- Dátum: 09.07.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.6 MB
Plná poľná
[09.07.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Dnešný armádny magazín bude patriť našim vojakom, ktorí už dlhé roky pôsobia v zahraničí. Miroslav Minár a Pavol Prelovský sú pripravení vám predstaviť niektoré operácie a misie medzinárodného krízového manažmentu.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Afganistan aj Irak, Stredomorie, Lotyšsko, Balkán, aj Cyprus. Čo tam robia naši vojaci?
* Zásluhy vojakov sú aj zásluhami ich najbližších, hovorí minister obrany Jaroslav Naď. Všade kde ste pôsobili, bolo oceňované vaše plné nasadenie splniť úlohy čo najlepšie, dodáva náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko.
* Púť piatich statočných z relácie Piati proti piatim pokračovala v dedinke Žirany."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Z plnenia úloh v misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu v zahraničí sa na Slovensko v uplynulom období vrátilo celkovo 258 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Za nasadenie, ako aj reprezentáciu a službu vlasti, im v prítomnosti najbližších príbuzných v priestoroch 12. mechanizovaného práporu v Nitre sa osobne poďakovali minister obrany Jaroslav Naď spolu s náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl generálom Danielom Zmekom. Vojaci sa vrátili v rôznych termínoch v priebehu roka v rámci rotácií predsunutej prítomnosti NATO v Lotyšsku, NATO misie v Iraku, mierovej pozorovateľskej misie UNTSO v Sýrii, námornej operácie EUNAUFOR IRINI, operácie EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine, misie UNFICYP na Cypre a tiež z ukončeného pôsobenia ozbrojených síl v Afganistane v rámci operácie Resolute Support. V nasledujúcich minútach sa budeme rozprávať s mierotvorcami, ktorí pôsobili v Afganistane, v Iraku, v Stredozemí, v Lotyšsku, aj na Cypre."
BOLI SME V AFGANISTANE
Miroslav Minár:
“Až 4300 vojakov a vojačiek slovenských ozbrojených síl sa počas 19 rokov vystriedalo v operáciách NATO v Afganistane. Poslednou operáciou bola Rozhodná podpora. Ňou sa zároveň skončilo aj pôsobenie armád NATO pod Hindukúšom. Na Slovensko, spolu so svojimi kolegami, prišla aj rotná Ivana Krivošová, zdravotná sestra špecialistka.”
Ivana Krivošová, zdravotná sestra špecialistka, pôsobiaca v misii v Afganistane:
“Pôsobila som ako sestra na roli 1.”
Miroslav Minár:
“Skúsme poslucháčom Slovenského rozhlasu teda povedať, predstaviť tú vašu prácu, co všetko ste robili a aké ste tam zažili možno prípady, ktoré ste museli riešiť?”
Ivana Krivošová:
“Najťažší prípad asi bol cievna mozgová príhoda u mladého muža a zlomenina spodiny lebečnej.”
Miroslav Minár:
“Ako ste sa vy dostali k tomuto povolaniu?”
Ivana Krivošová:
“To je taký dlhší príbeh, ale chcela som urobiť radosť otcovi. Rodičia prišli o dvoch synov a oco si ma vychovával viac-menej ako chlapca a vždy chcel mať zo mňa vojačku, alebo policajtku.”
Miroslav Minár:
“Tak to sa mu splnilo. Vám sa splnil aj ten sen, alebo to predsavzatie, keď ste išli do Afganistanu, že teda idem tam kvôli tomu, aby mi to pomohlo v ďalšej kariére?”
Ivana Krivošová:
“Určite áno. Bolo to veľké poznanie, tak sebapoznanie ako aj poznanie koaličných partnerov, ich práce.”
Miroslav Minár:
“Kam sa teraz zaradíte?”
Ivana Krivošová:
“Späť na úrad hlavného lekára.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár: " “Naši vojaci, ktorí od roku 2017 pôsobia v zostave koaličných síl v Lotyšsku, sa na svojej misii striedali po šiestich mesiacoch. Celosvetová pandémia v uplynulom roku spôsobila, že v tzv. predsunutej prítomnosti NATO museli vojaci z nitrianskeho mechanizovaného práporu prísť na rodné Slovensko až po roku, teda v decembri 2020. Jednotke velil podplukovník Gabriel Janovič.”
Gabriel Janovič, veliteľ nitrianskeho mechanizovaného práporu pôsobiaceho v Lotyšsku:
“Bola to asi najväčšia výzva v rámci nášho pôsobenia a musím naozaj povedať, že všetkých tých chlapcov a dievčatá, ktoré som mal v rámci tejto jednotky, som na nich strašne hrdý, lebo sa postavili k plneniu svojich úloh naozaj zodpovedne a profesionálne a okrem šiestich príslušníkov, ktorí naozaj mali vážne rodinné problémy, všetci prijali toto rozhodnutie, že musíme ostať a predĺži plnenie našich úloh o ďalších šesť mesiacoch, takže naozaj zachovali sa ako profesionáli a som na nich strašne hrdý.”
Miroslav Minár:
“Vy ste to pomyselné žezlo odovzdali delostrelcom z Michaloviec. Pomerne často o nich hovoríme o ich práci, ale povedzme teda to, čo tam robili Nitrančania v rom Lotyšsku.”
Gabriel Janovič:
“Musím povedať, že misia Predsunutá prítomnosť v Lotyšsku je oproti ostatným, ako je Afganistan a Irak, výcviková misia. To znamená, je tam jednak strategický význam toho posolstva prítomnosti samotnej a potom pripravenosti. To znamená tá pripravenosť spočíva práve v tom výcviku a tých 6 mesiacov a v našom prípade teda 12 pozostáva z rôznych výcvikových aktivít, rôznych cvičení aj v zahraničí, aj keď my sme boli teda trošku oklieštení o tú pandémiu a možnosť vycestovať, alebo prijať ostatných príslušníkov z iných EFP a cvičiť s nimi spolu. Ale naozaj tá misie je výcvikov a ide hlavne o ten výcvik a pripravenosť týchto jednotiek, ktoré sú nasadené.”
Miroslav Minár:
“Po čase ste už pol roka doma. Môžete povedať, že áno, táto misia nám pomohla a zdokonalila nás trebárs v istých postupoch a hlavne teda v tom výcviku?”
Gabriel Janovič:
“Určite áno. Myslím si, že vzhľadom k tomu, že je to výcviková misia, tam ten výcvik ide na každý týždeň nová výzva, nové nasadenie a iné zameranie a kým tu doma možno pri tých ostatných úlohách nemáme toľko času cvičiť, tam tá vycvičenosť u tej jednotky naozaj stúpa a práve aj to odovzdávanie skúseností medzi jednotlivými štátmi, alebo jednotlivými spôsobilosťami je naozaj na vysokej úrovni a v podstate naši sa dostávajú, alebo rozširujú sa im obzory ako to robia iné armády, iní príslušníci ozbrojených síl a takisto ako my odovzdáme svoje know-how, ktoré je dobré, alebo lepšie oproti tým zahraničným a dochádza k tejto výmene a je to pre nás obrovská skúsenosť.”
Miroslav Minár:
“Predsa len, aspoň jedna, ktorá bola taká najvýznamnejšia, najvýraznejšia, dokážete implementovať do výcviku už tu v Nitre, alebo vo výcvikových priestoroch?”
Gabriel Janovič:
“Taká do očí bijúca tá rozvaha tých veliteľov veliteľských stupňov. To znamená, všetko riešia s chladnou hlavou, kľudne, bez nejakého tlaku a bez nejakých stresových situácií tak, aby vojakom jasne a stručne objasnili čo je ich úlohou a jednotky to chápu a vykonávajú bez nejakých ďalších pripomienok, otázok, alebo skresľujúcich informácií.”
Miroslav Minár:
“Vás osobne čím obohatilo ročné pôsobenie v Lotyšsku?”
Gabriel Janovič:
“Mňa osobne obohatilo, vzhľadom k tomu, že to bola moja piata misia, ale prvá ako veliteľská, to znamená prvýkrát ako veliteľ kontingentu, asi to bola tá najväčšia výzva vysporiadať sa s plnením úloh, ale aj veliť jednotkám a v podstate potom tá ďalšia výzva ako ich presvedčiť a motivovať do ďalšieho pol roku, keď sa rozhodlo, že zostávame dlhšie.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Rada Európskej únie ešte v máji 2015 rozhodla o zriadení vojenskej operácie, známej pod označením Sophia. Tú v marci 2020 nahradila operácia IRINI. Pôsobil v nej aj podplukovník Milan Žilinčár z veliteľstva síl pre špeciálne operácie.”
Milan Žilinčár, účastník operácie IRINI:
“Vo všeobecnosti EUNAVFOR MED IRINI misia je misia Európskej únie a Slovensko dostalo prvýkrát možnosť participovať mnou a mojim kolegom po prvýkrát za ozbrojené sily v tejto misii. Misia bola zameraná na monitorovanie a zabránenie zbraňového embarga v Stredozemnom mori a hlavne v konflikte a kríze v Líbyi. Ďalej na pašovanie ropy a vlastne nelegálneho obchodovania s ropou a samozrejme v neposlednom rade aj migranti, ktoré vlastne únikové trasy, alebo hlavné trasy sú cez Stredozemné more a v súčasnosti jedna z tých hlavných trás ide aj priamo z Líbye, z líbyjského pobrežia a v neposlednom rade monitorovať krízu, celkovo vývoj bezpečnostnej situácie v samotnej Líbyi.”
Miroslav Minár:
“Čo vám dalo pôsobenie v tejto misii?”
Milan Žilinčár:
“Je to veľmi zaujímavá misia, pretože toto medzinárodné prostredie, za prvé, prvýkrát sme mohli zistiť prostredie v rámci námorných operácií, čo kvitujem ako aj veľkú osobnú skúsenosť a pôsobil som na pozícii zástupca náčelníka spravodajského odboru, alebo dacos Seagatu, kde prakticky podo mnou boli kolegovia z 20 krajín a táto misia je veľmi závislá hlavne na informáciách čo sa týka spravodajských informácií, pretože potom na základe týchto informácií, veľmi presných informácií sa mohli vyvíjať aktivity na jednotlivé dajme tomu monitoringy, alebo kontroly jednotlivých lodí, na ktoré sme mali nejaké podozrenie, že by mohli prevádzať tie aktivity a ktoré mala operácia EUNAVFOR MED IRINI mala zabrániť, alebo obmedziť a zároveň je to message pre všetky štáty, že Európska únia vie robiť misie, ktoré sú veľmi relevantné a myslím, že tá misia stúpa na význame.”
Miroslav Minár:
“Dnes sme vám ponúkli iba časť rozsiahleho rozhovoru s podplukovníkom Milanom Žilinčárom. Vrátime sa k nemu o týždeň, kedy sa zoznámite aj s nadrotmajstrom Mariánom Kubečkom, ktorý tiež pôsobil v Stredomorí.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci,a lebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Dnes ešte pôjdeme do Stredomoria, na Cyprus, ale aj do dedinky Žirany, neďaleko Nitry. Sem totiž po úspechu v televíznej relácii Piati proti piatim zavítala pätica výnimočných vojakov. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“18. júna 2021 uplynulo 20 rokov odvtedy, kedy slovenská jednotka dosiahla operačnú pohotovosť mierovej misii OSN UNFICYP na Cypre. Hlavnou úlohou jednotky je udržiavanie prímeria na čiarach zastavenia paľby opozičných síl, zamedzenie opätovnému vypuknutiu konfliktu a prispievanie k návratu situácie do normálnych podmienok. V Nitre sme sa pristavili medzi vojakmi, ktorí už misiu na večne zelenom ostrove majú za sebou.”
Vojaci, ktorí pôsobili v misii na Cypre:
Desiatnik Ján Bozoň, desiatnik Milan Petrovič, rotný Ondrej Grega."
Miroslav Minár:
“Čo ste tam robili a ako to obohatí, alebo obohacuje váš profesionálny život?”
Vojak:
“Z mojej strany skúsenosti, nejaká anglická bariéra.”
Miroslav Minár:
“Prekonaná?”
Vojak:
“Prekonaná.”
Miroslav Minár:
“Bolo treba tú angličtinu používať často?”
Vojak:
“Tak 50:50. Ja som bol vodič autobusu.”
Miroslav Minár:
“Čo ste robili vy?”
Vojak:
“Vodič autobusu.”
Vojak:
“Ja som bol ich nadriadený, veliteľ prevádzky.”
Miroslav Minár:
“Slovensko tam má veľa techniky na Cypre. Bolo potrebné sa o ňu starať.”
Vojak:
“No tak zabezpečovali sme údržbu a prevádzku tej techniky, jednak tej cyperskej a jednaj aj tej našej slovenskej. ktorá je tam pridelená. No a taký bežný chod.”
Miroslav Minár:
“Pridal sa k nám aj ďalší vyslanec na ostrove Cyprus.”
Marek Balog, vojak pôsobiaci v misii na Cypre:
“Dobrý deň prajem, rotný Marek Balog.”
Miroslav Minár:
“Marek, čo vy ste robil?”
Marek Balog:
“Ja som plnil úlohu veliteľa pozície PP91-”
Miroslav Minár:
" A bojovník priamo z pozície. Skúsme teda poslucháčom Slovenského rozhlasu povedať, čo to bolo za pozíciu, aby teda pochopili aj tu na Slovensku ľudia, že na Cypre sa nedovolenkuje. Teda dovolenkuje, ale vojaci tam nedovolenkujú."
Marek Balog:
“Tak určite áno. Táto pozícia nachádzala sa v priestore zodpovednosti 1. čaty s tým, že úlohy boli stanovené čo sa týka patrolovania. Začínalo to od slovenských pozícií OP90, tým, že končilo to až OP95-kou v našom sektore zodpovednosti.”
Miroslav Minár:
“Kde sa tá vaša pozícia nachádzala?”
Marek Balog:
“Naša pozícia sa nachádzala úplne zhruba 6 kilometrov od hlavného mesta Nicosie. Zabezpečovali sme patrolovanie priestoru čo sa týka tureckých pozícií, gréckych pozícií.”
Miroslav Minár:
“Boli aj nejaké udalosti, ktoré spôsobili, že ste sa museli trošku viacej postarať o to, že pozor, ja som tu príslušník OSN a mojou zodpovednosťou pred svetovým spoločenstvom je zachovať status quo tohto sektoru.”
Marek Balog:
"Tak určite áno, lebo tak jak z jednej strany, tak z druhej strany boli všelijaké rôzne skúšky atď. Napríklad menenie pozícií, menenie, zmena nejakých vecí, či antén alebo niečoho iného na pozícii, zmena nejakých prístrojov, pozorovacích prístrojov atď. Tak oni skúšali rôzne veci ohľadom týchto vecí, či si to ten daný slovenský vojak všimne, alebo nevšimne."
Miroslav Minár:
“Všimol?”
Marek Balog:
"No tak určite áno, lebo sú tam veci čo sa týka kde presne sú stanovené, čo v na danej pozícii jak na tureckej tak na gréckej musí byť, tým pádom zabránenie vstupu po akú zónu môžu ísť, po ktorý bod, po ktorý point v prípade požiarov, alebo následných veciach.!
Miroslav Minár:
“Poslúchali Slovákov?”
Marek Balog:
“Určite áno. Slováci tam boli na to, aby určite sa dodržiaval mier, bezpečnosť a nevystupovali tam určite v takejto veci, aby boli tým ”strašidlom" pre daných Grékov a Turkov, ale samozrejme prirodzený rešpekt si ľudia museli vybudovať."
Miroslav Minár:
“Čo vám toto pôsobenie na Cypre dalo?”
Marek Balog:
“Tak obohatilo ma to hlavne čo sa týka velenia vecí, nakoľko som pôsobil ešte v roku 2011 v operácii v Afganistane a keď to porovnávam s Cyprom, je to úplne diametrálny rozdiel. Každá misia má svoje plusy, mínusy, tak toto určite. Samozrejme stmelenie kolektívu, práca s ľuďmi, riešenie daných problémov. zabezpečenie všelijakých čo sa týka rôznych náležitostí vojenského charakteru.”
Miroslav Minár:
“Ale aj ste mali možnosť pričuchnúť k takej diplomacii, vojenskej diplomacii, pretože tá je tam dôležitá.”
Marek Balog:
“Tak určite. Človek musí vystupovať na danej štandardnej požadovanej úrovni, hlavne sa snažiť vždy o to, aby sa tie podmienky, čo sa týka danej krajiny, daných nastavených podmienok fungovali tak ako majú.”
Miroslav Minár:
“Dobre, a kam teda budete zaradený teraz?”
Marek Balog:
“Momentálne som zaradený v skupine plánovania a riadenia operácií veliteľstva štábu …, kde momentálne aj pôsobím.”
Miroslav Minár:
“Pôsobili ste nielen ako veliteľ pozície, ale ste zároveň aj duchovným vodcom, takže dalo sa to nejakým spôsobom zladiť?”
Marek Balog:
“Tak napriek týmto veciam, ktoré boli, sa zdali v podstate nemožné, ale vzhľadom k tomu sa dané veci podarili určite na základe ústrety tak veliteľa, tak mojich nadriadených, kde som vykonával časť voľna, pokiaľ som nebol zaradený v službe atď.. tak som vykonával praktickú duchovnú činnosť v meste Paralimni, kde som si povedal v jurisdikcii som bol u cyperského metropolitu, vladyku Vasilia, pravoslávneho.”
Miroslav Minár:
“No ale keď zabolela duša niekoho z našich vojakov, tak ste asi zrejme pomohli aj im.”
Marek Balog:
“Tak určite, trebalo s chlapcami aj rozprávať a netýka sa to iba po tej ako sa hovorí duchovnej stránke, ale ten veliteľ musí byť aj dobrý kamarát a musí v daných veciach vedieť aj tých svojich ľudí, keď dakto za ním príde, musí im dať takú, nepovedal by som že to je otcovská rada, ale taká rada, že by človeku trošku na tej duši pohladil. Asi takto by som to povedal.”
Miroslav Minár:
“Až z ďalekého Iraku sa domov vrátil aj rotmajster Tomáš Hrabovský.”
Tomáš Hrabovský, vojak pôsobiaci v Iraku:
“Misia NMA je poradensko-výcviková misia a máme tam štyroch Slovákov, ktorí pôsobia na veliteľstve, resp. v štábe misie NMA. Ja som pôsobil na skupine IE2. Je o oddelenie spravodajstva.”
Miroslav Minár:
“Čiže práca s informáciami a inými vecami.”
Tomáš Hrabovský:
“Presne tak.”
Miroslav Minár:
“Irak je predsa len ďalej ako Bosna Hercegovina, Cyprus. Jednoducho asi to malo aj vplyv na také vyššie nároky na to, aby ste tam nejak nielen úspešne pôsobili, ale aj sa starali o svoj komfort a možno že aj kontakt s rodinou. Bol?”
Tomáš Hrabovský:
“Samozrejme bol. Telefonovali sme každý deň a rodina to samozrejme nemala ľahké z dôvodu Covidu. Za to patrí veľká vďaka aj mojej manželke, ktorá to dala na jednotku.”
Miroslav Minár:
“Vy ste dali tiež na jednotku pôsobenie v Iraku. Aká bude vaša ďalšia kariéra?”
Tomáš Hrabovský:
“Pôsobím na rotácii 2. mechanizovanej brigády a máme tam super kolektív a myslím, že majú mi tam ešte čo dať a ja zároveň im, takže myslím si, že moja konečná bude v Prešove.”
Miroslav Minár:
"Služba stoviek slovenských vojakov v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu stavia Slovensko do pozície rešpektovaného spojenca a partnera vo svete. Vzdal úctu navrátivším sa vojakom minister obrany Jaroslav Naď."
Jaroslav Naď, minister obrany:
“Samozrejme pôsobenie Ozbrojených síl Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, to je jedna z najdôležitejších úloh, ktoré majú okrem chránenia územia Slovenskej republiky. Samozrejme, že je v plnej súčinnosti aj s ministerstvom zahraničných vecí, lebo tá zahraničná politika je jednotná a my samozrejme komunikujeme veľmi intenzívne aj v rámci medzinárodných organizácií, ako je Európska únia, NATO, OSN o ďalšom pôsobení, ale tiež aj s ministerstvom zahraničných vecí, aby sme presadzovali naše zahranično-politické záujmy. Preto môžem potvrdiť, že v operáciách určite budú naši vojaci pokračovať aj naďalej a momentálne zvažujeme aj ďalšie, možno v minulosti nerealizované operácie kam by sme našich vojakov vyslali, ale v tomto momente je ešte predčasné o tom hovoriť. Každopádne predpokladám, že sa pred nami otvárajú nové horizonty možno aj niekde na africkom kontinente.”
Miroslav Minár:
“Poznáme rozhodnutie o pôsobení vojakov v Mali. Čo by ste možno že pri tejto príležitosti, bolo tu pomerne veľa vojakov, ktorí samozrejme v súvislosti s pandemickou situáciou nemohli v tom čase keď sa vrátili byť prijatí takto oficiálne, chceli zaželať im a početnému davu rodinných príslušníkov?”
Jaroslav Naď:
“Ja som vo svojom prejave povedal, že keď som sa na nich pozrel, na takmer 200 vojakov, ktorí tu stáli, tak mi napadli tri veci. V prvom rade vďačnosť a to vďačnosť za to, čo ozbrojené sily robili celý rok, aj tu na území Slovenskej republiky, ale aj vďačnosť za to, čo realizovali v zahraničí v rámci operácií. Potom hrdosť. A to nielen hrdosť mňa na nich, ale aj oni môžu byť hrdí na to, akým spôsobom zvládli ten ostatný veľmi náročný rok a ľudia, hlavne ľudia sú hrdí na našich vojakov a samozrejme tretie slovo, ktoré ma napadlo, je odhodlanie. A keď vidím odhodlanie v tých očiach vojakov, že sú radi, majú radi svoju prácu a sú odhodlaní realizovať ďalej svoje úlohy, tak v tom prípade som úplne kľudný lebo vidím, že Slovenská republika je v dobrých rukách a Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú nosným pilierom toho, aby sme my ako krajina mohli naďalej bezpečne a dobre fungovať. Chcel by som špeciálne poďakovať rodinným príslušníkom, lebo to nemali ľahké. V priebehu roka mali v tom najťažšom roku, ktoré Slovenská republika mala za desaťročia, mali svojich blízkych v zahraničí, ale zvládli to. Napriek tomu, že dokonca sme v niektorých prípadoch posúvali návrat vojakov z tých operácií, spoločne to zvládli aj tí vyslaní vojaci, aj tí rodinní príslušníci doma a dnes som videl hrdosť v očiach rodinných príslušníkov, ktorí sa pozerali na svojich manželov, otcov, alebo manželka a matky a videl som, že si hovorili, tak naozaj toto sú ľudia, na ktorých sme hrdí a toto sme vychovali, alebo s nimi žijeme a to je ten najkrajší pocit, ktorý mali aj tí vojaci a vojačky, ale zároveň aj ja. Videl som naozaj tú lásku a tú vzájomnú úctu a to je úžasné a tak to má byť.”
Miroslav Minár:
“Chodím pravidelne na tieto stretnutia, teraz som zaznamenal prvýkrát, kedy rodinní príslušníci spolu so svojimi najbližšími a s vedením rezortu, s velením ozbrojených síl, prišli do takého spoločného klbka a fotili sa. To bude určite pre nich obrovská pamiatka.”
Jaroslav Naď:
“Tak hlavne ja naozaj som presvedčený o tom, že my v rezorte obrany nielen vojaci, nielen zamestnanci, ale aj rodinní príslušníci, sme všetci taká jedna veľká rodina a tu sa to aj prejavilo. Jednoducho my navzájom musíme spolupracovať, my navzájom chceme spolupracovať, máme veľmi dobré vzťahy a tak to má byť. Je to úplne štandardné v zahraničí, že sa neoddeľujú tieto dve skupiny a ja budem veľmi rád, keď z toho urobíme štandard aj u nás.”
Miroslav Minár:
“Všade kde ste pôsobili, ste sa zdarne zhostili plnenia úloh na rôznych miestach sveta, v rôznych podmienkach, s rôznym stupňom ohrozenia, ale vždy s plným nasadením a úprimnou snahou zverené úlohy splniť. Takto sa vojakom v Nitre prihovoril náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl, generál Daniel Zmeko. Pokračoval pri mikrofóne Plnej poľnej.”
Daniel Zmeko, náčelník GŠ OZ SR:
“Samozrejme, že naše pôsobenie v misiách a operáciách v zahraničí má aj transformačný efekt na ozbrojené sily. To znamená, ľudia získavajú skúsenosti z medzinárodného prostredia, uplatňujú v praxi takticko-technické postupy, ktoré sa naučili v rámci prípravy, alebo štandardné operačné postupy a dokážu teraz hodnotiť ako sú účinné, ako sa osvedčujú pri plnení reálnych operačných úloh. Takže to je ten zásadný benefit. Druhým benefitom je v prvom rade to, že každá prítomnosť nášho vojaka v nejakej operácií, o ktorej rozhodla Národná rada Slovenskej republiky a Vláda Slovenskej republiky je naplnenie zahranično-bezpečnostnej politiky. My sme vyslancami Slovenskej republiky v zahraničných misiách a takto vlastne napĺňame naše predstavy o našich národných záujmoch a o tom, ako má vyzerať svet bezpečný a spokojný. Ja som veľmi rád, že sa nám podarilo, napriek veľmi zložitým podmienkam, zabezpečiť rotovanie v operáciách a misiách, to znamená prípravu do misií a vyrotovanie a návrat z misií. Som veľmi rád, že sme absolútne bez problémov ukončili operáciu v Afganistane a že máme teda chlapcov doma a takisto klobúk dole pred nimi, pretože akonáhle sa vrátili, tak nemali žiadny čas na oddych a vzhľadom na rozsah nasadenia ozbrojených síl išli okamžite do ďalšej operácie, na boj s pandémiou.”
Miroslav Minár:
“Ja sa v tejto chvíli musím vrátiť do roku 1992-93, keď som sa vtedy náčelníka generálneho štábu pýtal, že teda ako využijeme skúsenosti našich vyslancov, mierotvorcov, tak mi vtedy povedal, že Minár, vy by ste chceli mať armádu plnú ženistov. Ale dnes to už nie je o tom.”
Daniel Zmeko:
“Jednak od roku 92-93 sme prešli veľmi veľký kus cesty a tie poznatky, ktoré sme za tú dobu získali, boli násobené tisícami ľudí, ktorí boli vyslaní, ich námahou, ich úsilím, ktoré tomu venovali a boli dláždené aj našimi obeťami v misiách. A tie poznatky, ktoré sme si priniesli, sa plnohodnotne pretavili do výcviku. Dneska to už nie, teraz sa nám vrátila mechanizovaná jednotka z predsunutej prítomnosti, máme tam delostrelcov, máme špeciálne sily v Afganistane, máme množstvo odborných funkcionárov v rôznych veliteľstvách, vrátane takého veliteľstva, ktoré riadi námornú operáciu IRINI, takže dokážeme sa uplatniť prakticky kdekoľvek, pretože sme precízni, sme zodpovední a sme rozvážni a preto máme úspech.”
Miroslav Minár:
"V službe mieru v zahraničí v súčasnosti naďalej pôsobí 425 slovenských vojakov a vojačiek. Z Plnej poľnej im želáme, aby boli rovnako úspešní ako ich kolegovia, ktorí si zaslúžene užívajú pohodové chvíle v spoločnosti svojich najbližších u nás doma, na Slovensku."
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Po skvelom nápade a perfektnom účinkovaní v relácii Piati proti piatim sa pätica vojakov vybrala do dedinky Žirany neďaleko Nitry. Tu totiž býva rodina Ondreja Kováča. Ondro je bývalý profesionálny vojak, ktorého choroba, žiaľ, pripútala na lôžko. Vďaka dobrým ľuďom, ku ktorým sa pridala aj pätica statočných z televíznej relácie, sa jeho život aspoň čiastočne vracia do normálnych koľají. Úspešným veliteľom tímu statočných bol rotný Andrej Mlynár.”
Andrej Mlynár, veliteľ súťažiaceho tímu:
"Samotná návšteva bola vyvrcholením našeho viac ako 3-týždňového zápasu, počas ktorého sme touto myšlienkou strhli na našu stranu aj moderátora Andreja Bičana a celú produkciu relácie, pričom uniformy našťastie nevzbudzovali len rešpekt, ale v tomto prípade aj otvárali srdcia. Najhmatateľnejším dôkazom bol Andrejov finančný príspevok. Keď už bolo dohrané, dobojované, zostalo jediné. Osobne výhru odovzdať Ondrovi a jeho úžasnej rodine, či už sa jednalo o počítač, ktorý mu pomôže hlavne uľahčiť život, alebo finančnú čiastku, vrátane príspevku ministra obrany. Jednou vetou priznávam, že tento príbeh je silný a zároveň bolestivý a do šťastného konca má ešte naozaj ďaleko, ale Ondro je skutočný bojovník a o to je to pre nás väčšia česť a radosť, že sme pomohli práve jemu. Pochopiteľne to nebolo len o mne a touto cestou by som sa chcel úprimne poďakovať hovorkyni ministra obrany Slovenskej republiky Martine Kovaľ Kakaščíkovej, ktorá aj keď to úplne neprizná, celé to tak nejak spískala. Môjmu tímu, bratom Tomášovi a Mišovi, Marcelka Vrábelovej a Katke Miškajovej, kolegynkám zo vzdušných síl, zomkli sme sa a vytvorili perfektný tím a vybojovali parádny výsledok. No a samozrejme všetkým ľuďom, čo si našli čas pred televízorom a držali palce. V tomto bode to už nie je o nás. Je to o nádeji. Ak peniaze pre túto milú rodinku budú znamenať aspoň malú nádej na zlepšenie kvality života, tak verím, že sme spravili správnu vec."
Miroslav Minár:
“Len pre úplnosť dodávame, že naši piati statoční priniesli rodine Ondreja Kováča symbolický šok v hodnote 2500 eur a samotnému Ondrovi darovali počítač v hodnote 2700 eur. Ďakujeme a posielame dnešnú pochvalu Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
