Previerka síl vysokej pripravenosti, biologická ochrana vojenského letiska, aj výročie bitky, ktorá znamenala rozhodujúci zlom v 2. svetovej vojne.
- Dátum: 01.12.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Previerka síl vysokej pripravenosti, biologická ochrana vojenského letiska, aj výročie bitky, ktorá znamenala rozhodujúci zlom v 2. svetovej vojne.
Dátum: 1. 12. 2007
Čas vysielania: 18:10 hod.
Textový prepis relácie:
M. MINÁR, redaktor: "Previerka síl vysokej pripravenosti, biologická ochrana vojenského letiska, aj výročie bitky, ktorá znamenala rozhodujúci zlom v 2. svetovej vojne..."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "...to sú témy Armádneho magazínu Rádia Regina Plná Poľná. Jej nerušené počúvanie vám želá Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR: "...a Miroslav MINÁR."
..... M. MINÁR: "Poslednou veľkou previerkou práporného zoskupenia vyčleneného do síl vysokej pripravenosti aliancie bolo cvičenie, ktoré sa tento týždeň konalo v západnej časti Slovenska. Že sa deje niečo neobvyklé pocítili v stredu a vo štvrtok vodiči na hlavných ťahoch od Žiliny, cez Hlohovec, až po Bratislavu."
P. REPKOVÁ: "Martinský prápor okamžitej reakcie bude totiž už od 1. januára budúceho roka prvou našou jednotkou zaradenou do síl NATO a súčasťou tejto previerky bolo preto aj spôsobilosť plniť časové limity pre reálne nasadenie. O zhodnotenie cvičenia sme požiadali náčelníka Generálneho štábu, generála Ľubomíra BULÍKA."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Pán generál môžeme hodnotiť teda celkový význam cvičenia?"
Ľ. BULÍK: "Určite áno. Ja považujem osobne túto časť tohoto cvičenia skutočne za takú záverečnú fázu prípravy Ozbrojených síl pre plnenie úloh v rámci medzinárodných záväzkov. Slovenská republika sa zaviazala vyčleniť až hodnotu jedného práporu, plus nevyhnutnú logistickú podpornú skupinu v rámci síl rýchlej reakcie aliancie od 1. januára 2008. Tieto sily a prostriedky teda máme záujem, aby boli pripravené skutočne na veľmi serióznej požadovanej úrovni v rámci všetkých štandardov, ktoré sú k tomu určené, plánovacích procedúr z hľadiska nášho zapojenia v Severoatlantickej aliancii s tým, že doba prípravy tej jednotky v tom udržateľnom stave je šesť mesiacov, hovoríme tomu takzvaný Stand by režim. V tomto období tí vojaci budú musieť byť kedykoľvek dosažiteľní, k tomu samozrejme nastavujeme všetky mechanizmy zvolania, vyrozumievania. Ďalej títo vojaci musia mať kedykoľvek dostupnú všetku svoju výzbroj, materiál, techniku a ostatné logistické zabezpečenie a rovnako tak treba uvažovať, že v tomto Stand by režime, v priebehu tých šiestich mesiacov sú tam aj obmedzenia kedy ten vojak napríklad nebude môcť si zobrať dovolenku, kedy ten vojak nemôže čerpať napríklad ten čas vyhradený na rehabilitácie, teda má tam obmedzenia a naviac vojak, ktorý je v tomto Stand by režime, je neustále zdokonaľovaný a precvičovaný, takže tá záťaž je pomerne veľké na tieto jednotky, ktoré sú do toho Stand by režimu vyčlenené. Samozrejme, že sa snažíme, aby tí vojaci, ktorí sú v tomto Stand by režime boli za to aj určitým spôsobom hodnotení, teda vytvárame aj určité motivačné prostredie pre týchto vojakov."
..... P. REPKOVÁ: "Bez takzvanej biologickej ochrany nemôže fungovať žiadne letisko. Nie inak je tomu aj na leteckej základni generála SMIKA na Sliači, kde túto ochranu zabezpečuje tím čatára Mariána HRONCA."
M. HRONEC: "Biologická ochrana letiska vlastne znamená to, že my vlastne odstrašujeme vtákov na letisku, aby nevznikali dajaké zrážky lietadiel s vtákmi, po príde nejakými inými živočíchmi. Našou úlohou je sledovať to, poprípade, že keď sa to už tu vyskytuje tak odplašiť alebo vykonávať také činnosti, ktoré zamedzujú výskytu vtákov na letisku, aby tu nehniezdili, také plochy, aby nevznikali kde sa budú vyskytovať väčšie počty vtákov."
B. ROŠTECKÝ: "Samozrejme toto všetko by mohlo ohroziť bezpečnosť lietania. Takáto služba, biologická ochrana, je na každom letisku?"
M. HRONEC: "Na každom letisku s tým, že my tu máme inakšie podmienky a to všetko záleží od zabezpečenia, že ako je to letisko vystrojené a podľa toho ako je to ľuďmi obsadené."
B. ROŠTECKÝ: "Čím je špecifické toto letisko, na Sliači, aké druhy vtákov tu napríklad lietajú, čo ohrozuje najviac lietadlá, vojenské i civilné?"
M. HRONEC: "Tu sa vyskytujú také, že buď preletujú počas jarných a jesenných ťahov, potom celoročne čo sa tu vyskytujú, napríklad u nás sa čajky vyskytujú pri jarnom ťahu, že ich vidno a napríklad v zime sa tu vyskytujú kormorány, ktoré lietajú po agron(?) do tých 500 metrov a niekedy ohrozujú letovú prevádzku."
B. ROŠTECKÝ: "Vy tu máte aj v službe vtáčikov, aj psíkov, takže čo všetko máte, akú výzbroj?"
M. HRONEC: "Takže my tu máme dva služobné sokoly rárohy a takú nepriamu a niekedy aj priamu biologickú ochranu letiska. Nepriamu myslím tým, že vlastne keď pravidelne lietame na tej ploche letiska tak tie vtáky zareagujú na to a vlastne toto letisko tak troška oblietajú. Už tá priama, nejaký kŕdeľ vtáčikov sa sem dostane ale tie musíme rešpektovať aj bezpečnosť letovej prevádzky, že nemôžme to hocikedy púšťať, aby sa tiež takýto službu konajúci vtáčik nezrazil s lietadlom."
P. REPKOVÁ: "Biologická ochrana letiska je srdcovou záležitosťou aj Rastislava PAVLÍKA a Miroslava BUJNIAKA."
R. PAVLÍK: "V prvom rade by mal mať vzťah k zvieratám že to nemôže robiť len taký, ktorý to berie tak, že to musí."
M. BUJNIAK: "Všetci čo tu pracujeme tak sme aj poľovníci, máme poľovný lístok, zbrojný preukaz, lebo sa tu vykonáva aj mimoriadny výkon poľovníctva a ešte všetci potrebujeme mať aj sokoliarsky preukaz."
B. ROŠTECKÝ: "Dnes vás čaká opäť lietanie, Miroslav aká bude vaša úloha?"
M. BUJNIAK: "Prechádzame určité plochy letiska a dávame pozor kde sa momentálne vtáky vyskytujú, aby teda nedošlo k tomu stretu. Strieľajú sa shrapnery (?), keď lietajú mašiny vtedy sa sokoly nepúšťajú, aby nedošlo k stretu s našim dravcom."
B. ROŠTECKÝ: "Lieta sa až do nočných hodín, vtedy ako pôsobíte?"
M. BUJNIAK: "Naša služba trvá prakticky do zotmenia, kedy človek je schopný registrovať tie prelety vtákov. Je ešte teoreticky tá možnosť lietania od jari do jesene tých netopierov a prakticky celý rok kačice, ktoré lietajú aj potme, ale ďalšia vec je keď sú väčšie kŕdle tak reagujú vojenské radary a väčšie vtáky vedia zhodnotiť situáciu a podať predpoklad výskytu pilotom."
..... M. MINÁR: "V našom historickom okienku tentoraz nahliadneme ďaleko na východ, ktoré sa v súčasnosti nazýva Volgograd. O takomto čase, ale pred 65 rokmi, sa práve v bojoch o vtedajší Stalingrad rozhodovalo o osude celej vojny."
P. REPKOVÁ: "Historickú exkurziu nám priblížil náš kolega, publicista a poradca ministra výstavby a regionálneho rozvoja Michal KRIŠKO, ktorý pamätné miesta bojov na Volge nedávno navštívil."
M. KRIŠKO: "Zažil som začiatok zimy keď sme boli na pamätnom mieste Mamaiovej mohyle, kde je najväčší pomník na svete Matka vlasť, ktorý váži 8‑tisíc ton, tak sme prešľapovali od zimy a náš sprievodca Alexander KITAJEV, ktorý bojoval o Stalingrad v 42., sa pousmial a hovorí, tak vy prešľapujete a poriadne ani nemrzne a my sme bojovali v zemliankach a v zákopoch a ostrieľali Nemcov pri mínus 30 stupňoch mrazu. Potom nám ukázal neuveriteľne pôsobivý memoriálny komplex kde preniesli architekti celé múry kde vojaci svojou krvou napísali odkazy materiam, svojim spolubojovníkom, kde sú dátumy, kde sú kresby, kde sú čísla rôt, jednotiek. Najpôsobivejšie je to hore kde odovzdali Rusi pred dvoma rokmi do užívania aj pravoslávnu cerkov, čiže vojaci, ktorí padli a bolo ich takmer 1,5 milióna, dostali aj duchovnú opateru, duchovnú ochranu."
B. ROŠTECKÝ: "Povedzme si ešte niektoré ďalšie fakty o tejto najväčšej bitke 2. svetovej vojny."
M. KRIŠKO: "V stručnosti. Nemecká ofenzíva sa začala po prechode rieky Don. Treba si uvedomiť, že to bola stepná oblasť a začali ju priamo v lete za výhodných podmienok 19. júla. HITLER prikázal dobyť Stalingrad za týždeň. Oni sa za týždeň ocitli síce na dostrel mesta, ale nemohli jednoducho napriek silnému bombardovaniu a napriek jasnej prevahe 1,7‑krát viac vojakov, 2‑krát viac lietadiel, 1,3‑krát viac tankov a diel, nemohli dobyť mesto, tak HITLER nervózny stále posilňoval armády. Začali s 30‑mi divíziami v júli, v auguste už bolo 45 divízií a v septembri dokonca 63 divízií, vrátane dvoch rumunských a jednej talianskej a napriek tomu nemohli dobyť mesto lebo spôsobili istým spôsobom si strategické ťažkosti tým, že zbúrali 44‑tisíc budov v meste, 91 percent bytového fondu a tým nemohli použiť v meste v bojoch tanky, ani delá. Rusi prešli na partizánsky spôsob boja a keď udreli prvé mrazy bolo jasné, že prevaha bude strane Rusov, lebo aj zásluhou Volgy ich zásobovala volžská flotila, dopĺňala zbrane, dopĺňala potraviny. Darilo sa im aj dlho udržať železničnú stanicu, ktorá takisto privážala tanky hlavne a delá. Otočilo sa to 19. novembra keď ŽUKOV s VASILEVSKÝM pripravili plán protiofenzívy. Za týždeň vytlačili Nemcov až za Don, 150 kilometrov od Stalingradu a tým zo severu a juhu uzavreli 6. PAULUSOVU armádu, v ktorej bojovalo 330‑tisíc vojakov."
..... STALO SA M. MINÁR: "A náčelníkovi Generálneho štábu patrí aj záver dnešnej relácie. V závere uplynulého týždňa bol generál Ľubomír BULÍK vyznamenaný Veľkým zlatým čestným odznakom za zásluhy o rakúsku republiku. Vysoké vyznamenanie nášmu generálovi udelil prezident Rakúska za mimoriadne zásluhy v oblasti vojenskej politiky a bilaterálnych vzťahov. Nuž a je viac než symbolické, že slávnostný akt sa odohral práve pri rozlúčke slovenských a rakúskych vojakov pred odchodom do misie na Golanských výšinách, kde spoločne pôsobia už takmer desať rokov."
..... P. REPKOVÁ: "A to už je na dnes naozaj všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia Plnej poľnej Dušan KALNÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR: "...a Miroslav MINÁR. Dopočutia o týždeň."
