám o nich, aby sme takto spoločne zachovali ich historickú pamäť.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Mužská spevácka skupina, ktorá si hovorí Suché karky, pôsobí pri Posádkovom klube Prešov. Oslávila už 25. výročie svojho vzniku. Tvoria ju výhradne bývalí profesionálni vojaci. Preto aj výber známych i menej známych ľudových a folklórnych vojenských piesní je cielene zameraný predovšetkým na problematiku verbovania, rukovania, vojenčenia, činnosti a medziľudské vzťahy, ktoré vojakov odjakživa sprevádzali počas výkonu vojenskej služby. Pri tejto príležitosti im veliteľ pozemných síl, generálmajor Ivan Pach odovzdal pamätné kríže náčelníka Generálneho štábu a pamätné medaile pozemných síl, spolu s plaketami k samotnému výročiu. K blahoželaniu sa pripájame aj my v Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Posledný septembrový týždeň sa v Centre výcviku Lešť uskutočnil výcvik strelcov operátorov bojových vozidiel 2 1. mechanizovanej brigády. Strelci si precvičili rektifikáciu zbraňového systému, lafetovanie protitankových riadených striel a použitie protitankovej riadenej strely mimo vozidla, plnenie a ukladanie munície do bojového vozidla pechoty, poskytovanie prvej pomoci a vyslobodzovanie zraneného z techniky. Cvičiaci boli zároveň preverení zo znalostí takticko-technických údajov, z obsluhy zbraňového systému VVP2, pravidiel streľby, výpočtu prvkov pre streľbu, z vykonania opráv streľby a možných porúch. V závere sústredenej prípravy plnili strelci operátori streľby z miesta, za pohybu a počas zastavenia na pohybujúce sa miznúce ciele vo dne a v noci. Najlepšie výsledky dosiahli desiatnik Jozef Stupár z levického práporu, desiatnici Miroslav Guláš a Maroš Cíger z martinského práporu a z nitrianskeho práporu napokon desiatnik Tomáš Láni. Blahoželáme a posielame pochvalu Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“To už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
